Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_9Co-74-2023.pdf
PDF · 100.8 KB
Case nature
Subarea
9Co/74/2023
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a členov senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v právnej veci žalobkyne: F. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom V. XXX/X, XXX XX O., proti žalovanému: J. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom V. XXX/X, XXX XX O., zast. advokátom JUDr. Petrom Šebom, so sídlom Mlynská 2238, 934 01 Levice, o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Levice zo dňa 14. apríla 2023 č. k. 15C/19/2023-13 takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak že, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .
Žalovanému voči žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým dočasne zakázal žalovanému vstup do rodinného domu pod súpisným číslom XXX na adrese V. XXX/X, XXX XX O. (I.), určil, že neodkladné opatrenie bude trvať do právoplatnosti konania vo veci samej, začatého v lehote 30 dní od dňa doručenia napadnutého uznesenia na základe žaloby podanej na súd žalobkyňou proti žalovanému o obmedzenie alebo vylúčenie užívacieho práva žalovaného k nehnuteľnostiam zapísaných na LV č. XXX pre k. ú. L., vedených okresným úradom Levice, katastrálny odbor (III.). Zároveň žalovanému uložil zákaz priblíženia sa k žalobkyni F. Q., nar. XX.XX.XXXX na vzdialenosť menšiu ako 20 metrov s tým, že pokiaľ by žalobca a žalovaný boli spoločne predvolaní na procesné úkony súdu v priestoroch budovy súdu alebo na akékoľvek iné procesné úkony orgánov činných v trestnom konaní alebo iných orgánov verejnej moci v priestoroch nimi určených, sa na dobu vykonávania jednotlivých procesných úkonov tento zákaz nevzťahuje (III.). Vo zvyšnej časti návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol (IV.). Žalobkyni uložil, aby do 30 dní od dňa doručenia napadnutého uznesenia podala na súde proti žalovanému žalobu o obmedzenie alebo vylúčenie užívacieho práva žalovaného k nehnuteľnostiam zapísaných na LV č. XXX pre k. ú. L., vedených Okresným úradom Levice, katastrálny odbor (V.) a posledným výrokom žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100%, o ktorej rozhodne po právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (VI). Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. čl. 2 ods. 1, § 324 ods. 1, 2, § 325 ods. 1, 2 písm. e/, § 326 ods. 1, 2, § 328 ods. 1, 2, § 329 ods. 1, 2, § 330 ods. 1, 2, § 332 ods. 1, § 336 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku.
1.1. Súd návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel a žalovanému dočasne zakázal vstup do rodinného domu nachádzajúceho sa na adrese V. XXX/X, XXX XX O. až do právoplatného skončenia konania vo veci samej, začatého v lehote 30 dní od dňa doručenia napadnutého uznesenia na základe žaloby podanej žalobkyňou proti žalovanému o obmedzenie alebo vylúčenie užívacieho práva žalovaného k nehnuteľnostiam zapísaných na LV č. XXX pre k. ú. L., vedených Okresným úradom
Levice, katastrálny odbor. Zároveň súd zakázal žalovanému priblížiť sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 20 s tým, že pokiaľ by žalobca a žalovaný boli spoločne predvolaní na procesné úkony súdu v priestoroch budovy súdu alebo na akékoľvek iné procesné úkony orgánov činných v trestnom konaní alebo iných orgánov verejnej moci v priestoroch nimi určených, sa na dobu vykonávania jednotlivých procesných úkonov tento zákaz nevzťahuje. Vyššie uvedené súd nariadil z dôvodu, že bola splnená základná podmienka pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to existencia