Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Cpr/11/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v právnej veci žalobcu: Y.. W. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., V.. O. XX, p r o t i žalovanému: Ministerstvo vnútra SR, so sídlom Pribinova 2, Bratislava, IČO: 001510866, o neplatnosť skončenia štátnozamestnaneckého pomeru a prísl. takto

rozhodol:

Súd u r č u j e , že skončenie štátnozamestnaneckého pomeru žalobcu výpoveďou zo strany Katastrálneho úradu v Prešove listom zo dňa 20.1.2012 je neplatné.

Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 15,80 Eur, v lehote 3 dní od jeho právoplatnosti.

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou zo dňa 18.5.2012 domáhal neplatnosti výpovede zo štátnozamestnaneckého pomeru, ktorá mu bola daná žalovaným listom zo dňa 20.1.2012. V žalobe uviedol, že správa o prepúšťaní bola nečakaná, žalovaný mu neposkytol časový priestor na rozmyslenie ohľadom dvoch ponúknutých štátnozamestnaneckých miest v Starej Ľubovni a Kežmarku. Poukázal na to, že výpoveď bola datovaná 20.1.2012 a osobne mu odovzdaná 25.1.2012, pričom vo výpovedi sa už konštatovalo odmietnutie ponúknutých voľných miest, k čomu však došlo až 25.1.2012. Žalobu odôvodnil aj tým, že o štyri pracovné dni po doručení predmetnej výpovede boli zrušené aj ponúknuté štátnozamestnanecké miesta v Kežmarku a Starej Ľubovni. Žalobca vyslovil názor o tom, že žalovaný mu mal zdôvodniť jeho výber na zrušenie jeho štátnozamestnaneckého miesta, to urobil až neskôr, ale s jeho dôvodmi žalobca nesúhlasil. Mal za to, že zrušenie jeho štátnozamestnaneckého miesta bolo nezákonné, pretože jeho agenda je pre žalovaného potrebná. Žalobca vytýkal žalovanému aj to, že nebol oboznámený s príkazom vedúceho služobného úradu o zrušení jeho štátnozamestnaneckého miesta a že riaditeľka Správy katastra v Medzilaborciach a predseda odborového zväzu o tomto príkaze neboli informovaní a nebola s nimi organizačná zmena prerokovaná, čím malo podľa neho dôjsť k porušeniu a Žalobca potvrdil, že pre rok 2012 došlo k zníženiu poskytnutých finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu pre kategóriu mzdy, platy, služobné príjmy, ale žalovaný mal podľa jeho názoru situáciu riešiť buď žiadosťou o navýšenie finančných prostriedkov alebo znížením platov a nie prepustením vysokoškolsky vzdelaného zamestnanca v produktívnom veku.

Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Poukázal na to, že písomná výpoveď bola spracovaná skôr, podobne ako aj všetky ostatné možné alternatívy postupu vrátane dohody o skončení štátnozamestnaneckého pomeru, ale aj dohody o zmene služobnej zmluvy. Zdôraznil, že výpoveď bola žalobcovi odovzdaná až po odmietnutí ponúkaných voľných štátnozamestnaneckých miest. Vyslovil tiež názor, že časový priestor na rozhodovanie o ponuke voľných miest je irelevantný, ale zároveň uviedol, že žalobca mal možnosť rozhodnúť sa o spomínanej ponuke počas jednej hodiny. Poukázal na to, že dôvody a kritéria pre výber

zamestnanca na zrušenie štátnozamestnaneckého pomeru sú na rozhodnutí vedúceho služobného úradu a že nie je stanovená povinnosť oboznamovať zamestnanca s prijatými organizačnými zmenami. Všetky námietky žalobcu uplatnené predmetnou žalobou považoval za právne irelevantné.

