Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Co/247/2013

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v právnej veci navrhovateľov: 1/ S. Q., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom M. XX, XXX XX C. a 2/ Y. Q., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom M. XX, XXX XX C., obaja zast. JUDr. Ivetou Bračokovou, advokátkou, so sídlom Advokátskej kancelárie Nám. Republiky č. 26, Lučenec, proti odporcovi N. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. XXXX/X, XXX XX C., zast. JUDr. Ladislavom Kováčom, advokátom, so sídlom Advokátskej kancelárie Mateja Bela 2, 984 03 Lučenec, v konaní o zaplatenie 1.021,92 € s prísl., o odvolaní odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec č. k. -89 zo dňa 28. 03. 2013, takto

rozhodol:

Uznesenie okresného súdu vo výroku, ktorým okresný súd rozhodol, že odporca je povinný nahradiť navrhovateľom 1/ a 2/ trovy konania a trovy právneho zastúpenia vo výške určenej samostatným uznesením tak, ako súd o nich rozhodne v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia, p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

Odvolaním napadnutým uznesením okresný súd pripustil späťvzatie návrhu, konanie zastavil a o trovách konania rozhodol podľa ustanovenia tak, že odporca je povinný nahradiť narhovateľom 1/ a 2/ trovy konania a trovy právneho zastúpenia vo výške určenej samostatným uznesením.

V odôvodnení odvolaním napadnutého uznesenia okresný súd uviedol, že navrhovatelia 1/ a 2/ sa návrhom doručeným okresnému súdu domáhali voči odporcovi zaplatenia dlžnej sumy 1.021,92 € spolu s príslušenstvom a trovami konania. Odporca v priebehu konania svoj dlh uznal, dlžnú sumu vo výške 370 € zaplatil, na základe čoho zobrali navrhovatelia na pojednávaní konanom dňa 28. 03. 2013 svoj návrh na začatie konania v celom rozsahu späť. Vo vzťahu k trovám konania okresný súd konštatoval, že dôvodom zastavenia konania bolo späťvzatie návrhu na začatie konania, avšak navrhovatelia vzali svoj návrh späť len preto, že odporca svoj dlh v priebehu konania uznal a dlžnú sumu uhradil. Na základe uvedeného mal okresný súd za to, že zastavenie konania zavinil odporca a preto je povinný nahradiť navrhovateľom trovy konania.

Proti predmetnému uzneseniu okresného súdu sa v podaní, ktoré bolo doručené okresnému súdu dňa 07. 05. 2013, odporca odvolal a v odvolaní uviedol, že podáva odvolanie proti tomu výroku uznesenia okresného súdu, ktorým okresný súd rozhodol o trovách konania a navrhol, aby odvolací súd uznesenie okresného súdu v odvolaním napadnutom výroku zmenil tak, že zaviaže navrhovateľov nahradiť odporcovi trov konania a trovy právneho zastúpenia vo výške určenej samostatným uznesením. Odporca v odvolaní ďalej uviedol, že vykonaním navrhnutých dôkazov sa preukázalo, že škoda, ktorej náhrady sa navrhovatelia domáhali, sa nestala. Podľa tvrdenia odporcu doplatok nájomného a náhrada za vymaľovanie bytu boli dohodnuté medzi navrhovateľmi a odporcom v Zápise o odovzdaní bytu zo dňa 30. 07. 2012 s tým, že odporca nedoplatok, ktorý navrhovatelia vyčíslili, zaplatí. Navrhovatelia však náklady na vymaľovanie bytu spolu s doplatkom na nájomnom nikdy nevyčíslili a od odporcu ani

nepožadovali a ani ho nevyzvali na zaplatenie akejkoľvek sumy. Náklady za vymaľovanie a doplatok na nájomnom spolu s domnelou náhradou škody vyčíslili až v návrhu na vydanie platobného rozkazu doručenom súdu dňa 09. 11. 2012. Odporca v odvolaní ďalej uviedol, že v odpore proti platobnému rozkazu, ako aj na pojednávaniach pred okresným súdom namietal, že k žiadnemu poškodeniu bytu nedošlo, s tým, že si je vedomý nedoplatku, ktorý titulom nákladov za vymaľovanie bytu a nedoplatku na nájomnom by mali navrhovatelia voči nemu mať, avšak navrhovatelia si až do podania návrhu voči nemu nič neuplatňovali, a teda ani nemal vedomosť, koľko im má uhradiť. Až na pojednávaní konanom na okresnom súde upresnili sumu, ktorú by im mal odporca uhradiť. Na základe vykonaných dôkazov a po vyplatení sumy za vymaľovanie bytu a doplatku na nájomnom navrhovateľ prehlásil, že návrh berie späť. Odporca so späťvzatím návrhu súhlasil za podmienky, že každý z účastníkov si bude znášať trovy konania. Uviedol, že celý dlh neuznal a zaplatil len časť z požadovanej sumy, t. j. náklady za vymaľovanie bytu a doplatok nájomného, ktorú však mali navrhovatelia podľa jeho názoru vyčísliť už pred podaním návrhu na súd. Tým, že svoju pohľadávku pred podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu na súd nevyčíslili a ani od odporcu nepožadovali, zavinili podľa odporcu práve navrhovatelia neskoršie zastavenie konania.

