Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9C/60/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Martinou Valentovou v právnej veci navrhovateľa: R. A., narodený XX.X.XXXX, trvale bytom E. XX, XXX XX Q., zastúpený: JUDr. Peter Horváth, advokát, so sídlom Hlavná 42, 917 01 Trnava, proti odporcovi: KOOPERATIVA poisťovňa, a. s., Vienna Insurance Group, IČO: 00 585 441, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, o zaplatenie 424,25 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 424,25 eur spolu s 9 %-ným ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 25.6.2012 do zaplatenia a náhradu trov konania v sume 25 eur za zaplatený súdny poplatok a v sume 165,68 eur trovy právneho zastúpenia, k rukám právneho zástupcu navrhovateľa a to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom súdu doručeným dňa 6.9.2012 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal odporcu k povinnosti zaplatiť mu sumu 424,25 eur s príslušenstvom. Nárok navrhovateľ uplatnil titulom náhrady škody, ktorá mu mala vzniknúť v súvislosti so škodovou udalosťou, poškodením čelného skla jeho motorového vozidla kameňom, ktorý odskočil spod zadného kolesa osobného motorového vozidla Audi A6 jazdiaceho pred ním a predstavovala náklady na výmenu prasknutého predného, resp. čelného skla. Nárok si najskôr uplatnil v zmysle príslušného zákonného ustanovenia o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla priamo z povinného zákonného poistenia prevádzkovateľa motorového vozidla Audi A6, EČV Q.-XXXEI, konkrétne obchodnej spoločnosti T., ktorá ako poistený mala uzavretú zmluvu s odporcom. Po nahlásení škodovej udalosti u odporcu, u ktorého bol prevádzkovateľ uvádzaného motorového vozidla poistený, tento po vykonanom šetrení ukončil riešenie predmetnej škodovej udalosti bez poskytnutia náhrady škody a so záverom, že v predmetnej veci nebolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že ku vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla EČV Q.-XXXEI.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom zástupcov účastníkov konania, navrhovateľa, svedkov E. D. a L. V., oboznámením sa s predloženými listinnými dokladmi ako aj celým obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

Právny zástupca navrhovateľa v konaní uviedol, že navrhovateľ na podanom návrhu trvá, na základe vykonaného dokazovania žiada zaviazať odporcu zaplatiť mu sumu 424,25 eur s príslušenstvom, a to 9 %-ným ročným úrokom z omeškania od 25.6.2012 do zaplatenia. Návrh odôvodňuje tým, že pokiaľ ide o skutkový stav, pridržiava sa jeho popisu ako je uvedený v návrhu na začatie konania, nárok navrhovateľa v zásade opiera o ustanovenie ako aj o ustanovenie Zákona o povinnom zmluvnom poistení za škodu spôsobenú prevádzkou motorového

vozidla, v zmysle ktorého je navrhovateľ oprávnený uplatniť si svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi, samozrejme je však povinný nárok preukázať. Pokiaľ sa týka dôkazov vo veci odkazuje na doklady, ktoré boli doložené do súdneho spisu, keď pokiaľ ide o hodnotenie dokazovania, poukazuje aj na prednesené svedecké výpovede preukazujúce dôvodnosť návrhu na začatie konania. V súvislosti s , tvrdí, že v danom prípade išlo o osobitnú povahu prevádzky. Pokiaľ protistrana vo svojich vyjadreniach uviedla, že kameň ležiaci na vozovke je jednoznačne vonkajšou okolnosťou a nemá pôvod v prevádzke a je jasné, že sa škode nedalo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré je možné prevádzkovateľom vyžadovať, v danom prípade prevádzkovateľom Audi A6, pričom poukázal aj na liberalizáciu pri zodpovednosti za škodu, tvrdí, že toto stanovisko neobstojí, pretože nebyť pohybu auta, v danom prípade Audi A6 a otáčavého pohybu jeho kolies, ktoré uviedli do pohybu vymrštený kameň, škoda by nenastala a tým pôvod je jednoznačne v prevádzke.