Pôvodne žalovaným bol Katastrálny úrad v Prešove. Ten však bol v priebehu konania zrušený o organizácii miestnej štátnej správy. Citovaným zákonom podľa práva a povinnosti zo štátnozamestnaneckých vzťahov štátnych zamestnancov, ktorí k 30. septembru 2013 vykonávali štátnu službu v obvodnom úrade životného prostredia, v obvodnom pozemkovom úrade, obvodnom lesnom úrade, obvodnom úrade pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie a správe katastra, prechádzajú na ministerstvo. Podľa usmernenia ministerstva vnútra SR č. KM -OPS-374/2013 neukončené súdne spory týkajúce sa Správy katastra v Prešove a to aj zo štátnozamestnaneckých vzťahov prechádzajú na Ministerstvo vnútra SR dňom účinnosti zákona t.j. 1.10.2013.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, rozhodnutím o vymenovaní žalobcu do dočasnej štátnej služby, o vymenovaní do stálej štátnej služby, opisom štátnozamestnaneckého miesta, záznamom z pohovoru zo dňa 25.1.2012, výpoveďou zo dňa 20.1.2012, žiadosťou o informovanie o voľných miestach, prehľadmi o počte funkčných miest na Správach katastra a Katastrálnom úrade v Prešove, príkazom prednostu č. 1/2012, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

Príkazom prednostu Katastrálneho úradu v Prešove č. 1/2012 zo dňa 17.1.2012 bola uskutočnená vnútorná organizačná zmena, ktorou boli zrušené štyri štátnozamestnanecké miesta u žalovaného, okrem iných aj štátnozamestnanecké miesto žalobcu na Správe katastra v Medzilaborciach. Podľa spomínaného príkazu k zrušeniu príslušných miest dochádza dňom nasledujúcim po dni skončenia príslušného štátnozamestnaneckého pomeru. Príkaz bol vydaný na základe rozpisu záväzných ukazovateľov štátneho rozpočtu na rok 2012, ktorými boli znížené výdavky na mzdy a platy zamestnancov o 7% oproti predchádzajúcemu roku.

Žalobca pracoval u žalovaného na Správe katastra v Medzilaborciach od 1.7.2004, pôvodne v dočasnej štátnej službe ako samostatný radca a od 4.2.2005 bol vymenovaný do stálej štátnej služby a to v odbore geodézia, kartografia a kataster. Začlenený bol na oddelení technickom - dokumentácia a poskytovanie informácií.

Listom zo dňa 20.1.2012 bola spracovaná výpoveď zo štátnozamestnaneckého pomeru žalobcu podľa a Vo výpovedi sa cituje už spomínaný príkaz prednostu Katastrálneho úradu v Prešove č. 1/2012 o zrušení štátnozamestnaneckého miesta žalobcu. Konštatuje sa, že žalobcovi boli ponúknuté voľné štátnozamestnaneckého miesta v tom istom služobnom úrade a v tom istom odbore a oddelení na Správe katastra v Starej Ľubovni a v Kežmarku, ktoré však žalobca neprijal, čím vznikol výpovedný dôvod podľa zákona o štátnej službe.

Predmetná výpoveď bola žalobcovi doručená na jeho pracovisku dňa 25.1.2012 po tom, čo v rámci pohovoru (o ktorom bol spísaný záznam - č.l. 13) boli žalobcovi ponúknuté vyššie uvedené štátnozamestnanecké miesta s upozornením, že v prípade ich neprijatia vznikne služobnému úradu výpovedný dôvod, na základe ktorého štátnozamestnanecký pomer sa ukončí výpoveďou podľa alebo dohodou z tých istých dôvodov. Ako vyplýva zo spomínaného záznamu žalobca sa rozhodol pre skončenie štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou a spomínaný záznam podpísal. Žalobca pritom potvrdil, že odmietol ponúknuté štátnozamestnanecké miesta z dôvodu vzdialenosti a s poukazom na svoje osobné pomery. Vyčítal však žalovanému krátkosť času, ktorý mu bol daný na rozmyslenie, uvádzal pritom 5 až 10 minút. V rámci neho mu bolo umožnené poradiť sa telefonicky s manželkou, čo aj zrealizoval. Po vyhodnotení situácie vzhľadom na to, že manželka pracuje v inom meste ako bývajú s tromi deťmi, pričom dve deti sú maloleté a navštevujú školu v Medzilaborciach, rozhodol sa túto ponuku neprijať. Uviedol, že nasledujúci deň po doručení výpovede teda 26.1.2012 si uvedomil, že konal unáhlene a preto listom zo dňa 26.1.2012 (č.l. 15) požiadal pôvodného žalovaného o informovanie o voľných štátnozamestnaneckých miestach, pričom v tomto liste uviedol aj tú skutočnosť, že ponúknuté pracovné miesta v Starej Ľubovni a Kežmarku odmietol zrejme z dôvodu časovej tiesne a stresu. Svoje pôvodné rozhodnutie o odmietnutí pracovnej ponuky

neskôr vyhodnotil ako unáhlené a to vzhľadom na skutočnosť, že by si v danom regióne len ťažko mohol nájsť zamestnanie.