zákonného dôvodu vedúceho k jeho nariadeniu, teda taký stav právnych pomerov medzi stranami sporu, ktorý vyžaduje dočasnú a urýchlenú úpravu ich pomerov, ako aj existenciu nároku, realizácia ktorého by bola ohrozená. Nariadenie neodkladného opatrenia nemožno považovať za dôvodné, pokiaľ nie je osvedčené ohrozenie vzťahu, ktorý má byť chránený, čo však v danom prípade žalobkyňa neosvedčila. Navrhovateľka v návrhu doručenom prvostupňovému súdu dňa 13.04.2023 uviedla, že odporca je jej bývalý partner, s ktorým sa zoznámila v roku 2005 a s ktorým má dve maloleté deti. Zo začiatku bol ich vzťah harmonický, s výhradou žalovaného žiarlivosti, ktoré viedlo k zmene jeho správania. Žalobkyňa v návrhu ďalej uvádza, že negatívne správanie žalovaného voči jej osobe bolo podmienené zo strany žalovaného bývalej manželky. Žalobkyňa pritom v návrhu poukazuje na to, že negatívne správanie žalovaného bolo prevažne verbálneho charakteru, nie fyzického (zvyšoval na žalobkyňu hlas, verbálne ju urážal). Postupom času začalo žalovaného správanie prerastať do fyzických útokov (strkanie, údery), následkom čoho žalobkyňa spoločnú domácnosť aj s maloletými deťmi opustila. Na naliehanie sa však opätovne vrátila do spoločnej domácnosti a chcela dať vzťahu so žalovaným druhú šancu. Dňa 31.03.2023 žalovaný formou SMS správ komunikoval so žalobkyňou pre podozrenie z nevery, pričom žalobkyňa predpokladala, že po príchode do spoločnej domácnosti možno očakávať agresívne prejavy zo strany žalovaného a tak sa preventívne zamkla v izbe. Žalovaný sa po viacerých neúspešných pokusoch snažil do uzamknutej izby vniknúť, následkom čoho žalobkyňa privolala príslušníkov policajného zboru. Privolaná policajná hliadka vykázala žalovaného zo spoločného obydlia na 14 dní, predmetná vec sa vedie na OO PZ Želiezovce pod č. konania ORPZ-LV-OPP4-63/2023-P. Žalobkyňa ďalej uvádza, že žalovaný sa agresívne správal aj k ich spoločným deťom o čom nemala vedomosť, nakoľko sa jej k tomu maloleté deti nepriznali. Po vykázaní žalovaného zo spoločnej domácnosti sa maloletá dcéra priznala, že je spokojnejšia a že sa už nebojí. Žalobkyňa sa v zmysle vyššie uvedeného domnieva, že v záujme ochrany jej života a zdravia, života a zdravia maloletých detí sú jej skutkové tvrdenia relevantné na to, aby pomery so žalovaným súd neodkladne upravil nariadením neodkladného opatrenia, čo je v záujme aj pre deti, nakoľko agresívne správanie žalovaného sa postupom času zhoršuje a inak ako prostredníctvom uvedeného návrhu sa nedokáže brániť. Ako dôkaz žalobkyňa priložila k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia potvrdenie o vykázaní zo spoločného bydliska ORPZ- LV-OPP4-63/2023-P zo dňa 31.03.2023 a úradný záznam z úkonu príslušníkov PZ v zmysle ktorého, bola hliadka privolaná dňa 31.03.2023 v čase o 21:04 s tým, že žalobkyni sa žalovaný vyhráža bitkou a schováva sa pred ním v izbe. Žalovaný jej mal počas dňa vypisovať SMS správy, nakoľko ju podozrieval z nevery, čo však nie je pravda, má zabudnúť na to, že pôjde večer s kamarátkami von, v opačnom prípade sa môže vysťahovať zo spoločného obydlia. V čase približne o 20:00, keď sa žalobkyňa vrátila z práce domov, ihneď bežala do najbližšej izby, kde s zamkla, pretože vedela, že navrhovateľ bude vystrájať. Uvedené sa aj naplnilo, lebo žalobca sa snažil dobiť do izby a kričal, že ju zbije. Políciu žalobkyňa privolala z dôvodu, že ju žalovaný už v minulosti fyzicky napadol a bála sa že vylomí dvere a svoje vyhrážky o bitke naplní. Fyzické napadnutie však cez políciu nikdy neriešila. Na základe vyššie uvedeného bol žalovaný vykázaný zo spoločného bydliska.
