Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24CoP/105/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a členov senátu: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Martin Holič, vo veci starostlivosti súdu o medzičasom plnoletého: X. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, počas konania zastúpeného kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Piešťanoch, pracovisko Hlohovec, dieťa rodičov

- matky: T. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX a otca: X. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX, o zvýšenie výživného, na odvolanie otca, proti rozsudku Okresného súdu Piešťany zo dňa 11. júna 2013, č.k. -103, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti výživného p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh otca na zverenie maloletého X. do striedavej osobnej starostlivosti a na zrušenie výživného na maloletého X.. Na návrh matky zvýšil výživné otca k maloletému zo sumy 49,79 Eur na 140,- Eur mesačne s účinnosťou od 27.09.2011, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám matky. Zročné výživné za obdobie od 27.09.2011 do 31.05.2013 v sume 2.113,- Eur súd povolil otcovi zaplatiť v splátkach po 60,- Eur mesačne po dobu 35 mesiacov a 36. mesiac v sume 13,- Eur spolu s bežným výživným počnúc právoplatnosťou rozsudku pod stratou výhody splátok s tým, že týmto rozsudkom sa mení rozsudok Okresného súdu Trnava, č.k. -46 zo dňa 19.04.2006 v časti výživného. O trovách konania rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie odôvodnil s použitím ustanovení Zákona o rodine a to v časti návrhu o zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti rodičov a na zrušenie výživného s použitím § 24 ods. 2, § 43 ods. 1 Zákona o rodine a v napadnutej časti výživného s použitím § 65 ods. 1, § 78 ods. 1, § 62 ods. 2, 4 a 5, § 75 ods. 1 Zákona o rodine a vecne tým, že ustálil zmenu pomerov odôvodňujúcu zvýšenie výživného. Konštatoval, že od poslednej úpravy výživného uplynulo 7 rokov, preto na strane maloletého i na strane rodičov došlo k zmene pomerov. U maloletého predovšetkým v tom, že maloletý vyrástol, nenavštevuje už základnú školu, ale strednú školu a jeho potreby sa zvýšili v každom smere. Maloletý denne dochádza do školy do Trnavy. Ani jeden z rodičov nezmenil osobný stav, nepribudli im ďalšie vyživovacie povinnosti, naopak skončila im vyživovacia povinnosť k synovi X.. K podstatnej zmene pomerov došlo na strane rodičov, keď príjem matky sa oproti roku 2006 zvýšil zo sumy 398,32 Eur na 468,63 Eur, v roku 2011 a následne v roku 2012 na 518,15 Eur a za obdobie január až máj 2013 dosahovala príjem v priemere 467,70 Eur, pričom poberá rodinné prídavky na maloletého. Na strane otca došlo tiež k zmene pomerov v jeho príjme v roku 2006 mal príjem 344,98 Eur, v roku 2011priemerne 655,15 Eur, v roku 2012 až 695,- Eur, pričom i v roku 2013 vykonáva tú istú prácu a i keď tvrdil, že v januári 2013 mal príjem len brutto 150,- Eur, súd ustálil, že ako živnostník je schopný aj v roku 2013 dosahovať priemerný príjem ako

v roku 2012, tzn. 695,- Eur mesačne. Otec sa s maloletým X. stretáva. Matka vôľu syna akceptuje, otec pri stretnutiach synovi prispieva na vreckové, nepravidelne sumou 5,- Eur, dá mu u neho aj obed, pokiaľ ho maloletý navštívi, chodí s ním na futbalové zápasy, aktívne prejavuje o syna záujem. Otec svoj nesúhlas so zvýšením výživného odôvodňoval tým, že matke pri vyporiadaní BSM po rozvode dal 500.000,- Sk, platením jeho pôžičiek a že dáva synovi stravu, pokiaľ je u neho. Z hľadiska vyživovacej povinnosti rodičov k dieťaťu je však neprípustné započítavať finančné prostriedky z vyporiadania medzi manželmi po rozvode a výživné na ich dieťa. Na druhej strane však nejde o sumu nepatrnú, pričom matka tvrdí, že nemá peniaze. Z vykonaného dokazovania súd potom dospel k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného je dôvodný. Matka so svojimi, t.č. už plnoletými synmi, býva v dvojizbovom obecnom byte a otec býva sám v trojizbovom byte, ktorý je v jeho vlastníctve. Súd prihliadol predovšetkým na odôvodnené potreby maloletého, ktorý od rozhodovania v roku 2006 chodí na strednú školu a jeho potreby sa podstatne zvýšili. Vzhľadom na príjem otca potom ustálil, že primeraným výživným je 20% z jeho príjmu, ktorý považoval vo výške 695,- Eur a teda výživné predstavuje zaokrúhlene 140,- Eur. Otec inú vyživovaciu povinnosť okrem X. nemá , preto považoval za primerané výživné sumu 140,- Eur mesačne od 27.09.2011, kedy bol návrh matky doručený súdu a kedy už došlo k takejto zmene pomerov. Od podania návrhu, tzn. i od času zvýšenia výživného potom otcovi vznikol dlh na výživnom, ktorý súd prvého stupňa podrobne vyčíslil a ustálil vo výške 2.113,- Eur, pričom urobil kompletný prepočet plateného výživného otcom.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie otec s poukazom na to, že tvrdenia matky sú klamstvá. Zvýšenie výživného považuje za neúmerné a tak isto nesúhlasí s vyčísleným nedoplatkom 2.113,- Eur, ktorý je vysoký a vymyslený od jeho exmanželky.

