Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_4C-317-2010.pdf
PDF · 143.09 KB
No categories available
4C/317/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Pezinok so sídlom v Pezinku sudkyňou JUDr. Zuzanou Gajerovou v právnej veci navrhovateľa: A.. K.. O. J., N.., R.. XX.XX.XXXX, D. C. D., C. X, zastúpeného JUDr. Renátou Fardousovou, advokátkou so sídlom v Šali, Hlavná 6, proti odporkyni: K.. J. J., R.. XX.XX.XXXX, D. C. I., W. XXX/XX, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu: O. O. J., R.. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, odbor sociálnych vecí, Moyzesova ul. 2, Pezinok, pracovisko Senec, na čas po rozvode, takto
rozhodol:
Súd manželstvo navrhovateľa A.. K.. O. J., N.., R.. XX.XX.XXXX a odporkyne K.. J. J., W.. K., R.. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX C. I., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu I., zväzok 16, ročník 2003, strana 49, poradové číslo 55, rozvádza.
Maloletý O. O. J., R.. XX.XX.XXXX sa zveruje na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky.
Obaja rodičia sú oprávnení maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.
Otec A.. K.. O. J., N.., R.. XX.XX.XXXX je povinný prispievať na výživu maloletého O. O. J., R.. XX.XX.XXXX sumou 150 € mesačne vždy k 15. dňu v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva.
Otec maloletého A.. K.. O. J., N.. R. XX.XX.XXXX je oprávnený stretávať sa s maloletým O. O. J., R. XX.XX.XXXX nasledovne:
každý párny týždeň v roku od piatka do pondelka tak, že otec si dieťa prevezme v piatok o 12.30 hod. z predškolského (školského) zariadenia a v nasledujúci pondelok o 7:45 hod. dieťa odovzdá do predškolského (školského) zariadenia. Ak sa dieťa v daný deň nebude nachádzať v príslušnom predškolskom (školskom) zariadení, otec ho od matky v určenom čase prevezme a odovzdá jej ho v mieste jeho trvalého bydliska.
každý nepárny týždeň v roku vo štvrtok tak, že otec si dieťa prevezme vo štvrtok o 12.30 hod. v predškolskom (školskom) zariadení, ktoré dieťa navštevuje, a odovzdá ho v piatok o 7:45 hod. do predškolského (školského) zariadenia. Ak sa dieťa v daný deň nebude nachádzať v príslušnom predškolskom (školskom) zariadení, otec ho od matky v určenom čase prevezme a odovzdá v mieste jeho trvalého bydliska.
každý párny týždeň v roku v utorok tak, že otec si dieťa prevezme v utorok o 12.30 hod. v predškolskom (školskom) zariadení, ktoré dieťa navštevuje a odovzdá ho v stredu o 7:45 hod.
do predškolského(školského) zariadenia. Ak sa dieťa v daný deň nebude nachádzať v príslušnom predškolskom (školskom) zariadení, otec ho od matky v určenom čase prevezme a odovzdá v mieste jeho trvalého bydliska.
-počas Vianočných sviatkov a zimných prázdnin v párnom roku od 23.12. do 24.12. a od 01.01. do 03.01. tak, že otec si dieťa prevezme dňa 23.12. o 15.30 hod. v mieste bydliska matky a dňa 24.12. dieťa odovzdá matke o 18.30 hod. v mieste bydliska matky a otec si dieťa prevezme dňa 01.01. o 15.30 hod. v mieste bydliska matky a dňa 03.01. dieťa odovzdá matke o 18.30 hod. v mieste bydliska matky,
-počas Vianočných sviatkov a zimných prázdnin v nepárnom roku od 25.12. do 26.12. tak, že otec si dieťa prevezme dňa 25.12. o 9.00 hod. v mieste bydliska matky a dňa 26.12. dieťa odovzdá matke o 18.30 hod. v mieste bydliska matky,
- počas jarných prázdnin v roku si otec prevezme dieťa každý párny rok od prvého dňa prázdnin (pondelok) o 15.30 hod. v mieste bydliska matky a posledný deň prázdnin (nedeľa) o 18.30 hod. dieťa odovzdá matke v mieste bydliska matky. Termín jarných prázdnin oznámi otec dieťaťa matke do 31. januára príslušného roka.
-počas Veľkonočných prázdnin v párnom roku od prvého dňa sviatkov (štvrtok) do soboty a to tak, že otec si dieťa prevezme vo štvrtok o 15.30 hod. v mieste bydliska matky a v sobotu dieťa odovzdá matke o 18.30 hod. v mieste bydliska matky,
- počas Veľkonočných prázdnin v nepárnom roku od soboty do pondelka a to tak, že otec si dieťa prevezme v sobotu o 15.30 hod. v mieste bydliska matky a v pondelok dieťa odovzdá matke o 18.30 hod. v mieste bydliska matky,
- počas letných prázdnin v mesiacoch júl a august bude dieťa tráviť striedavo sedem dní u otca a sedem dní u matky, a to tak, že u otca bude od 8.7. do 14.7., od 22.7. do 28.7., od 5.8. do 11.8., od 19.8. do 25.8., a to tak, že si otec dieťa prevezme vždy v prvý deň uvedeného intervalu o 09.00 hod v mieste bydliska matky a odovzdá matke v posledný deň uvedeného intervalu o 18.30 v mieste bydliska matky.
Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným súdu dňa 4.11.2010, viackrát doplneným a zmeneným sa navrhovateľ domáhal rozvodu manželstva s odporkyňou a úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode.
Navrhovateľ v návrhu uviedol, že manželstvo s odporkyňou uzavrel po dlhoročnej známosti. V čase uzavretia manželstva bývali manželia u rodičov odporkyne v rodinnom dome v Senci. Neskôr po spoločnej dohode sa rozhodli bývať vo vlastnom byte v Bratislave. V tomto období bolo manželstvo, až na malé nedorozumenia šťastné. Narodilo sa im prvé spoločné dieťa, maloletý O. O.. V tom čase sa odporkyňa rozhodla bývať opäť u svojich rodičov, aby jej matka mohla pomáhať. Navrhovateľ sa rozhodol ich nasledovať. Príchodom do rodiny svokrovcov odporkyňa jednoznačne poprela všetky dosiaľ dávané sľuby a to že: je veriacou osobou, že sa mieni podieľať na žiadnom cirkevnom živote a má záujem vychovávať ich dieťa v súlade s presvedčením navrhovateľa vo viere. Ukázalo sa, že nejde len o dočasné presťahovanie sa k rodičom, ale časovo neobmedzené žitie v ich domácnosti. Z týždňa na týždeň odporkyňa odsúvala termín návratu do spoločnej domácnosti s navrhovateľom, ktorú zdieľali predtým v Bratislave. Navrhovateľovi opakovanie dávala najavo, že jej neprekáža ak sám prespával v Bratislave, čo v dôsledku znamenalo to, že jej na živote s navrhovateľom nezáleží. Navrhovateľ sa v
roku 2010 v lete rozhodol, že sa vráti do bytu v Bratislave a bude dochádzať za ich spoločným synom na návštevy. Od tejto doby vedie navrhovateľ samostatnú domácnosť. Navrhovateľ úplne stratil nielen citovú väzbu k odporkyni, ale ich vzájomnú dôveru a tiež chuť žiť s ňou ďalej v plnohodnotnom manželstve. U oboch manželov je strata záujmu o legitímny život. Navrhovateľ má výhrady aj k spôsobu výchovy ich spoločného syna. Odporkyňa komunikuje s dieťaťom výhradne v maďarčine napriek sľubom, že dieťa bude vyrastať v bilingválnom prostredí. Odporkyňa nežije s dieťaťom cirkevným spôsobom života a ani navrhovateľovi toto riadne neumožňuje. Citovo vydiera navrhovateľa tým, že mu neumožňuje kontakt s dieťaťom častejšie ako je nevyhnutné. Navrhovateľ sa chce v plnej miere podieľať na výchove a starostlivosti o dieťa Chce, aby dieťaťu boli poskytnuté, čo najširšie možnosti vzdelávania sa na kvalitných školách a predškolských zariadeniach, Chce, aby sa dieťa zúčastňovalo na cirkevných sviatkoch, obradoch a ostatnom cirkevnom živote. Navrhovateľ je a plne spôsobilý dieťa sa riadne postarať a prevziať na seba v akomkoľvek rozsahu všetky práva a povinnosti vyplývajúca z výchovy a výživy svojho syna.
Manželstvo účastníkov konania je trvale rozvrátené, tento rozvrat je dlhodobý a vážny. Ku manželstvo neplní svoj spoločenský účel a netvorí ani vhodné výchovné prostredie pre spoločné dieťa narodené z manželstva. Maloletého O. O. navrhuje navrhovateľ zveriť do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, o po skúmaní znalcom z odboru v detskej psychológie a výšku výživného navrhovateľ ponecháva na úvahu súdu.
Podaním doručeným súdu dňa 22.03.2011 sa navrhovateľ domáhal nariadenia predbežného opatrenia v ktorým by súd upravil styk otca s maloletým O.. Dôvodom podaného návrhu bola navrhovateľom tvrdená skutočnosť, že odporkyňa bráni navrhovateľovi stýkať sa s vlastným synom a odopiera mu tak jeho základné rodičovské právo. Súd návrh vylúčil na samostatné konanie. Tunajší súd o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia zo strany otca rozhodol uznesením číslo konania XXP XXX/XXXX- XXX zo dňa XX.XX.XXXX ktorým upravil styk otca s maloletým tak, že otec je oprávnený v stretávať sa s maloletým O. každý týždeň vo štvrtok od 15.30 hod. do 18.30 hod., každý párny týždeň v sobotu od 9.00 hod. do 18 30 hod. a každý nepárny týždeň v nedeľu od 9.00 hod. do 18.30 hod., mimo miesta bydliska matky, bez prítomnosti matky.
