Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-23P/119/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II samosudkyňou JUDr. Gabrielou Tomčovčíkovou Šandalovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého U. S., T.. XX.X.XXXX, bývajúceho D. Y. - Š., T. T. B. Č.. XX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie č. 9, Košice, dieťa matky D. I., T.. X.X.XXXX Z. B. I. S., T.. X.XX.XXXX, oboch trvale bývajúcich D. Y. - Š.Z., T. T. B. Č.. XX, v konaní o nariadenie ústavnej starostlivosti takto

rozhodol:

Nariaďuje ústavnú starostlivosť maloletého U. S., T.. XX.X.XXXX, za účelom ktorej umiestňuje maloletého do Reedukačného centra D. W..

Zaväzuje matku a otca prispievať na výživu maloletého U. výživným vo výške po 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, ktoré výživné je každý z rodičov povinní platiť vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred na účet Reedukačného centra D. W. od právoplatnosti tohto rozsudku do budúcna.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Dňa 12.6.2013 bol tunajšiemu súdu doručený návrh Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice na nariadenie predbežného opatrenia o umiestnení maloletého U. S., T.. XX.X.XXXX, do Reedukačného centra D. W..

Uznesením tunajšieho súdu sp. zn. zo dňa 13.6.2013, ktoré nadobudlo vykonateľnosť v ten istý deň a ktoré sa stalo právoplatným dňa 9.7.2013 bol maloletý predbežne umiestnený do starostlivosti Reedukačného centra D. W. a to z dôvodov udávaných navrhovateľom pre nevyhnutnosť takéhoto jeho umiestnenia, ktoré bolo v záujme dieťaťa, keďže maloletý ako žiak 4. ročníka základnej školy dovŕšením 16. roku veku ukončil povinnú školskú dochádzku, bol individuálne integrovaný, spolupráca s rodičmi bola slabá, mal v škole vynechaných za posledný školský rok 277 hodín, z toho 112 hodín mal neospravedlnených, o učenie neprejavoval záujem, nerešpektoval rodičov, dopustil sa páchania trestných činov krádeže, bol riešený na Obvodnom úrade za spáchanie priestupku proti majetku, výchovné problémy s dieťaťom sa začali prejavovať aj v domácom prostredí, z ktorého odchádzal, bola hlásená na polícií aj jeho nezvestnosť, podľa udania matky pravidelne fajčil a užíval alkoholické nápoje, rodičia pri riešení problémov so synom s úradom práce nespolupracovali, nerešpektovali odporúčania úradu práce, ich prístup k výchove dieťaťa bol nezodpovedný, zanedbávajúci, rodičia nedokázali zabezpečiť riadnu výchovu maloletého u ktorého sa prejavovali vážne poruchy správania, protispoločenská činnosť, nerešpektovanie autorít, z družobného vzťahu rodičov pochádzalo spolu 7 maloletých detí, vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že rodičia neboli schopní zabezpečovať riadnu starostlivosť o maloletého, dohliadať, aby dodržiaval školskú dochádzku, aby sa nedopúšťal páchania trestnej činnosti, jeho správanie bolo nezvládnuteľné, došlo k ohrozeniu jeho života, zdravia a priaznivého vývoja a preto súd predbežne ho umiestnil do náhradnej ústavnej starostlivosti.

Následne súd uznesením sp. zn. zo dňa 9.9.2013 v súlade s ust. začal konanie bez návrhu, predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 13.9.2013.

Súd vykonal dokazovanie vypočutím obidvoch rodičov, kolízneho opatrovníka, listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:

Rodičia maloletého už v minulosti boli rozhodnutím Okresného súdu Košice II a to trestným rozkazom sp. zn. zo dňa 11.11.2011 odsúdení na trest odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov a výkon trestu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov, z dôvodu spáchania prečinu ohrozovania mravnej výchovy mládeže, nakoľko svojim deťom, ktoré mali plniť povinnú školskú dochádzku umožňovali viesť záhaľčivý spôsob života.