1.2. Z vyššie uvedených dôvodov súd prvej inštancie dočasne upravil vzťahy medzi stranami sporu nariadením tohto neodkladného opatrenia, keď mal jednoznačne za preukázané, že navrhovateľka dostatočným spôsobom preukázala ohrozenie svojho života a zdravia.
2. Uznesenie súdu prvej inštancie napadol v zákonnej lehote odvolaním žalovaný, ktorý sa domáhal jeho zrušenia v celej jeho časti žiadal aby odvolací súd vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolanie dôvodil tým, že v uvedenom prípade neexistuje žiaden relevantný dôvod pre bezodkladnú úpravu pomerov, nakoľko zo strany žalobkyne nebola súdu objektívne vykreslená skutočná situácia a pomery v ich rodine. Ďalej poukazuje na zavádzajúce tvrdenia žalobkyne čím sa snaží získať titul pre samostatné užívanie spoločnej nehnuteľnosti. Ďalej uvádza, že žalobkyňa v návrhu sama uvádza, že jej v podstate fyzicky nikdy neublížil, poukazuje len na hádky, ktoré podľa jej vyjadrení zapríčiňuje práve žalovaný svojou nedôvodnou žiarlivosťou. Pritom poukazuje na nevhodné správanie zo strany žalobkyne, ktorá udržiava vzťah s iným mužom (uvedené žalobca doložil SMS komunikáciou žalovanej s nadriadeným na čl. 34). Podľa jeho názoru konflikty vyvoláva práve žalobkyňa, ktorá
nebola schopná akceptovať príbuzenský kontakt s rodinou a synom z predchádzajúceho manželstva. Uvedenému nasvedčuje i fakt, že žalobkyňa prichádza do konfliktov aj na pracovisku. Ďalej v odvolaní namieta správanie žalobkyne, poukazuje na nezodpovedný prístup k domácnosti a hospodáreniu s finančnými prostriedkami. Vzájomné nezhody sa snažil riešiť formou vzájomnej komunikácie so žalobkyňou, avšak neúspešne. Napriek vzájomným nezhodám, žalobkyňu fyzicky nenapadol, ani sa jej nevyhrážal. V inkriminovaný deň (31.03.2023) ho mala práve žalobkyňa provokovať formou SMS správ s tým, že večer pôjde von s kamarátkami a deti nechá doma samé. Obsah jej telefónu chcel vidieť z dôvodu, aby predišiel neuváženému konaniu žalobkyne, nakoľko práve ona otravovala suseda (vedúceho v práci). Po návrate z práce sa žalobkyňa sama uzamkla v izbe, následkom čoho si vymenili niekoľko konfliktných SMS správ a žalobkyňa privolala políciu. Po tom, čo bol vykázaný zo spoločnej domácnosti, ho žalobkyňa neustále kontaktovala formou SMS správ, pričom ich obsah závisel od jej aktuálnej nálady. V správach žalobkyňa neustále menila svoje postoje, od obviňovania, až po ľúbostné vyznania. Žalovaný ďalej uvádza, že od času jeho vykázania zo spoločnej domácnosti ho žalobkyňa neustále kontaktovala, posielala mu nahé fotky a pornografické videá. Vyvracia tvrdenia žalobkyne o tom, že je násilnícky typ a nikdy sa nenechal vyprovokovať k neprimeranej reakcii, nikdy sa žalobkyni nevyhrážal ani jej iným spôsobom neublížil. Nepopiera tvrdenia žalobkyne, že fyzicky napadol maloletého syna, avšak išlo z jeho strany len o výchovné opatrenie, pretože ten vystavil ich maloletú dcéru ohrozeniu tým, že ju nechal bez dozoru mimo domova. Od vydania neodkladného opatrenia so žalobkyňou pravidelne komunikuje a obsahom ich komunikácie nie sú žiadne vyhrážky. Podľa názoru žalovaného je zdrojom vzájomného konfliktu so žalobkyňou jej nerozhodnosť medzi ním a treťou osobou, s ktorou žalobkyňa nadviazala známosť. Má záujem o obnovu ich spolužitia a nevidí dôvod, aby bol formou neodkladného opatrenia potrestaný za to, že sa snažil nasmerovať žalobkyňu a udržať ich vzťah, v ktorom chcú podľa jeho názoru vzájomne zotrvať. Záverom uvádza, že v prípade ak by k obnoveniu vzájomného spolužitia so žalobkyňou nedošlo, tak je mu bezdôvodne bránené v užívaní jeho jediného bývania, ktoré navyše zabezpečil z jeho výlučných finančných prostriedkov.
