Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_B1-37Cb-52-2021.pdf
PDF · 96.13 KB
Case nature
Area
Subarea
B1-37Cb/52/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Bratislava III sudkyňou JUDr. Gabrielou Janovicovou v spore žalobcu: CityRent, s.r.o., so sídlom Ľubochnianska 4, 831 04 Bratislava, IČO: 50 713 477, zastúpeného advokátom JUDr. Andrejom Garom, so sídlom Štefánikova 14, 811 05 Bratislava proti žalovanému: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Pribinova 19, 811 09 Bratislava, IČO: 00 151 700, o zaplatenie 243,- eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 243,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 243,- eur od 26.10.2019 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobca m á proti žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica ako súdu upomínaciemu 25.02.2021, postúpenou Okresnému súdu Bratislava I dňa 18.05.2021, domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 243,- eur s príslušenstvom.
2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 06.07.2019 došlo k poškodeniu motorového vozidla Toyota Corolla, EČV: I.. Keďže predmetné motorové vozidlo bolo nepojazdné, uzatvoril právny predchodca žalobcu (poškodený) ako nájomca so žalobcom ako prenajímateľom zmluvu o prenájme motorových vozidiel, na základe ktorej žalobca prenechal poškodenému do dočasného užívania motorové vozidlo Citroen C5, EČV: I., a nájomca sa zaviazal zaplatiť nájom vo výške 30,- eur bez DPH za každý deň prenájmu náhradného vozidla. Dňa 08.08.2019 vystavil žalobca právnemu predchodcovi žalobcu za užívanie náhradného vozidla faktúru na sumu 972,- eur s DPH s dátumom splatnosti 25.08.2019. 2.1. Listom z 10.10.2019 žalovaný oznámil žalobcovi, že ukončil šetrenie poistnej udalosti a žalobcovi bola vyplatená suma vo výške 567,- eur, t. j. cena denného nájmu 21,- eur bez DPH oproti fakturovanej sume 30,- eur bez DPH. Ku dňu podania žaloby nebola zo strany žalovaného zaplatená zvyšná časť dlžnej sumy 243,- eur. Zníženie náhrady škody označil žalobca za nedôvodné, keďže poškodený si požičal náhradné vozidlo iba na nevyhnutné obdobie, kedy sa jeho poškodené motorové vozidlo nachádzalo v servise a nemohol ho užívať v dôsledku spôsobenej škody. Náhradné vozidlo bolo z takej istej kategórie ako poškodené motorové vozidlo. 2.2. Žalobca uviedol, že zmluvou o postúpení pohľadávky z 18.05.2020 bol nárok na zaplatenie dlžnej sumy postúpený z právneho predchodcu žalobcu spoločnosti Moitin s.r.o., so sídlom Miletičova 5B, Bratislava, IČO: 47 349 069, ako postupcu na žalobcu ako postupníka, čím sa žalobca stal aktívne legitimovaným vo veci. Dňa 18.05.2020 bolo žalovanému zaslané oznámenie postupcu o postúpení pohľadávky. Žalovaný napriek tomu dlžnú sumu žalobcovi do podania žaloby neuhradil.
3. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 24Up/275/2021 zo 16.03.2021 navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. 3.1. Žalobným návrhom uplatnená istina vo výške 243,- eur spočíva v rozdiele sumy vo výške 810,- eur bez DPH uvedenej na faktúre č. X-XXXXXX za prenájom náhradného motorového vozidla a sumy vo výške 567,- eur, ktorá bola vyplatená žalovaným titulom náhrady vynaložených nákladov za prenájom náhradného motorového vozidla po dobu opravy poškodeného motorového vozidla po škodovej udalosti zo dňa 06.07.2019. Náklady, ktoré mal poškodený vynaložiť na zaobstaranie náhradného vozidla, a ktoré prevyšujú žalovaným už uhradenú náhradu za takúto škodu, nepovažuje za nutne a účelne vynaložené. Poukázal pritom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3MCdo 3/2015 z 28.06.2016 odkazujúce na rozhodnutie R 7/1992. 3.2. Žalovaný pri likvidácii po doručení faktúry č. X-XXXXXXX, vystavenej dňa 08.08.2019 na sumu 810,- eur bez DPH, čo predstavuje 30,- eur bez DPH/deň, uskutočnil s cieľom overenia denného prenájmu za daný typ požičaného motorového vozidla a počet zapožičaných dní svoj prieskum trhu s ohľadom na typ prenajatého vozidla (Toyota Yaris) a dĺžku nájmu a obstaral vzorky trhu. V tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že žalobca v podanom návrhu uvádza, že „žalobca prenechal právnemu predchodcovi žalobcu motorové vozidlo zn. Citroen C5 EVČ: I.“, avšak v zmysle príloh k podanému návrhu v skutočnosti žalobca prenechal poškodenému motorové vozidlo zn. Toyota Yaris, ECV: I.- XXXVU. 3.3. Na základe uvedeného za dôvodnú považoval žalovaný sumu denného nájmu 21,- eur bez DPH/ deň, nie sumu 30,- eur bez DPH/deň, uvedenú na predloženej faktúre. Je toho názoru, že požadovaná suma za deň prenájmu nezodpovedá trhovým podmienkam s ohľadom na dĺžku zapožičania a kategóriu vozidla. Vyplatením čiastky 567,- eur došlo s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu k riadnemu odškodneniu poškodeného.