Súd v danom spore už raz rozhodol a to rozsudkom č.k. -103 zo dňa 3.10.2012 tak, že žalobu zamietol. Mal totiž za to, že boli splnené všetky zákonné predpoklady pre výpoveď, ktorej neplatnosť namieta žalobca. Vychádzajúc z dikcie zákona ( o štátnej službe) podľa názoru súdu nebolo povinnosťou služobného úradu ponúknuť žalobcovi všetky voľné štátnozamestnanecké miesta. Otázku času poskytnutého žalobcovi na vyhodnotenie ponuky voľných miest považoval za irelevantnú, keďže žalobcovi bola poskytnutá možnosť telefonicky sa poradiť s manželkou a po porade s ňou a po zvážení relevantných skutočností a možností sa rozhodol ponuku odmietnuť. Všetky ostatné dôvody, na ktoré žalobca poukazoval v žalobe súd vyhodnotil ako právne irelevantné. Účinky výpovede nastávajú až jej doručením ( ). Splnenie podmienok pre platnosť výpovede je preto potrebné skúmať ku dňu doručenia výpovede, t.j, v danom prípade ku dňu 25.1.2012. Ponuková povinnosť musí byť splnená pred doručením výpovede. Irelevantné je aj to, že neskôr boli zrušené aj žalobcovi ponúknuté miesta, nič to nemení na dôvodnosti výpovede. V čase výpovede tieto miesta ešte neboli zrušené, resp. nemali sa zrušovať, ak by niektoré z nich žalobca prijal, došlo by k zmene jeho služobnej zmluvy a ak by následne aj toto miesto bolo zrušené, opäť by prichádzal do úvahy znovu postup podľa zákona o štátnej službe.

Súd nesúhlasil ani s názorom žalobcu o tom, že žalovaný mal zdôvodniť zrušenie jeho štátnozamestnaneckého miesta, že mal ho oboznámiť s príkazom vedúceho služobného úradu o zrušení jeho miesto alebo že vedúci služobného úradu mal dosiahnuť úsporu finančných prostriedkov na mzdy aj iným spôsobom. Tieto okolnosti nie sú dôležité pre posudzovanie platnosti výpovede. Neopodstatnená je aj argumentácia o údajnom porušení a a neprerokovania spomínaného príkazu odborovým orgánom. Pod citované ustanovenia zákona o štátnej službe nie je možné podradiť rozhodnutie vedúceho služobného úradu o zrušení štátnozamestnaneckých miest, teda nejedná sa o služobný predpis v zmysle spomínaných ustanovení. Navyše ak by aj takáto povinnosť sa vzťahovala na citovaný príkaz, jeho neprejednanie resp. neprejednanie akejkoľvek organizačnej zmeny by nespôsobilo neplatnosť výpovede. V danom prípade sa ani nevyžadovalo prerokovanie so zástupcami zamestnancov, keďže táto povinnosť bola upravená pôvodne v , ktorý v minulosti sa aplikoval aj podľa zákona o štátnej službe, avšak toto ustanovenie v čase dania výpovede bolo už zrušené.

Odvolací súd svojím uznesením sp. zn. zo dňa 23.5.2013 síce zrušil rozsudok súdu prvého stupňa, ale len z dvoch dôvodov. Uložil pritom súdu prvého stupňa skúmať osud pracovného miesta v Stropkove, na ktoré žalobca poukázal až vo vyjadrení v rámci odvolacieho konania (č.l. 114), keďže túto skutočnosť vôbec nespomínal ani v žalobe, ani vo svojej výpovedi na pojednávaní a to napriek poučeniu podľa a dokonca to neuviedol ani v odvolaní voči rozsudku ( ). Odvolací súd totiž na rozdiel od súdu prvého stupňa zastáva názor, že služobný úrad musí ponúknuť zamestnancovi všetky voľné štátnozamestnanecké miesta.

