Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7Co-403-2012.pdf
PDF · 75.96 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/403/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku a členiek senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a JUDr. Evy Malíkovej v právnej veci navrhovateľov: 1/ S. S., nar. XX.X.XXXX, 2/ V. S., nar. X.XX.XXXX, obaja bytom N. XXX, obaja právne zastúpení JUDr. Miriam Podhradskou, advokátkou so sídlom ul. J. G. č. X, O., proti odporcom: 1/ S. B., nar. X.X.XXXX, 2/ N. B., nar. X.X.XXXX, obaja bytom N. č. XXX, v konaní o ochranu vlastníckeho práva, na odvolanie odporcov v rade 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 21C/20/2010-219 zo dňa 14. augusta 2012, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým odporcovia boli povinní vypratať pozemok, ktorý sa nachádza v katastrálnom území N., a to parcela registra „C“ č. 559/10 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 512 m2, vlastnícky patriacich navrhovateľom a odstrániť z neho plot, a to do 30 dní od právoplatnosti rozsudku, p o t v r d z u j e .
Rozsudok okresného súdu vo výroku o trovách konania účastníkov z r u š u j e a v tomto rozsahu mu vec v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporcom povinnosť vypratať pozemok, nachádzajúci sa v katastrálnom území N., a to parcelu registra „C“ č. 559/10 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 512 m2 a odstrániť z neho plot (výrok I.), uložil im povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľom náhradu trov konania vo výške 1.395,19 Eur na účet JUDr. Miriam Podhradskej (výrok II.), rozhodnutie o trovách štátu ponechal na samostatné rozhodnutie (výrok III.). Vychádzal zo zistenia, že navrhovatelia užívajú svoj pozemok parc. č. 559/10 v presvedčení, že im naozaj patrí odo dňa registrácie dohody o zriadení práva osobného užívania zo dňa 28.6.1990, registrovanej štátnym notárstvom. Pokiaľ odporcovia na tomto pozemku, ktorý vlastnícky patrí navrhovateľom, postavili plot, majú navrhovatelia podľa § 126 Občianskeho zákonníka právo na ochranu svojho vlastníckeho práva a sú oprávnení žiadať jeho vypratanie a odstránenie oplotenia. Vychádzajúc z ohliadky na mieste samom ako aj zo znaleckého posudku, prvostupňový súd ustálil, že plot, ktorého odstránenia sa navrhovatelia domáhajú, nie je so zemou spojený pevným základom a sčasti je už pováľaný, preto nejde o stavbu, pre odstránenie ktorej by bolo potrebné aplikovať ustanovenia § 135c Občianskeho zákonníka.
Navrhovateľom ako účastníkom v konaní úspešným priznal právo na náhradu trov konania a odporcom uložil povinnosť zaplatiť tieto podľa § 149 ods. 1 O.s.p. na účet právnej zástupkyne navrhovateľov.
Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporcovia, ktorým sa domáhali jeho zmeny tak, že žalobný návrh navrhovateľov bude v celom rozsahu zamietnutý. Namietali, že rozhodnutie okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a z nedostatočne
zisteného skutkového stavu. Okresný súd pri svojom rozhodovaní neakceptoval názor krajského súdu v uznesení, ktorým jeho predchádzajúce rozhodnutie v tejto veci zrušil. Rovnako „ignoroval“ závery znaleckého posudku č. 7/2011, že treba v teréne vytýčiť geodetom presnú polohu bodov plota v dĺžke 13,93 m a môže dôjsť k posunu tejto hranice plota. Na záver poukázali na to, že nebola preukázaná dobrá viera navrhovateľov (v odvolaní nesprávne uvedené odporcov).
Navrhovatelia vo vyjadrení k odvolaniu odporcov žiadali rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť. Námietky odvolateľov nepovažovali za dôvodné. Prvostupňový súd konal v intenciách zrušujúceho uznesenia krajského súdu, vykonal znalecké dokazovanie. Všetky z toho vyplývajúce závery zobral následne do úvahy pri rozhodovaní o uplatnenom nároku. Uviedli, že po celú dobu užívania spornej nehnuteľnosti boli v dobrej viere, že sú jej vlastníkmi. Zdôraznili, že od roku 1985 pozemky užívali v nezmenenom stave až do presunu plota odporcami v roku 2009.
Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu danom ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p. za súčasnej aplikácie § 156 ods. 3 O.s.p.) napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p.