Navrhovateľ v konaní uviedol, že na podanom návrhu trvá, odkazuje na predložené písomné podania a ústny prednes svojho právneho zástupcu. Pokiaľ ide o priebeh škodovej udalosti, tento popisuje tak, že okolo 27.3. v doobedňajších hodinách medzi 10.00-12.00 hod. viedol motorové vozidlo po F. ulici v Q., išiel za motorovým vozidlom - čiernou audinou, ktoré motorové vozidlo sa pohybovalo pred ním vo vzdialenosti 5-6 metrov, iné motorové vozidlo sa nenachádzalo na ceste, keď išlo o bočnú málo frekventovanú ulicu, pričom od kolesa tohto motorového vozidla odletel predmet alebo kameň a tento zasiahol jeho čelné sklo v časti výhľadu vodiča a poškodilo ho. Nikto iný sa po tejto vozovke nepohyboval, ani motorové vozidlo ani motocyklista ani chodec. Išiel s kolegom do sídla firmy a vodič motorového vozidla, ktorý išiel pred nimi išiel po tejto ulici za účelom dobitia mýta, tak mu to povedal. Po 100 resp. 150 metrov od miesta škodovej udalosti zastavil predchádzajúce motorové vozidlo, s vodičom bol spísaný záznam, nemal námietky. Na tejto ceste bol štrk, išlo o betónovú cestu s nánosom štrku. Jazdil rýchlosťou 30-40 km/h, pričom škodová udalosť sa stala po tom, ako prešiel retardér na ceste. Vzhľadom na rýchlosť, ktorou išiel, videl ako kamienok alebo niečo letelo, nedalo sa urobiť nič, videl ako to išlo spod kolesa predchádzajúceho motorového vozidla a keďže nešlo na ceste žiadne iné auto, ani tam nebola premávka, nebol dôvod pochybovať o tom, od akého motorového vozidla kameň vyletel.

Odporca v konaní uviedol, že má za to, že v danom prípade navrhovateľ nepreukázal svoj nárok a to s poukazom na to, že nepostačuje súhlasné vyjadrenie poškodeného a údajného škodcu, v danom prípade nie je splnená zákonná požiadavka na vyplatenie nároku, pretože nie je preukázané porušenie právnej povinnosti ani príčinná povinnosť medzi vznikom škody a porušením právnej povinnosti. Chýba tu hodnoverný dôkaz, že škoda bola spôsobená skutočne vymrštením kameňa od motorového vozidla poisteného, pričom v týchto prípadoch dochádza až k následnému zastaveniu motorového vozidla údajného škodcu, pričom tento sám si spravidla nie je ani nemôže byť vedomý vzhľadom na hmotnosť motorového vozidla a vymršteného kameňa, že práve od jeho motorového vozidla došlo k vymršteniu kameňa a následne k vzniku škody. Vzhľadom na tieto skutočnosti navrhuje návrh v celom rozsahu zamietnuť i keď výšku nároku ako takú nesporuje a v prípade, že by boli dané zákonné predpoklady na plnenie v uplatnenom rozsahu, by aj bolo plnené. Ak by súd na základe výpovedí svedkov vyhodnotil, že príčinná súvislosť preukázaná je, žiada zohľadniť a v danom prípade aj možnosť liberácie, pretože považuje kameň na ceste za vonkajšiu okolnosť, ktorá v súvislosti s prevádzkou motorového vozidla sa dá do pohybu a prevádzkovateľ tomu nemohol za žiadnych okolností zabrániť.

Svedok E. D. v konaní uviedol, že v období asi pred rokom a pol išiel s kolegom, teda s navrhovateľom v jeho osobnom aute Kia Sportage do sídla firmy, keď na F. ulici išlo pred nimi osobné motorové vozidlo čierne Audi, z ktorého spod kolies odletel kameň a poškodil čelné sklo na motorovom vozidle navrhovateľa v oblasti vodiča. Cesta, na ktorej sa uvádzané stalo, nie je hlavnou cestou, išlo o príjazdovú bočnú cestu s betónovo-panelovým povrchom, nie veľmi kvalitným, na tejto ceste sa nachádzali kúsky kamienkov, jazdia tam aj nákladné autá, tá cesta bola zničená. Táto cesta je slepá, moc frekventovaná nie je, preto vedeli, že poistná udalosť sa stala tak ako ju popísal, pretože na ceste boli len oni a motorové vozidlo, ktoré išlo pred nimi, neboli tam chodci ani žiadne iné motorové vozidlo. Myslí si, že odhadom vzdialenosť medzi ich motorovým vozidlom a predchádzajúcim bolo do 10 metrov. Sedel vedľa vodiča, išli za sebou, nevidel, že letí kameň, ale prišla rana a bolo evidentné, že to bolo od vozidla jazdiaceho pred nimi, nemalo to byť z čoho iného, lebo iné vozidlo nešlo ani proti nim, nebol tam ani žiadny chodec, ani sa popri ceste nepracovalo, jednoducho nikto tam nebol. Stalo sa to doobeda. Navrhovateľ následne