Odporkyňa sa k návrhu na začatie konania vyjadrila podaním doručeným súdu 27.4.2011. Uviedla, že s návrhom na rozvod manželstva súhlasí, avšak nesúhlasí s dôvodmi ktoré navrhovateľ v návrhu uvádza. Odporkyňa vždy bola a je veriaca osoba, ale nie do takej miery aby duchovný život a vieru v Boha vyzdvihovala nad všetky ostatné hodnoty. Skutočným dôvodom k rozvratu manželstva bolo narodenie dieťaťa - navrhovateľ nezvládol úlohu otca a dennodenné povinnosti, ktoré narodenie dieťaťa so sebou prinieslo. Odporkyňa sa samozrejme v celom rozsahu venovala dieťaťu a táto skutočnosť bola podmienená tým, že krátko po narodení syna sa u neho prejavili zdravotné problémy. Mal problémy s bolesťami bruška, často plakal, bol nepokojný a odporkyňa nenachádzala u navrhovateľa pochopenie a preto sa obrátila na svoju matku. Po dohode s navrhovateľom sa odsťahovali k rodičom odporkyne do Senca . Ďalším dôvodom bola skutočnosť, že byt navrhovateľa pre svoju polohu bol pre rodinu s malým dieťaťom objektívne nevyhovujúci. Odporkyňa sa tam nikdy necítila byť doma, nakoľko byt bolo zariadení výlučne podľa predstav navrhovateľa a nikdy neumožnil odporkyni mať na tejto adrese trvalý pobyt. Odporkyňa mala snahu zachrániť chrániť manželstvom a preto sa vrátila aj s maloletým dieťaťom späť do bytu navrhovateľa, avšak tento jej dal jasne najavo, že tam nemá čo robiť a prakticky ju aj s dieťaťom vyhodil, takže sa odporkyňa vrátila naspäť k svojej matke. Odporkyňa vníma navrhovateľa ako človeka sebeckého, ktorým nikdy nerešpektoval odporkyňu ako rovnocennú partnerku a ani ako matku. Odporkyňa výrazne nesúhlasí s tým aby bolo ich spoločné dieťa zverené do striedavej starostlivosti oboch rodičov . Od narodenia dieťaťa sa oň stará výlučne odporkyňa, za súčasnej pomoci svojej matky. Navrhovateľ sa synovi venoval iba minimálne. Potrebám dieťaťa nerozumie, nepozná jeho denný režim, nie je ochotný rešpektovať osobnosť dieťaťa. Maloletý O. má k matke veľmi silný citový vzťah a ona mu poskytuje pocit bezpečia a lásky. Odporkyňa trvá na tom aby bolo dieťa zverené do jej osobnej starostlivosti. Odporkyňa je na rodičovskej dovolenke, kde jej príjmom je 190 euro mesačne + prídavok na dieťa. Náklady na maloletého vyčíslila odporkyňa sumou 394 euro mesačne z toho ku bývanie 100, strava 70 mliečna strava 44, ošatenie a obuv 80, plienky a hygiena 45, drogéria 10, vitamíny a lieky 20, hračky a knihy 10, ostatné náklady 15 eur/mesačne. Vzhľadom k uvedenému navrhla odporkyňa vyhovieť návrhu na rozvod manželstva, zveriť maloletého do jej osobnej starostlivosti s tým že bude
maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok odporcovi určiť vyživovaciu povinnosť v sume 200 euro mesačne a upraviť styk otca s maloletým v čase každý párny týždeň vo štvrtok od desiatej do trinástej a každý nepárny týždeň v nedeľu od 9.30 do 13.30 hod.
Na tunajšom súde bolo tiež začaté konanie vo veci úpravy práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas do rozvodu, ktoré je vedené pod spisovou značkou XXP XXX/XXXX. V rámci uvedeného konania sa matka maloletého O.I. domáhala nariadenia predbežného opatrenia ktorým sa dieťa predbežne zveruje do osobnej starostlivosti matky s tým, že otec dieťaťa má právo stretávať sa so synom každý párny štvrtok ak každú párnu nedeľu. Súd návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia zamietol uznesením č.k. XXP XXX/XXXX - XXX zo dňa XX.X. XXXX. V rámci uvedeného konania súd nariadil znalecké dokazovanie.
Znalecký posudok číslom 1/2012 bol vyhotovený 4.1.2012. V konaní XXP XXX/XXXXbol dňa 29.3.2012 vyhlásený rozsudok, ktorým súd zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky a upravil styk otca s maloletým v rozsahu: každý párny týždeň od piatka 17.00 hod. do nedele 17.00 hod., každý nepárny týždeň vo štvrtok od 15.00 do 18.30 hod., každý rok v čase letných prázdnin od 1.7. do 8.7., od 1.8. do 8.8., každý párny rok počas vianočných sviatkov od 23.12. od desiatej hodiny do 24.12. do 16.00 hod., od 1.1. od 10.00 hod. do 5.1. do 16.00 hod., každý nepárny rok počas veľkonočných sviatkov od nedele od 9.00 hod. do pondelka do 16.00 hod. Vyživovaciu povinnosť od sa súdu práve jeho na sumu 150 eur.
Podaním doručeným súdu dňa 2.12.2011 návrhom navrhovateľ zmenu petitu v návrhu na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu a to tak, že navrhol načas po rozvode manželstva zveriť maloleté dieťa do osobnej starostlivosti otca, ktorý bude dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Navrhol tiež upraviť právo stretávania sa matky s maloletým dieťaťom a to počas bežného pracovného týždňa, v nepárnom týždni počas víkendov, počas letných prázdnin, vianočných prázdnin v párnom roku a veľkonočných prázdnin v nepárnom roku čiat. Navrhol upraviť vyživovaciu povinnosť matke v sume 30 euro mesačne. Súčasťou návrhu bol i návrh na uloženie povinnosti obom účastníkom konania raz do mesiaca sa podrobiť psychologickému poradenstvu.