3. Navrhovateľka sa k podanému odvolaniu odporcu písomne vyjadrila podaním doručeným prvostupňovému súdu dňa 05.06.2023, uvádzajúc, že tvrdenia žalovaného sú zavádzajúce a nepravdivé. Uviedla, že žalovaný je chronický žiarlivec a z tohto dôvodu sa spoločne s deťmi odsťahovala k jej otcovi do I., pričom do spoločnej domácnosti sa vrátila na naliehanie ich maloletého syna. Žalovaný bol neustále v presvedčení, že ho žalobkyňa podvádza so svojim nadriadeným v práci, čo však nie je pravdou, sú len kamaráti. O žiadnom preukázateľnom vzťahu medzi žalobkyňou a jej nadriadeným sa v správach, ktoré žalovaný čítal nepísalo, udržiavajú jedine pracovný vzťah. Podľa názoru žalobkyne žalovaný vedome hľadal dôvody na hádky, zveličoval obyčajné vypisovanie s celkom blízkym známym a neustále žalobkyňu manipuloval, aby všetko zneužil. Po tomto incidente žiarlivostné scény zo strany žalovaného neprestávali, žalovaná uvádza, že ju mal neustále bombardovať SMS správami a správami cez sociálne siete, ktoré mali vulgárny charakter. Žalobkyňa ďalej uvádza, že nie je pravdou, že by zanedbávala domácnosť a neuvážene nakladala s finančnými prostriedkami, naopak práve žalovaný jej so starostlivosťou o domácnosť a maloleté deti nikdy nepomáhal. Nevidí nič zlé na tom, že chcela ísť v inkriminovaný večer von s kamarátkami, maloleté deti nechcela nechať samé doma, maloletá dcéra mala ísť na víkend k jej krstnej mame a maloletý syn má 14 rokov, čiže je podľa názoru žalobkyne dosť veľký na to, aby vydržal pár hodín bez dozoru. Odporca ubližoval nielen jej, ale i maloletým deťom, pričom nikdy nevedeli, kvôli čomu sa žalovaný rozhodne im ublížiť. Nevyvracia, že poslala žalovanému fotky s erotickým obsahom, tie mu však zaslala ešte pred podaním návrhu. Počas obdobia, kedy bol žalovaný vykázaný z obydlia, mal žalobkyni písať SMS správy, ktoré boli spočiatku plné vyhrážok a nadávok, po čase však zmenil rétoriku, sľuboval, že mu ide o to aby sa so žalobkyňou udobrili. Záverom uvádza, že bola naivná, keď mu fotky s erotickým obsahom poslala, pretože ich žalovaný chcel použiť v jej neprospech. Napadnuté uznesenie považuje za vecne správne a zákonné, nakoľko v zmysle platnej legislatívy ním súd reagoval na domáce násilie osvedčené tvrdením navrhovateľky a listinnými dôkazmi a práve takéto rozhodnutia predstavujú rýchlu a efektívnu pomoc obetiam domáceho násilia.
4. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku - CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávneným subjektom - stranou, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané, proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa, preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP), viazaný skutkovým stavom, tak ako ho zistil súd prvej inštancie, postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a nasl.) dospel k záveru, že odvolanie
žalovaného je dôvodné a napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 388 CSP zmeniť a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť.
5. Podľa § 325 ods. 2 písm. e/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia.
6. Podľa § 325 ods. 2 písm. h/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
7. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
8. Podľa § 333 CSP neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené a podľa § 334 CSP súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.
