Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_51C-38-2013.pdf
PDF · 97.43 KB
No categories available
51C/38/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred samosudkyňou JUDr. Michaelou Krajčovou v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s. r. o., IČO: 35 724 803, so sídlom Údernícka 5, Bratislava, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., IČO: 36 613 843, so sídlom Údernícka 5, Bratislava, proti žalovanej: Mgr. R. T., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom Z. XX, V., zastúpenej opatrovníčkou Y. P. súdnou tajomníčkou D. súdu V. X., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, IČO: 42 176 778, so sídlom nám. Legionárov 5, Prešov, zastúpeného JUDr. Vladimírom Babinom, advokátom so sídlom Hlavná č. 29, 080 01 Prešov o zaplatenie 6 825,26 € s príslušenstvom takto
rozhodol:
Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 6 825,36 eur s úrokom z omeškania vo výške 1 042,17 eur a s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 4 573,30 eur od 30.03.2012 až do zaplatenia, a to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalovaná a vedľajší účastník sú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi náhradu iných trov konania za zaplatený súdny poplatok za žalobu vo výške 409,- eur a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 1 631,63 eur právnemu zástupcovi žalobcu, advokátskej kancelárií TOMÁŠ KUŠNIR, s.r.o., do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, s tým že s plnením povinnosti jedným z nich zaniká povinnosť, v rozsahu tohto plnenia druhému.
odôvodnenie:
Žalobca sa v prejednávanej veci svojou žalobou domáhal, aby súd uložil pôvodne žalovaným v 1., 2. a 3. rade povinnosť zaplatiť mu sumu 6 825,36 eur s príslušenstvom.
Písomným podaním zo dňa 21.12.2012, doručeným súdu dňa 14.01.2013, oznámilo Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS vstup do konania ako vedľajšieho účastníka na strane žalovaných.
Žalobca vzal späť návrh na začatie konania proti žalovaným v 2. a 3. rade v celom rozsahu písomným podaním zo dňa 16.05.2013 skôr, než začalo pojednávanie vo veci, bez uvedenia dôvodu. Žalobca v podaní uviedol, že v ostatnej časti trvá na podanom návrhu na začatie konania v celom rozsahu voči žalovanej v 1. rade. Súd uznesením zo dňa 23.10.2013, č.k.: 51C/38/2013-116 konanie voči žalovanému v 2. a 3. rade zastavil.
Žalovanej sa nepodarilo doručiť písomnosti súdu na jedinú známu adresu jej pobytu (bydliska). Súd vykonal všetky dostupné úkony na zistenie pobytu žalovanej. Ani v súčinnosti s orgánmi polície, dostupnými registrami pobytu obyvateľstva v Slovenskej republike a Sociálnou poisťovňou, sa však súdu
nepodarilo pobyt žalovanej zistiť. Súdu preto nezostalo nič iné, než konštatovať, že pobyt žalovanej je neznámy, a preto jej súd podľa § 29 ods. 2, 5, 6 O. s. p. uznesením zo dňa 23. 9. 2013 č. k. 51C/38/2013-107 ustanovil opatrovníčku Y. P., zamestnankyňu Okresného súdu V. X. v V..
Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 08.06.2010 uzavretej medzi postupcom Slovenská sporiteľňa, a.s. a žalobcom, postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanej.
Slovenská sporiteľňa, a.s. a žalovaná uzatvorili dňa 06.10.2004 Zmluvu o splátkovom úvere č. 178574626, ktorej súčasťou sú aj Všeobecné obchodné podmienky v znení ich dodatkov.
Na základe uvedenej Zmluvy Slovenská sporiteľňa, a.s. poskytla žalovanej peňažné prostriedky vo forme úveru. Podmienky čerpania úveru, účel úveru, spôsob, výška a termíny splácania úveru, zabezpečenie úveru, podmienky pri neplnení a ďalšie náležitosti sú upravené v Zmluve a vo Všeobecných obchodných podmienkach.
Vzhľadom na to, že žalovaná neplnila splátky úveru riadne, čím porušila svoje povinnosti, postupca odstúpil od Zmluvy o splátkovom úvere a žalobca vyzval žalovanú na úhradu dlžnej sumy.
Pohľadávka žalobcu ku dňu jej postúpenia predstavovala sumu 9 065,36 eur, ktorá pozostávala z istiny 6 813,30 eur, riadneho úroku 556,49 eur, úroku z omeškania 1 695,57 eur, v súlade prílohou k Zmluve o postúpení.
Žalovaná uznala vyššie uvedený záväzok v Dohode o uznaní záväzku, pričom zároveň uznala aj náklady inkasného konania, ktoré si však žalobca v konaní neuplatňuje.
Žalovaná ku dňu podania žaloby hradila časť tejto dlžnej sumy a to nasledovne:
- dňa 16.08.2011 sumu 280,- eur;
- dňa 19.09.2011 sumu 280,- eur;
- dňa 29.09.2011 sumu 280,- eur;
- dňa 30.10.2011 sumu 280,- eur;
- dňa 27.11.2011 sumu 280,- eur;
- dňa 29.12.2011 sumu 280,- eur;
- dňa 29.03.2012 sumu 560,- eur.
