Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PN-12C/168/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Ingrid Šimonovou v právnej veci navrhovateľa: GHS Mobile, spol. s r.o., so sídlom Trojičné nám. 11, Trnava, IČO: 36 772 500, zastúpeného advokátom: JUDr. Jozef Cako, Advokátska kancelária so sídlom Štefana Moyzesa 25, Trnava proti odporkyni: Q. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. XXX/X, B., zastúpenej advokátom: JUDr. Daniel Kostolanský, Advokátska kancelária so sídlom Štúrova 4, Piešťany, o zaplatenie 336 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Návrh sa z a m i e t a .

Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť odporkyni náhradu trov právneho zastúpenia v sume 82,49 eur k rukám právneho zástupcu odporkyne do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu návrhom podaným dňa 30. 11. 2010 na Okresnom súde Piešťany domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal

odporkyňou zaplatiť mu sumu 336 euro spolu s 9 % úrokom z omeškania od 21. 6. 2009 do zaplatenia titulom náhrady škody a zároveň si uplatnil i náhradu trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že po ukončení pracovného pomeru s odporkyňou zistil, že odporkyňa v čase, kedy bola u neho zamestnaná prevzala od dodávateľa Orange Slovensko, a.s. 50 kusov PRIMA START 7,90 produktov, 200 kusov Cenníkov Orange Doma a 200 kusov brožúry s ponukou MT, ktoré boli navrhovateľovi vyfaktúrované faktúrou č. 1190051290 v sume 336 euro. Tieto produkty prevzaté odporkyňou však nikdy neboli do predaja uvedené a nenachádzali sa ani skladových zásobách. Rovnako nebola odporkyňou predložená ani faktúra zo dňa 15. 6. 2009, napriek tomu, že tovar skutočne prevzala. Týmto konaním odporkyne vznikla navrhovateľovi škoda, o ktorej sa dozvedel až po doručení výpovede zo strany odporkyne. Po zistení vzniknutej škody niekoľkokrát ústne kontaktoval odporkyňou a vyzýval ju na úhradu škody, na čo odporkyňa nereagovala. Nakoľko sa dostala do omeškania so splnením svojej povinnosti nahradiť vzniknutú škodu, vznikol navrhovateľovi nárok aj na zaplatenie úroku z omeškania dňom nasledujúcim po splatnosti faktúry.

Okresný súd Piešťany vydal dňa 30. 6. 2011 Platobný rozkaz č. - 29, ktorým zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi sumu 336 euro spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne z dlžnej sumy od 21. 6. 2009 do zaplatenia a náhradu trov konania vo výške 101,05 eura. Proti tomuto platobnému rozkazu podala odporkyňa včas odôvodnený odpor, v ktorom uviedla, že popísané okolnosti nezodpovedajú skutočnosti z dôvodu, že faktúru č.1190051290 prevzala a tiež podpísala, avšak zaradenie tejto faktúry do systému MONEY mala na starosti jej zástupkyňa T. C.. Faktúra mala byť splatná dňa 20. 6. 2009 a vzhľadom na to, že sa jedná o spoločnosť Orange Slovensko a. s., ktorá je presná v dňoch splatnosti, je vylúčené, aby o predmetnej faktúre navrhovateľ nevedel po 12- tich dňoch, pretože v tom čase ešte bola do 2.7.2009 u navrhovatelia stále zamestnaná a konateľ

spoločnosti ani nikto iný ju neinformoval o nezaplatenej faktúre. Týmto vzniká podozrenie, že predmetnú faktúru musela jej neznáma osoba uschovať, nezaradiť do systému, tak ako to funguje aj na iných licencovaných prevádzkach spoločnosti Orange Slovensko a.s. Prima karty, ktoré obsahovala dodávka predmetnej faktúry, boli a sú predávané navrhovateľom a registrované v spoločnosti Orange Slovensko, čo je dosť vážny dôvod, prečo nie je povinná uhradiť faktúru za tovar, ktorý je na predajni a predáva sa. V preberacom protokole je okrem iného uvedený aj účtovnícky program Money, kde je uvedené: "Stav Money je bez záväzkov. “ Predmetný protokol skontroloval a prevzal p.R. B., konateľ navrhovateľa, čím bezvýhradne potvrdil, že všetky záväzky sú medzi navrhovateľom a ňou vysporiadané s konečnou platnosťou.