Na základe z opätovného návrhu navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia o úprave styku otca s maloletým súd uznesením zo dňa 7.6.2012, č.k.: XC XXX/XXXX - XXX jeho návrhu vyhovel, nakoľko rozhodnutie XXP XXX/XXXX - XXX ešte nenadobudlo právoplatnosť. Rozsah styku so synom otec považoval za nedostatočný. Na základe odvolaniam matky Krajský súd v Bratislave uznesením XXCo XXX /. - XXX zo dňa 30.10.2012 uznesenie tunajšieho súdu zmenil tak, že návrh navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Navrhovateľ opätovne podal návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorý súdu doručil dňa 13.11.2012 a doplnil dňa 14.11.2012, ktorým sa opätovne domáhal úpravy práva styku s maloletým vo väčšom rozsahu než mu bolo určené predbežným opatrením vydaným v konaní XXP XXX/XXXX - XXX. Rozhodnutím č.k. XC XXX/XXXX - XXX súd návrh otca navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia v zamietol.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov tvoriacich obsah spisu XC XXX/XXXX: sobášny list, rodný list dieťaťa, písomné vyjadrenia navrhovateľa a odporkyne správy kolízneho opatrovníka, správy občianskeho združenia Kľúč, psychologickej správy z vyšetrenia maloletého, potvrdenia o mesačných výdavkoch a príjmoch navrhovateľa, správa materskej škôlky. Súd si pripojil spis tunajšieho súdu XXP XXX /., kde súčasťou spisu je znalecký posudok číslo 1/2012. Súd nariadil ústne pojednávanie, kde vypočul účastníkov konania, právnych zástupcov, kolízneho opatrovníka a svedkyňu. Po takto vykonanom dokazovaní ustálil nasledujúci skutkový stav:
Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa v X.X.XXXX C. I., zapísané na matričnom úrade I. vo zväzku 16, ročník 2003, strana 49, poradové číslo 55. U oboch išlo o prvé platne uzavreté manželstvo. Posledné spoločné bydlisko mali účastníci konania v Senci, okres Senec. V manželstve sa narodilo jedno dieťa: O. O. J., R.. X.X.XXXX. Manželstvom uzavreli po dlhoročnej známosti. Z pohľadu navrhovateľa problémy v manželstve nastali vtedy keď zistil, že odporkyňa nemieni zdieľať jeho nadšenie pre duchovný a cirkevný
život, nemieni maloleté dieťa vychovávať bilingválnom prostredí, odmieta s navrhovateľom zdieľať spoločnú domácnosť v byte navrhovateľa v Bratislave a chce neurčitý a neobmedzený čas tráviť v domácnosti svojich rodičov v Senci, kde chce i maloletého vychovávať. K intímnemu životu sa odporkyňa stavia odmietavo. Podľa názoru odporkyne je navrhovateľ sebeckým človekom, ktorý nezvládol úlohu otca, nie je schopný akceptovať potreby dieťaťa, rešpektovať jeho osobnosť ako aj osobnosť odporkyne, nedokáže byť odporkyni dostatočnou oporou . Toho času manželia spolu nežijú v spoločnej domácnosti, potom ako sa navrhovateľ zo spoločnej domácnosti odsťahoval do bytu v Bratislave. Odporkyňa v žije v dome svojich rodičov spolu s maloletým synom. Maloletý syn žije v domácnosti matky, ktorá sa oňho osobne stará ak zabezpečuje jeho celodennú starostlivosť. V tom jej pomáha najmä jej matka, stará matka maloletého. Styk z navrhovateľa s maloletým synom bol počas konania v sprevádzaný konfliktami a nezhodami rodičov o jeho výchove a starostlivosti, ako aj v rozsahu styku otca s dieťaťom. Výsledkom k tejto nezhody bolo zo strany otca opakované podávanie návrhov na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým nimi sa navrhovateľ domáhal úpravy práva styku s maloletým v širšom rozsahu . opakovane sa tiež navrhovateľ obracal s výzvou na vyriešenie jeho styku s dieťaťom na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, pracovisko Senec.
Zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 4.3.2011 vyplýva, že stretávanie sa otca s maloletým neprebieha podľa jeho predstáv. Za týmto účelom kolízny opatrovník oslovil odporkyňu a matku dieťaťa s tým, že odporkyňa odmietla možnosť striedavej starostlivosti o dieťa a uviedla, že stretávanie sa otca so synom umožňuje každý štvrtok a nedeľu. Zo správy zo dňa 28.7.2011 o vyplýva, že matka styk otca s maloletým dieťaťom realizuje podľa uznesenia súdu XXP XXX /. zo dňa 18.4.2011. Matka dieťaťa tiež uviedla, že nie je ochotná poskytovať otcovi dieťaťa náhradné termíny stretnutí, nakoľko ide o prekážku vzniknutú na strane otca dieťaťa. Potvrdila tiež, že medzi ňou a otcom dieťaťa dochádza k častým konfliktom. Podľa z úradného záznamu zo dňa 25.10.2011 sa na Úrad práce sociálnych vecí a rodiny dostavil navrhovateľ s úmyslom stretnúť sa s odporkyňou. Cieľom stretnutia bolo riešiť vyhrotenú situáciu medzi rodičmi dieťaťa. Podľa úradného záznamu zo dňa 6.7.2012 sa na úrad dostavil navrhovateľ, ktorý uviedol, že odporkyňa odmieta aby dieťa uňho prespávalo, aby s ním trávilo dovolenku, dôvod nepozná. Odporkyňa je zrejmé príliš fixovaná na dieťa čo vedie k reálnemu odcudzovaniu dieťaťa. Preto žiada, aby bolo matke uložené výchovné opatrenie. Dňa 29.10.2012 u sa opäť navrhovateľ dostavil na úrad s tým, že matka mu dieťaťa syna nesprávne motivuje ku na stretávanie sa s otcom. Otec dieťaťa bol s dieťaťom psychologičky a bolo by vhodné , aby matka spolupracovala. Dňa 15.6.2013 zaslala odporkyňa list na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, v ktorom uviedla, že žiada po vypočutie názoru maloletého syna O.. Ten odmieta isť otcovi s nadšením, vracia sa rozladený, v noci sa bojí a chce prespať u matky. Predložila správu N.. J.Q. A., detskej psychologičky, z ktorej vyplynul obsah rozhovoru s maloletým O. J.. Dieťa uviedlo, že ľúbi mamičku, ocka trošku menej, chce späť pri mamičke, pri ockovi nie.