Dlžná suma ku dňa 10.10.2012 predstavuje sumu 6 825,36 eur, pričom pozostáva z neuhradenej istiny vo výške 4 573,30 eur, riadneho úroku vo výške 556,49 eur a úroku z omeškania vo výške 1 695,57 eur.
Okrem istiny si žalobca v tomto konaní uplatňuje zákonný úrok z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vlády č. 87/1995 Z.z..
Vedľajší účastník namietol vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 30.01.2013 premlčanie s odôvodnením, že dlh žalovanej bol splatný dňa 10.09.2009 a žaloba bola podaná dňa 29.10.2012. Uplatnil si tiež náhradu trov konania.
Vo vzťahu k Dohode o uznaní dlhu uviedol, že v prípade tejto dohody ide o formulár, ktorý vopred pripravil žalobca pre žalovanú, a táto nemala možnosť ovplyvniť jeho obsah. Takto predformulovaná dohoda zo dňa 19.08.2011 predstavuje neprijateľné zmluvné podmienky, a to predĺženie premlčacej lehoty formou uznania dlhu a rozhodcovskú doložku. Ide preto o zmluvné podmienky, ktoré sú absolútne neplatné. Je nelogické a vylúčené, aby žalovaná ako spotrebiteľ, ak by mala vedomosť o stave veci, mal záujem na uznaní záväzku a predĺžení premlčacej lehoty na desať rokov. Uzavretie takejto dohody je v rozpore s dobrými mravmi a žalobca použil lesť a využil omyl žalovanej v snahe dosiahnuť uznanie premlčaného záväzku spotrebiteľom. Podľa názoru vedľajšieho účastníka ide o nekalú obchodnú praktiku v rozpore s dobrými mravmi, preto jej nemožno poskytnúť súdnu ochranu.
Zároveň vedľajší účastník vo svojich podaniach uvádza, že pre prípad, že by súd neakceptoval argumentáciu vedľajšieho účastníka ohľadom posudzovania dohody o uznaní záväzku a jej právnych účinkov, navrhol vedľajší účastník konanie prerušiť podľa § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. a požiadať Súdny dvor Európskej únie o rozhodnutie prejudiciálnej otázky, ktorú špecifikoval v podaní.
Súd pojednával podľa § 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti opatrovníčky žalovanej, ktorá sa na pojednávanie nedostavila, pričom svoju neúčasť ospravedlnila a súhlasila s tým, vedľajšieho účastníka a právneho zástupcu vedľajšieho účastníka, ktorí sa na pojednávanie taktiež nedostavili, pričom svoju neúčasť neospravedlnili a nepožiadali z dôležitého dôvodu o odročenie
Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi: Zmluva o postúpení pohľadávok s prílohou, Zmluva o splátkovom úvere, Všeobecné obchodné podmienky SLSP, a.s. pokus o zmier a Dohoda o úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 19.08.2011.
Na základe takto vykonaného dokazovania súd skutkovo ustálil, že SLSP, a.s. poskytla žalovanej na základe zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 06.10.2004 úver v sume 250 000,- Sk, pričom žalovaná tento úver nesplácala riadne a včas, v dôsledku čoho SLSP, a.s. odstúpila od uvedenej zmluvy. Na základe úverovej zmluvy vznikol SLSP, a.s. voči žalovanej nárok na zaplatenie dlžnej sumy s príslušenstvom, pričom celková dlžná suma ku dňu postúpenia predstavovala sumu 9 065,36 eur, ktorá pozostávala z istiny 6 813,30 eur, riadneho úroku 556,49 eur, úroku z omeškania 1 695,57 eur.
Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 08.06.2010 postúpila SLSP, a.s. túto pohľadávku voči žalovanej na žalobcu.
Žalovaná uznala vyššie uvedený záväzok v Dohode o uznaní záväzku zo dňa 19.08.2011, pričom sa zaviazala splatiť dlžnú sumu v 24 pravidelných mesačných splátkach v minimálnej výške 280,- eur, pričom dátum poslednej splátky bol dohodnutý na 30.08.2013.
Žalovaná k dnešnému dňu hradila časť tejto dlžnej sumy a to nasledovne:
- dňa 16.08.2011 sumu 280,- eur;
- dňa 19.09.2011 sumu 280,- eur;
- dňa 29.09.2011 sumu 280,- eur;
- dňa 30.10.2011 sumu 280,- eur;
- dňa 27.11.2011 sumu 280,- eur;
- dňa 29.12.2011 sumu 280,- eur;
- dňa 29.03.2012 sumu 560,- eur.
Dlžná suma ku dňa 10.10.2012 predstavuje sumu 6 825,36 eur, pričom pozostáva z neuhradenej istiny vo výške 4 573,30 eur, riadneho úroku vo výške 556,49 eur a úroku z omeškania vo výške 1 695,57 eur.