Nezodpovedá stavu veci námietka odvolateľov, že okresný súd pri svojom rozhodovaní nevychádzal zo záverov uznesenia krajského súdu, ktorým bolo jeho predchádzajúce rozhodnutie vydané v predmetnej veci zrušené. Naopak okresný súd dôsledne v zmysle intencií tohto uznesenia ustálil, čo konkrétne účastníci konania na základe dohôd o zriadení práva osobného užívania pozemkov nadobudli. V tejto súvislosti nariadil znalecké dokazovanie a zisťoval, v akom vydelenom stave nehnuteľnosti navrhovatelia a odporcovia užívali na základe týchto dohôd. Následne po ustálení týchto skutočností sa okresný súd dostatočne podrobne zaoberal posúdením oprávnenosti nároku navrhovateľov na odstránenie plota odporcami, neopomenul ani závery znaleckého posudku.
Vydržanie je osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva na základe inej skutočnosti ustanovenej zákonom. Funkciou vydržania je umožniť nadobudnutie vlastníctva držiteľovi, ktorý ho dlhodobo ovláda v dobrej viere, že je vlastníkom, pričom táto dobrá viera (dobromyseľnosť) je podľa platnej právnej úpravy daná „so zreteľom na všetky okolnosti“. Vydržanie hojí najmä vady alebo nedostatky nadobúdacieho titulu. V prípade, že zmluva je neplatná pre vadu, o ktorej nemohol nadobúdateľ pri zachovaní obvyklej opatrnosti vedieť, alebo ak tu, výnimočne, titul vôbec nie je a nadobúdateľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že tu titul je, stane sa nadobúdateľ veci jej oprávneným držiteľom a pri splnení ďalších podmienok ju vydrží. Posúdenie, či držiteľ je alebo nie je dobromyseľný, treba hodnotiť vždy objektívne a nie iba zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) účastníka a treba vždy brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať nemal, resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec patrí.
Ako už bolo konštatované v predchádzajúcom rozhodnutí krajského súdu, podstatou uvedeného konania je spor účastníkov o priebeh hranice medzi nehnuteľnosťami KNC parc. č. 559/10, ktorá je vedená ako vlastníctvo navrhovateľov so susednou KNC parc. č. 559/7, ktorá je vo vlastníctve odporcov. Bolo nepochybne preukázané, že pôvodný plot, ktorý oddeľoval tieto nehnuteľnosti, bol odporcami „posunutý“ v neprospech KNC parc. č. 559/10. Toto svoje konanie odôvodňovali tým, že nehnuteľnosť pozemok KNC parc. č. 559/7 nadobudli vo väčšej výmere zodpovedajúcej práve nimi vykonanému posunu a túto časť navrhovatelia užívali na ich úkor. Zároveň však v rámci konania bolo nepochybné, že navrhovatelia spornú nehnuteľnosť, ktorú nadobudli na základe dohody o osobnom užívaní pozemku v roku 1990, užívali v rozsahu pred posunutím plota práve na základe vymedzenia hraníc tejto nehnuteľnosti samotnými odporcami. Tí v roku 1985 oplotili svoju aktuálnu nehnuteľnosť KNC parc. č. 559/7, navrhovatelia určenie týchto hraníc nerozporovali a po získaní spornej nehnuteľnosti túto užívali. Okresný súd na základe takýchto zistení ustálil, že navrhovatelia držali aj takto vydelenú nehnuteľnosť v dobrej viere, že sú jej vlastníkmi.
Keďže nebolo spochybňované, že uvedené oplotenie nie je pevne spojené so zemou, teda nie je stavbou, správne okresný súd nezaoberal sa možnosťou odstránenia tohto oplotenia ako neoprávnenej stavby v zmysle § 135c OZ ale z hľadiska ustanovenia § 126 OZ. S jeho závermi sa krajský súd v celom rozsahu stotožňuje a napadnutý rozsudok preto ako vecne správny potvrdil vo výroku vo veci samej.
Závislý výrok o trovách konania zrušil, a to najmä z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti. Okresný súd konštatuje, že priznal navrhovateľom odmenu za úkon právnej služby - účasť právnej zástupkyne na pojednávaní konanom dňa 14.10.2011. Z obsahu spisu vyplýva, že na uvedený deň bol nariadený termín pojednávania (č.l. 153), ale v spise sa nenachádza zápisnica o pojednávaní, nie je ani zrejmé, že by uvedené pojednávanie bolo zrušené. Na základe tejto skutočnosti krajský súd nemohol preskúmať správnosť priznania odmeny za tento úkon právnej služby navrhovateľom. Z obsahu spisu nemohol ustáliť, či predmetné pojednávanie prebehlo, prípadne neprebehlo a z akého dôvodu. Na základe toho preto rozsudok vo výroku o trovách konania zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.
Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.