Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_16P-313-2012.pdf
PDF · 98.21 KB
Case nature
Area
Subarea
16P/313/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trebišov samosudkyňou JUDr. Zuzanou Miklošovou v právnej veci maloletého Z. J., nar. XX.X.XXXX, bytom ako matka, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, Trebišov, dieťa rodičov: Z. J., nar. XX.X.XXXX, bytom I. XXX/XX, L., zastúpenej JUDr. Jaroslavom Pargáčom, advokátom so sídlom Partizánska 1057, Snina, a L. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XX, zastúpeného JUDr. Jitkou Tutkovou, advokátkou so sídlom Mierová 94, Humenné, v konaní o zníženie výživného, takto
rozhodol:
I. Návrh zamieta.
II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Otec sa návrhom doručeným súdu dňa 31.10.2012 domáhal zníženia výživného zo sumy 100 € na sumu 30 € mesačne počnúc od 1.8.2012 z dôvodu že od 1.8.2012 je nezamestnaný, evidovaný na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny a preto nie je schopný prispievať na výživu tak, ako mu bolo stanovené právoplatným rozsudkom č.k. 11C/55/2011 zo dňa 29.3.2012.
Navrhovateľ doplnil svoj návrh podaním doručeným dňa 6.12.2012, v ktorom uviedol, že jeho posledným zamestnávateľom bola spoločnosť G., C..B..W.. so sídlom I. X, N.. Trvalé bydlisko má u svojej mamy, ktorá je poberateľkou minimálneho dôchodku. Okrem maloletého Z. nemá otec ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Ďalej konštatuje, že má výdavky, ktoré za danej situácie, bez pomoci iných osôb, by si nevedel plniť. Okrem výživného na maloletého Z., platí úver, ktorý pochádza ešte z obdobia trvania manželstva vo výške 109,99 €, životnú poistku vo výške 20 €, jeho mesačné výdavky na benzín predstavujú cca 100 € ( otec preukázal platbu na pohonné hmoty zo dňa 27.11.2012 vo výške 89,70 € ), keďže býva v obci V. ( W. N. ), a v zmysle rozsudku o rozvode má každý párny víkend v čase od piatka od 18.00 hod. do nedele do 12.00 hod. so synom umožnený styk a ten si plní, nakoľko mu na synovi záleží. Taktiež prispieva na nájom ( preukázaná platby SIPO na meno starej matky A. J. za mesiac 11/2012 vo výške 152,05 € ) a stravu.
K návrhu sa vyjadrila matka v podaní doručenom súdu dňa 4.12.2012, v ktorom uviedla, že s návrhom na zníženie výživného nesúhlasí. Poukázala na to, že otec neprispieval na výživu syna ani keď žili v spoločnej domácnosti ani po jeho odchode. Začal prispievať až v 4/12 sumou 100 € mesačne. V tej dobe bol jediným majiteľom firmy N., ktorú v máji 2012 predal ďalšiemu majiteľovi, takže musí mať peniaze z predaja. Popri tom bol zamestnaný vo firme G., v ktorej dal tiež výpoveď. Od októbra 2012 zasiela na výživu syna len 30 €, aj napriek tomu, že bol zo strany matky upozornený písomne, že táto suma nepostačuje na výživu a potreby syna. Matka má vedomosti o tom, že otec pomáha svojmu švagrovi,
ktorý sa na pozemku otcovej matky postavil garáž, kde prevádzkuje opravu a servis áut. Teda otec pracuje napriek tomu je evidovaný na ÚPSVaR. Počas tejto evidencii bol v septembri 2012 na dovolenke v H.. Prispievať sumou 30 € na potreby dospievajúceho chlapca je nepostačujúce.
V druhej polovici svojho vyjadrenia vyčíslila svoj príjem a výdaje nasledovne:
Čistý príjem matky je v priemere s daňovým bonusom XXX €. mesačne.
