Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12C-125-2011.pdf
PDF · 86.02 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-12C/125/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Ingrid Šimonovou v právnej veci navrhovateľa: SE Bordnetze
- Slovakia s.r.o., IČO: 34 132 601, so sídlom Nitra, Na Priehon 50, zastúpený ADVOKÁTSKA A ZNÁMKOVÁ KANCELÁRIA s.r.o., so sídlom Trnava, Pekárska 11 proti odporcovi: T. R., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom Q., Š.B. P. XXX/X, tohto času na neznámom mieste, zastúpený opatrovníčkou I. D.Č., U. V. I. N., o zaplatenie 127,03 s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Zrušuje sa Platobný rozkaz Okresného súdu Piešťany č. 5Ro/517/2010 - 30 zo dňa 16.12.2010.
Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 127,03 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z dlžnej sumy od 16.10.2010 do zaplatenia, náhradu trov právneho zastúpenia v sume 56,66 eur a iných trov konania v sume 16,50 eur k rukám právneho zástupcu navrhovateľa, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu návrhom doručeným súdu dňa 06.12.2010 domáhal proti odporcovi zaplatenia sumy 123,07 eur s príslušenstvom titulom nároku na vrátenie vyplatenej mzdy a odvodov na zdravotné poistenie a náhrady trov konania.
Okresný súd Piešťany vydal v predmetnej veci dňa 16.12.2010 Platobný rozkaz pod č. 5Ro/517/2010-30, ktorý sa odporcovi nepodarilo doručiť do vlastných rúk, pričom prešetrením pobytu odporcu bolo zistené, že tento sa v mieste bydliska nezdržiava, pričom trvalé bydlisko má evidované na adrese, kde sa mu platobný rozkaz doručoval, iné miesto pobytu alebo zamestnania sa nepodarilo zistiť, preto súd odporcovi ustanovil za opatrovníka zamestnankyňu tunajšieho súdu, nakoľko ide o drobný spor a blízke osoby odporcu súdu nie sú známe.
Podľa § 29 ods. 6 O.s.p., za opatrovníka súd ustanoví osobu pôsobiacu v rodinnom, pracovnom, kultúrnom, prípadne v inom prostredí, ktoré je účastníkovi blízke. Súd môže za opatrovníka ustanoviť aj obec. Súd nemôže ustanoviť za opatrovníka zamestnanca súdu, ktorý prejednáva vec; to neplatí vo veciach, v ktorých hodnota pohľadávky bez príslušenstva v čase začatia konania neprevyšuje 1 000 eur (ďalej len "drobné spory").
Súd prejednal vec v zmysle § 115a ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania, nakoľko ide o drobný spor, a z pracovnej zmluvy zo dňa 09.07.2010, skončenia pracovného pomeru zo dňa 26.08.2010, mzdového listu za rok 2010, výzvy na zaplatenie zo dňa 11.10.2010, podnikovej kolektívnej zmluvy na roky 2007-2008 zistil tento stav veci:
Navrhovateľ dňa 09.07.2010 uzavrel s odporcom Pracovnú zmluvu na dobu určitú do 30.06.2011, pričom bola dojednaná skúšobná doba na tri mesiace. Dňa 26.08.2010 skončil navrhovateľ s odporcom pracovný pomer dňom 03.09.2010 v skúšobnej dobe bez udania dôvodu. Kontrolou navrhovateľ zistil, že odporca neodpracoval vyčerpané hodiny z časového konta (63,5 hod neopracovaných hodín), pričom navrhovateľ odporcovi vyplatil mzdu za celý pracovný čas. Vzhľadom na skutočnosť, že odporca reálne neodpracoval plný počet hodín, pričom navrhovateľ mu vyplatil mzdu za celkový pracovný čas, vyzval odporcu na vrátenie vyplatenej mzdy vo výške 125,36 eur a súčasne na vrátenie odvodov za zdravotné poistenie hradeného za čas neospravedlnenej pracovnej absencie vo výške 1,67 eur. Na výzvu odporca nereagoval. Navrhovateľovi tak vznikla voči odporcovi pohľadávka vo výške 127,03 eur.
Podľa § 42 ods. 1 Zákonníka práce účinného v čase uzavretia pracovnej zmluvy, pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Jedno písomné vyhotovenie pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi.