blikol a zasignalizoval predchádzajúcemu vozidlu, pričom auto pred nimi aj tak zastavovalo, pretože išlo do blízkej firmy. Navrhovateľ vodiča tohto motorového vozidla oslovil, uviedol, čo sa stalo. Vodič motorového vozidla sa nebránil, akceptoval to, sám to tak vnímal preto, lebo z ničoho iného sa to stať nemohlo. Spísal sa škodový protokol a tým pádom to bolo uzavreté. Keď nastupoval do motorového vozidla navrhovateľa ako spolujazdec, žiadne poškodenie čelného skla nevidel, ani žiadnu bodku, čelné sklo bolo v poriadku. Pri škodovej udalosti sa na čelnom skle spravila akoby pavučina.

Svedok L. V. v konaní uviedol, že na ulici F. v Q. sa nachádza dobíjacie mýto, kde chodí dobíjať palubné jednotky na nákladné autá, pričom keď tam prišiel, mohlo to byť na jar minulého roku, zastavil za ním navrhovateľ vo svojom motorovom vozidle - Kia Sportage a povedal mu, že od môjho auta odletel kameň do jeho čelného skla. Bol s ním ešte jeden pán. Sám sa pozrel a videl poškodené sklo, bola tam taká pavučinka v časti pred šoférom. Navrhovateľ ho požiadal, aby na poisťovňu vypísali záznam o škodovej udalosti. Nenamietal, lebo na ceste nikto iný nebol, ide o málo frekventovanú cestu. Nevenoval bližšiu povinnosť tomu, či za ním išlo motorové vozidlo, pred ním však nešlo žiadne. Išlo o rozdrvenú cestu, určite na nej boli drobné kamienky, vzadu je colný priestor, chodia po nej kamióny. Na ulici je retardér, musí sa tam spomaliť, je možné že išiel 40 km rýchlosťou. On ako šofér motorového vozidla, ktoré išlo pred iným motorovým vozidlom nemohol v rámci jeho vedenia spozorovať, či vyletel spod kolies svojho motorového vozidla kameň.

Zo zhodných tvrdení navrhovateľa a svedkov vyplýva, že pokiaľ ide o priebeh poistnej udalosti, táto prebehla tak, že navrhovateľ a svedok L. V. viedli svoje motorové vozidlá v Q. na F. ulici na jar roku 2012, keď podľa tvrdení navrhovateľa a svedka E. D. spod kolesa motorového vozidla svedka L. V. vyletel kamienok, ktorý rozbil čelné sklo na motorovom vozidle navrhovateľa jazdiace za ním. Následne navrhovateľ zastavil svedka L. V., ktorý viedol motorové vozidlo jazdiace pred ním a to svetelnými signálmi, keď na ceste v tom čase neboli žiadne iné motorové vozidlá ani chodci. Navrhovateľ a svedkovia potvrdili, že v rozhodnom čase bola cesta rozdrvená s drobnými kamienkami, keď išlo o málo frekventovanú cestu, z čoho bolo všetkým zrejmé, že vymrštením kameňa spod kolies motorového vozidla vedeného svedkom L. V., keďže na ceste žiadne iné motorové vozidlo nebolo, došlo k rozbitiu čelného skla na motorovom vozidle navrhovateľa. Čelné sklo bolo prasknuté v časti výhľadu vodiča, obe vozidlá išli rýchlosťou 30 - 40 km/h vo vzdialenosti do 10 metrov. Svedok E. D. potvrdil súdu, že keď nastúpil do motorového vozidla ako spolujazdec navrhovateľa nevidel žiadne poškodenie čelného skla, toto bolo v poriadku.

