Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2P-334-2012.pdf
PDF · 118.77 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BR-2P/334/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Brezne, sudcom JUDr. Jozefom Zlochom, v právnej veci starostlivosti o maloleté deti C., G., nar. XX.X.XXXX a S., nar. XX.XX.XXXX, zverené do pestúnskej starostlivosti S. A., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom A., T. X, toho času N., Y. X, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Brezne, deti rodičov M. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. D. H., U. XXX/ XXB, zast. opatrovníkom W. K., súdnou tajomníčkou Okresného súdu Brezno a O. C., nar. X.X.XXXX, naposledy bytom P., G. č.XX, toho času na neznámom mieste, zast. opatrovníkom P. O., súdnou tajomníčkou Okresného súdu Zvolen, na návrh navrhovateľov 1/ O. M., nar. XX.X.XXXX a 2/ T. M., nar. X.X.XXXX, obaja bytom G., N. X, o zverenie maloletých detí do ich náhradnej osobnej starostlivosti a o úpravu styku, takto
rozhodol:
I. Súd návrh navrhovateľov v rade 1/ a 2/ na zmenu výchovného prostredia a zverenia maloletých detí do ich náhradnej osobnej starostlivosti v plnom rozsahu z a m i e t a.
II. Súd u p r a v u j e styk navrhovateľky v rade 1/ a navrhovateľa v rade 2/ s maloletými deťmi tak, že títo sú o p r á v n e n í sa s maloletými deťmi stretávať každý prvý piatok v mesiaci od 13:00 hod. do 18:00 hod. tak, že navrhovatelia maloleté deti prevezmú v mieste bydliska pestúnky, eventuálne v školskom zariadení v určenom čase a maloleté deti po zrealizovanom styku pestúnke v mieste jej bydliska v určenom čase odovzdajú.
III. Navrhovatelia v rade 1/ a 2/ sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne nahradiť štátu trovy konania spočívajúce v priznanom znalečnom vo výške 638,26 Eur a to do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, na účet Okresného súdu Brezno.
odôvodnenie:
Navrhovatelia návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 10.12.2012 žiadali, aby súd zmenil rozhodnutie o pestúnskej starostlivosti a maloleté deti zveril do ich spoločnej náhradnej starostlivosti počnúc právoplatnosťou rozsudku a rodičov zaviazal prispievať na výživu maloletých detí minimálnym výživným. V návrhu uviedli, že maloleté deti boli zverené do pestúnskej starostlivosti z dôvodu, že rodičia sa o ne riadne nestarali. Majú zato, že pri zverovaní maloletých detí do náhradnej osobnej starostlivosti by súd mal uprednostniť príbuzného maloletých detí, pričom pestúnka nie je s maloletými deťmi v príbuzenskom vzťahu. Navrhovatelia ako starí rodičia maloletých detí majú záujem na tom, aby deti boli vychovávané v rodinnom prostredí. O deti sa vedia riadne postarať, v Košiciach budú mať väčšie možnosti na vzdelanie, osobnostný rast ako aj na kultúrne a spoločenské vyžitie. Poukázali na svoje bytové pomery, sú vlastníkmi dvojizbového bytu. Pokiaľ ide o pestúnku táto s maloletými deťmi má bývať len po podnájmoch. Deti chodia nedbanlivo oblečené, boli zavšivavené. Majú obavy z toho, že manžel pestúnky nadmerne užíva alkoholické nápoje, čo bol jeden z dôvodov, prečo sa s ním navrhovateľka v rade 1/ rozviedla. O domácnosť a o rodinu sa riadne nestaral, už pred rozvodom manželstva mal
dieťa s pestúnkou, ktorú si neskôr zobral za manželku. Pestúnka je pre deti v podstate cudzia osoba, bez príbuzenstva v pokrvnom rade. Pokiaľ súd v minulosti rozhodoval o zverení maloletých detí do pestúnskej starostlivosti, navrhovatelia kontaktovaní neboli. Maloleté deti navštevovali a aj v súčasnosti navštevujú len v škole. Ich vzdelávanie maloletých detí zaujíma, pričom pestúnka sa s nimi učiť nevie a ani na to nemá čas, nakoľko stále pracuje. Navrhovateľka v rade 1/ je pritom na invalidnom dôchodku a deťom by sa mohla venovať celý čas.
