Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/105/2012

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: Orange Slovensko, a.s., so sídlom Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 697 270, proti žalovanému: F. V. S., nar. XX.X.XXXX, toho času na neznámom mieste, zastúpeného opatrovníkom Mgr. V. V., vyšším súdnym úradníkom Okresného súdu W., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOSS, so sídlom Prešov, Námestie legionárov č. 5, IČO: 42 176 778, právne zastúpeného advokátom JUDr. Ambrózom Motykom, so sídlom v Stropkove, Námestie SNP č. 7, o zaplatenie 749,83 eur s príslušenstvom, o odvolaní vedľajšieho účastníka proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č. k. -93 zo dňa 5.9.2012, zhodou hlasov členov senátu takto

rozhodol:

M e n í rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o trovách konania tak, že žalobca je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na účet právneho zástupcu JUDr. Ambróza Motyku, advokáta trovy konania vo výške 212,16 € do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Ambróza Motyku, advokáta trovy odvolacieho konania vo výške 21,11 € do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

Žalovanému a žalobcovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom zastavil konanie v časti zaplatenia sumy 650 eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 23.7.2010 do zaplatenia. Odporcovi (v ďalšom texte žalovaný - ) bola uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľovi (v ďalšom texte žalobca - ) sumu 99, eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 23.7.2010 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania bolo rozhodnuté tak, že žalobca nemá právo na náhradu trov konania a žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva. Žalobcovi bola uložená povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania vo výške 162,05 eur na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka JUDr. Ambróza Motyku.

Svoje rozhodnutie o trovách konania súd zdôvodnil odkazom na ust. , veta prvá a . Vo vzťahu k pôvodne uplatnenému nároku výsledok konania je taký, že návrhu bolo sčasti vyhovené a sčasti bolo konanie zastavené. Návrh na rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania podal iba žalobca a vedľajší účastník. Pri výpočte pomeru úspechu účastníkov v konaní pre účel rozhodnutia o trovách konania súd vychádzal zo stavu ku dňu vyhlásenia rozsudku ( ). Žalobca bol

v konaní úspešný v časti o zaplatenie sumy 99,83 eur a úroku z omeškania zo sumy 99,83 eur vo výške 9 % ročne od 23.7.2010 do zaplatenia. Žalovaný bol v konaní úspešný v časti zaplatenia sumy 650 eur a

