Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2P-199-2013.pdf
PDF · 78.34 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BR-2P/199/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Brezno, sudcom JUDr. Jozefom Zlochom, v právnej veci starostlivosti o maloleté deti H., G., nar. X.XX.XXXX a G., nar. X.XX.XXXX, bytom ako matka, v zastúpení kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Brezne, deti G. R., nar. X.X.XXXX, bytom W., G. XXXX/X, toho času H., H. X a G. H., nar. X.XX.XXXX, bytom T. M., toho času H., H. X, o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, takto
rozhodol:
Súd s c h v a ľ u j e nasledovnú rodičovskú dohodu:
I. Maloleté deti H., G. a G., obe narodené X.XX.XXXX sa s účinnosťou od 15.10.2013 z v e r u j ú do osobnej starostlivosti matky.
II. Otec sa s účinnosťou od 15.10.2013 z a v ä z u j e prispievať na výživu maloletých detí výživným vo výške 27,13 Eur na každé z maloletých detí zvlášť a v budúcnosti pri zmene životného minima na maloleté nezaopatrené dieťa vo výške 30% z takto zmeneného životného minima, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, k rukám matky, s účinnosťou od 1.9.2013.
III. Za obdobie od 15.10.2013 do 20.11.2013 otcovi dlh na výživnom n e v z n i k o l.
IV. Súd styk otca s maloletými deťmi n e u p r a v u j e, tento ponecháva na dohode rodičov.
odôvodnenie:
Matka maloletých detí návrhom doručeným súdu dňa 15.10.2013 žiadala maloleté deti zveriť do jej opatery a určiť otcovi povinnosť platiť výživné vo výške 60 Eur na každé z maloletých detí zvlášť. V návrhu uviedla, že maloleté deti sú narodené mimo manželstva; s otcom maloletých detí nežije v spoločnej domácnosti od 1.10.2013.
Otec maloletých detí sa k návrhu napriek výzve súdu písomne nevyjadril.
Kolízny opatrovník v správe zo sociálneho zisťovania navrhol maloleté deti zveriť do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazať povinnosťou prispievať na výživu maloletých detí primeraným výživným podľa jeho možností a schopností. Potvrdil tvrdenie matky v tom, že deti sú narodené mimo manželstva, pričom rodičia v spoločnej domácnosti žili do októbra 2013, kedy otec maloletých detí opustil spoločnú domácnosť a odsťahoval sa do podnájmu. Kolízny opatrovník poukázal na to, že otec
maloletých detí je nezamestnaný, evidovaný na ÚPSVaR Brezno ako uchádzač o zamestnanie; matka je rovnako evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie na ÚPSVaR Lučenec, pracovisko Fiľakovo. Je poberateľkou prídavku na deti a dávky v hmotnej núdzi. Pokiaľ ide o maloleté deti kolízny opatrovník poukázal na skutočnosť, že tieto navštevujú Materskú školu vo Valaskej o výške poplatku 5 Eur na každé z maloletých detí zvlášť. Doplatok na stravu pre obe maloleté deti predstavuje cca 5 Eur, inak má matka s maloletými deťmi len bežné výdavky.
Súd vo veci samej nariadil pojednávanie na deň 20.11.2013, vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a listinnými dôkazmi obsiahnutými v súdnom spise a vykonaným dokazovaním zistil podmienky na schválenie rodičovskej dohody.
Rodičia maloletých detí na pojednávaní predniesli návrh rodičovskej dohody, na základe ktorej by boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matky s účinnosťou od podania návrhu, povinnosťou otca prispievať na výživu maloletých detí výživným vo výške minimálneho zákonného výživného, styk otca s maloletými deťmi nežiadali upraviť. V rámci rodičovskej dohody poukázali na to, že ich spolužitie bolo problematické, viackrát došlo k ich odlúčeniu. Naposledy k ich odlúčeniu došlo začiatkom mesiaca október 2013, partnerské spolužitie obnovili 17.11.2013. Napriek súčasnému spolužitiu žiadali o súdnu úpravu rodičovských práv a povinností a to z dôvodu právnej istoty pri ich problematickom spolužití a možnom rozpade ich partnerského vzťahu.
Kolízny opatrovník na pojednávaní odporučil rodičovskú dohodu schváliť.
Podľa § 36 ods.1 Zákona č.36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 25 ods.1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 62 ods.1, 2, 3, 4 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 65 ods.1 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods.1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
V súdenej veci súd prihliadol na dohodu rodičov ohľadne výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, ktorá dohoda nebola v rozpore so zákonom a ani zákon neobchádzala a súd nenašiel ani iný dôvod, prečo by rodičovskú dohodu neschválil. Súd mal za preukázané, že partnerský vzťah rodičov maloletých detí je dlhodobo problematický, viackrát došlo k ich odlúčeniu, v rámci ktorých období starostlivosť o maloleté deti zabezpečovala navrhovateľka. V danom prípade, najmä pokiaľ maloleté deti sú narodené mimo manželstva je na mieste schválenie rodičovskej dohody. Na základe uvedeného potom súd rodičovskú dohodu schválil pokiaľ ide o výchovné prostredie maloletých detí, určenie výživného a jeho výšku. Súd za súhlasu oboch rodičov a kolízneho opatrovníka zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti matky. Rodičia maloletého v priebehu súdneho konania dospeli k súhlasnému stanovisku pokiaľ ide o výšku výživného (27,13 Eur mesačne) ako minimálneho zákonného výživného podľa ustanovenia § 62 ods.3 zákona o rodine a to odo dňa podania návrhu (15.10.2013), obaja zhodne uviedli, že otcovi dlh na výživnom nevznikol. Súd styk otca s maloletými deťmi neupravoval, tento ponechal na dohode rodičov. Bude na rodičoch maloletého, najmú na jeho otcovi, aby si styk otca s maloletými deťmi dohodou upravili tak, aby bolo zachované právo maloletého dieťaťa na starostlivosť zo strany oboch rodičov, právo na rovnocenný styk s oboma rodičmi a zároveň právo otca podieľať sa na starostlivosti o maloleté dieťa a to aj po prípadnom budúcom rozpade partnerského vzťahu rodičov.
Podľa § 162 ods.2 Občianskeho súdneho poriadku, rozsudky odsudzujúce na plnenie výživného sú predbežne vykonateľné.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu j e m o ž n é podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v troch vyhotoveniach, prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.
Právo podať odvolanie n e m a j ú tí účastníci, ktorí sa ho účinne vzdali.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1 O.s.p., že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené, alebo že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný nesplní dobrovoľne, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený m ô ž e podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.