Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8P-187-2013.pdf
PDF · 79.5 KB
Case nature
Area
Subarea
8P/187/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky, samosudkyňou JUDr. Kristínou Lakotovou, vo veci starostlivosti o maloletého B. D., nar. XX.XX.XXXX, št. prísl. SR, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom Malacky, Záhorácka ulica č. 2942/60A a poručníkom S. G., rod. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX/X, XXX XX. X. E., dieťa rodičov: matka - nebohá W.R., rod. G., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX a otec - nebohý B. D., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, o nariadenie ústavnej výchovy
rozhodol:
Súd nariaďuje nad výchovou maloletého B. D., nar. XX.XX.XXXX dohľad.
Súd konanie o nariadenie ústavnej starostlivosti nad maloletým B. D., nar. XX.XX.XXXX zastavuje.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Uznesením tunajšieho súdu č.k. 8P/187/2013-1 zo dňa 06.06.2013 tunajší súd začal konanie o nariadenie ústavnej starostlivosti nad maloletým B. D., nar. XX.XX.XXXX., nakoľko súd uznesením č.k. 9PPOm/1/2013-8 zo dňa 04.02.2013 dočasne zveril maloletého B. do starostlivosti C. - oddelenie sociálnych vecí - krízové centrum.
Kolízny opatrovník navrhol, aby bol maloletý B. opätovne zverený do starostlivosti starej matke, nakoľko pominuli dôvody na jeho umiestnenie v krízovom centre. Vzťah maloletého B. so starou matkou sa upravil, sám maloletý vyjadril túžbu vrátiť sa k starej matke. Kolízny opatrovník poukázal na správu z krízového centra, v ktorej je uvedené, že je v záujme maloletého, aby sa maloletý vrátil do starostlivosti starej matky, i keď na vzťahu musia pracovať. Kolízny opatrovník zároveň navrhol nariadiť nad výchovou maloletého súdny dohľad, vzhľadom na diagnostikované ochorenie maloletého a v rámci preventívnych opatrení.
Poručníčka maloletého B., stará matka S. G., uviedla, že súhlasí s návratom maloletého B. do svojej starostlivosti. Podľa jej vyjadrenia sa maloletý B. zmenil, prisľúbil, že ju bude rešpektovať. Súhlasila s nariadením dohľadu nad výchovou maloletého B..
Okresný prokurátor uviedol, že vzhľadom na správy ÚPsVaR Malacky a krízového centra je vrátenie maloletého starej matke v jeho záujme, nie je potrebné maloletého B. zverovať do ústavnej starostlivosti. Nariadenie dohľadu považuje za dostatočne adekvátne opatrenie.
Súd vykonal dokazovanie vypočutím prítomných účastníkov, oboznámil sa so spisom tunajšieho súdu, so správou ÚPSVaR Malacky, so správou C. - krízové centrum, ako aj obsahom ostatnej spisovej
dokumentácie a zistil, že matka maloletého B. D. zomrela dňa XX.XX.XXXX a otec maloletého zomrel dňa XX.XX.XXXX.. Maloletému B. D. bol rozhodnutím tunajšieho súdu č.k. 8P/285/2009-14 zo dňa 26.08.2009 ustanovený poručník, a to stará matka S. G., nar. XX.XX.XXXX. V čase zverenia maloletého do starostlivosti starej matky sa s maloletým B. nevyskytli žiadne problémy. Dňa 01.02.2013 bolo Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky (ďalej len „ÚPSVaR Malacky“), nahlásené ubližovanie maloletému B. zo strany starej matky S. G.. Nakoľko sa maloletý odmietal vrátiť k starej matke a nikto z príbuzných o neho nemal záujem ÚPSVaR Malacky navrhol súdu umiestnenie maloletého B. do krízového centra. Návrhom na nariadenie predbežného opatrenia, doručeným súdu dňa 04.02.2013 ÚPSVaR Malacky navrhol okamžité dočasné zverenie maloletého B. D., nar. XX.XX.XXXX do starostlivosti C. - oddelenie sociálnych vecí - krízové centrum, J. XX/A, XXX XX J.. Uznesením č.k. 9PPOm/1/2013-8 zo dňa 04.02.2013 súd nariadil predbežné opatrenie, ktorým v celom rozsahu návrhu vyhovel. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 23.02.2013 a vykonateľnosť dňa 04.02.2013.
Podľa § 54 ods. 1 Zákona o rodine, náhradná osobná starostlivosť alebo pestúnska starostlivosť má prednosť pred ústavnou starostlivosťou. Pred nariadením ústavnej starostlivosti je súd povinný vždy skúmať, či maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti.