Podľa § 45 ods. 1 Zákonníka práce účinného v čase uzavretia pracovnej zmluvy, v pracovnej zmluve možno dohodnúť skúšobnú dobu, ktorá je najviac tri mesiace. Skúšobnú dobu nemožno predlžovať.
Podľa § 45 ods. 3 Zákonníka práce účinného v čase uzavretia pracovnej zmluvy, skúšobná doba sa musí dohodnúť písomne, inak je neplatná.
Podľa § 222 ods. 1 Zákonníka práce účinného v čase uzavretia pracovnej zmluvy, ak sa zamestnanec bezdôvodne obohatí na úkor zamestnávateľa alebo ak sa zamestnávateľ bezdôvodne obohatí na úkor zamestnanca, musí obohatenie vydať.
Podľa § 222 ods. 2 Zákonníka práce účinného v čase uzavretia pracovnej zmluvy, bezdôvodné obohatenie na účely tohto zákona je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 222 ods. 3 Zákonníka práce účinného v čase uzavretia pracovnej zmluvy, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na čí úkor bol získaný. Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je možné najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.
Podľa § 222 ods. 4 Zákonníka práce účinného v čase uzavretia pracovnej zmluvy, s predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia vydať aj úžitky z neho, ak ten, kto obohatenie získal, nekonal dobromyseľne.
Podľa § 222 ods. 5 Zákonníka práce účinného v čase uzavretia pracovnej zmluvy, ten, kto predmet bezdôvodného obohatenia vydáva, má právo na náhradu potrebných nákladov, ktoré na vec vynaložil.
Podľa § 222 ods. 6 Zákonníka práce účinného v čase uzavretia pracovnej zmluvy, vrátenie neprávom vyplatených súm môže zamestnávateľ od zamestnanca požadovať, ak zamestnanec vedel alebo musel z okolností predpokladať, že ide o sumy nesprávne určené alebo omylom vyplatené, a to v lehote do troch rokov od ich výplaty.
Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z ( účinného k 16.10.2010), výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci súd vyvodil ten právny záver, že návrh bol podaný dôvodne. Je nepochybné, že medzi navrhovateľom a odporcom bola dňa 09.07.2010 platne uzatvorená pracovná zmluva na dobu určitú, pričom bola dojednaná skúšobná doba tri mesiace v súlade s ustanoveniami Zákonníka práce. Navrhovateľ ako zamestnávateľ skončil pracovný pomer s odporcom ako zamestnancom v skúšobnej dobe bez uvedenia dôvodu. Zo mzdového listu má súd za preukázané, že navrhovateľ vyplatil odporcovi mzdu vo výške 318,67 za celý pracovný fond 165 (09.07.2010 do 03.09.2010), pričom však odporca neodpracoval 63,5 hod z časového fondu. Zároveň navrhovateľ z vyplatenej mzdy odviedol príspevok na zdravotné poistenie, čo za neodpracovaný počet hodín predstavuje sumu 1,67 eur.
Vzhľadom na to, že navrhovateľ na základe pracovnej zmluvy zaplatil odporcovi mzdu a súčasne odviedol povinné príspevky na zdravotné poistenie, pričom však následne zistil, že odporcovi nemala byť vyplatená mzda vo vyplatenej výške, nakoľko odporca neodpracoval celkový pracovný čas, je odporca povinný plnenie navrhovateľovi spolu s úrokmi z omeškania vrátiť. Súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 127,03 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z dlžnej sumy od 16.10.2010 do zaplatenia (deň omeškania navrhovateľ určil v súlade s ustanoveniami kolektívnej zmluvy na roky 2007 - 2008 -2009, v ktorej bolo dojednané, že mzda je splatná dozadu za mesačné obdobie, a to spravidla do 15. dňa nasledujúceho mesiaca).
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., a navrhovateľovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie práva proti odporcovi, ktorí vo veci úspech nemal. Iné trovy konania v sume 16,50 eur pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za návrh a trov právneho zastúpenia navrhovateľa v sume 56,66 eur podľa vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z. za 2 úkony právnej služby po 16,60 eur (príprava a prevzatie zastúpenia, podanie návrhu na súd) spolu 33,20 eur, 2x režijný paušál po 7,7,21 eur za rok 2010 spolu 14,42 eur + 10 % DPH.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia
jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, dvojmo.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje ( § 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. Musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené,
označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda , v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods. 2 písm. a)-f) O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p.).
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa ( § 205a ods. 1 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.