3.4. K uplatňovaným úrokom z omeškania žalovaný uviedol, že sa s plnením nedostal do omeškania, preto mu nemohla vzniknúť povinnosť platiť žalobcovi úrok z omeškania; poukázal pritom na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26.02.2019 sp. zn. 1Cdo/212/2017 a z 22.11.2018 sp. zn. 3Cdo/145/2017.
4. Žalobca v replike k odporu žalovaného uviedol, že cena prenájmu za náhradné motorové vozidlo bola nevyhnutná a primeraná, keď poškodenému z dopravnej nehody vznikla poškodením veci škoda na majetku, čím došlo k naplneniu zákonných podmienok týkajúcich sa práva na náhradu škody z povinného zmluvného poistenia v prospech poškodeného. Keďže do nároku na náhradu škody patrí aj škoda súvisiaca s vynaloženými nákladmi za prenájom náhradného motorového vozidla, je podľa žalobcu ním uplatnený nárok v celom rozsahu dôvodný. 4.1. Žalobca popiera tvrdenie žalovaného o údajnej primeranosti výšky dennej sadzby nájmu v sume 30,- eur bez DPH (správne malo byť zrejme uvedené 21,- eur bez DPH, pozn.). Predložené vzorky trhu nepovažuje žalobca za relevantné východisko pri určovaní účelnej ceny nájmu náhradného vozidla, keďže z predložených cenníkov autopožičovní nie je zrejmé, čo všetko je zahrnuté v uvádzanej cene vozidla. Neexistuje zákonná ani zmluvná povinnosť stanovená poškodenému vyhľadať najlacnejšiu alternatívu nájmu motorového vozidla. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2Cob/97/2018 zo dňa 19.03.2019 a sp. zn. 2Cob/134/2014 zo dňa 05.05.2015; tvrdí, že cena nájmu predmetného motorového vozidla vo výške 30,- eur bez DPH za jeden deň je primeraná obvyklým cenám v mieste a v čase nájmu. 4.2. Žalobca uviedol, že podľa jeho názoru má nárok aj na požadovaný úrok z omeškania, keďže žalovaný si nesplnil svoju povinnosť a výšku škody neoprávnene krátil.