Kolízny opatrovník a matka odvolanie nepodali. Kolízny opatrovník sa k doručenému rozsudku ani nevyjadril.

K doručenému odvolaniu sa vyjadrila matka maloletého s tým, že nedoplatok ostal neuhradený a ku dňu 03.09.2013 otec uhradil len splátky vo výške 50,- Eur doručené synovi X..

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávnenou osobou - účastníkom konania ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( a ), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti ( ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( ), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania ( v spojení s ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) a dospel k záveru, že odvolaniu otca maloletého nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny.

Pretože odvolací súd preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie zvýšenia výživného, za situácie, keď prvostupňový súd v dostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie, výsledky tohto dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel k správnym skutkovým zisteniam a zároveň vec i správne právne posúdil, s poukazom na ust. odvolací súd sa už len obmedzuje na odkaz na správne a presvedčivé písomné vyhotovenie rozsudku, s ktorým sa v plnom rozsahu stotožňuje. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvostupňového súdu odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľke.

Z obsahu spisu je zrejmé, že k poslednej úprave výživného došlo rozsudkom, ktorým súd manželstvo rodičov a vtedy ešte maloletého X. rozviedol (rozsudok Okresného súdu Trnava, č.k. -46 zo dňa 19.04.2006), pričom výživné na maloletého X. určil vo výške 1.500,- Sk, tzn. 49,79 Eur. V tom čase matka mala mesačný príjem 12.000,- Sk, otec mal príjem 10.393,- Sk, X. bol žiakom 4. ročníka základnej školy a okrem X. mali rodičia vyživovaciu povinnosť aj k synovi X., ktorý bol síce plnoletý, ale bol výživou odkázaný na rodičov. Súd prvého stupňa porovnaním zmeny pomerov na strane oboch

rodičov, ako aj X., v čase ostatného rozhodnutia a aktuálnych pomerov, dospel k správnemu záveru, že zistená zmena pomerov odôvodňuje zvýšenie výživné u medzičasom plnoletého X., stým že táto zmena pomerov bola daná už ku dňu matkou podaného návrhu, preto bolo dôvodným zvýšiť výživné od otca od 27.09.2011. Pokiaľ otec v odvolaní namieta len všeobecne neúmerné zvýšenie výživného, odvolací súd opätovne poukazuje na to, že od poslednej úpravy výživného ku dňu podania návrhu matkou uplynulo 5 rokov, a od vtedy ďalšie dva roky. X. je medzičasom plnoletý a študuje na strednej škole v Trnave, kam denne dochádza, má svoje odôvodnené potreby primerané jeho veku a stavu študenta, vrátane jeho športových aktivít. Výšku zvýšeného výživného súd prvého stupňa logicky a zrozumiteľne odôvodnil, vychádzajúc zo zistených zárobkov otca s prihliadnutím i na to, že otec sa o syna zaujíma, je medzi nimi dobrý vzťah, syn otca navštevuje a otec mu okrem výživného prispieva aj inak, preto bolo dôvodným zvýšenie len do výšky cca 20% zisteného príjmu otca, ako osoby výživou povinnej.

S poukazom na závery prvostupňového súdu, odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že primeraným jednak odôvodneným potrebám dieťaťa, ako i preukázaným možnostiam schopnostiam a majetkovým pomerom otca, s prihliadnutím i na možnosti, schopnosti a majetkové pomery matky dieťaťa, je výživné v súdom prvého stupňa určenej výške 140,- Eur mesačne primerané. Takto určené výživné spolu s primeraným výživným od matky a prídavkami na dieťa umožní uspokojiť základné potreby už plnoletého X. a tým mu umožní i podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Nakoľko k zvýšeniu výživného došlo od 27.09.2011 správnym je aj rozhodnutie súdu v časti vyčísleného nedoplatku na výživnom, ktoré povolil otcovi zaplatiť v primeraných splátkach. Výpočet konkrétnej výšky nedoplatku inak otec vo svojom odvolaní ani nenamietal.

Odvolací súd preto s poukazom na vyššie uvedené zdôvodnenie napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vo výroku vecne správny, s použitím ust. a potvrdil.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s v odvolacom konaní s použitím ust.

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.