Pestúnka v písomnom vyjadrení k návrhu tento žiadala zamietnuť. Vo vyjadrení zdôraznila, že navrhovateľka v rade 1/ je chronická klamárka a alkoholička aj s manželom T.. Už v minulosti im obdobný návrh bol zamietnutý. Navrhovateľka v rade 1/ sa o maloleté deti začala zaujímať v roku 2005, keď bol zverejnený článok o ich týraní, pred tým sa o deti nezaujímala. Nie je pravda, že jej manžel je alkoholik, ona s ním žije 31 rokov a nikdy od alkoholu závislý nebol. Z minulosti má pestúnka s navrhovateľkou v rade 1/ skúsenosť, že bola agresívna, vulgárna a pod vplyvom alkoholu. Pestúnka nesúhlasila ani s ďalšími tvrdeniami navrhovateľov, snaží sa, aby deti boli riadne oblečené a od malička dbá na to, aby boli čisté. Tiež nie je pravdou, že navrhovatelia chodia za maloletými deťmi každý mesiac na návštevu; chodieva len navrhovateľa v rade 1/, maloleté deti sa za ňu hanbia, nakoľko príde na internát smradľavá, v roztrhaných nohaviciach a sú z jej návštev znechutené. Už v minulosti v rámci súdneho konania so zverením maloletých detí do starostlivosti navrhovateľov nesúhlasila matka maloletých detí, M. C., ktorá uviedla, že v ich domácnosti bola, v byte bola mačka a pes a po týchto zvieratách výkaly. Poukázala na to, že navrhovateľ v rade 2/ taktiež nie je s maloletými deťmi v príbuzenskom vzťahu.
Kolízny opatrovník v správe zo sociálneho zisťovania navrhol návrh navrhovateľov zamietnuť. V správe poukázal na skutočnosť, že rodina maloletých detí je pravidelne sledovaná oddelením sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, v starostlivosti pestúnky neboli zistené žiadne nedostatky, starostlivosť o maloleté deti je na dobrej úrovni, pestúnka zabezpečila deťom všetko čo potrebujú a snaží sa maloleté deti vychovávať najlepšie ako vie. Pestúnska starostlivosť plní svoj účel. Pokiaľ ide o rodičov maloletých detí otec sa o maloleté deti vôbec nezaujíma, maloleté deti nenavštevuje, nad rámec výživného neprispieva. Rovnako deti nenavštevuje ani ich matka, nad rámec výživného neprispieva. Pravidelne, 1x mesačne maloleté deti navštevuje navrhovateľka v rade 1/, maloletým deťom pri príležitosti sviatkov prinesie do školy tortu, sladkosti, ovocie, hračky a oblečenie. Obe maloleté deti sú žiačkami Špeciálnej základnej školy internátnej vo Valaskej.
Kolízny opatrovník k správe zo sociálneho zisťovania pripojil správu z poradenského procesu zo dňa 20.3.2013, v ktorej psychologička konštatuje, že maloleté deti majú v pestúnskej starostlivosti stabilný režim a vhodné podmienky, výchovné prostredie, ktoré im poskytuje pestúnka a starý otec je pre ne vyhovujúce. S ohľadom na ďalší zdravý psychický a emocionálny vývin ako aj na potrebu istoty a bezpečia, v aktuálnej situácii a s prihliadnutím na zdravotný stav detí by bola zmena pre maloleté deti skôr zaťažujúca a v budúcnosti by mohla mať negatívne dôsledky. Maloleté deti poznajú starú matku (navrhovateľku v rade 1/) len minimálne, nemajú k nej vytvorený bližší vzťah. Keďže kontakt so starou matkou prebieha v malom rozsahu, je predpoklad, že ani stará matka nepozná reálne potreby detí a ani ich povahové vlastnosti. Je otázne, ako dlho by trvala adaptácia na nové prostredie v prípade zverenia maloletých detí do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky a ako by zvládala stará matka výchovu dievčat so špecifickými vývinovými a edukačnými potrebami.
Pokiaľ ide o rodičov maloletej pobyt otca bol v konaní neznámy, preto mu súd ustanovil opatrovníka. Matka spočiatku zásielku súdu prevzala, vo veci samej sa nijakým spôsobom nevyjadrila, v priebehu konania zásielky určené jej boli súdu vrátené. Preto súd rovnako matke ustanovil v konaní opatrovníka. Súdom ustanovení opatrovníci sa k návrhu vo veci samej nevyjadrili.
