Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7S/79/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a členov senátu JUDr. Judity Jurákovej a JUDr. Juraja Tymka, v právnej veci žalobkyne mal. J. H., bytom J., R. J. Č.. X, zastúpenej zákonnou zástupkyňou S. H., bytom J., R. J. Č.. X, proti žalovanému Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Špitálska č. 8, v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného zo dňa 08. 03. 2012 č. AA/2012/04774-NSVOSSD, takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a.

Žalobkyni právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Rozhodnutím zo dňa 08.03.2012 č. AA/2012/04774-NSVOSSD žalovaný podľa o správnom konaní zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach, pracovisko Košice I č. KE1/2011/18897-1 zo dňa 29. 12. 2011, ktorým mal. žalobkyni podľa , , a o príspevkoch na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa v znení neskorších predpisov nebol priznaný opakovaný príspevok dieťaťu zverenému do náhradnej starostlivosti.

Nepriznanie tohto príspevku bolo odôvodnené nesplnením podmienok pre jeho priznanie v zmysle citovaných zákonných ustanovení s poukazom predovšetkým na to, že maloleté dieťa bolo zverené do starostlivosti budúcich osvojiteľov a predosvojiteľská starostlivosť nie je náhradnou starostlivosťou podľa §1 ods. citovaného zákona.

O odvolaní žalobkyne proti citovanému rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím zo dňa 08. 03. 2012. V odôvodnení uviedol, že mal. v tom čase D., meno neurčené, zastúpená S. H. dňa 15. 12. 2011 podala žiadosť o opakovaný príspevok dieťaťu. Táto bola rozsudkom OS Košice I zo dňa 15. 12. 2010 č. k. -47, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 27. 01. 2011 zverená do predosvojiteľskej starostlivosti budúcich osvojiteľov S. H. O. K.. S. H.. S poukazom na znenie ustanovenia § 1 ods. 1, 2, § 5ods. 1, 2, ktoré citoval konštatoval, že zákon o príspevkoch na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa taxatívne vymedzuje podmienky nároku na predmetný príspevok a uvádza, kedy a za akých okolností vzniká na tento príspevok nárok. Vychádzajúc z citovaných ustanovení predosvojiteľská starostlivosť, do ktorej bola maloletá žalobkyňa zverená nie je považovaná za náhradnú starostlivosť. Nárok na požadovaný príspevok by maloletá žalobkyňa mala iba v prípade, žeby bola zverená do niektorej z foriem náhradnej starostlivosti o dieťa vymedzených v citovanom § 1 ods. 2 zákona o príspevkoch na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa (do osobnej

starostlivosti inej fyzickej osoby než rodiča, pestúnskej starostlivosti, poručníctva, dočasného zverenia dieťaťa do starostlivosti fyzickej osoby rozhodnutím súdu o nariadení predbežného opatrenia). Zdôraznil, že vo veci konajúce správne orgány nie sú tvorcami predmetného zákona, ale tento iba aplikujú do praxe a ich povinnosťou je dodržiavať ho. Nie sú oprávnené vyjadrovať sa k zákonu o rodine, na ktorý v odvolaní poukazovala žalobkyňa. Preto napadnuté rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa považoval za zákonné.

