Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_17Er-1889-2008.pdf
PDF · 79.19 KB
No categories available
17Er/1889/2008
Uznesenie
Okresný súd Martin v exekučnej veci oprávneného: CETELEM SLOVENSKO, a.s. so sídlom Panenská 7, 812 36 Bratislava, IČO: 35 787 783, A. R.. Q. L., G. X., L. L. Y., Q. X, T. T.: Y. J. (T. Q.), W.. XX.XX.XXXX, F. XX, XXX XX T., o vymoženie uloženej povinnosti 1.474,37 Eur (44.417,-Sk) s príslušenstvom, trov konania a trov exekúcie, takto
rozhodol:
Súd exekúciu vedenú na úrade súdneho exekútora JUDr. Petra Matejovie pod sp. zn. EX 590/2008 zastavuje.
Oprávnený je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Martišíkovi trovy exekúcie vo výške 47,87 Eur, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Na úrade súdneho exekútora JUDr. Petra Matejovie sa pod spis. zn. EX 590/2008 vedie exekúcia na návrh oprávneného zo dňa 01.05.2008, doručený súdnemu exekútorovi dňa 19.05.2008. Exekúcia sa vedie na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, a to Rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 18Cb 36/2007-61 zo dňa 28.11.2007.
Okresný súd Martin poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie vo vyššie uvedenej veci poverením č. 5506 053436* zo dňa 17.07.2008.
Dňa 19.06.2012 bol tunajšiemu súdu doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 Exekučného poriadku, nakoľko súdny exekútor v priebehu exekúcie zistil, že povinná zomrela a dedičské konanie po povinnej bolo zastavené, nakoľko nezanechala žiadny majetok, pre nemajetnosť. Súdny exekútor si v podaní zo dňa 14.10.2013, doručenom tunajšiemu súdu vyčíslil trovy exekúcie na sumu 47,54 Eur, na ktorých úhradu žiadal zaviazať oprávneného.
Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa ust. § 58 ods.1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa ust. § 251 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.
Podľa ust. § 7 ods.1, 2 prvá veta Občianskeho zákonníka, spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Túto spôsobilosť má aj počaté dieťa, ak sa narodí živé. Smrťou táto spôsobilosť zanikne.
Podľa ust. § 19 OSP, spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
Podľa ust. § 107 ods. 1 OSP, ak účastník stratí spôsobilosť byť účastníkom konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd posúdi podľa povahy veci, či má konanie zastaviť alebo prerušiť alebo či môže v ňom pokračovať.
Z uznesenia Okresného súdu Martin spis. zn. 17D/1178/2008, Dnot 18/2009 zo dňa 24.03.2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 24.03.2009, súd zistil, že povinná zomrela dňa 10.12.2008. Dedičské konanie po povinnej bolo zastavené z dôvodu, že povinná nezanechala žiadny majetok, resp. pre nedostatok majetku. Súd preto v zmysle ust. § 107 ods. 1 OSP v prvom rade skúmal, či v prebiehajúcom exekučnom konaní možno pokračovať s dedičmi povinnej, alebo má toto konanie zastaviť. Pretože bolo dedičské konanie predmetným uznesením po povinnej zastavené v dôsledku toho, že poručiteľka nezanechala žiadny majetok, súd konštatuje, že nedošlo k prechodu dlhov povinnej ako poručiteľa na jej dedičov, t.j. povinná zomrela bez právneho nástupníctva. Ide o prekážku konania, pre ktorú nie je možné v konaní ďalej pokračovať a konanie je potrebné zastaviť, keďže majetok povinnej nepostačuje ani na úhradu trov exekučného konania. Preto súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Ďalej tunajší súd rozhodoval o náhrade trov exekúcie, ktoré si súdny exekútor vyčíslil na sumu 47,54 Eur.
Podľa ust. § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa ust. § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa ust. § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa ust. § 203 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „Vyhl. č. 288/1995 Z. z.“), platnej a účinnej v čase začatia exekúcie, t.j. 16.12.2008, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 Eur. Podľa odseku 3 cit. zákonného ustanovenia, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 Eur.
