Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_37P-43-2013.pdf
PDF · 111.03 KB
Case nature
Area
Subarea
37P/43/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava, v konaní pred sudcom JUDr. Igorom Malým, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: U. t.č. bytom u starých rodičov E., zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, dieťa otca U. a matky U., na návrh navrhovateľky v 1. rade: K. a navrhovateľa v 2. rade: E. o zverenie do náhradnej osobnej starostlivosti, takto
rozhodol:
Súd z v e r u j e maloletú U. do náhradnej osobnej starostlivosti starých rodičov E. a K. s účinnosťou od 20.11.2013.
Osoba ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti je povinná vykonávať ju v rovnakom rozsahu ako ju vykonávajú rodičia. Právo zastupovať a spravovať majetok maloletého dieťaťa má iba v bežných veciach. Ak táto osoba predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa domáhať aby tento súlad preskúmal súd.
Otec U. je p o v i n n ý platiť výživné v prospech maloletej U. vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa § 2, písm. c) zák.č. 601/20013 Z.z. o životnom minime, a to s účinnosťou od 20.11.2013, ktoré výživné je otec povinný zaplatiť vždy do 15-teho dňa toho - ktorého mesiaca vopred k rukám navrhovateľov.
Matka U. je p o v i n n á platiť výživné v prospech maloletej U. vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa § 2, písm. c) zák.č. 601/20013 Z.z. o životnom minime, a to s účinnosťou od 20. 11. 2013, ktoré výživné je matka povinná zaplatiť vždy do 15-teho dňa toho - ktorého mesiaca vopred k rukám navrhovateľov.
Týmto sa mení Rozsudok Okresného súdu Trnava č. 36P/32/2005-19 zo dňa 21.10.2005, v časti o zverení maloletej U. do osobnej starostlivosti matke, a o povinnosti otca platiť výživné na maloletú U. k rukám matky.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovatelia K. a E. -starí rodičia maloletého dieťaťa- sa svojím návrhom doručeným súdu dňa 18.7.2013 domáhali zverenia maloletej U. do ich náhradnej osobnej starostlivosti, a zároveň určenia vyživovacej povinnosti pre rodičov vo výške po 60,00 € mesačne. Uviedli že maloletá je ich vnučkou, svojej matke sa narodila ako slobodnej matke. Spočiatku bývala maloletá so svojou matkou u navrhovateľov, ktorí však matke zrušili trvalý pobyt, nakoľko matka sa správala nezodpovedne (brala si
pôžičky, navrhovatelia sa báli o svoje bývanie). Maloletá bola zverená do osobnej starostlivosti matky rozsudkom Okresného súdu Trnava, otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletej (vyživovaciu povinnosť si neplní, matke je vyplácané náhradné výživné); matka maloletej sa v roku 2012 vydala, t.č. je na rodičovskej dovolenke. Odkedy matka začala žiť s jej novým manželom, maloletá telefonovala navrhovateľom aby prišli pre ňu, resp. či môže prísť k nim, plakala. Podľa navrhovateľov matka maloletej povedala že ju nenávidí, tvrdila že maloletá je psychicky narušená (dieťa je v poriadku, len matka sa jej nedostatočne venovala). Navrhovatelia maloletú U. vzali k sebe, a je u nich nepretržite od októbra 2012; maloletá odmieta byť s matkou, údajne povedala že matka v minulosti na jej ruke zahasila cigaretu a v zime ju vyhnala bosú na balkón. Navrhovatelia sa o dieťa riadne starajú, maloletá navštevuje 2. ročník základnej školy s dobrými výsledkami. Matka na výživu maloletej neprispieva, posiela iba náhradné výživné ktoré jej je vyplácané (nepravidelne). Navrhovateľka v 1. rade nemá žiaden príjem (je v štádiu posudzovania žiadosť o invalidný dôchodok, t.č. je na neplatenej pracovnej neschopnosti), navrhovateľ v 2. rade poberá dôchodok vo výške cca 450,00 € mesačne - z uvedeného príjmu hradia navrhovatelia náklady spojené s bývaním, stravu, ošatenie, hygienické potreby pre nich aj pre maloletú; okrem toho prispievajú ďalšej dcére ktorá žije u nich a má maloleté dieťa (u ktorého nebolo určené otcovstvo, a ktorá poberá iba rodičovský príspevok). Navrhovatelia uviedli že spĺňajú predpoklady pre zverenie maloletej do ich osobnej starostlivosti - sú jej starými rodičmi, dlhodobo sa o ňu starajú, jej zverenie do ich náhradnej osobnej starostlivosti by bolo v záujme maloletej.