Podľa § 54 ods. 2 Zákona o rodine, súd môže nariadiť ústavnú starostlivosť len vtedy, ak výchova maloletého dieťaťa je vážne ohrozená alebo vážne narušená a iné výchovné opatrenia neviedli k náprave alebo ak rodičia nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa z iných vážnych dôvodov a maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti. Za vážne ohrozenie alebo vážne narušenie výchovy maloletého dieťaťa sa nepovažujú nedostatočné bytové pomery alebo majetkové pomery rodičov maloletého dieťaťa.
Podľa § 54 ods. 4 Zákona o rodine, súd môže výnimočne nariadiť ústavnú starostlivosť aj vtedy, ak jej nariadeniu nepredchádzali iné výchovné opatrenia. Výnimočnosť prípadu a neúčelnosť iného výchovného opatrenia musí byť preukázaná.
Podľa § 54 ods. 5 Zákona o rodine, súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť, musí presne označiť zariadenie, do ktorého má byť dieťa umiestnené. Pri rozhodovaní o nariadení ústavnej starostlivosti súd vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na citové väzby maloletého dieťaťa k súrodencom a na ich zachovanie. Podľa § 54 ods. 6 Zákona o rodine, z dôležitých dôvodov môže súd predĺžiť ústavnú starostlivosť až na jeden rok po dosiahnutí plnoletosti.
Podľa § 55 ods. 1 Zákona o rodine, súd sústavne sleduje spôsob výkonu ústavnej starostlivosti a najmenej dvakrát do roka hodnotí jej účinnosť, najmä v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí, obcou a s príslušným zariadením, v ktorom je maloleté dieťa umiestnené.
Podľa § 55 ods. 3 Zákona o rodine, súd zruší ústavnú starostlivosť najmä vtedy, ak maloleté dieťa možno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti alebo ak zanikli dôvody, pre ktoré bola nariadená.
Berúc do úvahy výsledky vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že v danom prípade pominuli dôvody pre nariadenie ústavnej starostlivosti. Je v záujme maloletého dieťaťa, aby vyrastalo so svojou starou matkou.
Vzhľadom na uvedené súd konanie o nariadenie ústavnej starostlivosti zastavil a maloleté dieťa zveril do starostlivosti starej matky.
Z vykonaného dokazovania však vyplynulo, že nad výchovou maloletého B. je potrebné nariadiť dohľad podľa § 37 ods. 2 písm. b) Zákona o rodine. Súd určil nad výchovou maloletého dohľad na zabezpečenie ochrany záujmov maloletého. Nariadenie súdneho dohľadu nad výchovou maloletého navrhol kolízny opatrovník, vzhľadom na diagnostikované ochorenie maloletého a v rámci preventívnych
opatrení. Maloletému bol diagnostikovaný hyperkinetický syndróm. S nariadením dohľadu nad výchovou maloletého prejavila súhlas stará matka maloletého, ako aj okresný prokurátor.
Podľa § 37 ods. 2 písm. b) Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže rozhodnúť o uložení týchto výchovných opatrení: určí nad výchovou maloletého dieťaťa dohľad; dohľad vykonáva najmä za súčinnosti orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, obce, školy, neštátnych subjektov a zariadenia, v ktorom je maloleté dieťa umiestnené.
Podľa § 37 ods. 5 Zákona o rodine, súd sleduje vykonávanie výchovných opatrení najmä v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí, obcou a s príslušným zariadením, ak je v ňom maloleté dieťa umiestnené.
Podľa § 37 ods. 6 Zákona o rodine, súd hodnotí účinnosť výchovného opatrenia po uplynutí obdobia, ktoré uviedol v rozhodnutí o jeho uložení. Výchovné opatrenie súd zruší, ak splnilo svoj účel. Súd môže rozhodnúť o uložení iného vhodného výchovného opatrenia, ak je to v záujme maloletého dieťaťa.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že existujú dôvody, pre ktoré nariadil dohľad nad výchovou maloletého B. D., nar. XX.XX.XXXX.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 146 ods. l písm. a) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie, a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, prostredníctvom tunajšieho súdu, písomne vo dvoch vyhotoveniach, s náležitosťami podľa § 205 ods. 1 O.s.p.
Podľa § 205 ods. l O.s.p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 221 ods. 1 O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo také dôvody neexistovali, j) bol odvolacím súdom schválený zmier.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu podľa osobitného zákona /zákon č. 233/95 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení/.