Súd mal k dispozícii správu PhDr. Jaroslavy Martinkovej, detskej psychologičky, zo dňa 02.5.2013, podľa ktorej vy rodičia maloletého mali začať kooperovať pri riešení rizík ak problémov vyplývajúcich z rodinnej situácie, ak by to nebolo možné, bolo by vhodné obrátiť sa na odborníkov.
Podľa priebežných správ o priebehu spolupráce s rodinou maloletého O. J. za mesiace júl až október 2013 neziskovej organizácie Kľúč n.o., je s matkou maloletého O.W.I. ťažká komunikácia, neustále opakuje že je dobrá matka, že jej otec dieťaťa strpčuje život. Matka maloletého nemá záujem o spoluprácu, komunikácia matky s otcom dieťaťa je veľmi zlá. Po celý čas spolupráce sa nepodarilo s matkou nadviazať konštruktívny kontakt. Otec maloletého vystupuje aktívne, zaujíma sa o život maloletého syna, chce pochopiť jeho potreby a správanie. Má snahu na sebe pracovať.
Zo záverov znaleckého posudku číslom 1/2000 z 12 vyplynulo, že otec maloletého O. je nezrelá, ľahko zraniteľná úzkostná a nedostatočne spontánneho osobnosť. Prispôsobenie realite a jeho obratnosť v praktickom živote sú znížené, má sklony k zveličovaniu skutočnosti emocionálne prežívanie je chudobné, duševná rovnováha je slabšia. Matka dieťaťa je nezrelá, ľahko zraniteľná a citlivá osobnosť, je ľahko ovplyvniteľná ako aj náladová. V emočne vypätých situáciách môže dochádzať splašenému a demonštratívnemu správaniu. Vzťah matky k dieťaťu je blízky a pozitívny. Matka sa o neho pekne stará a snaží sa ho všestranne rozvíjať. Nedokáže však dostatočne vidieť dôležitosť častého a blízkeho
kontaktu syna s otcom. Vzťah otca k dieťaťu je blízky a pozitívny. Komunikácia rodičov je závažným spôsobom narušená. Otec maloletého je veľmi nástojčivý v presadzovaní svojich predstáv o starostlivosti o dieťa. Zvyšujúci sa tlak otca na matku ešte viac spôsobuje jej odmietavý postoj k nemu. Znalkyňa konštatovala, že ani jeden z rodičov nemá z osobnostného hľadiska optimálne predpoklady pre starostlivosť o maloletého. Avšak momentálne matka jednoznačne disponuje predpokladmi väčšími. Striedavá starostlivosť oboch rodičov nie je v tomto prípade vhodná. Pokiaľ ide o rozsah stretávania sa otca s maloletým, znalkyňa uviedla, že stretávanie by malo byť časté a pravidelné. Dieťa by malo byť s otcom cez víkendy, každý druhý týždeň, i počas pracovného týždňa, sviatkov a prázdnin.
Na pojednávaní dňa 14.06.2011 právna zástupkyňa navrhovateľa uviedla, že sú splnené zákonné predpoklady na rozvod manželstva. Dieťa navrhla zveriť do striedavej starostlivosti oboch rodičov, prípadne do osobnej starostlivosti otca.
Na pojednávaní dňa 09.08.2013 právna zástupkyňa navrhovateľa uviedla, že navrhovateľ sa dočasne vzdal striedavej starostlivosti oboch rodičov a súhlasí, aby bolo dieťa zverené matke na čas po rozvode. Chce mať však zachovanú možnosť stretávať sa s dieťaťom čo najčastejšie. Spornou zostala tiež otázka úpravy výživného, nakoľko navrhovateľ navrhuje sumu 150 eur a odporkyňa sumu 200 eur. požaduje sumu 150aloh
Právna zástupkyňa odporkyne uviedla, že dieťa by malo byť zverené matke s ktorou prežilo podstatnú časť života a na zverenie dieťaťa do striedavej starostlivosti obom rodičom je ešte malé.
Na pojednávaní dňa 09.08.2013 právna zástupkyňa odporkyne uviedla, že rodičia dieťaťa sa nevedia na čomkoľvek dohodnúť. Matka dieťaťa dokáže akceptovať, že dieťa bude s otcom každý druhý víkend, cez Vianoce, sviatky, v lete, ale nesúhlasí so stretávaním sa otca so synom počas pracovného týždňa.