5. Žalovaný v duplike uviedol, že nepresadzuje v konaní najlacnejšiu zistenú cenu nájmu, ani nevychádzal z predpokladu, že poškodený musí zvoliť najlacnejší nájom; žalovaný však tvrdí, že nie je bez významu, ak cena presahuje bežné ceny nájmu pre daný typ vozidla a dobu nájmu. 5.1. Ďalej uviedol, že poškodený (tak ako každý iný subjekt) sa má v zmysle všeobecnej prevenčnej povinnosti správať tak, aby škoda nenarastala, aby nedošlo k jej zväčšovaniu. Škodca síce zodpovedá za to, že poškodený si musel prenajať vozidlo, avšak už by nemal zodpovedať za to, že pri prenajatí konal poškodený nehospodárne, neekonomicky, v rozpore s trhovou logikou, keď si z dostupných ponúk vybral takú, ktorá patrí medzi najvyššie. Poškodený nepreukázal, že porovnateľné vozidlá v iných požičovniach neboli dostupné, ani nijako inak nezdôvodnil svoj výber. Keďže škodca nemá vplyv na výber prenajímateľa, nemôže niesť zodpovednosť za to, ako (nehospodárne) bol daný výber realizovaný. Má za to, že od škodcu (jeho zodpovednostného poisťovateľa) nemožno požadovať ako náhradu škody
sumu, ktorá je neprimeraná, teda nekorešponduje s priemernými resp. obvyklými cenami (pokiaľ sa nepreukážu okolnosti nútiace poškodeného práve k danému výberu). 5.2. Cenu prenájmu vo výške 21,- eur bez DPH považuje žalovaný za primeranú, pričom primeranosť tejto ceny podporujú vzorky trhu, z ktorých pri výpočte poistného plnenia žalovaný vychádzal. Rozsah náhrady škody závisí od objektívnych, nie subjektívnych skutočností. Výber náhradného motorového vozidla, ako i cenu, za akú si takéto vozidlo poškodený prenajme, je prejavom jeho subjektívnej vôle. Škodca tieto skutočnosti nemôže žiadnym spôsobom ovplyvniť, preto je potrebné nepochybne preukázať dôvodnosť a účelnosť nákladov vynaložených poškodeným, čo žalobca doposiaľ predloženými dôkazmi nepreukázal.
6. Súd vo veci vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi, a to zmluvou o postúpení pohľadávky z 18.05.2020, oznámením postupcu o postúpení pohľadávky z 18.05.2020, podacím lístkom z 15.06.2020, zmluvou o prenájme motorových vozidiel č. XXXXXXXXXX z 12.07.2019, faktúrou žalobcu z 08.08.2019 č. X-XXXXXX na sumu 810,- eur bez DPH, oznámením žalovaného o poistnom plnení z 10.10.2019, predžalobnou výzvou z 15.06.2020 spolu s podacím lístkom, preberacím protokolom z 12.07.2019, odovzdávacím protokolom z 08.08.2019, záznamom o dopravnej nehode zo 06.07.2019, cenníkmi prenájmu vozidiel - vzorky trhu www.rai.sk <http://www.rai.sk>, cenníkmi prenájmu vozidiel autopožičovne RentPoint, Rent a car M&T, ako i ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav:
7. Z vyjadrení strán počas súdneho sporu a predložených listinných dôkazov mal súd za nesporné, že 06.07.2019 došlo k poškodeniu motorového vozidla právneho predchodcu žalobcu Toyota Corolla, EČV: I.. Poškodený ako nájomca uzavrel 12.07.2019 so žalobcom ako prenajímateľom zmluvu o prenájme motorových vozidiel, na základe ktorej si poškodený od žalobcu prenajal motorové vozidlo Toyota Yaris, EČV: I.-XXXVU, za prenájom ktorého si žalobca fakturoval sumu 30,- eur bez DPH (36,- eur s DPH) za deň nájmu, celkom 27 dní nájmu, t. j. do 08.08.2019, uplatnenú u žalovaného titulom náhrady škody spôsobenej prevádzkou dopravného prostriedku z povinného zmluvného poistenia. Žalovaný uhradil žalobcovi len sumu 567,- eur. Zvyšnú časť dlžnej sumy vo výške 243,- eur žalovaný žalobcovi, na ktorého bol nárok na náhradu škody postúpený poškodeným zmluvou o postúpení pohľadávky z 18.05.2020, do podania žaloby neuhradil. 7.1. Medzi stranami bolo sporné, či žalovaný oprávnene znížil poskytnuté plnenie s ohľadom na výšku denného nájmu náhradného motorového vozidla.
8. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. 8.1. Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. 8.2. Podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. 8.3. Podľa § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení. 8.4. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „zákon č. 381/2001 Z. z.“) poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu a/ škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, b/ škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c/ účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a/, b/ a d/, ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a/ alebo písm. b/ alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie, d/ ušlého zisku. 8.5. Podľa § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z. z. poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti
a/ skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b/ poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené. 8.6. Podľa § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia. 8.7. Podľa § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z. z. ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu. 8.8. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.
9. Predmetom rozhodovaného sporu je nárok poškodeného (resp. subjektu, na ktorého poškodený nárok postúpil) na náhradu škody proti poisťovateľovi subjektu, ktorý spôsobil škodu prevádzkou motorového vozidla.
