Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17Er-2890-2005.pdf
PDF · 92.92 KB
Case nature
Area
Subarea
17Er/2890/2005
Uznesenie
Okresný súd Košice I v právnej veci vykonania exekúcie v prospech oprávneného: Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s., Dostojevského rad 4, Bratislava, IČO: 00 151 700, proti povinnému: Q. Q., nar. XX. 7. XXXX, zomr. dňa XX. 4. XXXX, naposledy bytom A. XX, K., o vymoženie 65,12 € s prísl. a trov exekúcie, vedenej pred súdnym exekútorom JUDr. Mgr. Andrejom Dembickým, Exekútorský úrad Košice,
Werferova 1, pod sp. zn. EX 1333/2005, takto
rozhodol:
I. Exekúciu zastavuje.
II. Oprávnený je povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 15,22 €, do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 18. 10. 2005, doručeného exekútorovi dňa 29. 11. 2005, žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a exekučného titulu - platobného rozkazu Obvodného súdu Košice I zo dňa 28. 8. 1995, č. k. Ro 1153/95, súd poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie vydaním poverenia č. XXXX XXXXXX *,dňa 15. 12. 2005.
Dňa 22. 10. 2013 bol doručený súdu podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie zo dňa 17. 10. 2013, ktorý podal z dôvodu, že povinný zomrel v priebehu exekúcie dňa 18. 4. 2011.
Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa ust. § 251 ods. 4 zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len O. s. p.) v znení neskorších predpisov, na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.
Podľa ust. § 103 O. s. p., kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa ust. § 19 O. s. p., spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
Podľa ust. § 7 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“), fyzické osoby nadobúdajú spôsobilosť byť účastníkom konania narodením.
Podľa ust. § 7 ods. 2 OZ, spôsobilosť na práva a povinnosti zaniká u fyzických osôb smrťou.
Podľa ust. § 579 ods. 1 OZ, smrťou dlžníka povinnosť nezanikne, ibaže jej obsahom bolo plnenie, ktoré mal osobne vykonať dlžník.
Podľa ust. § 470 ods. 1 OZ, dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou.
Medzi podmienky konania na strane účastníkov, ktoré súd skúma, patrí aj spôsobilosť oprávneného a povinného byť účastníkmi konania. Na základe skutočností uvedených súdnym exekútorom bolo preukázané, že povinný Q. Q., nar. XX. 7. XXXX, zomrel dňa XX. 4. XXXX a Okresný súd Košice I uznesením zo dňa 4. 1. 2012, č. k. 13D 216/2011-26, Dnot 90/2011, dedičské konanie zastavil z dôvodu, že poručiteľ nezanechal žiaden majetok. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 30. 1. 2012 vo výroku, ktorým súd zastavil dedičské konanie.
Strata spôsobilosti byť účastníkom konania u povinného je taký nedostatok podmienky konania, pre ktorý nemožno v exekúcii ďalej pokračovať, preto bolo potrebné ďalej skúmať, či povinný mal dedičov, na ktorých prešla jeho povinnosť plniť. Nakoľko povinný zomrel bez zanechania majetku, ktorý by mohli zdediť jeho dedičia, avšak jeho povinnosť voči oprávnenému nezanikla jeho smrťou, nakoľko nešlo o záväzok, ktorý mal osobne vykonať povinný, súd zastavil exekúciu v súlade s § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, teda z dôvodu, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie, nakoľko príčinou zastavenia exekúcie nie je samotná strata právnej subjektivity povinného, ale skutočnosť, že povinný nezanechal po sebe žiaden majetok, ktorý by mohli nadobudnúť jeho dedičia a do výšky ktorého by zodpovedali za dlhy poručiteľa (§ 470 ods. 1 OZ). Skutočnosť, že povinný stratil právnu subjektivitu nie je dôvodom na zastavenie exekúcie, nakoľko exekúcia pokračuje ďalej voči dedičom povinného, na ktorých prešli aj pasíva povinného okamihom smrti, s ohľadom na to, že pohľadávka oprávneného sa môže uspokojiť iba do výšky ceny nadobudnutého dedičstva. Keďže dedičia povinného nededili, pretože ten nezanechal po sebe žiaden majetok, súd je povinný exekúciu zastaviť s poukazom na nemajetnosť povinného. V nadväznosti na dôvod zastavenia exekúcie súd ďalej rozhodoval o trovách exekúcie.
Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 199 Exekučného poriadku, výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady za stratu času, spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov exekútora (§ 196 a § 197 ods. 2) ustanoví ministerstvo po dohode s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že trovy exekúcie, ak je exekúcia zastavená z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, je povinný uhradiť oprávnený. Súd preto v súlade s citovaným ustanovením Exekučného poriadku zaviazal vo výroku uznesenia uhradiť trovy exekúcie oprávneného a ďalej posudzoval správnosť výpočtu trov exekúcie uplatnených súdnym exekútorom v podaní zo dňa 17. 10. 2013.
Podľa § 27a vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“) v platnom znení, v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov.
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky v znení do 30. 4. 2008, ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje
a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu,
b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.
Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky v znení do 30. 4. 2008, základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 200 Sk (6,64 €) za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.
Podľa § 14 ods. 3 vyhlášky v znení do 30. 4. 2008, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 100 Sk (3,32 €).
