Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BN-6Cb/128/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bánovce nad Bebravou v konaní pred sudcom JUDr. Radoslavom Svitanom, PhD., v právnej veci navrhovateľa: ALCONN, s.r.o., IČO: 44 393 601, so sídlom 953 01 Čaradice 174, proti odporcovi: Róbert Bročko, IČO: 44 119 976, s miestom podnikania 956 54 Ruskovce 147, zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr. Zuzana Čížová, s.r.o., so sídlom J. Jesenského 69, 957 01 Bánovce nad Bebravou, o zaplatenie 9 700,- eur takto

rozhodol:

Návrh sa v celom rozsahu z a m i e t a .

Navrhovateľ j e p o v i n n ý nahradiť odporcovi na účet jeho právneho zástupcu trovy právneho zastúpenia v sume 942,30 eur, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom podaným dňa 16.3.2012 na Okresnom súde Trenčín domáhal, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť mu zmluvné pokuty v sume 7 700 eur a náhradu škody vo výške 2 000 eur, ako aj trovy konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 8.12.2008 na základe záujmu o prácu v Rakúsku podpísal odporca s navrhovateľom zmluvu o dielo. S prácou ho štatutárna zástupkyňa navrhovateľa riadne oboznámila. V tom čase mal odporca otvorenú živnosť na Slovensku. Štatutárna zástupkyňa navrhovateľa pomohla odporcovi vybaviť rakúsky živnostenský list, bola s ním na všetkých úradoch, zaobstarala mu účtovníčku aj prechodné bydlisko, keďže iba na základe prechodného bydliska získa záujemca rakúsku živnosť. Na naliehanie odporcu pristúpila na to, aby ho vyplácala týždenne. Keďže rakúsky záujemca jej po prvom týždni peniaze na účet neposlal, nemohla vyplatiť ona odporcu. Keď jej peniaze na účet neprišli ani po druhom týždni, oznámila odporcovi, aby opustil stavbu z dôvodu, že rakúsky záujemca porušil podmienky vyplácania zmluvy. Napriek jej výzvam odporca naďalej zostal pracovať u rakúskeho záujemcu, ten odporcu vyplatil a odporca hneď na to odstúpil od zmluvy, čo bolo po dvoch týždňoch od začiatku práce. Týmto odporca hrubo porušil všetky záväzky zmluvy, body 8.2, 8.3, 8.4, v ktorých sa zaväzoval v prípade výzvy objednávateľa okamžite opustiť stavbu. Tým, že preberal peniaze od zákazníka, spáchal aj trestný čin podvodu obohatenia sa na úkor navrhovateľa. Odporca stále pracuje v Rakúsku na živnosť s prechodným bydliskom v Rakúsku, čo mu vybavila štatutárna zástupkyňa navrhovateľa.

Okresný súd Trenčín postúpil vec tunajšiemu súdu.

V písomnom vyjadrení k návrhu odporca uviedol, že z jeho strany nedošlo k žiadnemu konaniu, ktoré by zakladalo navrhovateľovi voči odporcovi nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty za porušenie zmluvnej povinnosti. Navrhovateľ nielenže nepreukázal uplatňovaný nárok na náhradu škody, ale ani