Navrhovateľ vo svojom písomnom vyjadrení k odporu zo dňa 24. 8. 2011 uviedol, že odporkyňa neudala súdu žiaden dôkaz preukazujúci zaradenie faktúry do systému Money. Mala možnosť uviesť a dokázať túto skutočnosť už v liste zo dňa 8. 9. 2010, čo však neučinila. Odporkyňa porušila svoju zmluvnú povinnosť, a to povinnosť tovar resp. produkty, na ktoré bola faktúra vystavená, a ktorú ako odporkyňa uvádza aj sama od dodávateľa prevzala a podpísala, dodať do skladových zásob a následne uviesť do predaja. K tomuto kroku zo strany odporkyne nikdy nedošlo. Tvrdenie o porušení tejto povinnosti navrhovateľ oprel o dodatok k pracovnej zmluve zo dňa 5. 4. 2009, z ktorého vyplýva zodpovednosť odporkyne za prácu s peniazmi a tovarom. Pokiaľ ide o tvrdenie odporkyne, že Prima karty, ktoré boli predmetom dodávky, boli a sú registrované v spoločnosti Orange Slovensko a. s. a predávané navrhovateľom, a preto nie je povinná uhradiť faktúru za dodávku uvedených Prima kariet pripomenul, že z dodatku k pracovnej zmluve zo dňa 5. 4. 2009 jasne vyplýva zodpovednosť pracovníka za prácu s peniazmi a tovarom a tiež povinnosť dodaný a prevzatý tovar dodať do skladových zásob a následne uviesť do predaja.

Podľa ak čo len jeden z odporcov podá včas odpor s odôvodnením vo veci samej, zrušuje sa tým platobný rozkaz v plnom rozsahu a súd nariadi pojednávanie.

Podľa súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

Súd s použitím citovaného zákonného ustanovenia prejednal vec v neprítomnosti navrhovateľa a jeho právneho zástupcu, ktorý bol na pojednávanie včas a riadne predvolaný, pričom svoju neprítomnosť a rovnako i neprítomnosť navrhovateľa neospravedlnil, ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie a vo veci vykonal dokazovanie výsluchom odporkyne, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to, dodacím listom číslo 92739231 zo dňa 12. 6. 2009, faktúrou číslo 1190051290 zo dňa 15. 6. 2009, výpisom z obchodného registra navrhovateľa, pracovnou zmluvou uzavretou medzi navrhovateľom a odporkyňou dňa 5. 4. 2009, pracovnou náplňou zo dňa 5. 4. 2009, výpoveďou pracovnej zmluvy v skúšobnej dobe zo dňa 2. 7. 2009, výzvou právneho zástupcu navrhovateľa zo dňa 20. 8. 2010, odpoveďou odporkyne na list zo dňa 20. 8. 2010, preberacím protokolom zo dňa 2. 7. 2009 a zistil nasledovný skutkový stav veci.

Dňa 5. 4. 2009 uzavreli navrhovateľ a odporkyňa pracovnú zmluvu na dobu určitú 1 rok (do 6. 4. 2010 ), so skúšobnou dobou v trvaní troch mesiacov. Účastníci konania zároveň podpísali aj pracovnú náplň ako neoddeliteľnú súčasť pracovnej zmluvy , z ktorej vyplývali pre odporkyňou úlohy pri výkone práce. Dňa 2. 7. 2009 dala odporkyňa výpoveď v skúšobnej dobe bez udania dôvodu ku dňu 2. 7. 2009. V preberacom protokole zo dňa 2. 7. 2009, podpísanom konateľom navrhovateľa a odporkyňou je okrem iného uvedený stav Money bez záväzkov.