Vo veci samej súd vykonal dokazovanie na pojednávaniach dňa 5.4.2013 a 20.11.2013 a to výsluchom účastníkov konania, nariadil znalecké dokazovanie a oboznámil listiny obsiahnuté v súdnom spise a opatrovníckom spise maloletých detí. Vykonaným dokazovaním súd zistil nasledovný skutkový stav:
Navrhovateľka v rade 1/ na pojednávaniach naďalej žiadala maloleté deti zveriť do spoločnej náhradnej starostlivosti, alebo len do jej náhradnej osobnej starostlivosti a ak to nebude možné, žiadala upraviť styk s maloletými deťmi. O zverenie maloletých detí do svojej starostlivosti žiada z dôvodu, lebo deti ju dobre poznajú a maloletá G. jej hovorí, kedy ju z tade zoberie. Zmenu starostlivosti žiada aj z dôvodu, že u pestúnky sú zlé podmienky a obe maloleté deti by nemuseli chodiť do špeciálnej základnej školy.
Pestúnka je pritom pre deti cudzia osoba, kričí na nich, bije ich a diktuje deťom, čo majú navrhovateľke pri telefonátoch rozprávať. Deti zároveň chodia neadekvátne oblečené a ona má hanbu. Veci, čo ona deťom donesie pestúnka zničí a potrhá. Navrhovateľka v rade 1/ uviedla, že deti boli do pestúnskej starostlivosti zverené v čase, keď mali jeden rok, u nej boli naposledy v čase, keď staršia mala jeden rok a mladšia 4-5 mesiacov. Ona chodieva za deťmi raz, dvakrát do mesiaca, chodieva s ňou aj navrhovateľ v rade 2/, ktorý za deťmi bol asi 4-5 krát, dvakrát bola za deťmi aj jej matka. Navrhovateľ v rade 2/ sa s deťmi stretol naposledy asi pred dvoma rokmi, dievčatá ale majú s ním dobrý kontakt, majú ho radi a pýtajú sa na neho. Pokiaľ ide o ňu, ona je plne invalidná, zdravotne ťažko postihnutá, má problémy s kĺbami, pod neurologickou kontrolou. Jej manžel zdravotné problémy nemá, niekoľkokrát sa podrobil protialkoholickému liečeniu, momentálne ale alkoholické nápoje nepožíva. Pokiaľ ide o svoju dcéru, M. C., matku maloletých detí, navrhovateľka v rade 1/ uviedla, že s ňou v kontakte nie je, stretla ju dosť dávno, pred troma alebo viacerými rokmi, nič o nej nevie. Ona ale problémy s ňou pri výchove nemala, nie je pravda, že by ju vyhodila zo svojej domácnosti, povedala jej, aby s deťmi ostala. Uviedla, že zdravotný stav maloletých detí pozná, nevie ale, či sú sledované v nejakej lekárskej ambulancii, jej nikto nechce nič prezradiť, nechcú jej to prezradiť ani deti, ktoré jej ani nepovedia ako sa učia, nechcú jej ukázať vysvedčenia. U nej sa zmenilo to, že kúpila byt do osobného vlastníctva, ide o dvojizbový zariadený byt, dievčatá by u nej mali svoju izbu. Zmenilo sa aj to, že jej manžel už nepije.
Navrhovateľ v rade 2/ na pojednávaní uviedol, že on sa pre podanie návrhu vo veci samej nerozhodol, rozhodla tak jeho manželka, on návrh iba podpísal. Chce, aby deti boli zverené do ich starostlivosti, a to preto, aby si ho obľúbili, deti samé by to tak chceli. O tom vie od detí, chodieval za nimi, menej ako jeho manželka, bol tam za 10 rokov asi 10 krát. K deťom má dobrý vzťah a deti ho majú radi. Jemu by prítomnosť dvoch detí v jeho domácnosti neprekážala, aj by mu však vadilo, keby boli dve živé decká v jeho domácnosti. On by sa o deti postaral aj sám, musel by sa obracať ale aj sám by si deti ponechal vo svojej starostlivosti; on deťom nie je pokrvný príbuzný, ide o vnučky jeho manželky. On naposledy za deťmi bol v septembri 2013 keď sa robilo znalecké dokazovanie, kedy pred tým bol za deťmi si nepamätá. On za deťmi by chodil raz za mesiac, súhlasil s tým, aby deti boli počas prázdnin u nich. V súčasnosti je nezamestnaný, zamestnaný bol do augusta 2012, poberá sociálnu dávku vo výške 70,- Eur mesačne a spolu s manželkou sú vlastníkmi dvojizbového bytu. Pokiaľ ide o skutočnosť, že pri sociálnom zisťovaní nesprístupnil byt bolo to preto, že do tohto sporu on bol zatiahnutý.