9 % ročného úroku z omeškania od 23.7.2010 do zaplatenia, v ktorej bolo konanie zastavené zavinením žalobcu. Z procesného hľadiska preto platí, že úspech v prevažnej časti mal žalovaný. Vychádzajúc z výšky žalovanej istiny s úrokom z omeškania kapitalizovaný ku dňu vyhlásenia rozsudku (spolu teda zo sumy 893,30 eur), bol žalobca v konaní úspešný v rozsahu 13,31 % (118,93 eur) a žalovaný v rozsahu 89,69 % (774,37 eur). Vzhľadom na uvedený pomer úspechu a neúspechu právo na náhradu trov konania nemal žalobca. Úspešnejší žalovaný návrh na náhradu trov konania neurobil a súd mu preto náhradu trov nepriznal. Návrh na rozhodnutie o trovách konania však podal vedľajší účastník, ktorý trovy konania aj včas vyčíslil. Vedľajší účastník má právo na náhradu trov konania za rovnakých podmienok ako účastník, na strane ktorého v konaní vystupoval. Preto vzhľadom na výsledok konania a prevažujúci úspech žalovaného súd mu priznal náhradu trov konania vo výške zodpovedajúcej pomeru úspechu žalovaného k úspechu žalobcu. Súd sa nestotožnil s argumentáciou vedľajšieho účastníka, ktorý trovy konania žiadal v plnej výške tak, ako keby predmetom konania bolo iba zaplatenie zmluvnej pokuty. Vedľajší účastník vstúpil do celého konania, predmetom ktorého bolo tak zaplatenie zmluvnej pokuty aj ceny poskytnutých služieb, spolu v sume 749,83 eur s príslušenstvom. Z uvedeného vstupu vedľajšieho účastníka nijako nevyplýva, že by vedľajší účastník vstupoval len do časti konania týkajúcej sa zaplatenia zmluvnej pokuty. Svedčí o tom aj vyjadrenie k návrhu zo dňa 12.12.2011, kde zaujal postoj k celému predmetu konania, keď uviedol, že v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty navrhuje návrh ako nedôvodný zamietnuť a v časti o zaplatenie ceny služieb nárok nenamieta a navrhuje rozsudkom vyhovieť a zaviazať žalovaného k povinnosti zaplatiť ceny služieb a príslušné úroky. Vedľajší účastník preto má právo na náhradu trov konania rovnako, ako žalovaný, iba v pomere úspechu žalovaného k úspechu žalobcu, t. j. v rozsahu 76,38 %. Trovy vedľajšieho účastníka pozostávajú z trov právneho zastúpenia za 3 úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia a 2x písomné podanie na súd vo veci samej, t. j. vyjadrenie k návrhu zo dňa 12.12.2011 a vyjadrenie k veci zo dňa 24.5.2012), ktoré činia za jeden úkon právnej služby 51,45 eur. Po pripočítaní náhrady výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné (režijný paušál) vo výške 22,45 eur (2 á 7,41 eur + 1 á 7,63 eur) a zvýšení odmeny a náhrad o daň z pridanej hodnoty vo výške 19,65 eur, sumu spolu 212,16 eur. Vzhľadom na pomer úspechu žalovaného k úspechu žalobcu však vedľajšiemu účastníkovi patrí len 76,38 % z tejto sumy, teda 162,05 eur.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie vedľajší účastník. Napadol ním len výrok o náhrade jeho trov prvostupňového konania. Navrhol v tejto časti rozsudok zmeniť a zaviazať žalobcu povinnosti nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania vo výške 212,16 eur. Okrem toho si uplatnil aj náhradu trov odvolacieho konania za toto podanie v celkovej výške 40,03 eur. Ako dôvod uviedol, že nárok žalobcu pozostáva z dvoch samostatných nárokov. Vedľajší účastník nenamietal časť uplatneného nároku žalobcu vo výške 99,83 eur s príslušenstvom za poskytnuté elektronické komunikačné služby. Tieto nároky vyplývajú z rozličného skutkového základu aj právneho posúdenia, pričom oba mohli byť predmetom samostatných žalôb. Poukázal v tejto súvislosti na vyjadrenie k návrhu zo dňa 12.12.2011, podľa ktorého nenamietal časť uplatneného nároku žalobcu vo výške 99,83 eur a uplatnil si náhradu trov konania vzniklých právnym zastupovaním, pretože v konaní vystupoval na podporu žalovaného a v ním napádanej časti žaloby o zaplatenie zmluvnej

pokuty bol v celom rozsahu úspešný. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia Najvyšších súdov SR číslo R 28/1970, R 53/1993, uznesenie zo dňa 26.1.2011 sp. zn. . V obdobnej právnej veci rozhodol Krajský súd v Prešove o priznaní náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi vo veciach sp. zn. , , , . Vedľajší účastník bol v konaní o samostatnom nároku žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty v celom rozsahu úspešný. Preto súd rozhodol nesprávne, ak pri rozhodovaní o trovách vedľajšieho účastníka vychádzal z jeho pomerného úspechu a priznal mu náhradu trov konania vo výške 76,38 %. Súd musí vychádzať zo samostatnosti nárokov a pri nároku žalobcu na zmluvnú pokutu mal vedľajší účastník 100 % úspech a z toho treba vychádzať aj pri náhrade trov konania. Rozsah pôsobenia hlavného účastníka, na stane ktorého v konaní vystupuje, je zadefinovaný žalobou. Ak však vo veci ide o uplatňovanie dvoch alebo viacerých samostatných nárokov vyplývajúcich z rozličných právnych vzťahov, ktoré by mohli byť aj predmetom samostatných žalôb, vedľajší účastník sa môže sám rozhodnúť, do ktorého z týchto samostatných konaní, ktoré sú uplatňované v jednej žalobe, vstúpi, pretože ho nikto nemôže nútiť, aby vystupoval na strane žalovaného aj v spojenom samostatnom konaní, v ktorom nie sú porušované spotrebiteľské práva. Rozsah svojho pôsobenia v takýchto spojených veciach určuje sám vedľajší účastník.