Súdny exekútor si uplatnil odmenu podľa vyhlášky platnej a účinnej v čase začatia konania, teda v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, t.j. 16.12.2008. Podľa platnej a účinnej vyhlášky patrí súdnemu exekútorovi minimálne paušálna odmena za úkony exekučnej činnosti 33,19 Eur. Súdny exekútor si uplatnil odmenu v najnižšej možnej miere. Súd priznal súdnemu exekútorovi ním uplatnenú odmenu vo výške 33,19 Eur, nakoľko vykonávanie úkonov mal preukázané zo spisu súdneho exekútora.
Podľa ust. § 22 vyhl. č. 288/1995 Z.z., súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Súdny exekútor si uplatnil v rámci trov aj náhradu hotových výdavkov vo výške 6,70 Eur ako poštovné vynaložené na doručovanie. Súdny exekútor hotové výdavky, ktoré mal v priebehu exekúcie, podrobne rozpísal. Súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov vo výške 6,70 Eur, nakoľko mal preukázané ich vynaloženie z predloženého spisu súdneho exekútora
Súdny exekútor si v rámci trov exekúcie uplatnil aj položku 20 % dane z pridanej hodnoty, a to pri položke odmeny v zmysle ust. § 14 ods. 1 cit. vyhlášky. V zmysle ust. § 3 ods. 1 Zák. č. 222/ 2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v platnom znení (ďalej len Zákon o DPH), je súdny exekútor zdaniteľnou osobou, nakoľko nezávisle vykonáva ekonomickú činnosť, z ktorej dosahuje príjem (ust. § 3 ods. 1 Zák. o DPH) a ktorá je predmetom dane v zmysle ust. § 2 ods. 1 písm. b/, § 9 ods. 1 písm. d/ Zák. o DPH. Ako zdaniteľná osoba má súdny exekútor daňovú povinnosť (povinnosť odviesť daň) voči správcovi dane, ktorá mu vzniká ku dňu dodania služby. Keďže sa jedná o službu poskytovanú čiastkovo v priebehu určitého obdobia, za deň dodania služby sa považuje posledný deň obdobia, na ktoré sa platba za opakovane alebo čiastkovo dodávanú službu vzťahuje (§ 19 ods. 2, 3 Zák. o DPH). V predmetnom prípade je takýmto obdobím obdobie trvania exekučného konania a dňom dodania služby je deň právoplatnosti uznesenia súdu o zastavení exekúcie. Súdny exekútor je povinný za príslušné daňové obdobie odviesť DPH zo základu dane, ktorý je tvorený protihodnotou, ktorú exekútor prijal alebo má prijať od príjemcu plnenia (oprávnený) alebo inej osoby (napr. povinný, ak by bol zaviazaný na platenie trov exekúcie) za dodanie služby. Konečným nositeľom daňového zaťaženia pri dani z pridanej hodnoty je osoba pre ktorú sa služba, ktorá je predmetom dane poskytuje, alebo osoba, od ktorej zdaniteľná osoba (súdny exekútor) požaduje plnenie za poskytnutie služby, ktorá je predmetnom dane. Vzhľadom na uvedené priznal súd súdnemu exekútorovi v rámci náhrady trov exekúcie aj položku uplatnenej dane z pridanej hodnoty vo výške 7,98 Eur, čo predstavuje 20% zo sumy 39,89 Eur (33,19 Eur + 6,70 Eur).
Spolu tak súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 47,87 Eur, ktoré pozostávali z 33,19 Eur (paušálna odmena za jednotlivé úkony exekučnej činnosti) + 6,70 Eur ( náhrada hotových výdavkov) + 7,98 Eur ( 20 % DPH).
Ustanovenie § 197 ods. 1 Exekučného poriadku upravuje základnú zásadu, že náklady spojené s exekúciou vrátane trov exekúcie súdneho exekútora, ktoré pozostávajú z odmeny súdneho exekútora, náhrady jeho hotových výdavkov v súvislosti s exekúciou a náhrady za stratu času, má hradiť povinný. Výnimočne však môže znášať trovy exekúcie na základe rozhodnutia súdu aj oprávnený. Tento osobitný prípad je upravený v § 203 Exekučného poriadku, a síce, ak dôjde k zastaveniu exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd zastavil túto exekúciu, pretože povinná zomrela ako nemajetná, teda jej majetok nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie. V ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku je určené, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. Vzhľadom na uvedené súd na náhradu priznaných trov exekúcie zaviazal oprávneného v zmysle ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd Žilina prostredníctvom podpísaného súdu ( dvojmo ).
Podľa § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 OSP, odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
Podľa § 205 ods. 3 OSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.