Druhým dôvodom zrušenia rozsudku súdu prvého stupňa bola skutočnosť, že súd pri rozhodovaní nebral zreteľ na otázku dobrých mravov a morálky, pretože je neprijateľné, aby zamestnanec bol vystavený časovému stresu pri rozhodovaní o prijatí pracovnej ponuky.

Skončenie štátnozamestnaneckého pomeru účastníkov bolo potrebné posúdiť podľa o štátnej službe účinného v čase dania napadnutej výpovede (v znení účinnom od 1.1.2012 do 31.1.2012).

Podľa štátnozamestnanecký pomer možno skončiť

a) dohodou o skončení štátnozamestnaneckého pomeru,

b) výpoveďou,

c) okamžitým skončením,

d) skončením v skúšobnej dobe.

Podľa § 47 písm. b/ citovaného zákona služobný úrad môže dať štátnemu zamestnancovi výpoveď, ak sa zrušuje alebo zrušilo štátnozamestnanecké miesto, služobný úrad nemá pre štátneho zamestnanca iné vhodné štátnozamestnanecké miesto alebo štátny zamestnanec nesúhlasí s trvalým preložením v služobnom úrade a nedohodne sa so služobným úradom inak.

Na štátnozamestnanecké vzťahy sa primerane použijú konkrétne ustanovenia Zákonníka práca, ktoré sú vymenované v okrem iných aj .

Podľa (opäť účinného v čase dania výpovede) neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

Žalobu o neplatnosť výpovede teda žalobca podal včas. Pre posúdenie jej vecnej správnosti je potrebné skúmať splnenie zákonných podmienok stanovených v Prvou podmienkou je skutočnosť, a to bolo nesporné, že sa zrušuje štátnozamestnanecké miesto, ktoré vykonával žalobca na Správe katastra v Medzilaborciach. Druhým predpokladom je to, že služobný úrad t.j. pôvodný žalovaný nemal v čase dania výpovede pre žalobcu iné vhodné štátnozamestnanecké miesto alebo žalobca nesúhlasil s trvalým preložením v služobnom úrade a nedohodol sa so služobným úradom inak.

V danom prípade súd prvého stupňa zastával iný právny názor ohľadom ponukovej povinnosti a to vychádzajúc z gramatického výkladu , v ktorom je medzi skutkovými predpokladmi splnenia ponukovej povinnosti spojka „alebo“ a nie „a“ a ktorý sa zhoduje aj s výkladom tejto právnej vety (hoci v inom právnom predpise) podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.9.2011. Je však viazaný vyslovením iného právneho názoru odvolacieho súdu, ktorý plne rešpektuje.

Podľa ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Podľa zistenia súdu v čase dania výpovede pôvodný žalovaný nedisponoval voľným štátnozamestnaneckým miestom v Stropkove. Je to zrejmé zo samotného príkazu prednostu služobného úrade č. 1/12, ktorým bolo nepochybné zrušené jedno štátnozamestnanecké miesto v Stropkove, ktoré bolo v tomto príkaze uvedené pod poradovým č. 5 a keďže (ako to vyplýva aj z príkazu) nebolo v tom čase obsadené, k jeho zrušeniu došlo v deň vydania príkazu t.j. 17.1.2012, pretože je logické, že pre toto miesto nemôže platiť ďalšia časť spomínaného príkazu o dátume zrušenia miesta nasledujúceho dňa po dni skončenia štátnozamestnaneckého pomeru. Logicky sa táto časť príkazu môže týkať len obsadených miest, u ktorých v dôsledku výpovede končil štátnozamestnanecký pomer až uplynutím výpovednej lehoty. Neskôr ďalším príkazom prednostu č. 3/2012 bolo vytvorené štátnozamestnanecké miesto na Správa katastra v Stropkove, ale išlo o miesto vedúceho zamestnanca, konkrétne vedúceho oddelenia zápisov práv k nehnuteľnostiam a to od 1.4.2012. Rovnaký počet štátnych zamestnancov na Správe katastra v Stropkove v zoznamom predložených žalobcovi od januára 2012 do apríla 2012 (v počte 9 zamestnancov) bol vysvetlený žalovaným tým, že príslušný pracovník, ktorý tieto prehľady spracoval sa mylne domnieval, že zrušené štátnozamestnanecké miesto v Stropkove bolo zrušené až dňom 31.3.2013 tak, ako u obsadených zrušených miest.