K návrhu priložili navrhovatelia rodný list matky maloletej, rodný list maloletej U., potvrdenie o príjme navrhovateľky v 1. rade, potvrdenie sociálnej poisťovne o vyplatených nemocenských dávkach navrhovateľky v 1. rade, potvrdenie sociálnej poisťovne o poberaní invalidného dôchodku navrhovateľom v 2. rade (t.č. vo výške 471,50 € mesačne).
Súd si pre svoje rozhodnutie zadovážil ďalej správu o povesti navrhovateľov v 1. a 2. rade, otca a matky, správu ÚPSVaR zo dňa 6.9.2013 o prešetrení pomerov v domácnosti navrhovateľov, potvrdenie sociálnej poisťovne o priebehu zamestnaní navrhovateľov a otca, potvrdenie sociálnej poisťovne o skutočnosti, že rodičia maloletej a navrhovateľka v 1. rade nie sú poberateľmi dávok dôchodkového poistenia, navrhovateľ v 2. rade je poberateľom invalidného dôchodku vo výške 471,50 € mesačne, oznámenie Obvodného úradu o skutočnosti, že navrhovateľka v 1. rade má 1x záznam v evidencii priestupkov, navrhovateľ v 2. rade má 2 záznamy, matka záznam nemá, otec má 3 záznamy, oznámenie sociálnej poisťovne o skutočnosti že rodičia maloletej ani navrhovatelia nie sú t.č. poberateľmi dávky v nezamestnanosti, platiteľoch poistného za navrhovateľku, otca a matku, oznámenie ÚPSVaR o skutočnosti že matka je poberateľkou rodičovského príspevku vo výške 199,60 €, náhradného výživného vo výške 66,39 € a prídavku na deti vo výške 69,30 € mesačne, rodný list maloletého dieťaťa, sobášny list navrhovateľov, potvrdenie MUDr. W. o zdravotnom stave navrhovateľov, potvrdenie o trvalom pobyte navrhovateľov, prehľad nákladov na chod domácnosti navrhovateľov a na maloletú.
Matka sa k návrhu vyjadrila podaním došlým súdu dňa 5.9.2013 v ktorom uviedla že maloletá U. je zverená do jej osobnej starostlivosti rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 20.10.2005 (sp.zn. 36P/32/2005). S návrhom na zverenie maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti starých rodičov matka nesúhlasí; nesúhlasí s vyjadreniami navrhovateľov, ktoré považuje za klamstvá a nepodložené tvrdenia. Maloletá bývala s matkou a jej manželom v spoločnej domácnosti od 15.1.2010 do októbra 2012 - do školy začala chodiť v školskom roku 2011/2012, dosahovala výborné školské výsledky (aj vďaka tomu že manžel matky jej pomáhal s výchovou detí), o dieťa sa matka riadne starala. V tom čase navštevovala navrhovateľov (jej rodičia), oni však matku osočovali, nadávali jej, maloletú navádzali na to aby sa matke vysmievala, nemala voči nej žiadny rešpekt a nepovažovala ma za svoju matku. V roku 2009 (po rozchode s bývalým partnerom) matka bola nútená bývať tri mesiace v J. hoci navrhovatelia majú veľký 3-izbový byt, v tom čase mali dostatočný príjem, ktorý im teraz chýba. Podľa matky navrhovatelia nemajú záujem o maloletú, ale o financie tomu prislúchajúce. Žiada aby súd návrh na zverenie maloletej U. do náhradnej osobnej starostlivosti starých rodičov zamietol.
Navrhovateľka v 1. rade na pojednávaní konanom dňa 16.9.2013 uviedla že podľa vyjadrení maloletej ju matka a jej terajší manžel neprimerane trestali, nadávali jej, vyhrážali sa že ju zveria do ústavu a pod.