Zo záznamu o dopravnej nehode zo dňa 27.3.2012 vyplýva oznámenie škodovej udalosti a jej popis navrhovateľom a svedkom L. V..

Zo zápisu o poškodení skiel vozidla a z technickej správy zo dňa 29.3.2012 vyplýva obhliadka poškodeného motorového vozidla a následná výmena čelného skla motorového vozidla navrhovateľom za cenu 424,25 eur s dokladom o jej zaplatení.

Podľa ustanovenia fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

Podľa ustanovenia svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.

Podľa ustanovenia poistnou zmluvou uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

Podľa ustanovenia poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

Podľa ustanovenia z poistenia zodpovednosti za škody má poistený právo, aby v prípade poistnej udalosti poistiteľ za neho nahradil podľa poistných podmienok škodu, za ktorú poistený zodpovedá.

Podľa ustanovenia , o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (1) poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve. (2) Poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v alebo písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie, d) ušlého zisku.

Podľa ustanovenia § 15 ods. 1 vyššie citovaného zákona náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.

V predmetnom konaní súd vykonaným dokazovaním konštatuje spornosť nároku navrhovateľa, ktorého základom je spornosť otázky okolností predchádzajúcich bezprostredne vzniku popísanej poistnej udalosti, z ktorej odporca ako poisťovňa odmietol zo zákonného poistenia plniť, vrátane otázky zavinenia a následne vyvodenej zodpovednosti z poistnej udalosti, teda samotný kauzálny nexus, čo malo za následok aj odmietnutie plnenia zo strany odporcu. V konaní nebola spochybnená výška škody, ktorú dokladoval navrhovateľ výmenou prasknutého čelného skla podnikateľom I., J.., po ohliadke poškodeného motorového vozidla za cenu 424,25 eur. Spornou v konaní zostala otázka existencie právneho dôvodu, na základe ktorého si navrhovateľ uplatnil nárok na poistné plnenie voči odporcovi titulom platne uzavretého povinného zmluvného poistenia ako poisťovateľa motorového vozidla obchodnej spoločnosti T. Q., J.., ktoré bolo účastné dopravnej nehody a ktoré podľa zhodného tvrdenia navrhovateľa a svedka E. D. škodovú udalosť spôsobilo a to konkrétne v príčinnej súvislosti medzi vzniknutou škodou a konaním, resp. zodpovednosťou poškodeného, ktoré by bolo kryté poistením vyplývajúcim z povinného zmluvného poistenia.

Z predložených listinných dokladov mal súd preukázané, že skutočne došlo k poškodeniu čelného skla motorového vozidla navrhovateľa. Navrhovateľ popísal okolnosti vzniku škody zhodne s jej popisom svedkom E. D. tak, že k škodovej udalosti došlo v Q. na F. ulici na jar roku 2012, keď spopod kolesa motorového vozidla obchodnej spoločnosti T. Q., J. vyletel kamienok, ktorý rozbil čelné sklo na motorovom vozidle navrhovateľa jazdiace za ním. Následne bol vodič tohto motorového vozidla zastavený svetelnými signálmi, keď na ceste v tom čase neboli žiadne iné motorové vozidlá ani chodci, navrhovateľ ako aj obaja svedkovia potvrdili, že v rozhodnom čase bola cesta rozdrvená s drobnými kamienkami, keď išlo o málo frekventovanú cestu, bočnú cestu, p ktorej jazdili veľké autá, z čoho bolo zrejmé, že vymrštením kameňa spod kolies motorového vozidla obchodnej spoločnosti T. Q., J., keďže na ceste žiadne iné motorové vozidlo nebolo, došlo k rozbitiu čelného skla na motorovom vozidle navrhovateľa. Okno bolo prasknuté v časti výhľadu vodiča. Medzi motorovými vozidlami bol dostatočný odstup.

