Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9C/215/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Stanislava Semanová, v právnej veci žalobcu: Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik, Námestie SNP 8, Banská Bystrica, IČO: 36038351, právne zastúpeného JUDr. Evou Kákošovou, advokátkou so sídlom v Snine, Partizánska 1057 proti žalovaným: 1/ S. R., W.. XX.X.XXXX, F. T. XXX E. X/ E. R., W.. XX.X.XXXX, F. T. XXX, o vypratanie bytu takto

rozhodol:

Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní vypratať byt nachádzajúci sa v obytnom dome súpisné číslo 283 v Obci Prakovce prenechaný nájomnou zmluvou číslo 17/1996 zo dňa 10.6.1996 v znení dodatkov číslo 1, 2, 3 a 4 a odovzdať ho žalobcovi a to v lehote do 90 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 99,50 eur do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobca sa svojím návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 30.7.2013 domáhal, aby uložil žalovaným do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia vo veci vypratať nachádzajúci sa v obytnom dome súpisné číslo XXX U. I. T. prenechaný nájomnou zmluvou číslo 17/1996 zo dňa 10.6.1996 v znení dodatkov číslo 1, 2, 3 a 4 a zároveň aby žalovaných zaviazal spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy konania.

Svoj návrh odôvodnil tým, že žalobca je vlastníkom bytu, ktorý mal žalovaný v 1. rade v nájme na základe nájomnej zmluvy č. 17/1996 zo dňa 10.6.1996 v znení dodatkov č. 1, 2, 3 a 4. Byt užíva spoločne s odporkyňou v 2. rade. Nájomný vzťah bol ukončený uplynutím doby nájmu dňa 30.6.2011, o čom boli žalovaní oboznámení s tým, že mali byt opustiť dňom 1.7.2011. napriek tomu sa žalovaní z bytu nevysťahovali. Na nájomnom a na úhradách spojených s užívaním bytu žalovaní dlžia žalobcovi sumu 2 943,62 eur. Naposledy boli vyzvaní k vysťahovaniu sa z bytu písomnou výzvou k 1.7.2013.

Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní zotrvala na podanom žalobnom návrhu. Uviedla, že medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade bola uzatvorená nájomná zmluva týkajúca sa predmetného bytu v roku 1996, z ktorej je zrejmé, že nájom bol uzatvorený na dobu určitú. Neskôr a to najmä dodatkami č. l.2, 3 a 4 bol nájom bytu predlžovaný. Posledným dodatkom č. 4 to bolo do 30. 6. 2011. Ďalší dodatok už nebol uzatváraný a teda nájomný vzťah skončil k uvedenému dňu. Pred ukončením nájomného vzťahu boli obaja žalovaní písomne listom zo dňa 15. 6. 2011 upozornení na túto skutočnosť a zároveň boli vyzvaní, aby sa z bytu vysťahovali k 1. 7. 2011, k čomu však nedošlo. Poukázala na článok 2 nájomnej zmluvy z roku 1996, z ktorého je zrejmé, že obaja žalovaní boli upozornení, že v prípade uplynutia nájomnej doby nemajú nárok na náhradný byt, ani na náhradné ubytovanie. Zo strany žalobcu došlo k pokusu o prevzatie bytu, ktorý naďalej užívajú žalovaní, o čom svedčí zápisnica z dňa 7. 7. 2011 o prevzatí bytu.

Z tejto zápisnice je zrejmé, že žalovaní sa z bytu nevysťahovali. Napriek prísľubom žalovaného v 1. rade tento vzniknutú situáciu žiadnym spôsobom neriešil. Žalovaní sú dlžní na nájomnom a poplatkoch spojených s užívaním bytu. Predmetný byt žalovaní užívajú bez akéhokoľvek právneho dôvodu.

Žalovaný v 1. rade uviedol, že nájomnú zmluvu so žalobcom v roku 1996 uzatváral ako zamestnanec Štátnych lesov. Potvrdil, že si bol vedomý, že zmluva sa uzatvárala na dobu určitú a tiež, že je si vedomý toho, že nájomný vzťah bol skončený. S rodinou sa však nemá kam odsťahovať. Okrem neho a manželky v predmetnom byte bývajú ich tri dcéry, z ktorých dve sú dospelé a najmladšia má 16 rokov Po dobu asi 5 rokov u žalobcu už nepracuje. Pracovný pomer ukončil z dôvodu podnikania. V súčasnej dobe je dobrovoľne nezamestnaný. Potvrdil tiež, že na nájomnom má dlh okolo 3.000,- eur. Ten nebol doposiaľ vyrovnaný z dôvodu finančných problémov. Pred rokom 1996, kedy uzavrel zmluvu so žalobcom bývali v 1-izbovom byte, ktorý patril obci. V predchádzajúcom byte mal uzavretú zmluvu taktiež na dobu určitú. Nevlastní žiadne nehnuteľnosti, ani hnuteľný majetok väčšej hodnoty.