- maloletá býva t.č. s navrhovateľmi. Maloletá s matkou nechce komunikovať, nechce k nej chodiť na návštevy, bojí sa jej; matka sa o maloletú nezaujíma, na narodeniny a meniny jej nedáva žiadne darčeky
(na Vianoce darčeky dostala, maloletá si ich bola vziať u matky). Maloletá sa k matke nepýta, ani matka o maloletú záujem nemá, nechce ju vziať do svojej domácnosti. Otec o maloletú nejaví vôbec žiadny záujem.
Navrhovateľ v 2. rade na pojednávaní konanom dňa 16.9.2013 uviedol že sa stotožňuje s prednesom navrhovateľky v 1. rade - maloletá sa matky bojí, má obavu aj chodiť do školy pretože sa bojí, že si ju matka zoberie.
Matka na pojednávaní konanom dňa 16.9.2013 uviedla že o maloletú má záujem - kupuje jej darčeky na meniny aj na narodeniny a na Vianoce. Maloletá k nej nechodí, podľa matky jej navrhovatelia zakazujú stýkať sa s ňou (navrhovateľ v 2. rade sa matke viackrát vyhrážal). Matka býva spolu s terajším manželom v dvojizbovom byte v podnájme, podmienky na bývanie majú dobré, bývajú s nimi ešte dve maloleté deti. Je pravdou že maloletá vyhlásila že chce bývať s navrhovateľmi, že s matkou nechce bývať; matka sa o maloletú riadne starala, bola vždy čistá, chodila do školy, mala dobrý prospech.
Zástupkyňa kolízneho opatrovníka na pojednávaní konanom dňa 16.9.2013 uviedla že boli prešetrené pomery v domácnosti u navrhovateľov - nezistili žiadne problémy, o maloletú je riadne postarané, maloletá je spokojná a chce v tomto prostredí zotrvať aj naďalej.
ÚPSVaR vykonal poradensko - psychologické vyšetrenie maloletej, jej matky a starých rodičov (navrhovateľov) z ktorého záverov vyplynulo, že starí rodičia odôvodňovali svoj návrh na zverenie maloletej do ich osobnej starostlivosti tým, že matka si (keď mala maloletá deväť mesiacov) našla partnera, a aj s dieťaťom sa odsťahovala, následne sa jej narodilo druhé dieťa; s partnerom mali finančné problémy, menili podnájmy. Maloletá často prespávala u navrhovateľov, sťažovala sa na správanie sa matky k nej (vulgárne výrazy, bitky, krik, nadávky); od roku 2009 trávila maloletá viacej času u starých rodičov ako u matky. Matke sa následne narodilo tretie dieťa a nezvládla výchovnú situáciu - odvtedy sa maloletá nechce k matke vrátiť. Navrhovatelia sa o maloletú vzorne starajú, majú vzájomne vybudovanú citovú väzbu, chcú jej vytvoriť vhodné rodinné zázemie. Matka poukázala na svoje zlé vzťahy s rodičmi (navrhovateľmi), ktorí sa jej miešali do výchovy maloletej. Maloletá vyjadrila spokojnosť vo výchovnom prostredí starých rodičov, títo sa o ňu zaujímajú a starajú sa, podľa maloletej ju matka nemá rada, nenávidí ju (keď bývala s matkou často jej nadávala a bila ju za maličkosti); u starých rodičov sa cíti dobre, domov sa nechce vrátiť. Na záver uviedli že maloletá U. má narušenú vzťahovú a citovú väzbu voči matke
- odmieta jej prítomnosť a bývanie v spoločnej domácnosti (hlavnou príčinu tohto stavu je nezvládnutie rodičovskej role matkou). Rolu rodičov prevzali starí rodičia, ku ktorým má maloletá vybudovaný vzťah a citovú väzbu, v ich prítomnosti sa cíti dobre, toto výchovné prostredie saturuje u nej potrebu istoty a bezpečia. Na základe uvedeného považuje ÚPSVaR zverenie maloletej do starostlivosti starých rodičov za riešenie, ktoré spĺňa požiadavky najlepšieho záujmu dieťaťa, pričom je potrebné akceptovať aj názor maloletej.