Pokiaľ namietal odporca, že nie je objektívne možné preukázať priebeh škodovej udalosti tak, ako to zhodne uvádzajú jej účastníci, a to aj napriek ich zhodnému a súhlasnému vyjadreniu, súd je názoru, že kauzálny nexus medzi vznikom škody a objektívnou zodpovednosťou obchodnej spoločnosti T. Q., J. ako škodcu je dostatočne ozrejmený práve z tohto zhodného popisu účastníkov dopravnej nehody, ktorí priebeh a okolnosti predchádzajúce vzniku škody popísali. Práve odporca nie je spôsobilý žiadnym právne relevantným spôsobom dokázať nevieryhodnosť týchto tvrdení, teda vyvrátiť a spochybniť pravdivosť zhodných popisov priebehu škodovej udalosti tak, ako ju navrhovateľ a svedkovia v konaní uviedli. Tu súd poukazuje na to, že dôkazy hodnotí podľa vlastnej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a

všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na to, čo v konaní vyjde najavo, vrátane toho čo uviedli účastníci ( ). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov zásadne nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akými výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten, ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov. Riadiac sa tak uvádzaným má súd za to, že z vykonaného dokazovania vyplýva spoľahlivý a nepochybný základ pre konštatovanie škodovej udalosti, výsledkom ktorej bolo poškodenie vozidla navrhovateľa a to vymrštením kamienka spod vozidla, ktorého prevádzkovateľom je obchodná spoločnosť T. Q., J... Tu je ešte na mieste konštatovať, že v danom prípade, zo zhodného tvrdenie účastníkov nehody vyplýva, že v čase keď k nej došlo bola cesta značne poškodená, nachádzali sa na nej drobné kamienky a nakoľko na ceste neboli iné motorového vozidla a ani chodci, nie je tu predpoklad, že by k vymršteniu kamienka mohlo dôjsť spod kolies vozidla iného a napokon za všeobecne známu skutočnosť pri jazde motorovým vozidlom možno považovať maximálne sústredenie pozornosti vodiča na jazdu, pri ktorej vodič aj pri priemernom sústredení pozornosti zaregistruje náraz kameňa do čelného skla vozidla, ktoré šoféruje, avšak chcieť od vodiča motorového vozidla, spod kolies ktorého kameň vyletel, aby videl dopad kameňa na čelné sklo poškodeného vozidla nespadá do kategórie právneho, logického ani racionálneho myslenia. Napokon v danom prípade na ceste neboli iné motorové vozidlá než vozidlá navrhovateľa a obchodnej spoločnosti T. Q., J.. jazdiace za sebou a rovnako podľa svedeckej výpovede E. D. vyplýva, že pred tým ako nastúpil do motorového vozidla jeho čelné sklo bolo v poriadku, bez poškodenia.

Odporca rovnako namietal, že vymrštenie kamienka spod kolies motorového vozidla nemožno považovať za osobitnú povahu prevádzky vozidla.

Zodpovednosť v zmysle je založená na princípe objektívnej zodpovednosti, bez ohľadu na zavinenie. Predpokladmi vzniku zodpovednosti v zmysle v zmysle citovaného zákonného ustanovenia sú udalosť vyvolaná osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku, vznik škody a príčinná súvislosť medzi touto udalosťou a vznikom škody.

Ustanovenie nadväzuje na ustanovenie . Práve v ustanovení sú uvedené liberačné dôvody zbavenia sa zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov. A to, že škoda bola spôsobená okolnosťami, ktoré nemajú pôvod v prevádzke a škoda spôsobená tzv. neodvrátiteľnou udalosťou - zásah zvonku (prírodné sily, zásah osoby alebo zvieraťa), liberačný dôvod vyplýva z v prípade zavinenia poškodeného.