Odporkyňa uviedla, že komunikácia medzi ňou a navrhovateľom je problematická. Snaží sa mať na pamäti záujem dieťaťa a je ústretová, avšak neustále žije pod tlakom a prenasledovaním zo strany navrhovateľa. Kvôli aktuálnej úprave styku dieťaťa s otcom, nemôže realizovať návštevy širšej rodiny, dieťa sa nemôže v kľude adaptovať na škôlku. Vracia sa nepokojné a nekľudné od otca. Vie si však predstaviť, že by dieťa bilo dlhší čas s otcom na Vianoce a Veľkonočné sviatky.
Kolízny opatrovník uviedol, že rodina je zaradená do projektu neziskovej organizácie Kľúč. Táto organizácia s rodinou pracuje, ale s matkou dieťaťa je ťažká komunikácia. Rodičom sa doporučuje psychologické poradenstvo.
Na pojednávanie dňa 20.11.2013 sa odporkyňa nedostavila, nedostavila sa jej právna zástupkyňa. Obe vzali termín pojednávania na vedomie. Právna zástupkyňa vypovedala plnú moc odporkyni dňa 30.08.203. Po začatí pojednávania doručila odporkyňa ospravedlnenie svojej neúčasti na pojednávaní zo zdravotných dôvodov, o odročenie pojednávania nepožiadala.
Podľa § 101 ods. 2 OSP súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti odporkyne.
Na pojednávanie sa dostavila predvolaná svedkyňa K.. K. Q., ktorá uviedla, že je riaditeľkou materskej škôlky, ktorú navštevuje maloletý O. J.. S rodičmi spolupracuje, matka vodí každý deň dieťa do škôlky. Maloletý mal zo začiatku adaptačné problémy. Prejavovala sa uňho agresivita, napádal fyzicky spolužiakov. Najzávažnejšie bolo, že uhryzol spolužiaka do nosa a rozhrýzol mu nosnú prepážku. Maloletý si neuvedomoval, že robí zle a smial sa tomu. Ostatní rodičia sa sťažovali na jeho správanie. Svedkyňa teda požiadala matku maloletého O., aby navštívila s dieťaťom psychologickú poradňu. Tento školský rok nastalo určité zlepšenie. Pokiaľ ide o komunikáciu s rodičmi, odporkyňa reaguje väčšinou nepokojom ak ide o situáciu, ktorá jej je nepríjemná. Neskôr sa ukľudní a je ochotná spolupracovať. S navrhovateľom prebieha mailové komunikácia. Navrhovateľ spočiatku chodieval do škôlky za synom,
ale odporkyňa bola veľmi nahnevaná a navštívila svedkyňu s tým, že si to vyprosuje. Svedkyňa ďalej uviedla, že konflikty medzi rodičmi maloletého O. nevníma, nakoľko sa navzájom v škôlke nestretávajú.
Kolízny opatrovník uviedol, že odporkyňa dodržuje rozhodnutie súdu, ale nič navyše. Akoby si uplatňovala monopol na výchovu dieťaťa. Kolízny opatrovník doporučuje vyhovieť návrhu navrhovateľa, kde je upravený styk otca s dieťaťom v dostatočnom rozsahu a určiť výživné v sume 150 eur.
Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch
Podľa § 23 ods. 1 Zákona rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
V konaní mal súd za preukázané, že manželstvo účastníkov konania je rozvrátené, neplní svoje funkcie. Obaja účastníci konania vyslovili s rozvodom manželstva súhlas.
Súd mohol záverom jednoznačne skonštatovať, že manželstvo sa pod ťarchou problémov vyčerpalo, manželia sa vzájomne odcudzili natoľko, že navrhovateľ podal návrh na rozvod manželstva. Medzi manželmi toho času prevláda nevraživosť a neschopnosť dohodnúť sa . Nezhody prerástli až do hostility , kde nie je predpoklad, že by sa manželské spolužitie obnovilo.
Manželstvo je zväzok dvoch ľudí a pre jeho harmonické fungovanie je predovšetkým potrebné zachovávať jeho mravné postuláty. Láska, úcta, vernosť, tolerantnosť, toto všetko sa z manželstva účastníkov vytratilo.
Rozvod má byť takým opatrením, ktoré má umožniť rozchod manželov len vtedy, ak iné riešenie nezostáva. Je v právomoci súdu, aby posúdil vážnosť narušenia a trvalosť rozvrátenia vzťahov medzi manželmi so zreteľom na ich celkové správanie sa, a to z hľadiska účelu manželstva. Základným predpokladom pre zrušenie manželstva rozvodom je skutočnosť, že sa manželia alebo jeden z nich vo vzájomnom správaní neriadia pravidlami ustanovenými v Zákone o rodine a že toto správanie so zreteľom na jeho dĺžku a intenzitu, spôsobuje vážny rozvrat medzi manželmi.
Súd mal v tomto prípade za to, že všetky hmotnoprávne podmienky ustanovené v Zákone o rodine pre rozvod manželstva boli splnené. Manželstvo účastníkov čase konania o rozvod vykazovalo vážnosť
narušenia manželských vzťahov, a trvalosť rozvrátenia vzťahov takej intenzity, že nie je možné plniť jeho účel, t.j. vytvárať harmonické a trvalé životné spoločenstvo.