Po právnej stránke súd vec posúdil nasledovne:
Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť i úroky.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.
Podľa § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.
Keďže žalovaná doposiaľ dlžnú sumu istiny a príslušenstva žalobcovi, no ani jeho právnemu predchodcovi (Slovenskej sporiteľni, a.s.), neuhradila, súd žalovanej uložil povinnosť dlžnú sumu istiny zaplatiť týmto rozsudkom. Keďže žalovaná sa dostala do omeškania so zaplatením dlžnej peňažnej sumy a toto omeškania pretrváva aj v súčasnosti, súd tiež v súlade s ustanovením § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania v uplatnenej zákonnej výške za celú dobu omeškania.
Vo vzťahu k Dohode o úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 19.08.2011, sa súd nestotožňuje s argumentáciou vedľajšieho účastníka ohľadom použitia ľsti, uvedenia do omylu a použitia nekalých obchodných praktík v rozpore s dobrými mravmi zo strany žalobcu, nakoľko tieto tvrdenia vedľajší účastník ničím nepreukázal. Neobstojí ani argumentácia vedľajšieho účastníka ohľadom neprijateľnej podmienky, nakoľko podľa názoru súdu, uznanie dlhu je samostatný jednostranný právny úkon vymedzený v Občianskom zákonníku a nie je ho možné posúdiť ako spotrebiteľskú zmluvu, ani ako dodatok k nej, a preto ho nie je možné považovať za neprijateľnú podmienku úverovej zmluvy.
Uznanie dlhu je jednostranný právny úkon dlžníka voči veriteľovi, ktorý pri splnení zákonom požadovaných náležitostí (ktoré v tomto prípade splnené boli), zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku, že dlh v čase jeho uznania dlžníkom trval. Z uvedeného vyplýva, že veriteľ nemusí preukazovať existenciu dlhu, ale naopak dôkazné bremeno sa presúva na dlžníka. Ak dlžník neexistenciu alebo zánik dlhu nepreukáže, platí, že dlh existuje čo do dôvodu a do výšky uvedenej v uznaní dlhu a dlžník je povinný tento dlh voči veriteľovi uhradiť. Keďže žalovaná dlh voči žalobcovi platne uznala, súd žalobe vyhovel a zaviazal žalovanú na zaplatenie istiny v žalovanej a zároveň uznanej výške.
Súd záverom uvádza, že žalovaná tak pred uznaním dlhu dňa 16.08.2011 a aj po uznaní dlhu následne dobrovoľne plnila a to až do 29.03.2012 a uhradila tak časť dlžnej sumy s príslušenstvom. Navyše má súd za to, že v čase uznania dlhu, nebola pohľadávka žalobcu voči žalovanej premlčaná. Úver bol splatný dňa 10.09.2009 a dohoda bola podpísaná dňa 19.08.2011, teda bola podpísaná pred uplynutím premlčacej lehoty.
O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že žalovanej uložil povinnosť zaplatiť úspešnému žalobcovi náhradu iných trov konania spočívajúcich v za zaplatenom súdnom poplatku za návrh vo výške 409,- eur a náhradu trov právneho zastúpenia v celkovej výške 1 631,63 eur.
Priznaná náhrada trov právneho zastúpenia predstavuje náhradu za nasledujúce úkony právnej služby (pri hodnote jedného úkonu á 237,34 eur):
1. prevzatie a príprava zastúpenia - 237,34 eur + režijný paušál 7,63 eur;
2. podanie návrhu na začatie konania - 237,34 eur + režijný paušál 7,63 eur;
3. vyjadrenie zo dňa 16.05.2013 - 237,34 eur + režijný paušál 7,81 eur;
4. účasť na pojednávaní dňa - odročené bez prejednania veci - ? hodnoty úkonu - 59,34 eur + režijný paušál 7,81 eur;
5. vyjadrenie zo dňa 17.09.1013 - 237,34 eur + režijný paušál 7, 81eur;
6. účasť na pojednávaní dňa 23.09.2013 - odročené bez prejednania veci - ? hodnoty úkonu - 59,34 eur + režijný paušál 7,81 eur;
7. účasť na pojednávaní dňa 20.11.2013 - 237,34 eur + režijný paušál 7,81 eur.
Trovy konania boli zvýšené o DPH, nakoľko právny zástupca žalobcu je platiteľom DPH (náhrada trov právneho zastúpenia vyčíslená v zmysle § 9, § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a), c), § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.).
Žalovaná a vedľajší účastník boli v konaní neúspešní, preto sú povinní spoločne a nerozdielne uhradiť náhradu trov konania. Vedľajší účastník má rovnaké práva a povinnosti ako účastník, na podporu ktorého do konania vstúpil, a uplatňoval si tiež v tomto konaní náhradu trov, ktoré by mu mohli byť v prípade úspechu prisúdené. Súd má teda za to, že je spolu s účastníkom v prípade neúspechu povinný znášať náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Bratislava II na Krajský súd Bratislava, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie zhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.