Pestúnka žiadala návrh na zmenu výchovného prostredia zamietnuť. Deti boli zverené do jej pestúnskej starostlivosti z dôvodu týrania, partner matky p. A. dieťa zbil a matka deťom nedávala jesť, zistilo sa to v škôlke. Matka maloletých nemala kde ísť, navrhovateľka ju vyhodila z domácnosti s dvoma deťmi. Deti sú od roku 2004 v jej starostlivosti, od februára 2005 sú deti v jej pestúnskej starostlivosti. Po zverení maloletých detí do jej starostlivosti s nimi chodila po vyšetreniach. V súčasnosti maloleté deti bývajú s ňou a jej manželom, navštevujú Špeciálnu základnú školu vo Valaskej a to z dôvodu, že mal. G. bude celý život psychicky postihnutá, mala tendenciu sebapoškodzovania. Bolo to z dôvodu, že sa jej odmalička nemal kto venovať, matka dieťaťa bola počas pôrodu bezdomovec. Maloletá S. by tiež bežnú základnú školu nezvládla, tiež sa jej treba špeciálne venovať. S oboma deťmi chodieva ku psychiatričke. Pokiaľ ide o školskú dochádzku deti sú v internátnej škole, v pondelok idú do školy a cez víkendy sú v jej starostlivosti a v starostlivosti jej manžela, ktorý je starým otcom maloletých detí. Oni v súčasnosti bývajú v rodinnom dome, v dvojizbovom byte, majú malú záhradku, deti majú svojich kamarátov. Pestúnka s deťmi nemá problémy, rozpráva sa s nimi ako s dospelými. Deti majú v Brezne aj nevlastných súrodencov, s nevlastnou sestrou S. sa poznajú, chodievajú spolu do školy; nevlastného brata T. pestúnka nepozná. Ona sama má s deťmi dobrý vzťah, pre deti by zmena výchovného prostredia nebola dobrá. G. by to bolo možno jedno ale S. o tom nechce ani počuť. Deti sú pravidelne sledované v psychiatrickej ambulancii v Banskej Bystrici, inak sú zdravé. Ona sama je na dôchodku, popri dôchodku robí ako upratovačka v nemocnici; jej manžel je nezamestnaný. Súhlasila s tým, aby styk maloletých detí s navrhovateľkou v rade 1/ bol upravený tak, že deti by sa so starou matkou mohli stretávať jeden piatok v mesiaci po skončení školy od 13:00 hod. do 18:00 hod.
Kolízny opatrovník v priebehu konania zdôraznil, že v starostlivosti pestúnky neboli zistené žiadne nedostatky, starostlivosť o deti je na dobrej úrovni. Pestúnska starostlivosť plní svoj účel, zmena výchovného prostredia by bola pre deti skôr zaťažujúca a mohla by mať negatívne dôsledky. Navrhol návrh navrhovateľov v celom rozsahu zamietnuť a upraviť styk starej matky s maloletými deťmi. V priebehu konania kolízny opatrovník zdôraznil, že navrhovateľ v rade 2/ v rámci sociálneho zisťovania odmietol sprístupniť byt za účelom prešetrenia pomerov v domácnosti, pohovor so sociálnym
pracovníkom sa uskutočnil na chodbe pred dverami, pričom navrhovateľ v rade 2/ uviedol, že on o ničom nevie a sám bol do sporu zatiahnutý.
Súd v konaní svojim uznesením č.k. 2P/334/2012-43 zo dňa 23.5.2013 ustanovil znalca z odboru psychológia, klinická psychológia detí, klinická psychológia dospelých, poradenská psychológia a to O.. I. G., ktorá vypracovala znalecký posudok, tento súdu doručila dňa 3.10.2013 a v záveroch znaleckého posudku uviedla nasledovné skutočnosti:
Citová väzba navrhovateľky na maloleté deti je motivovaná jednak vekom a zároveň pocitmi viny, ktoré sa v jej veku viac hlásia a človek cíti potrebu vzťahy naprávať a mať pri sebe blízkych ľudí. Zo strany maloletých detí je citová väzba na starú matku nedostatočná, pretože prežili doterajší vývin so starým otcom A. A. a jeho manželkou - ich pestúnkou, kde sa vytvorilo medzi nimi silné puto na úrovni rodič
- dieťa. Medzi navrhovateľom v rade 2/ a maloletými deťmi sa žiadna citová väzba vytvoriť nemohla, nakoľko sa videli počas vývinu za posledných 10 rokov asi dvakrát. On sám necíti potrebu starať sa o niekoho, želá si kľud a pohodu. Deti by mu prekážali. Deti ho vnímajú indiferentne, nemajú k nemu vytvorenú žiadnu citovú väzbu. Naproti tomu medzi pestúnkou a maloletými deťmi je vytvorená pozitívna väzba, od útleho veku sa o nich pestúnka stará, u nej nachádzajú pocit istoty a bezpečia aj keď sú v týždni na internáte kvôli vzdelávaniu. Napriek tomu, že voči starému otcovi majú väčší rešpekt, sú na neho citovo naviazané.
