Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_13Co-969-2013.pdf
PDF · 80.39 KB
Case nature
Subarea
13Co/969/2013
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Advokátska kancelária so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti odporcovi C. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom N. XX, R. R. za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Važecká 16, Prešov, IČO: 42 176 778, v konaní právne zastúpený advokátom JUDr. Igorom Šafrankom, Advokátska kancelária so sídlom Sovietskych hrdinov 163/66, Svidník, o zaplatenie 1 384,08 € s prísl., na odvolanie vedľajšieho účastníka zo dňa 13. 02. 2013 a 23. 10. 2013 proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 20C/236/2011-125 zo dňa 17. 01. 2013, v spojení s doplňujúcim uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 20C/236/2011-185 zo dňa 03. 10. 2013, takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu v znení dopĺňajúceho uznesenia potvrdzuje.
Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením okresný súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal a náhradu trov konania nepriznal ani vedľajšiemu účastníkovi.
V dôvodoch rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol: „Navrhovateľ navrhol uložiť odporcovi povinnosť zaplatiť sumu vo výške 1.384,08 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 1.196,31 Eur a trovy konania vo výške súdneho poplatku a trovy právneho zastúpenia titulom postúpenej pohľadávky v zmysle úverovej zmluvy zo dňa 07. 09. 2005.
Tunajší súd rozsudkom č. k. 20C/236/2011-79 zo dňa 31. 01. 2012 návrh zamietol a uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania vo výške 237,38 Eur na účet právneho zástupcu.
Proti rozsudku okresného súdu Banská Bystrica, čo do výroku o povinnosti uhradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania, podal navrhovateľ odvolanie. V tejto časti žiadal rozsudok okresného súdu Banská Bystrica zmeniť tak, že vedľajšiemu účastníkovi náhrada trov konania nebude priznaná.
Krajský súd Banská Bystrica uznesením č.k. 13Co/101/2012-90 zo dňa 16. 04. 2012 rozsudok okresného súdu Banská Bystrica vo výroku, ktorým súd priznal vedľajšiemu účastníkovi trovy konania v sume 237,38 Eur, ktoré je povinný zaplatiť navrhovateľ na účet právneho zástupcu zrušil a vec vrátil
na ďalšie konanie. V nenapadnutej časti, pokiaľ bol návrh zamietnutý, zostal rozsudok okresného súdu nedotknutý.
Krajský súd Banská Bystrica vo svojom rozhodnutí dospel k záveru, že ak okresný súd konal s vedľajším účastníkom, ktorý nemal hmotnoprávny záujem na konkrétnom hmotnoprávnom vzťahu, pričom konal na základe žiadosti samotného vedľajšieho účastníka a protistrana sa nemala možnosť k vstupu vedľajšieho účastníka vyjadriť, nie je daný právny dôvod, aby účastník hradil trovy vedľajšieho účastníka. Zároveň určil prvostupňovému súdu rozhodnúť o trovách navrhovateľa uplatnených v odvolacom konaní.
Podľa § 226 O.s.p., ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
Podľa § 93 ods. 1 OSP ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či to manželstvo je alebo nie je.
Podľa § 93 ods. 2 OSP ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Uvedené ustanovenie, ktoré bolo do OSP zavedené s účinnosťou od 15. 10. 2008 zákonom č. 384/2008 Z. z. dáva možnosť, aby v prípade spotrebiteľských sporov vstúpila do konania ako vedľajší účastník právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, za ktorý sa považuje aj zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.
Podľa § 93 ods. 4 OSP v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.
V sporovom konaní je prípustné, aby účastníkov konania podporili vedľajší účastníci, ktorí sa na konaní, okrem osobitných podmienok uvedených v ust. § 93 môžu zúčastniť iba v prípade, ak spĺňajú ostatné pojmové znaky účastníkov vrátane spôsobilosti byť účastníkom konania a procesnej spôsobilosti. Jednou z osobitných podmienok účasti vedľajšieho účastníka (podmienkami prípustnosti) v spore je, že rozhodnutie o prípustnosti vedľajšieho účastníka, ak niektorý z účastníkov urobí sporným túto vedľajšiu účasť, spravidla tvrdiac, že na vstup vedľajšieho účastníka nie je splnená podmienka právneho záujmu na výsledku konania, ak však taký návrh nie je, potom sa o prípustnosti vedľajšieho účastníctva nerozhoduje a súd koná s vedľajším účastníkom bez ďalšieho procesného úkonu. Základným pojmom vedľajšieho účastníctva je právny záujem na výsledku konania. Tento právny záujem je daný , ak sa výsledok konania priamo alebo nepriamo dotkne hmotnoprávneho postavenia vedľajšieho účastníka, jeho práv a povinností v konkrétnom hmotnoprávnom vzťahu, preto otázku kedy ide o právny záujem tretej osoby treba riešiť podľa hmotného práva.