9. Podľa § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.
10. Z povahy neodkladných opatrení a aj úpravy rozhodovania o nich vrátane konaní súdov predchádzajúcich príslušnému rozhodnutiu v základnom predpise civilného procesného práva (v CSP) je zrejmé, že zákonom ustanovenou podmienkou na nariadenie neodkladného opatrenia je potreba bezodkladne upraviť pomery strán do toho času, než tieto budú upravené konečným rozhodnutím.
Takáto potreba je daná naliehavosťou situácie, v ktorej vyčkávanie až na konečné rozhodnutie (vydané po riadne vykonanom dokazovaní) nemusí byť únosným, pretože by tu práve očakávateľné zdržanie spôsobené potrebou zachovania všetkých (o. i. procesných) postupov v konaní o veci mohlo viesť k ujme, ktorú by neskôr šlo len ťažko (ak vôbec) odvrátiť. Tu je tiež potrebné si uvedomiť nezanedbateľné rozdiely medzi konaním vo veci a konaním o neodkladnom opatrení. V konaní o neodkladnom opatrení postačuje pre vydanie rozhodnutia (na rozdiel od konania vo veci samej) i len osvedčenie skutočností preň významných, kým v konaní o veci je naopak potrebným preukázanie a to spôsobom vlastným dôkaznému konaniu, teda bezpečne, čiže spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti.
11. Neodkladné opatrenie má svojimi účinkami chrániť pred konaním, ktoré hrozí alebo trvá. Nariadiť neodkladné opatrenie je možné vtedy, ak je potrebný okamžitý zásah súdu a tento dôvod musí existovať v čase, keď o nariadení neodkladného opatrenia súd rozhoduje. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je teda osvedčenie existencie práva vo veci samej a naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov strán sporu. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Je však nutné, aby boli splnené základné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to buď potreba naliehavej dočasnej úpravy pomerov strán sporu, alebo existencia reálnej obavy, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Súdna prax vyžaduje i naplnenie podmienky, že neodkladným opatrením sa nesmie vytvoriť nenávratný, nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch strán, a že ujma povinného nesmie byť neprimeraná výhode, ktorú nariadením predbežného opatrenia získa druhá strana.
12. Pojem násilia ako taký nie je nikde vo všeobecne záväznom právnom predpise formulovaný, avšak jeho základným charakteristickým znakom je úmysel. Násilie je následkom istého druhu ľudského konania, ktoré je zámerné. Ide o telesnú, aj duševnú ujmu.
13. Hoci definície násilia sú rozdielne, spájajú ich však aj spoločné črty:
- násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku;
- násilie nie je konflikt, v konflikte sa stretnú rovnocenné strany, kým násilie je, keď jedna strana zneužije prevahu moci;
- násilím je každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach;
- násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky;
- psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Nezanecháva síce žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia. Je zvlášť účinné, ak sa spája s fyzickým násilím.“ (uznesenie NS SR z 15. októbra 2012, sp. zn. 5M Cdo 10/2012).
14. V súvislosti s domácim násilím je mimoriadne dôležité minimalizovať kontakt násilníka s obeťou, keďže najvhodnejší priestor má násilník v domácom prostredí obete.
15. Osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu, vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Dôvodné podozrenie z násilia sa preukazuje predovšetkým listinnými dôkazmi, keďže ide o konanie z hľadiska procesného maximálne zrýchlené, pretože ide o rozhodnutie o neodkladnom opatrení, výsluch strán nie je nevyhnutný (§ 329 ods. 1 CSP).