nepreukázal, že by mu akákoľvek škoda vznikla a už vôbec, že by mu škoda vznikla v príčinnej súvislosti s konaním odporcu. Je pravdou, že dňa 8.12.2008 uzavreli navrhovateľ ako objednávateľ a odporca ako zhotoviteľ zmluvu o dielo, na základe ktorej sa odporca zaviazal poskytnúť práce v oblasti stavebníctva. Taktiež je pravdou, že práce mali byť vykonávané pre zákazníka objednávateľa, spoločnosť LeoBau und Planungs GmbH so sídlom v Rakúsku. Tvrdenia navrhovateľa, že mal odporcovi pomôcť s vybavením rakúskeho živnostenského listu, s návštevu úradov, s vybavením prechodného bydliska a so získaním účtovníčky, sú pre posúdenie nárokov z titulu zmluvy o dielo bezpredmetné, nakoľko navrhovateľ toto pre odporcu vykonal za účelom poskytnutia súčinnosti pre uzavretie zmluvy o dielo, pričom odporca všetky náklady s tým súvisiace navrhovateľovi nahradil. Zo samotnej zmluvy o dielo nevyplýva, že by akákoľvek vyššie uvedená činnosť navrhovateľa, ktorú vyvinul s úmyslom uzavrieť s odporcom zmluvu o dielo, zakladala navrhovateľovi voči odporcovi nejaký nárok. Ako potvrdzuje v podanom návrhu navrhovateľ, navrhovateľ odporcovi nevyplatil za prvé dva odpracované týždne dohodnutú cenu za odpracovaný rozsah práce, a to napriek zmluvnej dohode o týždennom vyplácaní ceny za dielo. V podanom návrhu navrhovateľ tiež potvrdzuje, že odporca od zmluvy odstúpil. Zo samotného textu bodu 8.4 zmluvy o dielo vyplýva, že v prípade, že za poskytované práce nebude mať objednávateľ uhradenú cenu od zákazníka, a teda nebude môcť uhradiť cenu diela odporcovi ako zhotoviteľovi, nemá objednávateľ a ani zhotoviteľ vzhľadom na zmluvné dojednanie o okamžitom opustení stavby záujem na ďalšom plnení povinností zo zmluvy o dielo. Nakoľko navrhovateľ riadne a včas neuhradil odporcovi cenu za dielo, na ktorú vznikol odporcovi nárok, došlo k podstatnému porušeniu zmluvy o dielo zo strany navrhovateľa a odporcovi vzniklo právo odstúpiť od zmluvy, ktoré aj využil. Pokiaľ ide o navrhovateľom tvrdené porušenie bodov 8.2, 8.3 a 8.4 zmluvy o dielo zo strany odporcu, navrhovateľ svoje tvrdenie, že odporca porušil povinnosť opustiť stavbu v zmysle bodu 8.4 zmluvy o dielo žiadnym spôsobom nepreukázal. Navrhovateľ a ani žiaden jeho poverený zástupca sa nikdy na stavbe nezdržiavali. Navrhovateľ tiež nijako nepreukázal, že by odporca porušil povinnosť vystupovať na stavbe pod jeho menom, že by so zákazníkom navrhovateľa uzavrel samostatnú dohodu alebo že by ponúkal ďalších pracovníkov. Navrhovateľ nepreukázal akékoľvek porušenie zmluvných povinností, ktoré by zakladalo právo navrhovateľa na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 7 000 eur podľa bodu 8.3 zmluvy o dielo. Nepreukázal ani porušenie bodu 8.2 zmluvy o dielo, nakoľko zmluvu o dielo nevypovedal, ale od tejto odstúpil z dôvodu porušenia povinností na strane navrhovateľa, a preto navrhovateľovi ani nemohol vzniknúť nárok na zmluvnú pokutu vo výške 700 eur podľa bodu 8.2 zmluvy o dielo. V prípade, ak by aj navrhovateľ preukázal, že by na strane odporcu došlo k uzavretiu samostatnej dohody so zákazníkom navrhovateľa a pre toho naďalej vykonával práce, nie je možné z tohto titulu priznať navrhovateľovi nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, nakoľko takáto zmluvná podmienka obmedzuje možnosť podnikania odporcu a je v zmysle nedovolenou podmienkou. Zmluvné obmedzenie odporcu uvedené v bode 8.3 zmluvy o dielo je neplatné aj z dôvodu, že týmto sa odporca vopred vzdal práv, ktoré nemal v čase uzatvorenia zmluvy o dielo a ktoré mu mohli vzniknúť až v budúcnosti. Nie je tiež pravdou tvrdenie navrhovateľa, že by odporca prevzal z titulu výkonu prác na stavbe zákazníka od zákazníka finančné prostriedky zodpovedajúce cene prác, ktoré vykonal. Ak by aj k tomuto bolo došlo, uvedené nie je žiadnym porušením zmluvy o dielo, nakoľko v takom prípade by išlo o duplicitné plnenie zo strany zákazníka navrhovateľa, keďže tento uhradil odmenu aj priamo navrhovateľovi. V žiadnom prípade by takéto konanie nebolo porušením povinností uvedených v článku 8 zmluvy o dielo. Zo strany odporcu tiež nedošlo k naplneniu skutkovej podstaty trestného činu podvodu, ako tvrdí navrhovateľ, ani žiadneho iného trestného činu. Odporca dobromyseľne prijal plnenie, na ktoré mu vznikol nárok, bez toho, že by uviedol alebo využil omyl navrhovateľa, ktorý mal vedomosť o tom, že nebude môcť cenu diela odporcovi uhradiť a sám si toto v zmluve v bode 8.4 v tretej vete vymienil. Odporca má za to, že tretia veta bodu 8.4 zmluvy o dielo, podľa ktorej „zhotoviteľ berie na vedomie, že ak zahraničný záujemca nevyplatí objednávateľa, nemôže objednávateľ vyplatiť zhotoviteľa“, je v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko záväzkový vzťah zo zmluvy o dielo existuje medzi navrhovateľom ako objednávateľom a odporcom ako zhotoviteľom a platobná neschopnosť tretej osoby nemôže mať vplyv na zaplatenie ceny diela, ktoré odporca pre navrhovateľa vykonal a na ktorú mu vznikol právny nárok. Z vyššie uvedených dôvodov považuje odporca navrhovateľom uplatňovaný nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v celom rozsahu za nedôvodný.