Včas podanou žalobou zo dňa 23. 05. 2012, podanou osobne na súde dňa 24. 05. 2012 sa maloletá žalobkyňa prostredníctvom zákonnej zástupkyne domáhala zrušenia rozhodnutia žalovaného a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie pre nesprávne právne posúdenie veci. Poukázala na to, že žalovaný v správnom konaní nebral do úvahy skutočnosť, že mal. dieťa bolo rozhodnutím súdu zverené do osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby než rodiča, čo ju robí oprávnenou osobou na predmetný príspevok. Zastáva názor, že náhradnou starostlivosťou je potrebné rozumieť viacero dočasných opatrení, ktoré nahrádzajú osobnú starostlivosť rodičov o mal. dieťa v prípadoch, ak ju rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť. Všetky formy náhradnej starostlivosti však majú jednu spoločnú črtu a tou je, že dieťa je vychovávané ľuďmi, ktorým sa nenarodilo. Poukázala na to, že mal. žalobkyňa bola uznesením OS Michalovce zo dňa 28. 07. 2010 sp. zn. zverená jej a jej manželovi do dočasnej spoločnej osobnej starostlivosti podľa § 45, 46 ods. 1 Zákona o rodine a na tom nič nemení ani to, že následne sa na základe rozsudku OS Košice I zo dňa 15.12. 2010 č. k. -47 stali manželia H. jej budúcimi osvojiteľmi. Aj naďalej podľa nej ide o náhradnú starostlivosť v zmysle , pretože budúci osvojitelia nie sú podľa citovaného zákonného ustanovenia z náhradnej starostlivosti o dieťa vylúčení. Stále totiž nejde o rodičov, ale o iné fyzické osoby, ktoré náhradnú starostlivosť vykonávajú osobne. Uviedla, že Zákon o rodine v budúcim osvojiteľom priznáva rovnaké práva a povinnosti ako osobám, ktorým bolo dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti alebo pestúnskej starostlivosti. Preto na budúceho osvojiteľa je potrebné hľadieť ako na inú fyzickú osobu než rodiča, ktorej bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Poukázala aj na to, že zákon o príspevkoch na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa nadväzuje na Zákon o rodine, ako aj na Zákon o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele, pričom prioritou spoločnosti je , aby sa podarilo zabezpečiť výchovu v rodinnom prostredí pre všetky deti. Hlavne osvojenie a jemu predchádzajúci proces si zasluhuje zvláštnu pozornosť, úctu a podporu, pretože je to najoptimálnejšia forma náhradnej starostlivosti. Osvojitelia nadobúdajú práva a povinnosti rodičov až osvojením, preto dochádza k ich značnému znevýhodneniu, keďže sa im neposkytujú nielen príspevky na základe citovaného zákona. ale ani všetky štátne sociálne dávky, na ktoré majú nárok biologickí rodičia.

Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 27. 06. 2012 navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť zo skutkových aj právnych dôvodov, uvedených v napadnutom rozhodnutí i rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa.

Súd v konaní podľa a nasl. po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a oboznámení sa s administratívnymi spismi žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že žiadosťou zo dňa 15. 12. 2011 maloletá D., neurčené meno, v zastúpení S. H. požiadala o poskytnutie opakovaného dieťaťu zverenému do náhradnej starostlivosti.

Uznesením Okresného súdu Michalovce zo dňa 28. 07. 2010 č. k. -32, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 29. 07. 2010 bola maloletá D. (neurčené meno), nar. XX. XX. XXXX zverená do dočasnej spoločnej osobnej starostlivosti S. H. O. K.. S. H., obaja bytom J., R. J. Č.. X, a to do právoplatného rozhodnutia vo veci zverenia maloletej do predosvojiteľskej starostlivosti.

Rozsudkom Okresného súdu Košice I zo dňa 15. 12. 2010 č. k. -47, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 27. 01. 2011 bola vyslovená osvojiteľnosť u maloletej D., R.. XX. XX. XXXX,

nachádzajúcej sa u manželov H.V.C., bytom J., R. J. Č.. X. Maloletá bola zároveň zverená do starostlivosti budúcich osvojiteľov manželov S. H. O. K.. S. H. na ich náklady s tým, že budúci osvojitelia sú povinní sústavne a dôsledne sa starať o výchovu, zdravie, výživu a všestranný rozvoj maloletej D. a v bežných veciach ju zastupovať a spravovať jej majetok.

Rozsudkom Okresného súdu Košice I zo dňa 28. 06.2011 č.k. -24, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 19. 08. 2011 bolo K.. D., R.. XX. XX. XXXX C. D., dieťaťu rodičov Ľ. D. O. W. D. určené krstné meno „J.“.

O predmetnej žiadosti rozhodol Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Košice dňa 29. 12. 2011 tak, že jej nevyhovel, ako je to už vyššie uvedené. O odvolaní podanom proti tomuto rozhodnutiu, ktorého dôvody korešpondujú s dôvodmi podanej žaloby, rozhodol žalovaný preskúmavaným rozhodnutím.

Účastníci sa na pojednávanie dňa 20. 11. 2013, na ktoré boli riadne a včas predvolaní nedostavili, pričom zákonná zástupkyňa maloletej žalobkyne svoju neprítomnosť na ňom vopred ospravedlnila elektronickým podaním zo dňa 20. 11. 2013, doplneným písomným podaním, doručeným súdu dňa 25. 11. 2013, pričom o odročenie pojednávania nežiadala. Žalovaný svoju neprítomnosť na pojednávaní vopred neospravedlnil, ani z vážneho dôvodu nepožiadal o jeho odročenie. Preto súd v súlade s pojednávanie vykonal v ich neprítomnosti.