V podaní zo dňa 20. 05. 2013 sa k obsahu odvolania odporcu navrhovatelia 1/ a 2/ vyjadrili a vo vyjadrení uviedli, že sa stotožňujú s uznesením okresného súdu, nakoľko vo veci náhrady trov konania prvostupňový súd rozhodol správne a zákonne s poukazom na ustanovenie . Uviedli, že na pojednávaní konanom na okresnom súde dňa 28. 03. 2013 zobrali návrh späť z dôvodu, že odporca uznal dlh a zaplatil im sumu 270 €, ktorá predstavuje náklady spojené so zameškaným nájomným za mesiac apríl 2012 a sumu 100 €, ktorá predstavuje náklady spojené s vymaľovaním bytu, ktorý bol predmetom nájmu. Na základe vyššie uvedeného, ako aj z vykonaného dokazovania, je podľa navrhovateľov zrejmé, že žaloba bola podaná dôvodne a navrhovatelia dosiahli úspech vo výške 1/3 žalovanej sumy. Tvrdenia odporcu v odvolaní označili za účelové a nezakladajúce sa na pravde, nakoľko aj pred podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu sa domáhali kontaktu s odporcom, a to telefonicky prostredníctvom otca odporcu, ale aj písomne výzvou zo dňa 10. 09. 2012, ktorá je založená v spise. Následne prostredníctvom svojho právneho zástupcu požiadali právneho zástupcu odporcu o možnosť dohody s určením upravenej výšky náhrady, avšak právny zástupca odporcu na ich e-mailové správy nereagoval. Namiesto toho, bez oznámenia navrhovateľom poukázal odporca na bankový účet navrhovateľa 1/ sumu 270 € a sumu 50 €, pričom na pojednávaní konanom na okresnom súde dňa 28. 03. 2013 právny zástupca odporcu navrhol, že odporca doplatí ešte sumu 50 € v lehote 5 dní. Odporca sumu 50 € zaplatil, avšak na riadne nariadený termín pojednávania 28. 03. 2013 sa bez ospravedlnenia odporca a ani jeho právny zástupca nedostavili. Na základe uvedených skutočností navrhovatelia 1/ a 2/ navrhli, aby odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie Okresného súdu Lučenec č. k. -89 zo dňa 28. 03. 2013 vo výroku týkajúcom sa náhrady trov konania a trov právneho zastúpenia potvrdil.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu danom odvolaním odporcu podľa , bez nariadenia pojednávania podľa a uznesenie okresného súdu v odvolaním napadnutom výroku o trovách konania podľa ust. , ako vecne správne potvrdil.

Podľa ustanovenia , ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.

V prípade zastavenia konania vo všeobecnosti platí, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania. Z tejto všeobecnej zásady existujú dve výnimky. Prvou výnimkou je, že ak niektorý z účastníkov zavinil, že sa konanie muselo zastaviť, je povinný nahradiť trovy konania (, prvá veta ). Zavinenie zastavenia konania môže existovať tak na strane navrhovateľa, ako aj odporcu. Na strane navrhovateľa existuje napríklad vtedy, ak podal žalobu vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdu, alebo ak podal žalobu, hoci existovala prekážka res iudicate alebo prekážka litispendencie, alebo ak bez dôvodu vzal žalobu späť, a tiež aj vtedy, ak vzal žalobu späť, z toho dôvodu, že žalovaný vzniesol oprávnene námietku premlčania. Druhou výnimkou je, že ak sa pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca (, veta druhá ). Tak

je to napríklad vtedy, ak odporca po podaní žaloby plnil navrhovateľovi, v dôsledku čoho navrhovateľ vzal žalobu späť.

Po preskúmaní veci odvolací súd uvádza, že navrhovatelia 1/ a 2/ sa podaným návrhom, doručeným okresnému súdu dňa 09. 11. 2012, domáhali voči odporcovi zaplatenia sumy 1.021,92 €. Uvedená suma pozostávala zo sumy 751,92 €, ktorej zaplatenia sa domáhali titulom náhrady škody a zo sumy 270 €, ktorej zaplatenia sa navrhovatelia voči odporcovi domáhali titulom nezaplateného nájomného za mesiac júl 2012. V priebehu konania odporca uhradil sumu 270 € zodpovedajúcu nezaplatenému nájomnému za mesiac júl 2012 a z uplatňovanej náhrady škody v celkovej výške 751,92 € uhradil odporca navrhovateľom ešte sumu 100 €, spolu tak uhradil sumu 370 €. Na pojednávaní konanom na okresnom súde dňa 28. 10. 2012 zobrali navrhovatelia 1/ a 2/ žalobu späť v rozsahu celej žalovanej sumy, z čoho je zrejmé, že nemožno konštatovať, že by odporca procesne zavinil v zmysle ustanovenia , veta druhá zastavenie konania v celom rozsahu. Uvedená skutočnosť, však nič nemení na vecnej správnosti odvolaním napadnutého uznesenia vo výroku o trovách konania, pretože okresný súd predmetným uznesením len vo všeobecnej rovine rozhodol o tom, že odporca je povinný nahradiť navrhovateľom trovy konania, konkrétnu sumu trov konania zatiaľ neurčil. Až v uznesení, ktorým bude okresný súd rozhodovať o výške trov konania, na náhradu ktorých odvolaním napadnutým uznesením zaviazal odporcu, zohľadní skutočnosť v akom rozsahu odporca procesne zavinil zastavenie konania a na základe toho potom z celkovo uplatnených trov konania prizná navrhovateľom náhradu trov konania len vo výške zodpovedajúcej rozsahu zavinenia zastavenia konania.

Na základe uvedených skutočností odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie okresného súdu vo výroku, ktorým okresný súd zaviazal odporcu nahradiť navrhovateľom 1/ a 2/ trovy konania, ako vecne podľa ustanovenia , potvrdil. V uznesení, ktorým okresný súd určí výšku trov konania, v ktorej je odporca povinný nahradiť navrhovateľom trovy prvostupňového konania, rozhodne okresný súd aj o trovách odvolacieho konania (analogicky podľa ustanovenia ).

O veci rozhodol senát odvolacieho súdu pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.