Na pojednávaní dňa 20.11.2013 právny zástupca odporcu vzniesol námietku premlčania, keďže nároky, ktorých sa dovoláva navrhovateľ, mali vzniknúť v decembri 2008 a návrh bol podaný dňa 16.3.2012, teda až po uplynutí troch rokov. K bodu 9.3 zmluvy o dielo, v ktorom je dojednané, že táto zmluva podlieha rakúskym zákonom, právny zástupca odporcu uviedol, že toto nie je platným dojednaním práva,

nakoľko nespĺňa predpoklady podľa ustanovení zákona o medzinárodnom práve súkromnom. Avšak aj z ustanovení rakúskeho Všeobecného (ABGB) vyplýva trojročná premlčacia doba pre obdobné vzťahy.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, a to zmluvy o dielo z 8.12.2008, dotazníka na účely prihlásenia živnosti v Rakúsku (Fragebogen), listu odporcu adresovaného rakúskemu Úradu sociálneho zabezpečenia, elektronického výpisu z registra rakúskych podnikateľov a výdavkového dokladu na sumu 630,00 eur predloženého navrhovateľom, a zistil tento skutkový stav:

Medzi navrhovateľom a odporcom bola dňa 8.12.2008 uzavretá zmluva o dielo, ktorej predmetom bolo poskytnutie prác v oblasti stavebníctva odporcom pre tretí subjekt (spoločnosť LeoBau und Planungs GmBH). V zmluve bolo dohodnuté, že objednávateľ bude vyplácať zhotoviteľovi cenu za vykonané dielo týždenne, po odpracovaní predchádzajúceho týždňa (rukou dopísané ustanovenie k bodu 5.4). Odporca riadne nastúpil na stavbu v dohodnutom čase a začal vykonávať práce. Navrhovateľ nevyplatil odporcovi dohodnutú cenu za vykonané dielo za prvé dva týždne práce odporcu a po dvoch týždňoch vyzval odporcu, aby opustil stavbu.

Podľa bodu 8.2 zmluvy o dielo môže zhotoviteľ vypovedať zmluvu písomne iba vtedy, ak nájde za seba náhradu, ďalšieho zhotoviteľa, ktorý bude vyhovovať požiadavkám objednávateľa. Za nedodržanie uvedenej podmienky bude zhotoviteľ postihnutý zmluvnou pokutou vo výške 700 eur a náhradou vzniknutých škôd spôsobených objednávateľovi.