Navrhovateľka v 1. rade na pojednávaní konanom dňa 20.11.2013 uviedla že s matkou sa dohodli na jej zverení do náhradnej osobnej starostlivosti starým rodičom; majú vytvorené vhodné podmienky pre výchovu maloletej. Navrhovatelia súhlasia s tým aby boli obaja rodičia zaviazaní platiť výživné na maloleté v minimálnej výške.
Matka na pojednávaní konanom dňa 20.11.2013 uviedla že súhlasí s tým aby maloletá bola zverená do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľom, kde má vytvorené vhodné podmienky pre jej výchovu. Matka je poberateľkou rodičovského príspevku a prídavkov na deti spolu vo výške 199,60 €, žiadne ďalšie príjmy nemá. Má dve ďalšie maloleté deti, jej manžel je zamestnaný s príjmom okolo 850,00 €. Podľa vedomostí matky otec maloletej nie je nikde zamestnaný, býva u rodičov (v dome ktorý je odpojený od elektriky a plynu pre neplatenie); otec sa o maloletú už niekoľko rokov vôbec nezaujíma, nekontaktuje sa s ňou.
Zástupkyňa kolízneho opatrovníka na pojednávaní konanom dňa 20.11.2013 uviedla že s poukazom na závery psychologického vyšetrenia odporúčajú aby maloletá bola zverená do náhradnej osobnej starostlivosti starých rodičov, kde má vytvorené vhodné podmienky pre jej výchovu. Nakoľko rodičia majú minimálne príjmy, resp. sú bez príjmu súhlasí s určením výživného vo výške 30% životného minima.
Otec sa na pojednávanie konané dňa 20.11.2013 (ani na pojednávanie konané dňa 16.9.2013) nedostavil hoci predvolanie na pojednávanie mu bolo včas a riadne doručené (jeho prevzatie potvrdil podpisom na doručenke dňa 20.9.2013, resp. 30.8.2013)), svoju neúčasť neospravedlnil, o odročenie pojednávania ne požiadal.
Súd v zmysle ustanovenia § 101, ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, keďže sa riadne predvolaný účastník nedostavil na pojednávanie, ani nepožiadal o odročenie, konal v neprítomnosti tohto účastníka; prihliadol pritom na obsah spisu a predložené a vykonané dôkazy.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľov (starých rodičov maloletej), matky maloletej a zástupkyne kolízneho opatrovníka ustanovenému maloletému dieťaťu, oboznámil sa s listinnými dôkazmi uvedenými vyššie, s vyjadreniami účastníkov a ÚPSVaR, oboznámením sa s obsahom pripojených spisov Okresného súdu Trnava sp.zn. 20P/124/2013 a 36P/32/2005, ako i oboznámením sa s celým obsahom spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový a právny stav:
Maloletá U. má X rokov - momentálne žije so svojimi starými rodičmi (navrhovateľmi), ktorí majú vytvorené vhodné podmienky na jej výchovu; maloletá odmieta bývať v domácnosti matky, u starých rodičov je spokojná, chce u nich ostať. Maloletá je v zdravá, chodí do základnej školy v mieste bydliska, má potreby primerané jej veku, zvýšené výdavky na jej výchovu nie sú.
Rozsudkom Okresného súdu Trnava č. 36P/32/2005-19 zo dňa 21.10.2005 bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky, otcovi bola určená vyživovacia povinnosť voči maloletej.
Navrhovateľka v 1. rade -stará matka maloletej- je t.č. bez príjmu (je v štádiu posudzovania o priznanie invalidného dôchodku), navrhovateľ v 2. rade -starý otec maloletej- je poberateľom invalidného dôchodku vo výške 471,50 € mesačne; navrhovatelia nemajú žiadne iné príjmy. Navrhovatelia bývajú v byte, maloletá má u nich vytvorené vhodné podmienky na jej výchovu, navrhovatelia sú bezúhonní, zdravotne spôsobilí starať sa o zverenú osobu, a spĺňajú všetky podmienky na to, aby im maloletá bola zverená do náhradnej osobnej starostlivosti. Výdavky na chod domácnosti majú navrhovatelia obvyklé, zvýšené výdavky nemajú žiadne.