16. Žalobkyňa sa domáhala vydania neodkladného opatrenia, tak aby žalovanému bola súdom uložená povinnosť nepribližovať sa k nej na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov a zákaz vstupovať do rodinného domu nachádzajúceho sa na adrese V. č. XXX/X, XXX XX O.. Žalobkyňa návrh dôvodila tým, že žalovaný ju dlhodobo fyzicky a verbálne týra z dôvodu jeho žiarlivosti a podozrenia, že udržiava známosť s iným mužom a z uvedeného dôvodu má obavu o svoj život a o život svojich maloletých detí. V konaní bolo preukázané, že navrhovateľka dňa 31.03.2023 privolala policajnú hliadku, čoho dôkazom je existencia úradného záznamu ORPZ-LV-OPP4-63/2023-P zo dňa 31.03.2023, z ktorej obsahu vyplýva, že v uvedený deň sa mala žalobkyňa po príchode domov zamknúť v izbe zo strachu pred žalovaným. Následne sa mal žalovaný snažiť o prekonanie prekážky (dverí) so slovami, že žalobkyňu zbije. Žalobkyňa uviedla, že už v minulosti bola fyzicky napadnutá žalovaným, avšak cez políciu to nikdy neriešila.
17. Hoci žalobkyňa sa v podanom návrhu bránila tým, že zo strany žalovaného dochádza k verbálnym útokom a fyzickému násiliu voči jej osobe z dôvodu žiarlivosti, toto jej tvrdenie neobstojí, pretože nepredložila o tom relevantné dôkazy. Z vyjadrení žalobkyne ani z predloženého úradného záznamu ORPZ-LV-OPP4-63/2023-P zo dňa 31.03.2023 nevyplýva, že by sa žalovaný dopustil akéhokoľvek násilia voči žalobkyni. Odvolací súd je toho názoru, že medzi stranami ide o vzájomné partnerské nezhody, ktoré je možné riešiť inou formou ako tým, že sa žalovanému obmedzí výkon jeho vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktorú obýva spoločne so žalobkyňou a s ich spoločnými deťmi. Rovnako za danej situácie, keď súd nevykonával dokazovanie, neobstojí ani tvrdenie žalobkyni, že by sa žalobca mal i v minulosti dopustiť fyzického násilia voči jej osobe, čoho dôkazom je i fakt, ktorý vplýva z úradného záznamu spísaného príslušníkmi PZ, kde je uvedené, že fyzické napadnutie nikdy v minulosti žalobkyňa prostredníctvom polície neriešila. Taktiež doposiaľ neexistujú výpovede očitých prípadne iných svedkov. Žalobkyňa v uvedenom prípade neosvedčila potrebu neodkladne upraviť pomery medzi stranami, tým, že žalovanému sa zakáže alebo obmedzí vstupovať do spoločného obydlia, ktoré má spoločne so žalobkyňou v podielovom spoluvlastníctve a tým by dochádzalo k neoprávnenému zásahu do výkonu jeho vlastníckeho práva. S ohľadom na uvedené, poukazujúc na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia súdom prvej inštancie, mal odvolací súd jednoznačne za to, že okolnosti rozhodujúce pre nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle ustanovenia § 325 ods. 2 písm. e/ a h/ CSP žalobkyňa v tomto konaní neosvedčila, teda neosvedčila taký stupeň intenzity násilia, fyzického, psychického zo strany žalovaného, resp. hrozby takéhoto násilia, ako ani ohrozenie, resp. hrozbu ohrozenia telesnej a duševnej integrity tak, že by takého konanie žalovaného odôvodňovalo postup súdu vo forme nariadenia neodkladného opatrenia v žalobkyňou požadovanom znení. Bolo len na žalobkyni, aby v záujme úspechu v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, skutočnosti, ktoré tvrdila i osvedčila. Odvolací súd dáva do pozornosti, že práve v konaní, akým je konanie o nariadenie neodkladného opatrenia, s
požiadavkou okamžitého zásahu súdu, súd nemá k dispozícii iné dôkazy, len tie, ktorými svoje tvrdenia navrhovateľ neodkladného opatrenia osvedčuje. Uvedené závery a rozhodnutie o neodkladnom opatrení neprejudikuje rozhodnutie vo veci samej.
Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie o nariadení neodkladného opatrenia zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol v zmysle § 388 CSP.
18. O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 2 CSP v spojení s § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% proti žalobkyni, keďže v oboch štádiách konania bol žalovaný plne úspešný. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).