Podľa bodu 8.3 zmluvy o dielo sa zhotoviteľ zaväzuje, že bude na stavbe vystupovať pod menom objednávateľa a bez súhlasu objednávateľa neuzatvorí so zákazníkom objednávateľa samostatnú dohodu, nebude ponúkať ďalších pracovníkov, a to ani po odstúpení od zmluvy zo strany objednávateľa alebo zhotoviteľa. Za porušenie tohto záväzku sa zhotoviteľ zaväzuje zaplatiť objednávateľovi zmluvnú pokutu 7 000 eur.

Podľa bodu 8.4 zmluvy o dielo sa zhotoviteľ zaväzuje v prípade výzvy objednávateľa okamžite opustiť stavbu v prípade, že zákazník objednávateľa poruší podmienky vyplácania záloh alebo faktúr objednávateľovi. Pri nerešpektovaní tohto záväzku nie je objednávateľ povinný vyplatiť zhotoviteľa. Zároveň berie zhotoviteľ na vedomie, že ak zahraničný záujemca nevyplatí objednávateľa, nemôže objednávateľ vyplatiť zhotoviteľa.

Podľa bodu 9.3 zmluvy o dielo sa zmluvné strany dohodli, že keďže práce budú vykonávané v Rakúsku, aj táto zmluva podlieha rakúskym zákonom.

Podľa čl. 3 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I) zmluva sa spravuje právnym poriadkom, ktorý si zvolia zmluvné strany. Voľba musí byť urobená výslovne alebo jasne preukázaná ustanoveniami zmluvy alebo okolnosťami prípadu. Zmluvné strany si môžu zvoliť právny poriadok, ktorým sa bude spravovať celá zmluva alebo len jej časť.

Podľa rakúskeho Všeobecného (ABGB), ktorý je uplatniteľný tak na občianske ako aj na obchodné záväzkové vzťahy, zmluvné strany môžu uzavrieť osobitnú dohodu, podľa ktorej pre prípad nesplnenia, nedostatočného splnenia alebo neskorého splnenia zmluvného záväzku má byť poskytnuté peňažné alebo iné plnenie (zmluvná pokuta). Ak nie je dohodnuté inak, dlžník nemá právo zaplatením zmluvnej pokuty sa zbaviť splnenia daného záväzku. Ak bola dohodnutá zmluvná pokuta za nedodržanie času alebo miesta plnenia, môže sa zmluvná pokuta vyžadovať popri splnení zmluvného záväzku.

Podľa § 1336 ods. 3 ABGB veriteľ môže popri zmluvnej pokute požadovať náhradu škody, ktorá prekračuje zmluvnú pokutu. Ak je dlžník spotrebiteľom v zmysle § 1 ods. 1, 2 a 3 zákona o ochrane spotrebiteľa, musí byť takáto náhrada škody jednotlivo dohodnutá.

Podľa § 920 ABGB ak dôjde k zmareniu splnenia zmluvy zavinením dlžníka alebo jemu pripočítateľnej náhody, môže druhá strana buď požadovať náhradu škody z dôvodu nesplnenia zmluvného záväzku alebo odstúpiť od zmluvy. V prípade čiastočného zmarenia môže od zmluvy odstúpiť, ak z povahy úkonu alebo jeho účelu, ktorý je povinnému známy, možno vyvodiť, že čiastkové plnenie nemá preňho žiaden význam.

Podľa § 1295 ods. 1 ABGB každý má právo požadovať od škodcu náhradu škody, ktorú mu spôsobil svojim zavinením; škoda môže byť spôsobená porušením zmluvnej povinnosti alebo bez vzťahu k zmluve.

Podľa § 1295 ods. 2 ABGB za škodu zodpovedá aj ten, kto ju spôsobí úmyselným konaním v rozpore s dobrými mravmi, ak sa tak však stalo pri výkone jeho práva, potom zodpovedá za škodu len v prípade, ak účelom výkonu tohto práva zjavne bolo poškodenie iného.