Podľa prvá veta vyplýva, že liberácia nie je možná, ak škoda bola spôsobená okolnosťami, ktoré nemajú pôvod v prevádzke, Ani v tomto prípade zákon nedefinuje, ktoré okolnosti možno považovať za tie, ktoré majú pôvod v prevádzke. Tu súd poukazuje na znenie , v zmysle ktorého pojem „o škode spôsobenej okolnosťami, majúcimi pôvod v prevádzke“ má na mysli okolnosti, ktoré súvisia s organizáciou, riadením a uskutočňovaním prevádzky a sú v príčinnej súvislosti so škodou. Vymrštenie kamienka na ceste spod kolies idúceho motorového vozidla a v tej súvislosti následne vzniknutá škoda na inom vozidle nepochybne je práve takou okolnosťou, ktorá má pôvod v prevádzke vozidla, a preto podľa prvá veta neprichádza do úvahy liberácia. Je na základe ustálenej súdnej praxe nepochybné, že motorové vozidlo je v prevádzke, keď sa pohybuje a preto bez pohybu motorového vozidla by nedošlo k vymršteniu kamienka a následne k vzniku škody na inom vozidle. K vymršteniu kamienka došlo v súvislosti s prevádzkou motorového vozidla, t.j. s jeho činnosťou a pohybom, to znamená, že bez prevádzky, pohybu tohto vozidla by kamienok z cesty do čelného skla iného motorového vozidla samovoľne neodskočil. Prevádzkou motorového vozidla došlo k vymršteniu kamienka a následne k vzniku škodovej udalosti, preto škoda bola spôsobená okolnosťou, ktorá má svoj pôvod v prevádzke vozidla. Kamienky patria do pozemnej komunikácie, a preto vymrštený kamienok pôsobením kolesa vozidla v prevádzke, ktorý spôsobil škodu na inom vozidle, je okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke.

v ustanovení od 1.1.2002 zaviedol všeobecný priamy nárok poškodeného na náhradu škody proti poisťovateľovi zodpovednej osoby tak, ako to poznajú všetky osobné právne

úpravy v Európe, preto v prípade škody spôsobenej prevádzkovou motorového vozidla si poškodený (navrhovateľ) môže vybrať, či nárok na náhradu škody uplatní voči škodcovi (poistenému) alebo voči poisťovateľovi (odporcovi) alebo voči obom súčasne (solidárne). Vo vzťahu k poisťovni ide o špecifické právo poškodeného na výplatu plnenia za poisteného škodcu, a to vo výške (v tom rozsahu), v akom za škodu zodpovedá poistený škodca, pričom predpokladom vzniku povinnosti poistiteľa plniť je preukázanie zodpovednosti poistného za škodu, ktorá poškodenému vznikla.

V konaní mal súd preukázaný nárok navrhovateľa vo vzťahu k odporcovi priamo s odkazom na § 15 zákona o povinnom zmluvnom poistení, keďže prevádzkovateľ motorového vozidla obchodná spoločnosť T. Q., J.. mala u odporcu uzatvorené zákonné poistenie motorového vozidla, preto ho zaviazal na zaplatenie uplatnenej pohľadávky navrhovateľom nespornej čo do výšky spolu so zákonným úrokom z omeškania s odkazom na znenie a jeho ustanovenia a to vo výške 9 % ročne od 25.6.2012, teda od uplatneného dňa nasledujúceho po odmietnutí poskytnutia poistného plnenia čo vyplýva z oznámenie o riešení škodovej udalosti zo dňa 25.6.2012.

O náhrade trov konania rozhodol súd v súlade s ustanovením a úspešnému navrhovateľovi priznal voči odporcom plnú náhradu trov konania v sume 190,68 eur, predstavujúce sumu 25 eur za zaplatený súdny poplatok a sumu 165,68 eur trovy právneho zastúpenia s nasledujúcou špecifikáciou poskytnutých úkonov právnych služieb a ostatných nárokov: prevzatie zastúpenia ( vyhlášky č. 640/2004 Z.z - advokátska tarifa, ďalej len vyhláška), podanie návrhu, písomné vyjadrenie vo veci samej - k obom odporom ( vyhlášky), účasť na pojednávaniach dňa 15.4.2013, .7.2013 (odročené pojednávanie bez otvorenia s nárokom na 1/4 odmenu - vyhlášky), .11.2013 ( vyhlášky), po 29, eur, krát režijný paušál 7, eur, krát 7, eur ( vyhlášky). Náhradu trov konania priznal súd navrhovateľovi k rukám jeho právneho zástupcu v súlade s ustanovením .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa ; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.