Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5C-128-2013.pdf
PDF · 76.2 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
DK-5C/128/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dolný Kubín samosudcom JUDr. Petrom Bebejom v právnej veci žalobkyne: N. M., rod. T., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom K. T. - T., X. C. XXX/X, bývajúca v K. T., Q. XXXX/X-XX, zastúpená JUDr. Ivanom Ilavským, advokátom so sídlom v Dolnom Kubíne, Martina Hattalu 2159/38, proti žalovanej: C. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. T. - T., X. C. XXX/X, v konaní o zrušenie vyživovacej povinnosti, takto
rozhodol:
I. Súd zrušuje vyživovaciu povinnosť žalobkyne voči žalovanej naposledy určenú rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín z 28.04.2011 č. k. 7C/43/2011-35 vo výške 70,- eur mesačne, a to počnúc dňom 01.09.2013.
II. Žalobkyni sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Žalobou podanou na tunajší súd 15.10.2013, po jej spresnení (ohľadne dátumu odkedy žalobkyňa požadovala zrušenie vyživovacej povinnosti voči žalovanej) na pojednávaní 20.11.2013, žalobkyňa prostredníctvom svojho zástupcu žiadala zrušiť jej vyživovaciu povinnosť voči žalovanej určenú rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín č. k. 7C /43/2011-35 z 28.04.2011, a to počnúc dňom 01.09.2013 a aby o trovách konania súd rozhodol tak, že jej ich náhradu neprizná. Žalobu odôvodnila tým, že vyživovacia povinnosť k žalovanej bola naposledy stanovená rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín č. k. 7C/43/2011-35 zo dňa 28.04.2011, ktorým v tom čase maloletá žalovaná bola zverená do osobnej starostlivosti svojho otca a ona bola zaviazaná platiť na jej výživu výživné vo výške 70,- eur mesačne. Žalovaná dňa 31.08.2013 ukončila štúdium na Strednej odbornej škole obchodu a služieb so sídlom v Dolnom Kubíne a v súčasnosti je evidovaná na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Dolnom Kubíne ako uchádzačka o zamestnanie, a to od 01.09.2013. Vzhľadom k vyššie uvedenému je podľa nej žalovaná schopná sama sa živiť a jej vyživovacia povinnosť k nej zanikla.
Zástupca žalobkyne sa v ďalšom konaní pridŕžal podanej žaloby s tým, že žalobkyňa žiada zrušenie vyživovacej povinnosti ku dňu, ku ktorému sa žalovaná zaevidovala na úrade práce. Tiež uviedol, že otec žalovanej prišiel o prácu pre alkohol ako je to zrejmé zo spisu 2P/97/2013.
Žalobkyňa na pojednávaní 20.11.2013 vypovedala, že nemá z čoho žalovanej platiť aj keby jej musela platiť. Má ešte 3 maloleté deti a už je vyše roka nezamestnanou a nepoberá žiadne dávky. Býva v spoločnej domácnosti s jej troma maloletými deťmi, teda súrodencami žalovanej v prenajatom byte, za ktorý platí 271,- eur mesačne. Jej súčasný príjem pozostáva len z rodinných prídavkov a z výživného,
ktoré jej na ne posiela ich otec vo výške 150,- eur. Nepoberá ani príspevok na bývanie. Pracovala v Oravskej Porube ako krčmárka a pracovný pomer bol ukončený výpoveďou zamestnávateľa.
Žalovaná na uvedenom pojednávaní vypovedala, že momentálne síce nemá žiadny príjem, ale bola na pohovore v Čadci a chce si otvoriť za pomoci príspevku štátu kozmetický salón. V súčasnosti nemá žiadny príjem. Živí ju otec, ale napriek tomu súhlasí so zrušením vyživovacej povinnosti žalobkyne počnúc od 01.09.2013. Žije v spoločnej domácnosti s otcom a okrem nej s ním býva aj starká a jej brat C.. Otec do 15.09.2013 pracoval. Teraz poberá podporu v nezamestnanosti. Brat C. pracuje v Mibe ako robotník. Otec tam tiež pracoval a nevie prečo prišiel o prácu. Plánuje si otvoriť na budúci rok kozmetický salón a začať podnikať, na čo by mala dostať príspevok od štátu niečo cez 4.000,- eur.
Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že naposledy o výške výživného zo strany žalobkyne na žalovanú bolo rozhodované rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín z 28.04.2011 č. k. 7C/43/2011-35, právoplatným dňom 10.05.2011, ktorým bolo manželstvo žalobkyne a otca žalovanej rozvedené a tiež došlo k schváleniu rodičovskej dohody, podľa ktorej vtedy ešte maloletá žalovaná bola zverená do starostlivosti otca a žalobkyni bolo uložené platiť na jej výživu po 70,- eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám otca počnúc dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode. Žalovaná po úspešnom ukončení strednej školy bola od 01.09.2013 zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Žalovaná sama vyjadrila súhlas so zrušením vyživovacej povinnosti k nej zo strany žalobkyne, ktorá je v súčasnosti tiež nezamestnanou a má v osobnej starostlivosti 3 maloleté sestry žalovanej (N., C. S. R.), ktoré jej boli zverené do osobnej starostlivosti vyššie uvedeným rozvodovým rozsudkom s tým, že ich otcovi bolo uložené platiť na ich výživu celkovo 150,- eur mesačne. Súčasný príjem žalobkyne má podľa jej výpovede pozostávať len z uvedeného výživného a rodinných prídavkov na 3 deti.
Podľa § 62 ods. 1 zákona NR SR č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoR“) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Pod schopnosťou dieťaťa samostatne sa živiť treba rozumieť jeho schopnosť samostatne, z vlastných zdrojov uspokojovať všetky svoje nevyhnutné životné náklady. Vyžaduje sa, aby táto schopnosť napĺňala požiadavku trvalosti tohto stavu. Ako okolnosť svedčiacu o trvaní vyživovacej povinnosti rodičov k dieťaťu sa akceptuje štúdium dieťaťa za účelom získania, prípadne aj zvýšenia jeho schopnosti uplatniť sa na trhu práce. Súdna prax zastáva názor, že pre nadobudnutie schopnosti samostatne sa živiť sú dané podmienky spravidla ukončením jedného štúdia toho istého stupňa. Vychádza sa z definitívnosti získania predpokladov na výkon povolania.
Keďže vykonané dokazovanie bezpečne preukázalo, že žalovaná po ukončení stredoškolského štúdia nepokračovala v ďalšom štúdiu a súd nemal preukázané konkrétne okolnosti, ktoré by napriek uvedenej skutočnosti preukazovali existenciu konkrétnych dôvodov, pre ktoré by žalovaná napriek uvedenej skutočnosti nebola schopná sama sa živiť (to, že sa žalovaná zaevidovala ako uchádzač o zamestnanie samo o sebe nepreukazuje to, že by nebola schopná sama sa živiť) s prihliadnutím aj na súhlasný postoj žalovanej k žalobou uplatnenému nároku, podanej žalobe vyhovel a zrušil počnúc od 01.09.2013 vyživovaciu povinnosť žalobkyne voči žalovanej.
O trovách konania súd rozhodol tak, že žalobkyni, ktorej by ako plne úspešnému účastníkovi s poukazom na § 142 ods. 1 O. s. p. prináležalo právo na náhradu účelne vynaložených trov, právo na ich náhradu nepriznal, keďže žalobkyňa sa prostredníctvom svojho zástupcu práva na náhradu vzniknutých trov výslovne vzdala.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Dolný Kubín (§ 204 ods. 1 O. s. p.), písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 42 ods. 3 O. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, jeho datovania a podpísania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O. s. p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O. s. p.).