Pokiaľ ide o osobnostné predpoklady navrhovateľov vo vzťahu k výchove maloletých detí znalkyňa konštatuje, že u navrhovateľky v rade 1/ sa dá pozitívne zhodnotiť jej snaha pozitívne deti podnecovať, starať sa o nich a mať kamarátsky a solidárny postoj k výchove detí. Negatívom pre ich výchovu je horšia prispôsobivosť a občasné negativistické postoje. U navrhovateľa v rade 2/ ide o viackrát preliečenú závislosť na alkohole, ktorá nesie so sebou aj následky - začleniť sa do práce, resp. nájsť si zamestnanie. U neho dominuje vnútorné napätie, nízke sebahodnotenie a výrazné pocity viny s tendenciou rezignovať, ochabovať - ide o pasívny temperament, čo môže hocikedy spustiť zvýšené požívanie alkoholu. Podľa záverov znaleckého posudku ani jeden z navrhovateľov nie je vhodný adept na zabezpečovanie výchovy toho času už mladistvých dievčat, ktoré vyžadujú starostlivosť zo strany pestúnov. Znalkyňa nepovažuje za vhodné maloleté deti zveriť do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľov. Výchovné predpoklady na výchovu maloletých detí možno hodnotiť lepšie u súčasnej pestúnky S. A. s manželom. Vo vzťahu k úprave styku znalkyňa uviedla, že každý pozitívny kontakt detí s príbuznými ich môže len obohatiť, preto je veľmi vhodné tieto vzťahy naďalej rozvíjať tak ako doposiaľ návštevami na internáte. U navrhovateľa v rade 2/ je predpoklad, že kontakt s deťmi využívať nebude, pokiaľ nie je pod vplyvom alkoholu nie je vhodné ho z kontaktu vylúčiť. Je vhodné, aby sa deti so starou matkou O. M. (navrhovateľka v rade 1/) stýkali jedenkrát v mesiaci v piatok od 13:00 hod. do 18:00 hod., takýto styk môže prebiehať aj bez prítomnosti tretej osoby. Nie je ale vhodné, aby deti trávili víkendy v Košiciach, veľkú časť týždňa trávia v internáte a je preto nevyhnutné ich citové väzby s pestúnmi naďalej rozvíjať tým, že budú víkendy u nich. Strávenie týždňa alebo dvoch u starej matky počas prázdnin môže byť pre deti obohatením a relaxačným prázdninovým zážitkom.
Podľa správy ÚPSVaR Košice, dňa 4.11.2013 bolo vykonané šetrenie v rodine navrhovateľov, pričom úrad nemohol dôsledne prešetriť pomery na strane manželov z dôvodu, že navrhovateľ v rade 2/ odmietol sprístupniť byt za účelom prešetrenia pomerov. Pohovor sa uskutočnil na chodbe pred dverami bytu, kde navrhovateľ v rade 2/ uviedol, že on o ničom nevie, bol zatiahnutý do súdneho sporu. Jeho manželka má vnúčatá, ktoré bývajú v N.; v byte býva on s manželkou.
Podľa priložených rodných listov maloletých detí, ich rodičmi sú O. C. a M. C., rod. A..
Rozsudkom Okresného súdu Brezno, č.k. Nc/46/00-20 zo dňa 23.2.2001 boli maloleté deti C., G. a S. zvedené do výchovy a opatery matky, otec bol zaviazaný prispievať na ich výživu výživným vo výške 400,- Sk mesačne, na každé dieťa zvlášť, k rukám matky. Rozsudkom okresného súdu Brezno, č.k. 5C/28/00-73 zo dňa 10.9.2002 bolo manželstvo rodičov maloletých rozvedené, maloleté deti bol na čas po rozvode zverené do výchovy a opatery matky, otcovi bola určená vyživovacia povinnosť. V platnosti bol ponechaný rozsudok Okresného súdu Brezno č.k. Nc/554/01-39 zo dňa 11.10.2001, ktorým bola nad maloletým N. C. nariadená ústavná výchova.
Na základe predbežného opatrenia Okresného súdu Brezno vydanom v konaní 1P/103/04 dňa 27.2.3004 bola matka maloletých povinná deti odovzdať do starostlivosti starých rodičov a to A. a S. A.. Predbežné opatrenie bolo vydané z dôvodu obáv o bezpečnosť a zdravie maloletej S. v domácnosti matky a jej priateľa N. A. ako aj z dôvodu, že u maloletej G. bolo zistené fyzické týranie.