Na základe vykonaného dokazovania a aplikáciou príslušných zákonných ustanovení dospel súd k záveru, že návrh je v celom rozsahu nedôvodný. Navrhovateľ nepredložil súdu žiaden dôkaz o tom, že odporca porušil niektoré z ustanovení zmluvy o dielo, na základe čoho by vznikol navrhovateľovi nárok na zmluvnú pokutu. Listinné dôkazy, ktoré predložil navrhovateľ, svedčia len o tom, že odporca si prihlásil živnosť v Rakúsku a prihlásil sa aj do rakúskeho systému sociálneho poistenia. Skutočnosť, že prípadne navrhovateľ pomáhal odporcovi pri týchto úkonoch (čo nebolo navrhovateľom riadne preukázané) považuje súd za irelevantnú vo vzťahu k navrhovateľom uplatneným nárokom na zmluvné pokuty a na náhradu škody.

Z dôkazov predložených navrhovateľom vôbec nevyplýva, že by bol odporca porušil akékoľvek zmluvné ustanovenie alebo že by navrhovateľovi vznikla škoda konaním odporcu, za ktorú by odporca mal niesť zodpovednosť. Keďže akékoľvek konanie v rozpore so zmluvou a spôsobenie škody navrhovateľovi odporca v písomnom vyjadrení k návrhu poprel, bolo povinnosťou navrhovateľa preukázať tieto svoje tvrdenia relevantnými dôkazmi. Ak tak neurobil, súd konštatuje, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno.

Pokiaľ ide zmluvné pokuty, navrhovateľ nepreukázal porušenie konkrétnych ustanovení zmluvy o dielo zo strany odporcu, ktoré zakladajú nárok navrhovateľa na zmluvné pokuty, teda nepreukázal, že by odporca porušil povinnosť vystupovať na stavbe pod menom navrhovateľa, ani že by odporca uzavrel so zákazníkom navrhovateľa samostatnú dohodu alebo mu ponúkal ďalších pracovníkov (bod 8.3 zmluvy). Doklad o úhrade sumy 630,00 eur v prospech odporcu nepreukazuje uzavretie dohody medzi odporcom a zákazníkom navrhovateľa, z tohto dokladu ani nie je zrejmé, čo bolo dôvodom tejto platby, a ani navrhovateľ nevysvetlil, za čo mal podľa tohto dokladu odporca prevziať peniaze od rakúskej firmy, teda čo presne má tento doklad preukazovať. Pokiaľ ide o odstúpenie od zmluvy, ktoré uvádzal odporca v písomnom vyjadrení k návrhu, odporca toto odstúpenie od zmluvy nepreukázal. Podľa názoru súdu však bez ohľadu na to, či k odstúpeniu od zmluvy došlo, nie odporca, ale samotný navrhovateľ tým, že vyzval odporcu, aby opustil stavbu (čo priznal v návrhu), zmaril splnenie zmluvy (§ 920 ABGB). Po takomto vlastnom prejave vôle navrhovateľ nemohol už od odporcu požadovať splnenie povinnosti nájsť za seba náhradného zhotoviteľa (bod 8.2 zmluvy), a teda ani zmluvnú pokutu za nedodržanie tejto povinnosti.

Pokiaľ ide o nárok na náhradu škody, pre jeho úspešné uplatnenie sa vo všeobecnosti vyžaduje preukázanie vzniku škody na strane navrhovateľa vrátane jej konkrétnej výšky, porušenia povinnosti druhou stranou (t. j. konania odporcu v rozpore so zákonom alebo so zmluvou) a príčinnej súvislosti medzi týmto konaním odporcu a vznikom škody. Súd konštatuje, že navrhovateľ nepreukázal ani jednu z týchto zložiek zodpovednosti druhej strany za škodu. Navrhovateľ žiadnym spôsobom nepreukázal,

že by mu vznikla nejaká škoda a ani nepreukázal výšku škody. Suma, ktorú navrhovateľ žiadal - 2 000 eur - vyznieva ako paušalizovaná náhrada škody, ktorá však bola v zmluve o dielo dohodnutá len vo vzťahu k porušeniu povinnosti zhotoviteľa nastúpiť na dohodnutý termín začatia prác (bod 8.5 zmluvy), avšak takéto porušenie povinnosti odporcom navrhovateľ nepreukázal a ani netvrdil. V návrhu absentuje nielen preukázanie, ale aj akékoľvek vyčíslenie skutočnej škody či ušlého zisku navrhovateľa. Ako už bolo uvedené vyššie, navrhovateľ nepreukázal ani akékoľvek protiprávne konanie odporcu alebo jeho konanie v rozpore so zmluvou. Napokon, keďže nebola preukázaná žiadna škoda ani protiprávne konanie odporcu, nemohla byť ani preukazovaná príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody.