Mesačné výdaje:
Chod domácnosti: inkaso cca 150 €, dane cca 4 €, poplatky za odpad cca 4 €, poistka 21 €
Výdavky na syna: stravné v škole 20 €, družina 5 €, školské pomôcky 5 €, plienky 9 € ( z tohto dôvodu navštevuje so synom psychologickú ambulanciu )
Vo vyššie uvedených výdavkoch nie je započítaná strava, ošatenie ( ktoré potrebuje synovi dokupovať dosť často z dôvodu, že rastie a potrebuje oblečenie, tak na zimu, leto + prechodné obdobie), obuv ( zimná, letná, prechodná, prezuvky, šport, obuv do školy ), lieky, krúžky ( futbalový - kopačky, chrániče, oblečenie; plavecký - plavky, plavecká čiapka, obuv ; divadelný krúžok )
Ďalej sú to výdavky na školské potreby na začiatku školského roka, školské výlety, školské besiedky, súťaže a karnevaly. Nemôže synovi zakazovať tieto školské aktivity. Dieťa má právo byť šťastné a spokojné, preto musí robil to isté, čo ostatné deti v jeho veku. Poznačený je už len tým, že žije v neúplnej rodine, deti sa mu vyhýbali a preto sa matka snaží mu dať všetko, čo potrebuje, aby mu nič nechýbalo. Vyvíja preto maximálne úsilie. Peniaze nepotrebuje pre seba, ale pre spoločného syna Z..
Na záver dodala, že v spoločnej domácnosti žijú len dvaja, ona a syn.
Na základe vyššie uvedeného žiada, aby výška výživného zostala zachovaná.
Súd vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový stav:
Rozsudkom Okresného súdu Trebišov č.k. 11P/55/2011 - 63 zo dňa 29.3.2012, právoplatným dňa 20.4.2012 súd manželstvo rodičov rozviedol. Na čas po rozvode zveril maloletého Z. do osobnej starostlivosti matky a zo strany otca určil výživné vo výške 100 € mesačne. Zároveň podrobne upravil styk otca s maloletým dieťaťom. V čase určovania výšky výživného bola matka zamestnankyňou spoločnosti C. N., C..B..W.. s čistým príjmom do XXX €. mesačne. Otec bol zamestnaný ako vodič spoločnosti G., C..B..W.. kde dosahoval čistý príjem 300 €. Zároveň bol od 11/2011 jediným spoločníkom spoločnosti N., C..B..W.. Súd vychádzal pri určení výživného z dohody oboch rodičov na výživnom vo výške 100 € mesačne.
Uznesením Okresného súdu Trebišov č.k. 16P/70/2013 - 10 zo dňa 18.4.2013, právoplatným dňa 6.9.2013 súd návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým sa domáhal zníženia výživného na 30 € mesačne, zamietol. Uznesením č.k. 7CoP/273/2013 - 40 zo dňa 23.8.2013 Krajský súd v Košiciach rozhodnutie prvostupňového súdu potvrdil.
Z listinných dôkazov súd zistil, že matka bola v čase podania návrhu zamestnankyňou spoločnosti C. N., C..B..W.. so sídlom V. Y. X, E.. Zo mzdového listu bol zistený jej čistý priemerný mesačný príjem za obdobie od 1/12 do 10/12 vo výške 317,98 €. Matka podala dňa 11.7.2013 výpoveď z pracovného pomeru, ktorý vznikol na základe pracovnej zmluvy zo dňa 23.3.2011. Po skončení výpovednej lehoty počnúc od 1.10.2013 bola odporkyňa vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Z pracovnej zmluvy predloženej na poslednom pojednávaní bolo zistené, že matka uzavrela nový pracovný pomer so spoločnosťou H., C..B..W.. dňa 14.11.2013, na dobu určitú do 31.10.2014. Keďže súd nemohol mať ešte k dispozícii žiaden mzdový list, vychádzajúc z obsahu pracovnej zmluvy odhadol na základe určenej ceny práce a pracovného času matkin príjem na 360 - 380 € mesačne.
Z dohody o skončení pracovného pomeru medzi spoločnosťou G., C..B..W.. a L. J. ako zamestnancom zo dňa 31.7.2012 bolo zistené, že pracovný pomer zamestnanca uzavretý zmluvou zo dňa 20.4.2011 končí dňom 31.7.2012. Na výzvu súdu zamestnávateľ oznámil, že dôvodom ukončenia pomeru bola hospodárska kríza, ktorá spôsobila nedostatok práce na trhu a preto musel pristúpiť k prepusteniu všetkých svojich zamestnancom.
