Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24CoP-105-2013.pdf
PDF · 79.22 KB
Case nature
Area
Subarea
24CoP/105/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a členov senátu: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Martin Holič, vo veci starostlivosti súdu o medzičasom plnoletého: X. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, počas konania zastúpeného kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Piešťanoch, pracovisko Hlohovec, dieťa rodičov
- matky: T. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX a otca: X. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX, o zvýšenie výživného, na odvolanie otca, proti rozsudku Okresného súdu Piešťany zo dňa 11. júna 2013, č.k. 10P/98/2011-103, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti výživného p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh otca na zverenie maloletého X. do striedavej osobnej starostlivosti a na zrušenie výživného na maloletého X.. Na návrh matky zvýšil výživné otca k maloletému zo sumy 49,79 Eur na 140,- Eur mesačne s účinnosťou od 27.09.2011, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám matky. Zročné výživné za obdobie od 27.09.2011 do 31.05.2013 v sume 2.113,- Eur súd povolil otcovi zaplatiť v splátkach po 60,- Eur mesačne po dobu 35 mesiacov a 36. mesiac v sume 13,- Eur spolu s bežným výživným počnúc právoplatnosťou rozsudku pod stratou výhody splátok s tým, že týmto rozsudkom sa mení rozsudok Okresného súdu Trnava, č.k. 13C/125/2005-46 zo dňa 19.04.2006 v časti výživného. O trovách konania rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie odôvodnil s použitím ustanovení Zákona o rodine a to v časti návrhu o zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti rodičov a na zrušenie výživného s použitím § 24 ods. 2, § 43 ods. 1 Zákona o rodine a v napadnutej časti výživného s použitím § 65 ods. 1, § 78 ods. 1, § 62 ods. 2, 4 a 5, § 75 ods. 1 Zákona o rodine a vecne tým, že ustálil zmenu pomerov odôvodňujúcu zvýšenie výživného. Konštatoval, že od poslednej úpravy výživného uplynulo 7 rokov, preto na strane maloletého i na strane rodičov došlo k zmene pomerov. U maloletého predovšetkým v tom, že maloletý vyrástol, nenavštevuje už základnú školu, ale strednú školu a jeho potreby sa zvýšili v každom smere. Maloletý denne dochádza do školy do Trnavy. Ani jeden z rodičov nezmenil osobný stav, nepribudli im ďalšie vyživovacie povinnosti, naopak skončila im vyživovacia povinnosť k synovi X.. K podstatnej zmene pomerov došlo na strane rodičov, keď príjem matky sa oproti roku 2006 zvýšil zo sumy 398,32 Eur na 468,63 Eur, v roku 2011 a následne v roku 2012 na 518,15 Eur a za obdobie január až máj 2013 dosahovala príjem v priemere 467,70 Eur, pričom poberá rodinné prídavky na maloletého. Na strane otca došlo tiež k zmene pomerov v jeho príjme v roku 2006 mal príjem 344,98 Eur, v roku 2011priemerne 655,15 Eur, v roku 2012 až 695,- Eur, pričom i v roku 2013 vykonáva tú istú prácu a i keď tvrdil, že v januári 2013 mal príjem len brutto 150,- Eur, súd ustálil, že ako živnostník je schopný aj v roku 2013 dosahovať priemerný príjem ako
v roku 2012, tzn. 695,- Eur mesačne. Otec sa s maloletým X. stretáva. Matka vôľu syna akceptuje, otec pri stretnutiach synovi prispieva na vreckové, nepravidelne sumou 5,- Eur, dá mu u neho aj obed, pokiaľ ho maloletý navštívi, chodí s ním na futbalové zápasy, aktívne prejavuje o syna záujem. Otec svoj nesúhlas so zvýšením výživného odôvodňoval tým, že matke pri vyporiadaní BSM po rozvode dal 500.000,- Sk, platením jeho pôžičiek a že dáva synovi stravu, pokiaľ je u neho. Z hľadiska vyživovacej povinnosti rodičov k dieťaťu je však neprípustné započítavať finančné prostriedky z vyporiadania medzi manželmi po rozvode a výživné na ich dieťa. Na druhej strane však nejde o sumu nepatrnú, pričom matka tvrdí, že nemá peniaze. Z vykonaného dokazovania súd potom dospel k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného je dôvodný. Matka so svojimi, t.č. už plnoletými synmi, býva v dvojizbovom obecnom byte a otec býva sám v trojizbovom byte, ktorý je v jeho vlastníctve. Súd prihliadol predovšetkým na odôvodnené potreby maloletého, ktorý od rozhodovania v roku 2006 chodí na strednú školu a jeho potreby sa podstatne zvýšili. Vzhľadom na príjem otca potom ustálil, že primeraným výživným je 20% z jeho príjmu, ktorý považoval vo výške 695,- Eur a teda výživné predstavuje zaokrúhlene 140,- Eur. Otec inú vyživovaciu povinnosť okrem X. nemá , preto považoval za primerané výživné sumu 140,- Eur mesačne od 27.09.2011, kedy bol návrh matky doručený súdu a kedy už došlo k takejto zmene pomerov. Od podania návrhu, tzn. i od času zvýšenia výživného potom otcovi vznikol dlh na výživnom, ktorý súd prvého stupňa podrobne vyčíslil a ustálil vo výške 2.113,- Eur, pričom urobil kompletný prepočet plateného výživného otcom.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie otec s poukazom na to, že tvrdenia matky sú klamstvá. Zvýšenie výživného považuje za neúmerné a tak isto nesúhlasí s vyčísleným nedoplatkom 2.113,- Eur, ktorý je vysoký a vymyslený od jeho exmanželky.