Z listu právneho zástupcu navrhovateľa zo dňa 20. 8. 2010 vyplýva, že odporkyňa bola vyzvaná na zaplatenie sumy 336 euro, ako náhrady škody, s odôvodnením, že bola zodpovedná za prácu s peniazmi a tovarom. Odporkyňa na tento list reagovala odpoveďou zo dňa 6. 9. 2010, v ktorej potvrdila obdržanie z listu zo dňa 20. 8. 2010, k obsahu ktorého právnemu zástupcovi navrhovateľa oznámila, že nezodpovedá skutočnosti a je nepravdivý.

Odporkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že bola zamestnankyňou navrhovateľa od 05.04.2009 do 02.07.2009. Pracovný pomer ukončila v skúšobnej dobe. Pracovala u navrhovateľa ako vedúca predajne a okrem iného mala na starosti aj prácu s tovarom i peniazmi. V prípade, ak bol do predajne doručený nejaký tovar, osobne ho preberala a počas jej neprítomnosti tovar preberala jej zástupkyňa pani C.. Pri preberaní tovaru bol vždy postup taký, že od kuriéra prevzala balík, s tým, že nevedela čo

je v ňom, podpísala preberací protokol a balík odovzdala do skladu, kde ho rozbalili zamestnanci navrhovateľa. Toto bol štandardný postup. Následne bola vždy faktúra doručovaná priamo pánovi Slezákovi - konateľovi navrhovateľa, takže ona nikdy žiadnu faktúru neprevzala a nevedela sa vyjadriť, či predmetná faktúra bola doručovaná pánovi Slezákovi. Uviedla, že návrh navrhovateľa považuje za účelovo podaný, z dôvodu konania na Okresnom súde Trnave, vedenom pod sp.zn. , v ktorom si uplatnila náhradu mzdy a ktoré bolo právoplatne skončené rozsudkom č. -194 zo dňa 26.10.2011 a navrhovateľ jej žalovanú sumu v roku 2011 vyplatil. Pripojila sa k názoru svojho právneho zástupcu, ktorý uviedol že pracovný pomer bolo riadne skončený a na základe preberacieho protokolu, ktorý bol účastníkmi podpísaný prevzal navrhovateľ od odporkyne osobne všetky zverené veci a hodnoty, ktorými dovtedy disponovala. Keďže ku dňu 2. 7. 2009 došlo k riadnemu skončeniu pracovného pomeru, odporkyňa stratila faktickú možnosť disponovať so zverenými vecami a hodnotami, podľa bola vykonaná riadna inventúra a navrhovateľ tak nemá nárok vyvodzovať voči odporkyni zodpovednosť za škodu.

Podľa každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

Podľa každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Podľa odseku 3 zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

Podľa uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

Povinnosť nahradiť škodu je osobitným právnym dôvodom vzniku záväzkového právneho vzťahu. Dôvodom vzniku tohto záväzku je protiprávne konanie škodcu. Obsahom tohto záväzkového vzťahu je povinnosť subjektu, ktorý škodu spôsobil inému (škodca), ju nahradiť, a právo subjektu, ktorému bola škoda spôsobená (poškodený), uplatniť právo na náhradu škody.

Všeobecná preventívna povinnosť obsiahnutá v ust. znamená, že každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí. Ide teda o povinnosť každého účastníka občianskoprávnych vzťahov predchádzať vzniku škody, pričom porušenie všeobecnej občianskoprávnej prevencie predstavuje protiprávne konanie a má za následok pri splnení ďalších podmienok vznik všeobecnej občianskoprávnej povinnosti podľa . Každý je povinný počínať si v občianskoprávnom styku podľa podmienok konkrétnej situácie tak starostlivo (pozorne, ohľaduplne), aby pritom nespôsobil škodu na zdraví, majetku, právach iného, prírode alebo životnom prostredí, čo znamená, že je povinný zachovávať pri svojom konaní s ohľadom na konkrétne podmienky vždy taký stupeň pozornosti, starostlivosti a ohľaduplnosti, ktorý je - objektívne posudzované - spôsobilý vždy zabrániť vzniku daných škôd ( R 16/1980, R 5/1981, R 12/1986, R 9/1992).

Zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti podľa možno uplatniť, ak sú splnené predpoklady zodpovednosti za škodu a to: 1.porušenie právnej povinnosti (existencia protiprávneho úkonu), 2.vznik škody, 3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou, 4. zavinenie toho, kto škodu svojím protiprávnym úkonom spôsobil. Ak boli tieto predpoklady zodpovednosti poškodeným preukázané, zavinenie sa predpokladá, avšak za podmienok ustanovenia sa škodca môže od zodpovednosti oslobodiť. Predpokladom vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa je úkon - prejav vôle fyzickej osoby, pričom tento úkon je protiprávny. Úkon je protiprávny, ak došlo k porušeniu právnej povinnosti, najmä k porušeniu všeobecne záväzných právnych predpisov, prípadne iných noriem. Dôkazné bremeno preukázania protiprávnosti úkonu spočíva na poškodenom, keďže protiprávnosť zákon nepredpokladá.

Vznik škody je ďalším nevyhnutným predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu a dôkazné bremeno o vzniku škody a jej rozsahu (výške) zaťažuje poškodeného. Škoda sa v právnom zmysle definuje ako peniazmi vyjadriteľná ujma na majetku poškodeného, ktorú možno vyjadriť peňažným ekvivalentom, t.j. peniazmi ( R 55/1971). Ide o ujmu na majetku poškodeného ako dôsledok protiprávneho konania inej osoby ( škodcu), pričom škoda ako majetková ujma, ktorá sa dá vyjadriť v peniazoch môže mať podobu skutočnej škody alebo ušlého zisku.

Nevyhnutným predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním škodcu a vzniknutou škodou. Príčinná súvislosť je objektívnou kategóriou a nemožno ju zamieňať so zavinením škodcu. Ku skúmaniu zavinenia pristúpi súd až potom, keď bola zistená príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním škodcu a vzniknutou škodou ( R 47/1984). Dôkazné bremeno ohľadne príčinnej súvislosti zaťažuje poškodeného. Otázka príčinnej súvislosti medzi konaním alebo opomenutím škodcu a vznikom škody je otázkou skutkovou a nie právnou ( R NS ČR sp.zn. ). Zisťovanie príčinnej súvislosti znamená, že z celej reťaze všeobecnej príčinnosti treba sledovať iba tie príčiny a následky, ktoré sú dôležité pre zodpovednosť za škodu. Najskôr treba zistiť, či škoda bola spôsobená v zmysle občianskeho práva, potom treba zisťovať existenciu príčin vzniku škody. Súd konkrétne zisťuje - so zreteľom na konkrétnu škodu - či niektorá z týchto skutočností bola príčinou vzniku škody a či skutočne škodu spôsobila. Príčinnú súvislosť nemožno zamieňať za súvislosť časovú ( Rc ). O vzťah príčinnej súvislosti ide vtedy, ak vznikla konkrétna majetková ujma následkom konkrétneho protiprávneho úkonu škodcu, teda ak je jeho konanie a škoda vo vzájomnom pomere príčiny a následku. Príčinou škody môže byť len také protiprávne konanie, bez ktorého by škodný následok nevznikol. Nemusí síce ísť o jedinú príčinu, ale i len o jednu z príčin, ktorá sa podieľa na nepriaznivom následku, o ktorého odškodnenie ide, avšak musí ísť o podstatnú príčinu.