K odvolaniu vedľajšieho účastníka sa vyjadril žalobca. Vyjadril nesúhlas s náhradou trov konania vedľajšieho účastníka, ktorý sa účelovo dáva zastupovať advokátmi a navrhol, aby súd vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal.

Pretože odvolanie vedľajšieho účastníka nesmerovalo proti rozhodnutiu vo veci samej, preskúmal ho odvolací súd bez nariadenia pojednávania ( ). Pri preskúmavaní odvolaním napadnutej časti rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený rozsudok preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimku by mohli tvoriť len vady konania, pokiaľ by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (, ). Po takomto preskúmaní napadnutej časti rozsudku, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie vedľajšieho účastníka je v konečnom dôsledku opodstatnené.

Na úvod je potrebné zdôrazniť, že konanie vo veci samej je právoplatne skončené, čomu predchádzal aj prejav vôle žalobcu o čiastočnom späťvzatí žaloby. Vady konania, ktoré predchádzali tomuto právoplatnému rozsudku, je treba vykladať eurokomfortným spôsobom, a teda aj tak, že vnútroštátnym súdom prináleží vyvodiť všetky dôsledky, ktoré podľa vnútroštátneho práva vyplývajú z nekalej povahy zmluvných podmienok s cieľom ubezpečiť sa, že spotrebiteľ takýmito podmienkami nebude viazaný. Stabilita práva a právnych vzťahov vyžaduje, aby sa nemohli napadnúť súdne rozhodnutia, ktoré sa stali konečnými po vyčerpaní dostupných opravných prostriedkov alebo po uplynutí lehôt stanovených na podanie týchto opravných prostriedkov. Podľa judikatúry Súdneho dvora EÚ, právo Spoločenstva neprikazuje vnútroštátnemu súdu, aby neuplatnil vnútroštátne procesné normy, na základe ktorých získava rozhodnutie právoplatnosť, aj keby to umožnilo napraviť porušenie akéhokoľvek ustanovenia práva Spoločenstva k predmetnému rozhodnutiu (rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 6.10.2009 C-40/08, bod 36, 37 a 59).

V preskúmavanej veci je treba dať za pravdu vedľajšiemu účastníkovi, že jej predmetom bolo prejednanie dvoch právnych vecí, ktoré sa považujú pre účely rozhodnutia o náhrade trov konania za samostatné. Išlo o veci, ktoré boli inak samostatne žalovateľné a len zásluhou žalobcu došlo k ich spojeniu na spoločné konanie.

Odvolací súd sa nestotožňuje s právnym názorom vedľajšieho účastníka o jeho práve vstúpiť do súdneho konania týkajúceho sa len jednej z týchto vecí. Vedľajší účastník vstupuje do konania na stranu konkrétneho účastníka, pričom má rovnaké práva a povinnosti, ako samotný účastník. Účelom jeho vstupu je ochrana práv takéhoto účastníka. Je v rozpore s účelom vedľajšieho účastníctva, pokiaľ vedľajší účastník zahlási svoj vstup len do časti predmetu konania, pričom uzná, že vo zvyšku predmetu konania účastník nie je v práve. To platí aj v prípade, že predmetom súdneho konania sú dve alebo viaceré spojené právne veci. Keďže vedľajší účastník zdieľa v súdnom konaní úspech či neúspech účastníka, na strane ktorého vstúpil, musí sa aj pri rozhodovaní o náhrade trov zohľadňovať úspešnosť, či neúspešnosť účastníka v konaní. Pokiaľ je teda účastník v konaní čiastočne neúspešný, v tom istom rozsahu je neúspešný aj vedľajší účastník.

V prípade, ak súd prejednáva v spoločnom konaní viacero právnych vecí, považuje sa pre účely rozhodnutia o náhrade trov konania každá z týchto veci za samostatnú. V takom prípade treba samostatne posúdiť mieru úspechu a neúspechu účastníkov a teda aj vedľajšieho účastníka (, ), ďalej zvážiť, či neúspech nebol len v nepatrnej časti alebo či rozhodnutie o výške plnenia nezáviselo od znaleckého posudku alebo úvahy súdu ( ), a to samostatne vo vzťahu ku každej z týchto vecí. Uvedené konania o čiastkových nárokoch majú totiž spoločné iba to, že sa o nich rozhoduje v jednom konaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 11.10.2012 sp. zn. ). To sa v plnom rozsahu týka aj rozhodovania o náhrade trov vedľajšieho účastníka, ktoré by malo zodpovedať úspechu, či neúspechu hlavného účastníka pri rozhodovaní o tej ktorej zo spojených vecí.