Podľa o príspevkoch na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa v znení neskorších predpisov tento zákon upravuje poskytovanie príspevkov, ktorými štát podporuje náhradnú starostlivosť o dieťa (ďalej len ""), ako sociálnych dávok, ak náhradnú starostlivosť o dieťa vykonáva osobne na základe rozhodnutia súdu (, 48 a o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov a a 75a ), alebo na základe rozhodnutia príslušného orgánu ( ) iná fyzická osoba ako rodič.

Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia náhradná starostlivosť o dieťa podľa tohto zákona je

a) zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby než rodiča ( až 47 ),

b) pestúnska starostlivosť (, až 52 ),

c) poručníctvo ( až 59 ), ak sa poručník osobne stará o dieťa; to neplatí, ak sa poručník osobne stará o dieťa, ktorého rodičia nie sú plnoletí,

d) dočasné zverenie dieťaťa do starostlivosti osoby, ktorá má záujem stať sa pestúnom ( ) 2), alebo

e) zverenie dieťaťa do starostlivosti fyzickej osoby rozhodnutím súdu o nariadení predbežného opatrenia ( a 75a ), ak bol súdu podaný návrh na začatie konania o zverení dieťaťa do náhradnej starostlivosti tejto fyzickej osobe podľa písmena a) alebo b).

Podľa ods. 3 citovaného zákonného ustanovenia náhradný rodič podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorej bolo dieťa zverené do náhradnej starostlivosti podľa odseku 2.

Podľa citovaného zákona nárok na opakovaný dieťaťu má nezaopatrené dieťa zverené do náhradnej starostlivosti rozhodnutím súdu (, 48 a o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov a a 75a ), alebo rozhodnutím príslušného orgánu ( ) a plnoleté nezaopatrené dieťa, ktoré do dosiahnutia plnoletosti bolo zverené do náhradnej starostlivosti podľa a žije v domácnosti s fyzickou osobou, ktorá do dosiahnutia jeho plnoletosti bola jeho náhradným rodičom, ak nezaopatrené dieťa

a) nemá príjem podľa odseku 4 alebo

b) má príjem podľa odseku 4 nižší, ako je suma opakovaného príspevku dieťaťu podľa odseku 3 písm. a).

Súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutia žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa a tiež konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo v medziach podanej žaloby a dospel k záveru, že správne orgány postupovali v súlade s platnou právnou úpravou, a preto aj preskúmavané rozhodnutia žalovaného i správneho orgánu prvého stupňa sú vecne správne a zákonné. Tieto zodpovedajú zákonu aj po ich formálnej stránke. Podľa názoru súdu v správnom konaní bol dostatočne zistený skutkový stav veci a z neho bol vyvodený aj správny právny záver, s ktorým sa súd stotožňuje. Žalovaný sa dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými námietkami vznesenými žalobcom v podanom odvolaní, ako to vyplýva z dôvodov preskúmavaného rozhodnutia žalovaného.

V správnom konaní bolo nepochybne preukázané, že v čase vydania napadnutého rozhodnutia správnym orgánom prvého stupňa i odvolacím správnym orgánom bola maloletá žalobkyňa právoplatným rozsudkom Okresného súdu Košice I zo dňa 15.12.2010 č.k. -47, zverená do starostlivosti budúcich osvojiteľov manželov S. H. a K.. S. H. na ich náklady s tým, že citovaným rozsudkom boli vymedzené aj ich práva a povinnosti.

Podrobnosti o príspevkoch na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa upravuje o príspevkoch na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa v znení neskorších predpisov. Podmienky pre vznik nároku na takýto sú upravené v citovaného zákona, z odseku 2 ktorého jednoznačne vyplýva, že nárok na tento má dieťa, ktoré bolo zverené do náhradnej starostlivosti podľa tohto zákona. V citovaného zákona je taxatívne vymedzené, čo pre účely tohto zákona je možné považovať za náhradnú starostlivosť o dieťa. Z tohto zákonného ustanovenia s prihliadnutím aj na poznámky uvedené pod čiarou je potrebné vyvodiť jednoznačný záver, že zverenie do starostlivosti budúcich osvojiteľov v zmysle a nasl. aj keď tak, ako to uviedla žalobkyňa, je istou formou náhradnej starostlivosti, nie je možné za náhradnú starostlivosť podľa tohto ustanovenia považovať. Preto maloletej žalobkyni nárok na opakovaný dieťaťu podľa tohto zákona nevznikol.

Vychádzajúc z uvedeného, považoval súd námietky žalobkyne, obsiahnuté v žalobe pre posúdenie tejto veci za právne irelevantné.

O trovách konania rozhodol súd podľa ( ), v zmysle ktorého keďže žalobkyňa v konaní úspešná nebola, súd jej právo na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.