U maloletého U., tak ako v čase podania návrhu na nariadenie predbežného opatrenia aj v čase rozhodovania súdu vo veci naďalej pretrvávali vážne poruchy správania, dopúšťal sa v minulosti ako už bolo uvedené závažnej protispoločenskej činnosti, naďalej nerešpektoval autoritu dospelých, rodičia oň neprejavovali záujem a preto umiestnenie maloletého do ústavnej starostlivosti bolo naďalej nevyhnutným v záujme priaznivého psychického, fyzického a sociálneho vývinu maloletého.

Rodičia vo svojich výpovediach na tunajšom súde s nariadením ústavnej starostlivosti u maloletého súhlasili, poukazujúc na to, že výchovné problémy s maloletým sa začali prejavovať spätne pred rokom kedy odmietal chodiť do školy, našiel si priateľku, prestal počúvať rodičov, z toho sa začali odvíjať problémy, vrátane záškoláctva.

Zo správ Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice zo septembra 2013 vyplýva, že otec maloletého je riešený ako spolu posudzovaná osoba v dávke a príspevku na dávke hmotnej núdzi vyplácanej matke maloletého od 1.9.2008 do doby trvania podmienok, aktuálne vo výške 84,30 €, otec je evidovaný na úrade práce v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 22.8.2008, matka poberá dávku v hmotnej núdzi od 1.9.2008 ako bolo uvedené vo výške 843,30 €, z evidencie uchádzačov o zamestnanie bola vyradená dňa 4.8.2003 na základe vlastnej žiadosti, rodina poberá dávku v hmotnej núdzi pri zohľadnení ako potrieb rodičov tak i skutočností, že títo majú spolu 7 maloletých detí a to U., T.. XX.X.XXXX, H., T.. XX.X.XXXX, G.T., T.. X.X.XXXX, M., T.. XX.X.XXXX, I., T.. X.X.XXXX, S., T.. XX.X.XXXX Z. Z., T.. XX.X.XXXX, tri z uvedených detí rodičov navštevujú základnú školu, kde im rodičia za obedy uhrádzajú mesačne na každé z detí po 0,20 €.

Matka toho času poberá rodičovský príspevok vo výške 199,60 €.

Rodina obýva 1-izbový byt úhrada za ktorý je 200 € mesačne.

Otec detí trpí na epilepsiu a hypertenziu, je liečený aj psychiatrom, užíva liečivá na ktoré dopláca 12,60 € mesačne.

Podľa ust. § 54 Zákona o rodine, náhradná osobná starostlivosť alebo pestúnska starostlivosť má prednosť pred ústavnou starostlivosťou. Pred nariadením ústavnej starostlivosti je súd povinný vždy skúmať, či maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti.

Súd môže nariadiť ústavnú starostlivosť len vtedy, ak výchova maloletého dieťaťa je vážne ohrozená alebo vážne narušená a iné výchovné opatrenia neviedli k náprave alebo ak rodičia nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa z iných vážnych dôvodov a maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti. Za vážne ohrozenie alebo vážne narušenie výchovy maloletého dieťaťa sa nepovažujú nedostatočné bytové pomery alebo majetkové pomery rodičov maloletého dieťaťa.

Ak súd nerozhodol podľa § 39 ods. 2 a 3 alebo podľa § 56, sú rodičia maloletého dieťaťa naďalej jeho zákonnými zástupcami a spravujú jeho majetok.

Súd môže výnimočne nariadiť ústavnú starostlivosť aj vtedy, ak jej nariadeniu nepredchádzali iné výchovné opatrenia. Výnimočnosť prípadu a neúčelnosť iného výchovného opatrenia musí byť preukázaná.

Súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť, musí presne označiť zariadenie, do ktorého má byť dieťa umiestnené. Pri rozhodovaní o nariadení ústavnej starostlivosti súd vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na citové väzby maloletého dieťaťa k súrodencom a na ich zachovanie.

Z dôležitých dôvodov môže súd predĺžiť ústavnú starostlivosť až na jeden rok po dosiahnutí plnoletosti.