V preskúmavanej veci vzniklo právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu žalobcovi vo veci o zaplatenie 99,83 eur s príslušenstvom, a to podľa . Žalobca si náhradu trov síce uplatnil, ale jej výšku nevyčíslil a proti rozhodnutiu prvostupňového súdu, že nemá právo na náhradu trov konania, nepodal odvolanie.

Žalovanému, a teda aj vedľajšiemu účastníkovi vzniklo právo na náhradu trov konania v zastavenej časti o zaplatenie 650 eur s príslušenstvom, a to podľa . Žalovaný účastník si náhradu týchto trov neuplatnil a preto správne mu takáto náhrada nebola priznaná. Keďže však vedľajší účastník si toto právo uplatnil aj náhradu trov riadne vyčíslil, bol povinný prvostupňový súd vypočítať náhradu trov právneho zastúpenia z tarifnej hodnoty tvorenej predmetom veci 700,17 eur (pozostávajúcej z istiny 650 eur a sumy 50,17 eur ako kapitalizovanej sumy úrokov z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 650 eur od 23.7.2010 do 1.6.2011 t.j. ku dňu začatia poskytovania právnej služby). V súlade s , vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb - ďalej len vyhláška, patrí za jeden úkon právnej služby z tarifnej hodnoty veci 700,17 eur odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny 51,45 eur. Takáto odmena v preskúmavanej veci patrí právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka za prevzatie a prípravu

zastúpenia, vyjadrenie zo dňa 12.12.2011 a za stanovisko zo dňa 24.5.2012 (§ 13a ods. 1 písm. a/, c/ vyhlášky). K tejto odmene sa pripočítava paušálna náhrada miestneho prepravného a miestnych telekomunikačných poplatkov, ktorej výška v roku 2011 bola 7,41 eur za úkon a v roku 2012 bola 7,63 eur za úkon (§ 16 ods. 3 vyhlášky). Celková suma odmeny a náhrad sa v súlade s § 18 ods. 3 vyhlášky zvyšuje o 20 % daň z pridanej hodnoty, t. j. o sumu 35,36 eur na celkovú čiastku 212,16 eur.

Z týchto dôvodov odvolací súd v súlade s zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti a zaviazal žalobcu zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov prvostupňového konania vo výške 212,16 eur.

Úspech v odvolacom konaní mal vedľajší účastník. Preto vo vzťahu k žalobcovi mu vzniklo právo na náhradu všetkých účelne vynaložených trov odvolacieho konania, pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby, a to za napísanie odvolania proti prvostupňovému rozsudku. Predmetom odvolacieho konania však už boli len trovy prvostupňového konania, ktoré požadoval vedľajší účastník prisúdiť vo výške 212,16 eur. Táto čiastka tvorí tarifnú hodnotu veci v odvolacom konaní. Základná sadzba tarifnej odmeny z uvedenej hodnoty sa rovná čiastke 19,92 eur. Keďže ide o odvolanie proti výroku o trovách konania, ktoré nie je rozhodnutím vo veci samej, znižuje sa výška tejto odmeny na 1 (§ 13a ods. 2 písm. b/ vyhlášky) na sumu 9,96 eur. K tejto odmene sa pripočítava paušálna náhrada miestneho prepravného a miestnych telekomunikačných poplatkov, ktorej výška v roku 2012 bola 7,63 eur za úkon (§ 16 ods. 3 vyhlášky). Súčet tejto odmeny a náhrady vo výške 17,59 eur sa zvyšuje o 20 % daň z pridanej hodnoty, t. j. o sumu 3,52 eur na celkovú výšku 21,11 eur.

V odvolacom konaní žalobca nebol úspešný. Žalovaný ani nepodal odvolanie, ani sa k nemu nevyjadril, a tak žiadne trovy v priebehu odvolacieho konania mu nevznikli. Preto odvolací súd žalobcovi a žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.