Súd konštatuje, že manželstvo účastníkov konania po faktickej stránke prestalo existovať a nemôže viac plniť svoje funkcie, pokiaľ v ňom absentuje cit, láska, či porozumenie. Manželstvo je výrazom predovšetkým mravných postulátov, ako je vzájomná tolerancia, vernosť, úcta, schopnosť akceptovať jeden druhého. Tieto postuláty sú v manželstve predpokladané, avšak nie sú žiadnym spôsobom nárokovateľné. Súd mal v konaní za dostatočne preukázané, že manželstvo účastníkov je natoľko rozvrátené, že obnovenie spokojného a fungujúceho spolužitia je nemožné.
Príčinu rozpadu manželstva súd vidí v rozdielnom pohľade manželov na život rodiny, na úlohu manželstva. Každý má tendenciu si presadzovať svoje, čo v konečnom dôsledku viedlo k úplnej strate porozumenia i vôle pochopiť jeden druhého.
Podľa § 24 ods. 1 Zákona rodine súd v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného
Podľa § 24 ods. 3 ZR súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby a vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia.
Podľa § 24 ods. 4 ZR súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá o to, aby bolo rešpektované právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
Po vykonanom dokazovaní súd dospel k nepochybnému záveru, že v danom prípade najvodnejšou alternatívou bude zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti matke.
Súd obvykle zverí maloleté deti tomu z rodičov, u ktorého sú lepšie predpoklady pre jeho riadny vývoj, výchovu a celkovú starostlivosť. Pritom nepôjde iba o jeho hmotné zabezpečenie, ale o jeho celkový úspešný vývoj aj po stránke citovej, duševnej, morálnej, kultúrnej a podobne. Pre správne rozhodnutie súdu ohľadne zverenia dieťaťa do osobnej starostlivosti je však potrebné, aby súd poznal aj názor dieťaťa a venoval mu náležitú pozornosť. Maloletý O. je ešte vo veku, kedy nebolo možné vypočuť si jeho názor, avšak súd sa oprel o závery znaleckého posudku, kde bolo konštatované, že ani jeden z rodičov nemá ideálne osobnostné predpoklady na výchovu dieťaťa, ale matka sa javí pre dieťa vhodnejšou alternatívou. Je tu i vek dieťaťa, ktorý zohral výraznú úlohu, nakoľko dieťa je do veku 6 rokov ukotvené na matku a potrebuje jej citovú blízkosť. Matka sa dieťa od jeho narodenia stará, pozná všetky jeho potreby a nálady. Napokon i navrhovateľ počas konania stúpil od striedavej starostlivosti a súhlasil, aby dieťa bolo zverené matke na čas po rozvode.
Súčasťou výroku o výkone rodičovských práv a povinností je i určenie, kto bude maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok na čas po rozvode. Tu súd považuje za potrebné poznamenať, že za výrok, zodpovedajúci tak Ústave SR, ako aj v Zákone o rodine zakotvených právach a povinnostiach rodičov považuje úpravu, pri ktorej" obaja rodičia sú oprávnení deti zastupovať a spravovať ich majetok". V konaní nebol preukázaný žiaden právne významný dôvod, ktorý by odôvodňoval obmedzenie týchto práv niektorému z rodičov. Súd teda v konečnom rozhodnutí pristúpil k úprave, podľa ktorej obaja rodičia budú naďalej deti zastupovať a spravovať ich majetok.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. (veta prv )
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. (veta prvá).
Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom vyplýva priamo zo zákona a trvá dovtedy, kým deti nie sú schopné samostatne sa živiť. Prispievať na výživu svojich detí je zákonnou povinnosťou obidvoch rodičov. Výživou dieťaťa sa rozumie zaobstarávanie, resp. uspokojovanie životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa. Schopnosti , možnosti a majetkové pomery povinného rodiča, ako aj odôvodnené potreby dieťaťa sú v každom jednotlivom prípade odlišné, preto k nim treba pristupovať diferencovane. Schopnosti a možnosti rodičov má súd zhodnotiť zo všetkých relevantných hľadísk, najmú z hľadiska ich veku, zdravotného stavu, dosiahnutej kvalifikácie.
Navrhovateľ je vysokoškolský učiteľ, pracuje na Univerzite Komenského v Bratislave, Filozofická fakulta, kde v roku 2011 bol jeho príjem 801 eur, v roku 2013 - 813 eur. Navrhovateľ žije v byte v Bratislave, ktorý je v jeho výlučnom vlastníctve, má štandardné náklady na domácnosť - platby spojené s užívaním bytu- SIPO 274,-eur, telefón cca 50-80 eur, elektrina 24, strava.
Výdavky na maloletého boli vyčíslené matkou dieťaťa nasledovne :
Bývanie 100, strava 123, oblečenie obuv 80, hygiena 20, hračky a knižky 30, lekár 10, kultúra 10, cestovanie 10, ostané 30, spolu 413 eur.
Maloletý O. O. sa narodil žije s matkou v Senci, kde navštevuje materskú škôlku.
Odporkyňa je doktorantkou na Filozofickej fakulte UK, jej mesačný príjem je štipendium v sume 495 eur a prídavok na dieťa v sume 22 eur.