Podľa § 15 vyhlášky v znení do 30. 4. 2008, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti:
a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie,
b) doručenie príkazu na začatie exekúcie,
c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie,
d) doručenie exekučného príkazu,
e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie,
f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní,
g) každé zisťovanie bydliska povinného,
h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného,
i) každé zisťovanie účtu povinného,
j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky v znení do 30. 4. 2008, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Podľa § 22 ods. 2 vyhlášky v znení do 30. 4. 2008, cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu. (zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách).
1.) Podľa § 14 ods. 1 písm. a), ods. 2 si exekútor uplatňoval odmenu za tieto úkony exekučnej činnosti:
upovedomenie o začatí exekúcie......................................................................................15 min.
návrh na zastavenie exekúcie............................................................................................50 min.
vrátenie poverenia.............................................................................................................10 min.
Spolu: 2 hod. = 2x 6,64= 13,28 €
2.) Podľa § 14 ods. 1 písm. b), ods. 3 a § 15 ods. 1 cit vyhl. si exekútor uplatňoval odmenu za tieto úkony exekučnej činnosti:
a) získanie poverenia ..........................................................................................................3,32 €
f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní..........................................3,32 €
h) zisťovanie platiteľa mzdy povinného ............................................................................3,32 €
Spolu 9,96 €
3.) Podľa § 22 vyhlášky si exekútor uplatňoval náhradu hotových výdavkov za:
a) poštovné .......................................................................................................................6,75 €
b) založenie exekučného spisu..........................................................................................3,32 €
Celkové trovy exekúcie s DPH.........................................................................................37,96 €
Po preverení výpočtu trov exekúcie a oboznámení sa s kópiami časti obsahu exekučného spisu zn. EX 1333/2005, ktoré súdny exekútor predložil spolu s podnetom na zastavenie exekúcie, súd na časovej odmene nepriznal odmenu zo žiaden z uvedených úkonov, nakoľko považoval súd za účelové zo strany exekútora zvýšiť trovy exekúcie tým, že úkon, ktorý sa odmeňuje paušálnou sumou 3,32 € - doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, zaradil medzi úkony, ktoré by sa mali odmeňovať časovou odmenou 6,64 € za každú aj začatú hodinu. Je potrebné uviesť, že ak by účelom zákonodarcu bolo odmeňovať úkony uvedené v ust. § 15 ods. 1 vyhlášky, podľa času potrebného na ich vykonanie, neuvádzal by potom, že za tieto úkony patrí len paušálna odmena bez ohľadu na to, aký čas bol potrebný na ich spracovanie. Súd ďalej zistil, že súdny exekútor nerealizoval doručovanie rozhodnutia exekučného súdu, preto mu nepatrí odmena za úkon podľa § 15 ods. 1 písm. f) vyhlášky. Súd teda priznal exekútorovi odmenu za úkony
· získanie poverenia na vykonanie exekúcie: 3,32 €
· doručenie upovedomenia o začatí exekúcie: 3,32 €
· každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného 3,32 €
Spolu teda priznal exekútorovi odmenu vo výške 9,96 €, za tri úkony exekučnej činnosti.
Súd nepriznal odmenu za podanie podnetu na zastavenie exekúcie a za vrátenie poverenia, nakoľko ide o úkony, ktoré nesmerujú k vymoženiu pohľadávky oprávneného, teda nie sú úkonmi exekučnej činnosti, ale úkonmi smerujúcimi k jej zastaveniu a teda nenaplnenia jej účelu. Z tohto dôvodu súd považoval tieto úkony za administratívne a v súlade s § 25 vyhlášky je náhrada za tieto úkony už zahrnutá v odmene priznanej exekútorovi.
Pokiaľ ide o náhradu poštovného súd ho priznal exekútorovi iba za dva pokusy o doručenie upovedomenia o začatí exekúcie povinnému (2,72 €), čo mal preukázané fotokópiami poštových obálok. Súd však nepriznal poštovné za doručenie upovedomenia oprávnenému, nakoľko na doručenke chýbal odtlačok pečiatky dodacej pošty, čo svedčí o tom, že pri doručovaní nebolo vynaložené poštovné. Ďalej nepriznal ani poštovné za doručenie návrhu na zastavenie exekúcie, nakoľko v tomto prípade bolo podanie doručované osobne do podateľne súdu, teda poštovné vo výške 1,50 € exekútor nevynaložil. Z toho istého dôvodu súd nemohol priznať ani tzv. budúce poštovné za vrátanie poverenia vo výške 1,50 €, vzhľadom na to, že jeho vynaloženie nebolo preukázané. Z exekútorom predložených listín súd nemal preukázané, z čoho pozostáva suma vo výške 3,32 €, ktorú exekútor označil ako „založenie spisu“. Z ustanovení vyhlášky nevyplýva, že by exekútor mal nárok na paušalizovanú náhradu výdavkov spojených so založením exekučného spisu. Aj v tomto prípade musí byť preukázané, že hotové výdavky boli vynaložené účelne a v súvislosti s výkonom exekučnej činnosti. Súd však nemal zo strany exekútora žiadnym spôsobom preukázané, že výdavky vo výške 3,32 € vynaložil na obstaranie materiálu potrebného pre vedenie exekučného spisu, preto mu súd nemohol priznať ich náhradu.
Trovy exekúcie, ktoré súd priznal exekútorovi, predstavujú sumu 15,22 €, ktorá pozostáva z odmeny vo výške 9,96 €, náhrady hotových výdavkov vo výške 2,72 € a dane z pridanej hodnoty vo výške 2,54 €.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, ktoré je potrebné podať na Okresný súd Košice I v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O. s. p. uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.