Kolízny opatrovník a matka odvolanie nepodali. Kolízny opatrovník sa k doručenému rozsudku ani nevyjadril.
K doručenému odvolaniu sa vyjadrila matka maloletého s tým, že nedoplatok ostal neuhradený a ku dňu 03.09.2013 otec uhradil len splátky vo výške 50,- Eur doručené synovi X..
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. d) O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 212 ods. 2 písm. a) v spojení s § 81 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu otca maloletého nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny.
Pretože odvolací súd preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie zvýšenia výživného, za situácie, keď prvostupňový súd v dostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie, výsledky tohto dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel k správnym skutkovým zisteniam a zároveň vec i správne právne posúdil, s poukazom na ust. § 219 ods. 2 O.s.p. odvolací súd sa už len obmedzuje na odkaz na správne a presvedčivé písomné vyhotovenie rozsudku, s ktorým sa v plnom rozsahu stotožňuje. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvostupňového súdu odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľke.
Z obsahu spisu je zrejmé, že k poslednej úprave výživného došlo rozsudkom, ktorým súd manželstvo rodičov a vtedy ešte maloletého X. rozviedol (rozsudok Okresného súdu Trnava, č.k. 13C/125/2005-46 zo dňa 19.04.2006), pričom výživné na maloletého X. určil vo výške 1.500,- Sk, tzn. 49,79 Eur. V tom čase matka mala mesačný príjem 12.000,- Sk, otec mal príjem 10.393,- Sk, X. bol žiakom 4. ročníka základnej školy a okrem X. mali rodičia vyživovaciu povinnosť aj k synovi X., ktorý bol síce plnoletý, ale bol výživou odkázaný na rodičov. Súd prvého stupňa porovnaním zmeny pomerov na strane oboch
rodičov, ako aj X., v čase ostatného rozhodnutia a aktuálnych pomerov, dospel k správnemu záveru, že zistená zmena pomerov odôvodňuje zvýšenie výživné u medzičasom plnoletého X., stým že táto zmena pomerov bola daná už ku dňu matkou podaného návrhu, preto bolo dôvodným zvýšiť výživné od otca od 27.09.2011. Pokiaľ otec v odvolaní namieta len všeobecne neúmerné zvýšenie výživného, odvolací súd opätovne poukazuje na to, že od poslednej úpravy výživného ku dňu podania návrhu matkou uplynulo 5 rokov, a od vtedy ďalšie dva roky. X. je medzičasom plnoletý a študuje na strednej škole v Trnave, kam denne dochádza, má svoje odôvodnené potreby primerané jeho veku a stavu študenta, vrátane jeho športových aktivít. Výšku zvýšeného výživného súd prvého stupňa logicky a zrozumiteľne odôvodnil, vychádzajúc zo zistených zárobkov otca s prihliadnutím i na to, že otec sa o syna zaujíma, je medzi nimi dobrý vzťah, syn otca navštevuje a otec mu okrem výživného prispieva aj inak, preto bolo dôvodným zvýšenie len do výšky cca 20% zisteného príjmu otca, ako osoby výživou povinnej.
S poukazom na závery prvostupňového súdu, odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že primeraným jednak odôvodneným potrebám dieťaťa, ako i preukázaným možnostiam schopnostiam a majetkovým pomerom otca, s prihliadnutím i na možnosti, schopnosti a majetkové pomery matky dieťaťa, je výživné v súdom prvého stupňa určenej výške 140,- Eur mesačne primerané. Takto určené výživné spolu s primeraným výživným od matky a prídavkami na dieťa umožní uspokojiť základné potreby už plnoletého X. a tým mu umožní i podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Nakoľko k zvýšeniu výživného došlo od 27.09.2011 správnym je aj rozhodnutie súdu v časti vyčísleného nedoplatku na výživnom, ktoré povolil otcovi zaplatiť v primeraných splátkach. Výpočet konkrétnej výšky nedoplatku inak otec vo svojom odvolaní ani nenamietal.
Odvolací súd preto s poukazom na vyššie uvedené zdôvodnenie napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vo výroku vecne správny, s použitím ust. § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil.
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 146 ods. 1 písm. c) v spojení s § 81 ods. 1 O.s.p. v odvolacom konaní s použitím ust. § 224 ods. 1 O.s.p.
Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.