Ďalším predpokladom vzniku všeobecnej občianskoprávnej zodpovednosti za škodu je zavinenie ako psychický vzťah, ktorý musí zahŕňať všetky znaky príslušnej skutkovej podstaty, teda protiprávny úkon, škodu a príčinnú súvislosť medzi nimi. Možno ho charakterizovať ako psychický vzťah zodpovedného subjektu k jeho vlastnému protiprávnemu úkonu, ako i ku škode ako následok tohto protiprávneho úkonu. Zavinenie je teda subjektívna kategória, zatiaľ čo protiprávnosť je kategória objektívna. Zavinenie je založené na prvku vedomia a vôle a môže mať buď formu úmyslu, alebo nedbanlivosti. Všeobecná občianskoprávna zodpovednosť je založená na princípe zodpovednosti za predpokladané (prezumované) nedbanlivostné zavinenie Dôkazné bremeno o tom, že škoda nevznikla zavineným konaním, spočíva na škodcovi, ktorý sa môže zodpovednosti zbaviť (exkulpovať) preukázaním toho, že škodu nezavinil.

V prípade majetkovej škody sa rozlišuje medzi peňažnou náhradou a uvedením majetku do stavu pred vznikom škody. Pod rozsahom náhrady škody sa rozumie kvantitatívna stránka náhrady škody, teda koľko má škodca alebo subjekt zodpovedný za spôsobenú škodu poskytnúť poškodenému ako náhradu spôsobenej škody. Pod pojem škody možno zaradiť akúkoľvek majetkovú ujmu, ktorá je vnímateľná zmyslami (napr. poškodenie, zničenie alebo odcudzenie cudzej veci), ale aj inú ujmu, ktorú možno objektívne zistiť (napr. vyčísliť). V zásade možno rozlišovať medzi škodou, ktorá sa prejavuje vo forme zníženia aktív poškodeného (zničenie veci) alebo vo zvýšení jeho pasív (vynaloženie nákladov na odstránenie následkov škody). Charakter majetkovej ujmy má aj zníženie hodnoty pohľadávky veriteľa (oprávneného), ktoré nastalo v časovej a vecnej súvislosti so zmarením možnosti uspokojenia jeho pohľadávky v dôsledku škodovej udalosti, ktorú sám nespôsobil alebo ak v dôsledku konania inej osoby (škodcu) došlo k zmareniu predaja a poklesu hodnoty jeho pohľadávky. Majetkovou ujmou je tiež strata majetkového výnosu, ktorý predstavujú úroky z vkladu v banke zo sumy, ktorú by poškodený získal, ak by nedošlo ku škodovej udalosti. Spôsobená škoda musí byť v prípade uplatnenia nároku na náhradu škody vyjadrená konkrétnou sumou, aby bolo zrejmé, čoho presne sa poškodený domáha. Skutočnú škodu možno vymedziť ako majetkovú ujmu vyjadriteľnú v peniazoch, ktorá spočíva v dôsledku protiprávneho úkonu, resp. škodovej udalosti v zničení, strate, zmenšení, znížení či inom znehodnotení už existujúceho majetku poškodeného (jeho vecí či jeho iných práv, ako aj hodnôt oceniteľných peniazmi, ako sú pohľadávky, duševné vlastníctvo) a ktorá predstavuje majetkové hodnoty nevyhnutné na uvedenie veci do pôvodného stavu. Judikatúra vymedzuje skutočnú škodu ako ujmu spočívajúcu v zmenšení majetkového stavu poškodeného, ktorá vznikla v dôsledku škodnej udalosti a v príčinnej súvislosti s ňou a reprezentuje majetkové hodnoty, ktoré je nevyhnutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu (R 55/1971, s. 151). Doktrína si túto súdnou praxou vytvorenú definíciu vysvetľuje ako rozdiel v hodnote majetku poškodeného pred spôsobením škody a po spôsobení škody na majetku, pričom výška škody je daná rozdielom v hodnote majetku, ktorú treba nahradiť peňažným plnením alebo uvedením veci do pôvodného stavu. Pri zisťovaní existencie škody a vyčíslení jej výšky sa vychádza z majetkového stavu, ktorý je tvorený predovšetkým súhrnom aktív ako hmotných predmetov (vecí) určitej hodnoty, ktorá sa dá vyjadriť v peniazoch a iných hodnôt alebo práv, ktoré sú oceniteľné peniazmi, napr. pohľadávky alebo práva duševného vlastníctva. Naopak pasíva (záväzky) sa od celkovej hodnoty majetku odpočítavajú, majú teda negatívnu hodnotu. Na základe uvedeného k zmenšeniu majetkového stavu dochádza tým, že sa zmenší hodnota aktív, resp. sa zvýši hodnota pasív tak, že celkové vyjadrenie