Žalovaná v 2. rade uviedla, že dlh na nájomnom nie je vo výške 3.000,- eur, ale nižší. Je si vedomá toho, že nájomnú zmluvu mali uzavretú na dobu určitú. Nemajú kam ísť, nemajú príbuzných, ku ktorým by sa mohli nasťahovať. Je nezamestnaná, nie je evidovaná na úrade práce a nemá žiaden príjem.

Súd vykonal dokazovanie, vypočul účastníkov konania, oboznámil sa s listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:

Žalobca so žalovaným v 1. rade dňa 10.6.1996 uzavrel písomnú nájomnú zmluvu, na základe ktorej prenechal žalovaným ako nájomcom do užívania byt č. XX v T. Č.. XXX, pozostávajúci z dvoch izieb, kuchyne a predsiene. Podľa článku II. uvedenej nájomnej zmluvy, zmluva bola uzavretá na dobu určitú a to do 1.6.2001 s tým, že užívateľ byt uvoľní do dohodnutého termínu bez nároku na náhradný byt. K nájomnej zmluve boli uzatvorené štyri dodatky. Podľa dodatku č. 4 zo dňa 17.12.2010 došlo k zmene článku II. zmluvy tak, že nájomný pomer sa uzatvára na dobu určitú do 30.6.2011.

Listom zo dňa 15.6.2011 žalobca zaslal žalovaným upozornenie na ukončenie nájmu bytu podľa zmluvy zo dňa 10.6.1996 a to ku dňu 30.6.2011. Zároveň ich vyzval na vysťahovanie sa z bytu dňom 1.7.2011 s tým, že byt bude zápisnične prevzatý dňom 6.7.2011. Podľa zápisnice z prevzatia bytu spísanej dňa 7.7.2011 sa žalovaný v 1. rade odmietol dobrovoľne vysťahovať s tým, že nemá kam ísť. Žalobca zaslal žalovaným ďalšiu výzvu na vypratanie bytu k 1.7.2013, ktorú žalovaní v 1. a 2. rade prevzali dňa 24.6.2013.

Podľa (), v znení neskorších zmien a doplnkov, (ďalej len ako ""), nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.

Podľa , nájom bytu zanikne písomnou dohodou medzi prenajímateľom a nájomcom alebo písomnou výpoveďou.

Podľa , ak bol nájom bytu dohodnutý na určitý čas, zanikne tiež uplynutím tohto času. Ustanovenie neplatí pre zánik nájmu bytu.

Podľa , ak nájomca užíva veci aj po skončení nájmu a prenajímateľ proti tomu nepodá návrh na vydanie veci alebo na vypratanie nehnuteľnosti na súde do 30 dní, obnovuje sa nájomná zmluva za tých istých podmienok, za akých bola dojednaná pôvodne. Nájom dojednaný na dobu dlhšiu ako rok sa obnovuje vždy na rok, nájom dojednaný na kratšiu dobu sa obnovuje na túto dobu.

Podľa , pri zániku nájmu dohodnutého na určitý čas nemá nájomca právo na bytovú náhradu. Osobitný zákon môže ustanoviť, kedy aj v týchto prípadoch má nájomca právo na bytovú náhradu. ( ).

Podľa , pri zániku nájmu dohodnutého na dobu určitú nájomca nemá právo na bytovú náhradu, ( .) okrem prípadu, ak nájom bytu skončil pred uplynutím dohodnutej doby z dôvodu, že byt bez zavinenia nájomcu nie je možné ďalej užívať alebo ak ide o služobný byt alebo o byt osobitného určenia a nájomca pred jeho užívaním ukončil užívanie iného bytu.

Podľa , služobným bytom je byt, ktorého nájomca vykonáva prácu, na ktorú je nájom služobného bytu viazaný.

Podľa , služobným bytom je

a) byt postavený v prevádzkovej, verejnej alebo verejnoprospešnej stavbe a trvale určený na bývanie zamestnanca povereného strážením, údržbou, obsluhou alebo inou obdobnou činnosťou prevádzkového charakteru, bez ktorej nie je prevádzka možná, najmä byt, ktorý je súčasťou školy alebo školského zariadenia, zdravotníckeho zariadenia, zariadenia sociálnej starostlivosti, hájovne, stavby slúžiacej vodnému hospodárstvu alebo železničnej doprave,

b) byt v obytnom dome trvale určený na bývanie zamestnanca, ktorý je vlastníkom alebo správcom tohto domu, poverený údržbou domu alebo výkonom niektorých služieb pre nájomcov bytov v dome (domovnícky byt),