10. Z ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. vyplýva povinnosť poškodeného preukázať ním uplatnený nárok na náhradu škody. V rozhodovanej veci to znamená, že bolo povinnosťou žalobcu, na ktorého bol nárok na náhradu škody postúpený poškodeným, tento nárok riadne preukázať. 10.1. Bolo teda povinnosťou žalobcu preukázať, že ním uplatnený nárok predstavuje škodu, za ktorú zodpovedá žalovaný titulom povinného zmluvného poistenia. Predmetná skutočnosť vyplýva nielen z vyššie označeného ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z., ale aj z ustanovenia § 4 ods. 2 písm. b/ zákona, keďže poisťovateľ (v rozhodovanom spore žalovaný) je povinný nahradiť preukázané nároky na náhradu škody. 10.2. Súd pri svojom rozhodovaní poukazuje na judikát č. R 7/1992, v zmysle ktorého náhrada nákladov za prenájom náhradného vozidla predstavuje skutočnú škodu, ktorú je škodca povinný nahradiť v rozsahu nutne a účelne vynaložených nákladov. 10.3. Vychádzajúc z uvedeného bolo povinnosťou žalobcu preukázať, že ním požadovaná suma predstavuje nutne a účelne vynaložené náklady zo strany poškodeného.
11. Žalobca svoj nárok na náhradu škody proti žalovanému ako poisťovateľovi odvodzuje z faktúry č. 2-190296 a ňou fakturovanej sumy 810,- eur bez DPH predstavujúcej nájomné za náhradné vozidlo za obdobie 27 dní.
12. Podľa názoru súdu žalobca uniesol dôkazné bremeno ohľadom žalobou uplatneného nároku, keďže predložením cenníkov požičovní porovnateľných vozidiel v dotknutej oblasti bolo preukázané, že suma denného nájomného za prenájom náhradného motorového vozidla vo výške 30,- eur bez DPH predstavuje nutne a účelne vynaložené náklady zo strany poškodeného, čo znamená, že žalobca si splnil svoju povinnosť vyplývajúcu mu z ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z.
13. Na základe uvedeného súd konštatuje, že žalobca v spore preukázal, že poškodenému (resp. žalobcovi, na ktorého bol nárok poškodeného postúpený) vznikla s prenájmom náhradného motorového vozidla skutočná škoda v podobe nutne a účelne vynaložených nákladov v sume 810,- eur bez DPH (30,- eur za deň, spolu za 27 dní). Hoci cena denného nájmu 30,- eur/deň sa nachádza na hornej hranici cenového pásma v danom mieste a čase, súd nezistil, že by z neho výrazne vybočovala. Z tohto dôvodu dospel k záveru, že žalobca má v rozhodovanom spore nárok na zaplatenie rozdielu medzi sumou 810,- eur predstavujúcou nájomné za 27 dní (po 30,- eur/deň) a žalovaným vyplatenou sumou 567,- eur. Preto vyhodnotil žalobu žalobcu o zaplatenie 243,- eur ako dôvodnú.
14. Žalobca si v konaní uplatnil aj príslušenstvo pohľadávky podľa predpisov občianskeho práva. V zmysle § 517 Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vlády SR č. 87/1995 Z. z. vznikol žalobcovi tiež nárok na úrok z omeškania zo žalovanej sumy vo výške 5 % odo dňa nasledujúceho po 15. dni
odo dňa ukončenia šetrenia poistnej udalosti žalovaným. Žalovaný oznámením z 10.10.2019 oznámil, že ukončil šetrenie poistnej udalosti, do omeškania sa teda dostal 26.10.2019. Súd preto žalobcovi priznal úrok z omeškania v zákonnej výške 5 % ročne zo sumy 243,- eur od 26.10.2019 do zaplatenia s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Obdo/27/2021 z 23.02.2022.
15. Na základe uvedeného uložil súd žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 243,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 243,- eur od 26.10.2019 do zaplatenia (výrok I.).
16. O trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 255 ods. 1 v spojení s ustanovením § 262 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. 16.1. O výške náhrady trov konania žalobcu rozhodne súdny úradník súdu prvej inštancie samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský súd Bratislava III.
Odvolanie má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP) obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) [§ 363 CSP].
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).