K druhému dôvodu zrušenia prvostupňového rozsudku - časovej tiesni pri rozhodovaní žalobcu o ponuke voľných pracovných miest súd uvádza, že podľa výkladu uznesenia odvolacieho súdu je irelevantné, či

žalobca mal na to čas 5 až 10 minút, alebo minimálne 60 minút (podľa žalovaného). Súd môže v tomto smere (vzhľadom na ) len odkázať na citáciu ,zrušujúceho uznesenia, keďže ťažko možno očakávať od súdu prvého stupňa rozsiahle zdôvodnenie rozsudku v tejto časti, keď nie je daný prienik právnych názorov v spornej otázke a odvolací súd sa rozhodol nie pre zmenu rozsudku prvostupňového súdu, ale jeho zrušenie. K uvedenej problematike odvolací súd uviedol nasledovné: „občianske súdne by nemalo žiadny zmysel, ak by súd v rámci svojho rozhodovania nebral zreteľ na otázku dobrých mravov a morálky.

Podľa upravuje postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb.

Malo by byť nesporné, že dňa 25.1.2012 bol žalobca oslovený s vopred naformulovanou výpoveďou, aby sa vyjadril, či prijíma voľné pracovné miesta na Správe katastra v Starej Ľubovni alebo Kežmarku a po jeho odmietnutí vzápätí mu na to bola doručená výpoveď.

Odvolací súd považuje takýto postup za neprijateľný, dehonestujúci zamestnanca a odporujúci zamestnanca a odporujúci základným hodnotovým pravidlám, ktoré predstavujú súčasť fundamentálneho hodnotového poriadku uznávaného väčšinou spoločnosti. So žalobcom sa jednalo zjavne už len ako s vopred vybratým objektom a nie subjektom vzťahov, ktorý by mal mať nejaké práva. Odvolací súd sa s takýmto prípadom nemôže za žiadnych okolností stotožniť. Na strane žalobcu išlo pritom o jedno z najzásadnejších rozhodovaní, ku ktorému musí človek pristúpiť a ktoré má mimoriadne vážny vplyv na ďalší život človeka a jeho rodiny.

Prejav vôle treba vykladať tak, ako to so zreteľom na okolnosti, za ktorých sa urobil zodpovedá dobrým mravom ( v spojení s o štátnej službe).

Závery prvostupňového súdu môžu obstáť iba ak žalobca skutočne odmietol voľné zamestnanecké miesto za stavu, že nebol vystavený časovému stresu a unáhlenému rozhodnutiu“.

Súd preto vzhľadom na vyššie citovaný vyslovený právny názor odvolacieho súdu žalobe vyhovel, keďže žalobca bol v časovom strese a unáhlene sa rozhodol, pokiaľ dňa 25.1.2012 odmietol ponúknuté štátnozamestnanecké miesta.

Žalobca žiadal o doplnenie dokazovania predložením novej organizačnej štruktúry pôvodného žalovaného, ktorá by bola schválená nadriadeným orgánom, pričom tento dôkaz súd považoval za irelevantný nemajúci žiaden vplyv na posúdenie zákonných predpokladov na podanie výpovede zo štátnozamestnaneckého pomeru.

Úspešnému žalobcovi bola v zmysle priznaná náhrada trov konania, ktoré predstavujú cestovné na pojednávania v tejto veci tak, ako si ich žalobca uplatnil, teda vo výške cestovného autobusom, aj keď išiel osobným motorovým vozidlom. Z internetovej stránky súd pritom zistil výšku cestovného z Medzilaboriec do Prešova 3,95 Eur., preto súd priznal náhradu cestovného vo výške 15,8 Eur (4 x 3,95 Eur).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v ,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa , ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.