Z potvrdení ÚPSVaR Michalovce bolo zistené, že L. J. je od X.X.XXXX zaradený do evidencii uchádzačov o zamestnanie a evidencia trvá.
Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne pobočka N. bolo zistené, že otec bol od 1.8.2012 po dobu jedného roka poberateľom nemocenských dávok. V 8/12 - 569,20 €, 9/12-624,10 €, 10/12 - 644,90 €, 11/13 - 624,10 €, 12/13 - 644,90 €, 1/13 - 644,90 €, 2/13 - 582,50 €, 3/13 - 534,20 €.
Rozhodnutím C. I. zo dňa 14.8.2012 bola otcovi priznaná dávka v nezamestnanosti vo výške 50% denného vymeriavacieho základu XX,XXXX €. od 1.8.2012, ktorej výplata bola z dôvodu práceneschopnosti presunutá. V súčasnosti otec poberá túto dávku vo výške XXX,XX €. mesačne.
Právna zástupkyňa otca tvrdila na pojednávaní dňa 2.10.2013, že jej klient si podal žiadosť o priznanie čiastočného invalidného dôchodku z dôvodu zhoršeného zdravotného stavu. V deň posledného pojednávania dňa 20.11.2013 bolo zistené, že žiadosť L. J. o priznanie doposiaľ v poisťovni neevidujú.
Predloženými neurologickými lekárskymi správami boli preukázané dlhotrvajúce zdravotné problémy otca.
Z výpovede svedka, N. Ž. ako aj z predložených listinných dôkazov ( výpis z obchodného registra, dohoda o vzájomnom započítaní pohľadávok ) bolo zistené, že navrhovateľ pri predaji spoločnosti N., C..B..W.. v apríli 2012 nezískal žiaden finančný obnos, nakoľko kúpna cena vo výške základného imania spoločnosti bola započítaná s dlhom I..J. voči p.Ž..
Z výpovede otca bolo zistené, že v septembru 2012 ( v čase keď bol nezamestnaný, zároveň práceneschopný ), strávil dovolenku v H. spolu so svojou priateľkou p. L., ktorá ho v tomto konaní zastupuje. Podľa jeho vyjadrenia, cenu zájazdu hradila jeho priateľka.
Na pojednávaní dňa 6.3.2013 uviedol, že na výživu syna Z. prispel v 8/12 sumou 100 €, v 9/12 sumou 100 €, v 10/12 sumou 30 €, v 11/12 sumou 30 €, v 12/12 sumou 40 €, v 1/13 sumou 50 €, v 2/13 sumou 51 €.
Otec žije v rodičovskom dome spolu so svojou matkou, sestrou a jej rodinou. Z podania starej matky z otcovej strany súd zistil, že je poberateľkou starobného dôchodku vo výške 412 €, jej dcéra je na rodičovskej dovolenke a zať pracuje ako prijímací technik vo G. G. N..
Z výpisu z účtu otca bolo zistené, že pravidelne hradí úverovú splátku vo výške XXX,XX € mesačne. Otec uzavrel Dohodu o prevode telefónneho čísla dňa 8.11.2012, z ktorej súd zistil, že pristupujúcim účastníkom a teda užívateľom telefónneho čísla p. J. XXXX XXX XXX sa stala jeho priateľka p. L.. Z jej výpovede súd zistil, že otec naďalej je klientom spoločnosti W. C., A..C.., avšak nie je už zmluvným užívateľom, má k dispozícii I. kartu, na ktorej si podľa potreby dobíja kredit. Táto skutočnosť nebola súdu preukázaná.
Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny N. zo dňa 18.12.2012 vyplýva, že otec nebol počas šetrenia doma. Prítomná bola iba jeho matka, ktorá oznámila, že otec má v J. priateľku a tam sa aj zdržiava. Na žiadosť pracovníčky o oznámenie adresy v J. otec telefonicky kontaktoval ÚPSVaR, ktorému odmietol oznámiť adresu svojej priateľky a poprel skutočnosť, že sa tam zdržiava.
Kolízny opatrovník navrhol návrh otca ako nedôvodný, v rozpore so záujmami maloletého dieťaťa, zamietnuť.