Rozsudkom Okresného súdu v Brezne, č.k. 1P/413/04-40 zo dňa 18.1.2005 boli maloleté deti zverené do pestúnskej starostlivosti S. A.. Na odvolanie matky Krajský súd v Banskej Bystrici svojím rozsudkom č.k. 16CoP/8/2005 zo dňa 24.3.2005 odvolaním napadnutý rozsudok potvrdil. Rozsudkom Okresného súdu Brezno, č.k. 8P/271/2005-121 zo dňa 22.11.2005 došlo k úprave vyživovacej povinnosti, rodičia boli zaviazaní každý zvlášť povinnosťou prispievať na výživu maloletých detí výživným určeným podľa § 62 ods.3 Zákona o rodine. Na odvolanie matky odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok potvrdil.
Okresný súd Brezno, svojím rozsudkom č.k. 8P/179/2006-119 zo dňa 10.4.2007 návrh navrhovateľov O. M. a T. M. o zverenie maloletých detí do ich náhradnej osobnej starostlivosti zamietol z dôvodu, že súd na strane účastníkov konania nezistil od posledného rozhodnutia o výchove maloletých detí, že by nastala taká podstatná zmena, ktorá by odôvodňovala zmenu súdneho rozhodnutia. Pestúnska starostlivosť, do ktorej boli maloleté deti zverené plnila svoj účel; navrhovatelia nepreukázali, že by sa o maloleté deti dokázali lepšie postarať v náhradnej osobnej starostlivosti. Krajský súd v Banskej Bystrici na odvolanie navrhovateľov odvolaním napadnutý rozsudok potvrdil.
Rozsudkom Okresného súdu Brezno, č.k. 8P/112/2007-20 zo dňa 19.2.2008 súd návrh matky na zverenie maloletých detí do jej osobnej starostlivosti zamietol, najmä z dôvodu, že od posledného rozhodnutia súdu na strane účastníkov konania nezistil takú podstatnú zmenu, ktorá by odôvodňovala zmenu rozhodnutia (o úprave výkonu rodičovských práv a povinností).
Podľa § 163 ods.2 Občianskeho súdneho poriadku, rozsudky o výchove a výžive maloletých detí a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
Podľa § 26 Zákona č.36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine”), ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa § 44 ods. 1 Zákona o rodine, náhradnou starostlivosťou je viacero osobitne usporiadaných, na seba nadväzujúcich a vzájomne sa podmieňujúcich dočasných opatrení, ktoré nahrádzajú osobnú starostlivosť rodičov o maloleté dieťa v prípadoch, ak ju rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť.
Podľa § 44 ods.3 Zákona o rodine, náhradnou starostlivosťou je a) zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby než rodiča (ďalej len "náhradná osobná starostlivosť"), b) pestúnska starostlivosť a c) ústavná starostlivosť.
Podľa § 44 ods.4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o tom, ktorý zo spôsobov náhradnej starostlivosti zvolí, vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa.
Podľa § 45 ods.1 Zákona o rodine, ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa.
Podľa § 48 ods.1, ods.2 Zákona o rodine, ak rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa a ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže rozhodnúť o jeho zverení do pestúnskej starostlivosti fyzickej osoby, ktorá má záujem stať sa pestúnom a spĺňa ustanovené predpoklady (ďalej len "pestún"). Pestúnom sa môže stať len fyzická osoba s trvalým
pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, je zapísaná do zoznamu žiadateľov o pestúnsku starostlivosť podľa osobitného predpisu a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude pestúnsku starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa.
Na základe vykonaného dokazovania bolo v konaní nesporne preukázané, že v minulosti vznikol dôvod pre realizáciu náhradnej osobnej starostlivosti o maloleté deti, formy náhradnej osobnej starostlivosti o maloleté deti ustanovuje § 44 ods.3 Zákona o rodine. Do úvahy prichádza náhradná osobná starostlivosť, pestúnska starostlivosť, prípadne ústavná starostlivosť. O tom, ktorý zo spôsobov náhradnej osobnej starostlivosti sa zvolí, rozhoduje súd.