c) byt stavebne súvisiaci s nebytovými priestormi určenými na výkon obchodnej, výrobnej alebo inej podnikateľskej alebo prevádzkovej činnosti a trvale určený na bývanie osoby, ktorá vykonáva v týchto nebytových priestoroch uvedenú činnosť,

d) byt trvale určený na bývanie zahraničného lektora, ktorý sa podieľa na výchove a vzdelávaní žiakov alebo študentov v školách alebo zariadeniach, alebo zahraničného stážistu,

e) byt získaný vojenskou správou zo štátnej bytovej výstavby podľa doterajších predpisov, ak jeho nájomcom ku dňu účinnosti tohto zákona je vojak z povolania (vojenský byt),

f) byt získaný Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, Federálnym ministerstvom vnútra alebo Zborom väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky zo štátnej bytovej výstavby podľa doterajších predpisov, ak jeho nájomcom ku dňu účinnosti tohto zákona je policajt Policajného zboru Slovenskej republiky, Federálneho policajného zboru alebo Zboru hradnej polície alebo príslušník Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky (ďalej len "príslušník").

Podľa , služobným bytom je aj byt vo vlastníctve štátu trvalo určený na bývanie

a) profesionálnych vojakov ozbrojených síl,

b) príslušníkov ozbrojených bezpečnostných zborov a príslušníkov ozbrojených zborov, príslušníkov Slovenskej informačnej služby a príslušníkov Národného bezpečnostného úradu, 1b)

c) zamestnancov štátnych rozpočtových organizácií a štátnych príspevkových organizácií a zamestnancov Armády Slovenskej republiky,

d) sudcov a prokurátorov.

Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba žalobcu je odôvodnená a preto jej v plnom rozsahu vyhovel. V konaní bolo preukázané, že byt, ktorý mali žalovaní vypratať, užívali na základe nájomnej zmluvy uzavretej 10.6.1996 medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade, ktorá však bola uzatváraná len na dobu určitú. Naposledy Dodatkom č. 4 k uvedenej nájomnej zmluve bol nájomný pomer predlžený na dobu určitú do 30.6.2011, ostatné podmienky zmluvy ostali nedotknuté. Súd poukazuje na skutočnosť, že podľa článku II. Zmluvy o nájme bytu zo dňa 10.6.1996 došlo k zániku nájmu aj rozviazaním pracovného pomeru žalovaného v 1. rade u žalobcu, keďže táto časť článku II. nájomnej zmluvy dodatkami menená nebola. Uplynutím doby nájmu vznikla žalovaným povinnosť predmetný byt vypratať, čo však dobrovoľne neuskutočnili Pred uzavretím nájomnej zmluvy so žalobcom, žalovaní žili v prenajatom obecnom byte, kde nájomný pomer bol uzavretý taktiež na dobu určitú. Žalovaní v 1. a 2. rade poukazujúc na uplynutie doby nájmu užívajú predmetný byt bez právneho dôvodu a vzhľadom k týmto skutočnostiam žaloba žalobcu bola oprávnená a súdu nezostávalo nič iné, len jej vyhovieť. K veci je potrebné uviesť, že vzhľadom k tomu, že sa jedná o služobný byt, nevzniklo právo spoločného nájmu žalovanými ako manželmi. Výlučným nájomcom predmetného bytu bol len žalovaný v 1. rade a žalovaná v 2. rade mala iba odvodené právo bývania. Dokazovaním však bolo preukázané, že byt užíva aj žalovaná v 2. rade a to bez právneho dôvodu a preto návrh bol aj voči nej dôvodný.

V zmysle ) ods. 9 , ani v zmysle žalovaným nevznikol nárok na bytovú náhradu, keďže nájomný pomer zanikol uplynutím doby a súd nezistil žiadne iné skutočnosti na strane žalovaných, ktoré by odôvodňovali jej priznanie, a preto súd o nej ani nerozhodoval.

O trovách konania súd rozhodol podľa a žalobcovi, ktorý mal plný úspech v spore priznal náhradu trov konania pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku z návrhu vo výške 99,50 eur. trovy právneho zastúpenia si žalobca neuplatnil.

Podľa , ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné splniť ju do troch dní od právoplatnosti rozsudku, súd môže určiť aj dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého dlhu.

Vzhľadom na osobné, majetkové a zárobkové pomery žalovaných im súd v zmysle citovaného ustanovenia určil dlhšiu lehotu na vypratanie bytu a to lehotu 90 dní od právoplatnosti rozsudku, ako aj dlhšiu lehotu na úhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach, písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach / / uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože

nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie

skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené

(§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/95 Z.z. v platnom znení o súdnych exekútoroch a exekučnom poriadku.