Matka maloletej vyslovila súhlas s jej zverením do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľom (starým rodičom); otec maloletej sa o ňu niekoľko rokov vôbec nezaujíma, nekontaktuje sa s ňou.
Matka maloletej poberá rodičovský príspevok vo výške 199,60 € mesačne, ďalšie príjmy nemá; okrem maloletej U. má matka dve ďalšie vyživovacie povinnosti (výdavky na ich výchovu sú obvyklé, nezvýšené). Manžel matky je zamestnaný s príjmom cca. 850,00 € mesačne. Výdavky rodiny matky na chod domácnosti sú v obvyklej výške.
Príjmy otca nie sú známe, resp. súd nezistil žiadne jeho príjmy - podľa vyjadrenia matky je otec nezamestnaný, býva s rodičmi v zlých pomeroch (dom odpojený pre neplatenie od elektriky a plynu); jeho výdavky nie sú známe.
Navrhovatelia vyslovili súhlas s platením výživného rodičmi maloletej v minimálnej zákonom stanovenej výške.
Podľa § 44, ods. 1, ods. 2, ods. 3, písm. a) a ods. 4 Zákona o rodine náhradnou starostlivosťou je viacero osobitne usporiadaných, na seba nadväzujúcich a vzájomne sa podmieňujúcich dočasných opatrení, ktoré nahrádzajú osobnú starostlivosť rodičov o maloleté dieťa v prípadoch, ak ju rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť.
Náhradná starostlivosť, na ktorej základe vznikajú vzťahy medzi maloletým dieťaťom a inou osobou, môže vzniknúť len rozhodnutím súdu a jej obsah tvoria práva a povinnosti vymedzené zákonom alebo súdnym rozhodnutím.
Náhradnou starostlivosťou je zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby než rodiča.
Súd pri rozhodovaní o tom, ktorý zo spôsobov náhradnej starostlivosti zvolí, vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa.
Podľa § 45, ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, ods. 6, ods. 7 a ods. 8 Zákona o rodine ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa.
Pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady.
V rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, jej rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu.
Osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak táto osoba predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd.
Rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú práva a povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností len v rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Rodičia majú právo stýkať sa s maloletým dieťaťom, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Ak sa s osobou, ktorej bolo maloleté dieťa takto zverené, nedohodnú o výkone tohto práva, rozhodne na návrh niektorého z rodičov alebo tejto osoby súd.
Vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím súdu podľa odseku 1 nezaniká.
Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby výživné poukazovali osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti.
Podľa § 46, ods. 1 Zákona o rodine maloleté dieťa možno zveriť do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti manželom.
Podľa § 62, ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62, ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62, ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62, ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75, ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76, ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 78, ods. 1 Zákona o rodine možno dohody a súdne rozhodnutia o výživnom zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 2, písm. c) zák.č. 601/2003 Z.z. o životnom minime za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm 90,42 eura mesačne, ak ide 1. o zaopatrené neplnoleté dieťa, 2. o nezaopatrené dieťa.
Zverenie maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti inej fyzickej osobe je výnimkou zo zásady, že starostlivosť o výchovu a vývoj maloletého dieťaťa je predovšetkým právom a povinnosťou jeho rodičov (tým dochádza k faktickému obmedzeniu rodičovských práv, avšak nie je potrebné osobitne obmedzenie rodičovských práv aj vyslovovať), keď táto forma náhradnej starostlivosti o maloleté dieťa má prednosť pred ostatnými formami náhradnej starostlivosti (pestúnska starostlivosťou a ústavná starostlivosť).
Predpokladom pre zverenie maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti inej fyzickej osobe než rodiča je, že to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, že osoba ktorej sa má maloleté dieťa zveriť je fyzickou osobou, že fyzická osoba ktorej sa má maloleté dieťa zveriť s tým súhlasí, má trvalý pobyt na území SR, má plnú spôsobilosť na právne úkony, má predpoklady pre osobnú starostlivosť o maloleté dieťa (zdravotné, osobnostné a morálne, a pod.), zaručuje spôsobom svojho života že náhradnú osobnú starostlivosť bude vykonávať v záujme maloletého dieťaťa; súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti má uprednostniť predovšetkým príbuzného dieťaťa.