Podľa § 142 ods. 2 OSP, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Pokiaľ ide o trovy konania tunajší súd konštatuje, že tým, že navrhovateľovi nebolo doručené oznámenie súdu o vstupe vedľajšieho účastníka do konania, nemal možnosť urobiť spornú účasť vedľajšieho účastníka v konaní a tak mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Z toho dôvodu tunajší súd dospel k záveru, že konal s vedľajším účastníkom, ktorý nemal hmotnoprávny záujem na konkrétnom hmotnoprávnom vzťahu, pričom protistrana sa nemala možnosť k vstupu vedľajšieho účastníka vyjadriť, nie je daný právny dôvod, aby navrhovateľ hradil trovy vedľajšieho účastníka. Z toho dôvodu súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Samotný odporca si trovy konania neuplatnil.
Podľa § 151 ods. 1 OSP, o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
Podľa § 151 ods. 2 OSP, ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Navrhovateľ si uplatnil právo na náhradu trov odvolacieho konania, avšak tieto nevyčíslil. Súd preto pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal z ust. § 151 ods. 2 O.s.p. a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia“.
V dôvodoch dopĺňajúceho uznesenia uviedol: „Okresný súd Banská Bystrica uznesením č.k. 20C/236/2011-125 zo dňa 17. 01. 2013 rozhodol o trovách konania tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania a navrhovateľovi nepriznal náhradu trov odvolacieho konania.
Voči predmetnému uzneseniu podal vedľajší účastník na strane odporcu na tunajšom súde dňa 12. 02. 2013 odvolanie. Z dôvodu podaného odvolania bol spis postúpený dňa 08. 03. 2013 na Krajský súd Banská Bystrica.
Dňa 09. 08. 2013 bola tunajšiemu súdu vrátená vec z Krajského súdu Banská Bystrica bez rozhodnutia a to z dôvodu doplnenia výroku uznesenia č.k. 20C/236/2011-125, nakoľko vo výroku uznesenia nedopatrením vypadol výrok o trovách vedľajšieho účastníka.
Podľa § 166 ods. 1 OSP, ak nerozhodol súd v rozsudku o niektorej časti predmetu konania, o trovách konania alebo o predbežnej vykonateľnosti, môže účastník do 15 dní od doručenia rozsudku navrhnúť jeho doplnenie. Súd môže rozsudok, ktorý nenadobudol právoplatnosť, doplniť aj bez návrhu.
Podľa § 166 ods. 2 OSP, o návrhu na doplnenie rozsudku súd rozhodne do 30 dní od jeho podania. Doplnenie urobí súd dopĺňacím rozsudkom, pre ktorý platia obdobne ustanovenia o rozsudku. Ak súd nevyhovie návrhu účastníka na doplnenie rozsudku, uznesením návrh zamietne.
Súd z dôvodu, že vo veci rozhodol o trovách konania tak ako to vyplýva aj z odôvodnenia vyššie uvádzaného uznesenia, avšak nedopatrením opomenul uviesť do predmetného uznesenia výrok o trovách vedľajšieho účastníka na strane odporcu, potom doplnil uznesenie, a to jeho výrok, ktorým rozhodol, že vedľajší účastník nemá právo na náhradu trov konania. Súd v plnom rozsahu poukazuje na odôvodnenie predmetného uznesenia.
V ostatnom zostáva uznesenie nedotknuté“.
Proti uzneseniu odvolanie podal vedľajší účastník. Navrhol, aby bol žalobca zaviazaný zaplatiť mu trovy na účet jeho právneho zástupcu v sume 293,78 €, do troch dní.
Vytýkal okresnému súdu, že rozhodol o trovách konania podľa ust. § 142 ods. 2 OSP v spojení s ust. § 151 ods. 1 a 2 OSP, ale podľa jeho názoru mal rozhodnúť podľa § 142 ods. 1 OSP.
K podanému odvolaniu sa vyjadril navrhovateľ. Navrhol rozsudok okresného súdu v napadnutej časti o trovách konania potvrdiť ako správny a zároveň žiadal priznať trovy odvolacieho konania.
Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu určenom § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a uznesenie okresného súdu v spojení s dopĺňajúcim uznesením potvrdil podľa § 219 ods. 1 OSP ako vo výroku vecne správne.
Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia v spojení s dopĺňajúcim uznesením a konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 219 ods. 2 OSP).
Vedľajší účastník v odvolaní žiada, aby otázka trov bola posúdená podľa iného právneho ustanovenia než to urobil okresný súd.
Odvolateľ ale skutkovým a právnym rozborom nezdôvodnil, prečo je potrebné v predmetnom prípade požiť pri rozhodovaní iné právne ustanovenie než použil súd prvého stupňa. Poukaz na rozhodnutia iných súdov, prípadne na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR nie je právnym a skutkovým rozborom.
V odvolacom konaní mal navrhovateľ plný úspech. S poukazom na ust. § 150 ods. 1 OSP krajský súd navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Dôvody hodné osobitného zreteľa odvolací súd vidí v skutočnosti, že vyjadrenie k odvolaniu je formulárové.
O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.
Poučenie:
proti tomuto uznesenie odvolanie nie je prípustné.