Súd ešte uvádza, že zmluva uzavretá medzi navrhovateľom a odporcom sa môže javiť ako simulácia zmluvy o dielo, pričom skutočným úmyslom zmluvných strán mohlo byť uzavretie pracovnej zmluvy a následné vyslanie zamestnanca. O tom svedčia viaceré ustanovenia zmluvy (napr. v bode 5.1 dohodnutá „cena“ za vykonané dielo, ktorá v skutočnosti nie je cenou, ale hodinovou odmenou: „13 eur za každú odpracovanú a majstrom podpísanú hodinu“, povinnosť zhotoviteľa vystupovať na stavbe pod menom objednávateľa uvedená v bode 8.3, či povinnosť podľa bodu 8.1 rešpektovať pokyny nadriadených pracovníkov). Na preukázanie tejto skutočnosti by však bolo potrebné podrobnejšie dokazovanie, ktoré súd vzhľadom na vyššie uvedené neunesenie dôkazného bremena zo strany navrhovateľa nepovažoval za potrebné.

Rovnako ďalšie dokazovanie by si vyžadovalo posúdenie otázky, či k voľbe rakúskeho práva došlo platným spôsobom, súd však takéto dokazovanie nepovažoval za potrebné, keďže neunesenie dôkazného bremena zo strany navrhovateľa je dôvodom na zamietnutie návrhu bez ohľadu na to, ktorým právnym poriadkom sa daný záväzkový vzťah spravuje. Z rovnakého dôvodu (teda že na zamietnutie návrhu postačuje jeden dôvod - neunesenie dôkazného bremena navrhovateľom) súd už nepovažoval za potrebné preskúmať námietku premlčania vznesenú odporcom, čo by si tiež vyžadovalo ďalšie dokazovanie, keďže z návrhu nevyplýva presný dátum, kedy malo dôjsť k navrhovateľom tvrdeným skutočnostiam, o ktoré opiera svoje nároky.

Podľa účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Keďže odporca mal vo veci plný úspech, súd zaviazal navrhovateľa zaplatiť odporcovi plnú náhradu trov konania v zmysle Odporcovi v tomto konaní vznikli trovy právneho zastúpenia, ktoré boli priznané a vypočítané v súlade s Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) a pozostávajú z nasledovných položiek:

- odmena 253,94 eur za prevzatie a prípravu zastúpenia vrátane prvej porady s klientom ( pri hodnote sporu 9 700 eur) + režijný paušál za úkon právnej pomoci v roku 2013 ( ) 7, eur,

- odmena 253,94 eur za písomné podanie na súd - vyjadrenie k návrhu ( ) + režijný paušál 7, eur,

- odmena 253,94 eur za zastupovanie odporcu advokátom na pojednávaní dňa 20.11.2013 ( ) + režijný paušál 7, eur,

spolu teda trovy právneho zastúpenia predstavujú 785,25 eur. Keďže právny zástupca odporcu je platiteľom DPH, zvyšujú sa tieto trovy o DPH vo výške 20 % (t. j. o 157,05 eur) a spolu s DPH predstavujú 942,30 eur.

V zmysle je navrhovateľ povinný zaplatiť náhradu trov konania právnemu zástupcovi odporcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie písomne na Okresný súd Bánovce nad Bebravou do 15 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v dvoch rovnopisoch. Ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (, ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , teda:

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,

- súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,

- sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,

- odvolacím súdom má byť schválený zmier;

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností;

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( );

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.