Súd v minulosti svojím rozsudkom rozhodol o zverení maloletých detí do pestúnskej starostlivosti pestúnky S. A., ktorá je manželkou biologického starého otca maloletých detí. Rozsudok Okresného súdu Brezno, č.k. 1P/413/04-40 zo dňa 18.1.2005 o zverení maloletých do pestúnskej starostlivosti sa v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 16CoP/8/2005 stal právoplatným dňa 26.4.2005. Už v minulosti matka maloletých detí dávala návrh na zverenie maloletých detí do jej osobnej starostlivosti; navrhovatelia podali návrh na zverenie maloletých detí do ich náhradnej osobnej starostlivosti. Ich návrhy boli rozhodnutiami súdov zamietnuté, skutkový stav je taký, že v súčasnosti pestúnska starostlivosť, do ktorej boli maloleté deti zverené, trvá.
Navrhovatelia podali návrh na zverenie maloletých detí do ich náhradnej osobnej starostlivosti, v kontexte konania je zrejmé, že žiadajú, aby pestúnska starostlivosť bola zrušená a zároveň aby maloleté deti boli zverené do ich spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti.
Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že niet dôvod na zrušenie pestúnskej starostlivosti a pri súčasnom trvaní pestúnskej starostlivosti niet dôvodu pre zverenie maloletých detí do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľov. V tomto smere je potrebné predovšetkým poukázať na skutočnosť, že zo všetkých správ zo sociálneho zisťovania nachádzajúcich sa v súdnom spise a opatrovníckom spise maloletých detí vyplýva, že pestúnska starostlivosť plní svoj účel, v starostlivosti pestúnky o maloleté deti neboli zistené žiadne nedostatky a starostlivosť o maloleté deti je na dobrej úrovni. Z vyjadrení kolízneho opatrovníka je zrejmé, že pestúnka zabezpečila deťom všetko čo potrebujú a snaží sa vychovávať maloleté deti najlepšie ako vie. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že nenastal žiaden z dôvodov, s ktorým Zákon o rodine (§ 52) predpokladá zánik pestúnskej starostlivosti, niet žiadneho dôvodu na strane pestúnky prípadne maloletých detí, na základe ktorého by pestúnska starostlivosť mala byť zrušená.
Nakoľko navrhovatelia podali návrh na zverenie maloletých detí do ich spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti súd zisťoval, či nastala vo vzťahu k výchove maloletých detí podstatná zmena pomerov, ktorá by súdu s prihliadnutím na ustanovenie § 163 ods.2 O.s.p. dovoľovala opätovne rozhodnúť. Zároveň skúmal, aký je v danom prípade najlepší záujem maloletých detí vo vzťahu k trvajúcej pestúnskej starostlivosti v porovnaní s navrhovanou spoločnou náhradnou osobnou starostlivosťou.
Pokiaľ ide o zmenu pomerov v konaní takáto zmena zistená nebola, pomery účastníkov konania, ich predpoklady pre starostlivosť o maloleté deti ostávajú prakticky nezmenené, zmena pomerov nebola zistená ani u maloletých detí okrem skutočnosti, že od posledného rozhodovania súdu sú maloleté deti (a nepochybne aj ostatní účastníci konania) o niekoľko rokov staršie s tým súvisiacimi dôsledkami. Zmena pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu výchovného prostredia, zrušenie pestúnskej starostlivosti a zverenie maloletých detí do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľov zistená nebola. Skutočnosti v konaní uvádzané navrhovateľmi v návrhu na začatie konania prípadne ústne na pojednávaniach takýmito dôvodmi nie sú a uvádzané skutočnosti sú len konfrontáciou, ktorá prebieha predovšetkým medzi navrhovateľkou v rade 1/ a pestúnkou.
Napriek uvedenému, súd zisťujúc najlepší záujem maloletých detí nariadil znalecké dokazovanie vo vzťahu k osobnostným predpokladom navrhovateľov a pestúnky pre výchovu maloletých detí a vhodnosti zmeny výchovného prostredia. Závery znaleckého dokazovania jednoznačne potvrdili potrebu ponechania maloletých detí v pestúnskej starostlivosti (resp. vo výchove S. A. a jej manžela), ani jeden z navrhovateľov nie je vhodný adept na zabezpečovanie výchovy maloletých dievčat. V rámci pestúnskej starostlivosti sa pre maloleté deti vytvorilo vhodné rodinné prostredie, maloleté deti sú na
pestúnku a starého otca zvyknuté, majú s nimi dobrý vzťah, ktorý je zárukou potrebného riadneho vývoja maloletých detí. Prostredie starej matky O. M. je pre nich neznáme a sú bez významnej citovej väzby na navrhovateľku, nehovoriac o tom, že väzba maloletých detí na navrhovateľa v rade 2/ je nedostatočná. Prípadná zmena výchovného prostredia a zverenie maloletých detí do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľov by mohla mať na maloleté deti výrazne negatívny vplyv, ich citová naviazanosť v súčasnosti smeruje predovšetkým voči pestúnke a starému otcovi, s ktorými si vytvorili silné puto na úrovni rodič - dieťa.