majetku poškodeného v peniazoch sa oproti predošlému stavu zníži. Na základe uvedeného nemožno za skutočnú škodu považovať iba prípady, keď dôjde k zmenšeniu (úbytku) majetku poškodeného, ktorý spravidla pozostáva z vecí, práv alebo hodnôt, ktoré spolu majú určitú hodnotu trhovú, účtovnú i hodnotu pre jednotlivca samého. Skutočnú škodu môže predstavovať i zväčšenie pasív poškodeného, ktoré musí poškodený strpieť v dôsledku protiprávneho konania škodcu (napr. ak sa poškodený v dôsledku protiprávneho konania škodcu dostane do omeškania s plnením svojej povinnosti na základe osobitnej zmluvy, je povinný uhradiť zmluvnú pokutu, ak bola dojednaná, pričom táto zmluvná pokuta predstavuje pre poškodeného dlh, ktorý musí splniť pod hrozbou právnych sankcií a ktorý by inak nenastal, ak by škodca nespôsobil omeškanie poškodeného).

S poukazom na vyššie uvedené, ako aj na výsledky vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno, ktorým by hodnoverne preukázal protiprávnosť konania odporkyne, vznik skutočnej škody a existenciu príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním odporkyne a vzniknutou škodou. Navrhovateľ predložil súdu faktúru č. 1190051290 zo dňa 15.06.2009, s dátumom splatnosti 20.06.2009 na sumu 336 eur. Na uvedenej faktúre je rukou dopísaná úhrada dňa 05.08.2009, pričom sa navrhovateľ nezmienil o žiadnej sankcii v dôsledku oneskorenej platby a nepredložil žiaden dôkaz preukazujúci vznik skutočnej škody spočívajúci v zmenšení jeho majetku o tovar, ktorý mu bol dodaný a za ktorý zaplatil. Samotný fakt, že zaplatil vystavenú faktúru ešte nie je dôkazom vzniku škody. Odporkyňa podľa jej vyjadrenia prevzala tovar, čo bolo v náplni jej práce, preto z jej strany nedošlo k protiprávnemu konaniu a navrhovateľ nepreukázal, že tovar si nechala pre seba. Vychádzajúc z uvedeného preto súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa a v konaní plne úspešnej odporkyni priznal plnú náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie práva pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia v sume 82,49 eur.

Podľa , ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Právny zástupca odporkyne si vyúčtoval trovy právneho zastúpenia v celkovej sume 98,42 eur, keď za jeden úkon vyúčtoval sumu 33,20 eur. Podľa vyhl. MS SR č. v platnom znení patrí advokátovi tarifná odmena za jeden úkon právnej služby v sume 26,56 eur. Za dva právne úkony právnej služby (prevzatie zastúpenia vrátane prvej porady s klientom dňa 11.11.2013, účasť na pojednávaní dňa 20.11.2013) mu patrí odmena v sume 53,12 eur. Režijný paušál ( vyhl.) v r. 2013 predstavuje sumu 7, eur x 2 = 15, eur, celkom 68, eur + 20% DPH 13, eur. Právnemu zástupcovi odporkyne tak patrí náhrada trov právneho zastúpenia v celkovej sume 82,49 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje ( § 204

ods. 1, veta prvá ). Odvolanie musí mať náležitosti požadované

ustanovením , tzn. Musí obsahovať označenie súdu,

ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov,

kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané

a datované.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( )

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda ,

v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny

a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo

veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám

uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne

zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na

základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že

doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti

alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie

súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( §

205 ods. 2 písm. a)-f) ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže

odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3

).

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého

stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej

odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej

príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak

má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne

poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny

nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa ( §

205a ods. 1 ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného

zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny

výkon rozhodnutia.