Súd osobe ktorej maloleté dieťa zveruje do osobnej starostlivosti, vymedzí rozsah práv a povinností vo vzťahu k dieťaťu, pričom sa jedná o bežné záležitosti, nakoľko o ostatných (podstatných) otázkach týkajúcich sa maloletého dieťaťa rozhodujú aj naďalej rodičia (ak osoba u ktorej sa maloleté dieťaťa nachádza v náhradnej osobnej starostlivosti má zato, že rozhodnutie zákonného zástupcu nie je v súlade so záujmom maloletého, môže sa domáhať preskúmania súdom, či rozhodnutie zákonného zástupcu je alebo nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa).
Vyživovacia povinnosť rodičov voči dieťaťu nezaniká - ak teda súd rozhodne o umiestnení maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti, upraví aj rozsah vyživovacej povinnosti rodičov, ktorých zaviaže platiť výživné do rúk osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti.
Na návrh rodičov súd rozhodne aj o styku rodičov s dieťaťom, zákon však v tomto smere uprednostňuje mimosúdnu dohodu.
Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že maloleté dieťa žije momentálne so svojimi starými rodičmi v prostredí, ktoré je mu známe, ku ktorému má pozitívnu väzbu a ktoré je pre neho plne vyhovujúce, kde sú vytvorené vhodné podmienky pre jeho výchovu; maloletá sa sama pri jej psychologickom vyšetrení vyjadrila že chce ostať bývať s navrhovateľmi (svojimi starými rodičmi), k matke sa vrátiť nateraz nechce. Navrhovatelia spĺňajú všetky podmienky (zdravotný stav, bezúhonnosť, spôsob života, ekonomické zabezpečenie) pre zverenie maloletého dieťaťa do ich (náhradnej) osobnej starostlivosti. Súd preto považoval za prospešné pre maloleté dieťa zveriť ho do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľov, jeho starých rodičov - takéto rozhodnutie je podľa názoru súdu v záujme maloletej. Súd poveril zastupovaním a správou majetku maloletej v bežných veciach osoby ktorým bola zverená do náhradnej osobnej starostlivosti z praktických dôvodov, v zmysle príslušných zákonných ustanovení. Matka so zverením dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti výslovne súhlasia, otec sa o maloletú viac rokov vôbec nezaujíma, nijakým spôsobom sa s ňou nekontaktuje.
Vo veci určenia výšky výživného súd vzal do úvahy príjmy a výdavky navrhovateľov (navrhovateľka v 1. rade je t.č. bez príjmu - je v štádiu posudzovania o priznanie invalidného dôchodku, navrhovateľ v 2. rade je poberateľom invalidného dôchodku vo výške 471,50 € mesačne, výdavky navrhovateľov sú obvyklé, zvýšené výdavky nemajú žiadne), príjmy a výdavky otca (príjmy žiadne, resp. nezistené,
výdavky nezistené) a matky (príjmy 199,60 € mesačne, výdavky v obvyklej výške, pričom matka maloletej má dve ďalšie vyživovacie povinnosti; manžel matky je zamestnaný s príjmom cca. 850,00 € mesačne), a oprávnené potreby maloletej (obvyklé, nezvýšené), a dospel k názoru, že určenie výživného matke aj otcovi vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona mesačne, čo je síce výživné na úrovni zákonom určeného minima, je vzhľadom na všetky okolnosti prípadu primerané výživné, v súlade s § 75, ods. 1 Zákona o rodine (navrhovatelia vyslovili súhlas s platením výživného rodičmi maloletej v minimálnej zákonom stanovenej výške). Vyživovaciu povinnosť rodičov súd upravil od 20.11.2013 (deň rozhodnutia súdu), t.j. nedoplatok na zročnom výživnom rodičom nevznikol.
Súd rozhodol o náhrade trov konania v zmysle § 146, ods. 1 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, ku Krajskému súdu v Trnave, cestou podpísaného súdu, v štyroch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42, ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
V prípade, že povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.