Z uvedených dôvodov súd sledujúc najlepší záujem maloletých detí, ich riadnu výchovu a starostlivosť o ne, ich citové a sociálne väzby, návrh na zverenie maloletých detí do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľov zamietol.
Podľa § 25 ods.5 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa použijú primerane.
Navrhovateľka v rade 1/ ako príbuzná maloletých detí v priamom rade, ich stará matka, je nepochybne vo vzťahu k maloletým deťom im blízkou osobou tak ako to predpokladá ustanovenie § 116 Občianskeho zákonníka. Súd znaleckým dokazovaním skúmal aj vhodnosť úpravy styku. Podľa záverov znaleckého posudku je vhodné, aby sa navrhovatelia s maloletými deťmi stretávali 1x mesačne vždy v piatok od 13:00 hod. do 18:00 hod., takýto styk môže prebiehať aj bez prítomnosti tretej osoby. Víkendová úprava s prihliadnutím na internátny spôsob vzdelávania a potrebu prehlbovať citové väzby s pestúnmi nie je vhodná. Maloleté deti môže obohatiť prázdninový pobyt u navrhovateľov v trvaní jedného až dvoch týždňov počas hlavných prázdni.
Súd vo veci úpravy styku rozhodol tak, že navrhovatelia sú oprávnení stretávať sa s maloletými deťmi 1x mesačne vždy v prvý piatok v mesiaci od 13:00 hod. do 18:00 hod. Nakoľko navrhovateľ v rade 2/ pri sociálnom zisťovaní neumožnil preskúmať pomery v domácnosti navrhovateľov, sociálne pracovníčky do bytu nepustil a pohovor tak musel byť vykonaný na chodbe pred bytom, súd nemal preukázanú vhodnosť prostredia pre výchovu maloletých detí. V súvislosti s v minulosti tvrdeným a z opatrovníckeho spisu vyplývajúcim možným nevhodným prostredím na strane navrhovateľov ich styk s maloletými deťmi počas prázdnin neupravil v zhode so závermi znaleckého dokazovania.
Podľa § 148 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku, štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal.
V konaní súd v nadväznosti na obsah návrhu vo veci samej a prednesy účastníkov konania nariadil znalecké dokazovanie. Súdom ustanovený znalec vypracoval znalecký posudok, znalečné mu bolo priznané uznesením č.k. 2P/334/2012-89 zo dňa 22.10.2013 v celkovej výške 638,26 Eur. Súd na náhradu trov konania spočívajúcich v znalečnom zaviazal navrhovateľov, ktorí v konaní úspešní neboli, opätovne podali návrh aj keď v minulosti im obdobný návrh bol právoplatne zamietnutý a zmenu pomerov na svojej strane a ani vhodnosť pomerov pre zverenie maloletých detí do svojej spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti nepreukázali.
Pokiaľ ide o ďalšie navrhnuté dôkazy súd tieto nevykonal. Vo vzťahu k prastarej matke maloletých detí zo strany matky tak ako tento dôkaz navrhla navrhovateľka v rade 1/ súd poukazuje na vysoký vek navrhovanej svedkyne, skutočnosť, že súd navrhovateľku vyzval, aby zabezpečila písomné vyjadrenie označenej svedkyne a navrhovateľka tak nesplnila ako aj skutočnosť, že v zmysle vykonaného dokazovania bola navrhovaná svedkyňa len v minimálnom kontakte s maloletými deťmi a to 2x za posledných 10 rokov. Takáto svedecká výpoveď by nemohla relevantným spôsobom objasniť vzťahy navrhovateľky a maloletých detí, eventuálne svedkyne a maloletých detí. Návrh na výsluch svojho manžela, starého otca maloletých detí, v priebehu konania podala pestúnka. S prihliadnutím na hospodárnosť konania, skutkový stav zistený listinnými dôkazmi a predovšetkým správou kolízneho opatrovníka súd takýto dôkaz pri zistenom skutkovom stave považoval za nadbytočný. Súd sa v konaní uspokojil s písomným znaleckým posudkom, osobný výsluch znalca nevykonal aj s prihliadnutím na jednoznačnosť záverov znaleckého posudku a rovnako s prihliadnutím na zásadu hospodárnosti konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu j e m o ž n é podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v troch vyhotoveniach, prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1 O.s.p., že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené, alebo že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný nesplní dobrovoľne, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený m ô ž e podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák.č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.