Podľa § 78 ods.1 zákona č.36/2005 Z.z. o rodine, v platnom znení ( ďalej len „Zákona o rodine“ ), dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 78 ods.3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa § 75 ods.1, veta prvá Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery
povinného.
Podľa § 62 ods.1,2,4,5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Predpokladom zmeny súdneho rozhodnutia o výživnom je zmena v tých skutočnostiach, z ktorých vychádzal súd v čase posledného rozhodovania o výške výživného. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že na strane matky nedošlo k žiadnej výraznej zmene pokiaľ ide o jej pomery. Jej príjem až na obdobie niekoľkých týždňov koncom r. 2013 zostáva stabilný.
Od posledného rozhodnutia súdu do podania návrhu na zníženie výživného ubehlo 7 mesiacov. Vychádzajúc z tejto skutočnosti a z vykonaného dokazovania možno konštatovať, že nedošlo k výraznej zmene ani na strane maloletého dieťaťa. Nemožno však opomenúť túto skutočnosť, že vekom dieťaťa náklady na starostlivosť rastú, rodičom stúpajú náklady na stravu, ošatenie, obuv, školskú ale aj mimoškolskú, záujmovú činnosť dieťaťa. Výživné slúži nielen na pokrytie týchto potrieb, ale zahŕňa časť podielu dieťaťa na úhrade elektriny, plynu, vody, atď., teda na celkovej réžii domácnosti.
Otec odôvodňuje svoj návrh na zníženie výživného stratou zamestnania, čo malo za následok jeho platobnú neschopnosť pokiaľ ide o výživné. Zdôrazňoval svoju finančnú závislosť na príbuzných či priateľke. V priebehu konania bol preukázaný pravý opak. Výška nemocenských dávok, ktorá bola po dobu jedného roka od 8/12 otcovi vyplácaná sa pohybovala v rozmedzí cca XXX - XXX€ mesačne. Teda dvojnásobne prevyšovala príjem v čase posledného rozhodnutia súdu. Tento príjem umožňoval otcovi hradiť nielen výživné, ale aj úverovú splátku, telekomunikačné služby, životnú poistku, stravu, osobné potreby, či pohonné hmoty. Jeho tvrdenia súd považuje za účelové, zavádzajúce, snažiace sa zmiasť súd, vzbudzujúce pochybnosti o pravdivosti vyjadrenia ohľadne jeho záujmu o dieťa. V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti, že rodič nemá len práva, napr. právo na stretnutie s dieťaťom, ale má aj povinnosti spočívajúce v zodpovednom prístupne pri uspokojovaní potrieb dieťaťa. V období, za ktoré sa otec snaží o zníženie výživného dosahuje do 8/13 príjem vyšší než matka, teda by sa mal podieľať na uspokojovaní potrieb dieťaťa vo väčšej miere ako matka.
K citeľnej zmene príjmových pomerov u otca došlo až od 8/13, kedy sa stala jeho príjmom dávka v nezamestnanosti vo výške XXX,XX €. Otec vo svojej výpovedi na pojednávaní tvrdil, že v súčasnosti neprispieva na chod domácnosti a réžiu. Žije v spoločnej domácnosti s matkou a ďalšími členmi jeho rodiny a striedavo u priateľky v J.. Súd dospel k jednoznačnému záveru, že otec má prostredníctvom blízkym osôb zabezpečené všetky svoje nevyhnutné životné potreby ( napr. bývanie, stravu ), ale aj iné potreby ( pravidelnú úhradu úverových splátok, dochádzanie za synom osobným motorovým vozidlom
svojej priateľky v rámci realizácie styku atď). Výživné 100 €, ktoré zodpovedá odôvodneným potrebám maloletého Z., a ktoré má v zmysle § 62 ods. 5 Zákona o rodine, prednosť pred ostatnými výdavkami rodiča, naďalej zodpovedá aj schopnostiam a možnostiam otca.
Súd dospel na základe vykonaného dokazovania k záveru, že od poslednej úpravy výživného nedošlo k tak podstatnej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu výživného v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine, preto návrh otca ako nedôvodný zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., v zmysle ktorého žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov podľa jeho výsledku, pretože konanie mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach prostredníctvom tunajšieho súdu v 3 vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnemu skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.