Podľa ust. § 55 Zákona o rodine, súd sústavne sleduje spôsob výkonu ústavnej starostlivosti a najmenej dvakrát do roka hodnotí jej účinnosť, najmä v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí, obcou a s príslušným zariadením, v ktorom je maloleté dieťa umiestnené.

Ak súd nariadil ústavnú starostlivosť z dôvodov, ktoré sú na strane rodičov, v rozhodnutí zároveň určí rodičom dieťaťa primeranú lehotu na úpravu ich rodinných a sociálnych pomerov tak, aby mohli osobne vykonávať starostlivosť o maloleté dieťa. Ak rodičia úpravu svojich rodinných a sociálnych pomerov v určenej lehote zabezpečia, súd ústavnú starostlivosť zruší. Ak rodičia úpravu svojich rodinných a sociálnych pomerov v určenej lehote nezabezpečia, súd začne aj bez návrhu konanie o zverení dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti alebo konanie o zverení dieťaťa do pestúnskej starostlivosti.

Súd zruší ústavnú starostlivosť najmä vtedy, ak maloleté dieťa možno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti alebo ak zanikli dôvody, pre ktoré bola nariadená.

Podľa ust. § 81 ods.1 Zákona o rodine, ak súd rozhodne o umiestnení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, pestúnskej starostlivosti, o nariadení ústavnej starostlivosti alebo o uložení ochrannej výchovy, upraví aj rozsah vyživovacej povinnosti rodičov alebo iných osôb povinných poskytovať maloletému dieťaťu výživné.

Podľa ust. § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

Podľa ust. § 75 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa ust. § 76 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.

Podľa ust. § 77 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.

Podľa ust. § 78 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia.

Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa ust. § 79 Zákona o rodine, kto celkom alebo sčasti splnil za iného vyživovaciu povinnosť, je oprávnený od neho požadovať úhradu tohto plnenia.

Toto právo sa premlčuje podľa osobitného predpisu.

Podľa ust. § 80 Zákona o rodine, úrad práce, sociálnych vecí a rodiny môže poskytovať náhradné výživné na zabezpečenie výživy oprávneného podľa osobitného predpisu.

Podľa ust. § 81 Zákona o rodine, ak súd rozhodne o umiestnení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, pestúnskej starostlivosti, o nariadení ústavnej starostlivosti alebo o uložení ochrannej výchovy, upraví aj rozsah vyživovacej povinnosti rodičov alebo iných osôb povinných poskytovať maloletému dieťaťu výživné.

Súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť, súčasne uloží rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať dieťaťu výživné povinnosť, aby výživné poukazovali zariadeniu, do ktorého má byť dieťa umiestnené.

Podľa ust. o životnom minime v platnom znení, za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm 90,42 eura mesačne, ak ide 1. o zaopatrené neplnoleté dieťa, 2. o nezaopatrené dieťa (t.j. 27,13 € mesačne).

Vzhľadom na vyššie uvedený zistený skutkový stav, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, súd nariadil ústavnú výchovu maloletého, keďže dospel k záveru, že vzhľadom na dlhodobo pretrvávajúce závažné výchovné problémy s maloletým a nezvládanie jeho výchovy rodičmi bolo nevyhnutné v záujme dieťaťa nariadenie tejto ústavnej starostlivosti.

Súd zaviazal oboch rodičov prispievať na výživu maloletého, každého vo výške zákonom stanovenej minimálnej výšky výživného vzhľadom na zistené sociálne, majetkové a osobné pomery rodičov, z ktorých matka je na materskej dovolenke s najmladším dieťaťom účastníkov, poberá rodičovský príspevok 199,60 €, otec maloletého nemá žiaden príjem, rodine je poskytovaná dávka hmotnej núdze vo výške 84,30 €.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať i bez návrhu.

Poučenie:

Odvolanie voči tomuto rozsudku nie je možné podať, pretože účastníci sa práva podať ho účinne vzdali.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove mal. detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia ( ).