Súd o určil vyživovaciu povinnosť otca voči maloletému dieťaťu s prihliadnutím na náklady maloletého dieťaťa a na osobnú starostlivosť matky o deti ako aj rozsah určeného styku otca s dieťaťom, na sumu 150 eur mesačne.
Podľa názoru súdu je v možnostiach a schopnostiach odporcu plniť si svoju vyživovaciu povinnosť vo vzťahu k dieťaťu. Zároveň súd prihliadol k tomu, že otec dieťaťa bude so synom približne polovicu času, takže je predpoklad, že v tomto čase bude uhrádzať i jeho náklady. (strava, lieky, hygienické potreby.
Predmetom konania je rozvod a úprava práv a povinností k dieťaťu na čas rozvode, takže súd nemohol rozhodovať o úprave výživného na čas od podania návrhu, teda do rozvodu. Medzníkom účinnosti úpravy práv a povinností k dieťaťu je v danom prípade práve rozvod manželstva a preto všetky ostatné nároky týkajúce sa práv a povinností k deťom pred rozvodom manželstva, sa musia riešiť v rámci samostatného konania, na základe osobitného návrhu. Preto súd zamietol tú časť návrhu, ktorou sa navrhovateľka domáhala v rámci konania určenia výživného od podania návrhu.
Úprava styku maloletého dieťaťa s rodičom tvorí špeciálnu zložku rodičovských práv. Predpokladom rozhodovania súdu o styku rodiča s maloletým dieťaťom je zistenie, že sa rodičia maloletých detí na styku s deťmi, nedohodli, prípadne ich dohoda nezodpovedá záujmu dieťaťa.
Otázka úpravy rozsahu styku otca s dieťaťom bola medzi účastníkmi sporná. Súd dospel k záveru, že v konaní nebol predložený jediný dôkaz, z ktorého by bolo možné vyvodiť záver, že styk otca s dieťaťom by mal byť akokoľvek obmedzený. Otec a syn majú navzájom pozitívny vzťah, čo uviedla i znalkyňa. Otec sa dokáže o dieťa postarať, pozná jeho potreby a chce s ním tráviť plnohodnotný čas a to nie len počas víkendov, ale i v pracovnom týždni. Nesúhlas matky dieťaťa s tým, aby otec dieťaťa chodil za synom do škôlky a nestretával sa s ním počas pracovných dní nemá oporu vo vykonanom dokazovaní a nie je opodstatnený. Práve naopak, otcovi dieťaťa, rovnako ako matke patria všetky práva a povinnosti. Otec dieťaťa nemá byť pre dieťa iba občasnou návštevou a osobou s ktorou sa dieťa stretáva iba počas voľna a prázdnin, ale má byť pravidelnou a veľmi podstatnou súčasťou jeho života. Dieťa má právo na oboch rodičov, má právo vedieť, že ju tu matka, je tu otec a sú to osoby, ktoré tvoria súčasť jeho sveta, rodiny.
Rodič, ktorému nie je na čas po rozvode dieťa zverené do osobnej starostlivosti, má právo byť so svojím dieťaťom cez víkend, počas pracovného týždňa, počas sviatkov a i prázdnin. Čas strávený s dieťaťom, má byť medzi rodičov rozdelený primerane, s tým, že ani jeden z rodičov nemá legitímny monopol na výchovu a čas strávený s dieťaťom. Prijatá úprava styku otca s dieťaťom v predmetnom rozhodnutí plne odráža tak potreby a práva otca, ako aj potreby dieťaťa. Nie je dôvod na to, aby otec dieťaťa nemohol syna vyzdvihovať v škôlke alebo škole. Školská alebo predškolská dochádzka je súčasťou života dieťaťa a otec má právo sa na nej podieľať. Má právo poznať učiteľov dieťaťa, vychovávateľky, informovať sa na pokroky dieťaťa, na jeho správanie, zúčastňovať sa aktivít materskej školy a podobne. Len samotná skutočnosť, že sa to matke dieťaťa nepáči, alebo s tým nesúhlasí neobstojí ako dôvod na vylúčenie otca z tejto časti života maloletého dieťaťa. Naopak, ak si otec bude dieťa vyzdvihovať v materskej škôlke a po ukončení styku s ním ho tam odovzdávať, eliminuje sa ak napätie a konflikty, ktoré vznikajú, keď si otec dieťa vyzdvihuje u matky.
Súd apeluje na oboch rodičov, aby akceptovali jeden druhého ako plnohodnotného rodiča svojho dieťaťa a nepoužívali svoje dieťa, ktoré bezpochyby obaja milujú, ako nástroj, cez ktorý si realizujú svoje predstavy o živote a rodine. Dieťa nie je rukojemník ani jedného z nich, ale samostatná, mysliaca a cítiaca bytosť. Záujem dieťaťa majú mať obaja predovšetkým na mysli a záujmom dieťaťa je mať fungujúcu, i keď rozdelenú rodinu, mať rodičov, na ktorých sa môže v každej situácii spoľahnúť.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 144 veta prvá O. s. p.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie na tunajšom
súdu, písomne, v troch vyhotoveniach, v lehote 15 dni odo dňa
jeho doručenia.
Podľa § 205 O.s.p. ods. 1 ) v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela, môže do troch mesiacov
po právoplatnosti rozsudku o rozvode oznámiť príslušnému úradu
poverenému viesť matriky, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
( § 29 Zákona o rodine ).