Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_19C-262-2012.pdf
PDF · 131.95 KB
No categories available
19C/262/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Zuzanou Stolárovou v právnej veci žalobkyne v 1. rade: J.P. P., L.. XX.XX.XXXX, J. E. T., J. XX a žalobkyne v 2. rade: L. P., L.. XX.XX.XXXX, J. P., obe zastúpené advokátom JUDr. Michalom Treščákom, so sídlom v Košiciach, Slovenskej jednoty 8, proti žalovanej: T. V., L.. XX.XX.XXXX, J. E. T.Š., N. 9, zastúpená advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Kuzmányho 29, o zaplatenie 6.384,51 Eur s príslušenstvom, o vzájomný návrh a trovy konania, takto
rozhodol:
Žalobu žalobkýň v celom rozsahu z a m i e t a .
Žalobkyňa v 1. rade j e p o v i n n á zaplatiť žalovanej sumu 1.158,24 EUR spolu s 8,5 % úrokom z omeškania ročne od 24.08.2012 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalobkyňa v 2. rade j e p o v i n n á zaplatiť žalovanej sumu 1.158,24 EUR spolu s 8,5 % ročným úrokom z omeškania od 24.08.2012 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Protinávrh žalovanej v prevyšujúcej časti z a m i e t a .
Žalobkyne s ú p o v i n n é spoločne a rozdielne nahradiť žalovanej trovy konania vo výške 2.876,89 EUR, z čoho suma 2.355,39 EUR predstavuje trovy právneho zastúpenia a suma 521,50 EUR predstavuje iné trovy, a to na účet právneho zástupcu žalovanej v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením čo i len jednej zo žalobkýň v rozsahu plnenia povinnosť druhej žalobkyne zaniká.
odôvodnenie:
Žalobkyne sa žalobou došlou súdu dňa 25.08.2011 domáhali voči žalovanej zaplatenia sumy 6.384,51 Eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania od 17.02.2011 do zaplatenia a tiež trov konania titulom náhrady škody, ktorú žalovaná spôsobila svojim protiprávnym konaním žalobkyniam tak, že po smrti ich otca neodovzdala žalobkyniam ako budúcim dedičkám kľúč od bytu. Žalovaná čiastka pritom predstavuje vyčíslenú škodu za obdobie do 26.01.2011, kedy došlo k fyzickému odovzdaniu bytu zo strany žalovanej žalobkyniam ako vyúčtovaný nedoplatok za služby spojené s bývaním, spracovaciu réžiu a odvody do fondu opráv vo výške 2.700,99 Eur a ako ušlý zisk vo výške 3.683,52 Eur.
Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť. Súčasne v priebehu konania vzniesla protinávrh, ktorým po pripustení jeho zmeny uznesením na pojednávaní konanom dňa 13.09.2013, žalovaná navrhla zaviazať žalobkyne zaplatiť jej sumu 2.316,48 Eur spolu s 8,5 % ročným úrokom z omeškania od 01.08.2007 do zaplatenia a trovy konania titulom zaplatených nákladov na pohreb nebohého otca žalobkýň.
Súd vykonal vo veci dokazovanie a zistil nasledovný skutkový stav veci.
Z pripojeného dedičského spisu tunajšieho súdu po nebohom poručiteľovi E. P. - otcovi žalobkýň a súčasne bratovi žalovanej, spisovej značky 36D/490/2006, súd zistil, že nebohý zomrel dňa 06.12.2006, a že dedičské konanie bolo právoplatne skončené dňa 08.01.2011 tak, že dedičstvo po nebohom poručiteľovi nadobudli rovnodielne jeho dcéry - žalobkyne, t.j. každá v jednej polovici z predmetu dedičstva, do ktorého okrem iného patrí tiež byt č. 4 nachádzajúci sa na prízemí obytného domu súp. číslo XXXX L. I. XX E. T.Š. a k nemu prislúchajúci spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach a k pozemku, zapísaný na B. Č.. XXXXX T.. Ú. B., M. T. W.. Z predmetného uznesenia ďalej vyplýva, že aktíva dedičstva boli stanovené na súhrnnú hodnotu 44.248,88 Eur.
Z predmetného dedičského uznesenia ďalej vyplýva, že dedičstvo tvorili okrem iného pasíva - pohrebné náklady hradené sestrou poručiteľa - žalovanou vo výške uznanej dedičmi poručiteľa po odpočítaní príspevku 7.000,- Sk v konečnej výške 2.316,48 Eur.
Zo žalobného návrhu a tiež z prednesov právneho zástupcu žalobkýň vyplýva, že žalovaná čiastka vo výške 6.384,51 Eur pozostáva jednak z nároku uplatňovaného titulom ušlého zisku vo výške 3.683,52 Eur a z časti nároku uplatňovaného titulom náhrady škody vo výške 2.700,99 Eur titulom nedoplatku za služby spojené s bývaním, spracovacia réžia a odvody do fondu opráv za obdobie kalendárneho roka 2008, ktoré vyúčtoval správca vo vzťahu k predmetnému bytu č. 4 nachádzajúceho sa na I. Č.. XX E. T. (B. Č.. XXXXX T.. Ú.X. B., M. T. W.) vo výške 1.493,50 Eur, nedoplatku za služby spojené s bývaním, spravovacia réžia a odvody do fondu opráv za kalendárny rok 2009 vo výške 742,02 Eur, ktoré nedoplatky vo vzťahu k predmetnému bytu boli uhradené za žalobkyne ich matkou správcovi predmetného bytu a v nezaplatených zálohových platbách za mesiace máj až november 2010 vo výške 465,47 Eur, pričom tieto platby vo vzťahu k predmetnému bytu boli uhradené za žalobkyne ich matkou správcovi predmetného bytu.
Zo žaloby ďalej vyplýva, že žalobkyniam mala vzniknúť vyššia škoda, než akú si žalobou voči žalovanej uplatňujú, avšak pri určení výšky škody zohľadnili náklady žalovanej vo výške 2.316,48 Eur, ktoré žalovaná vynaložila na pohrebné výdavky nebohého.
Z pripojeného vyúčtovania nákladov za služby spojené s bývaním za kalendárny rok 2008 vo vzťahu k predmetnému bytu vyplýva, že predmetným vyúčtovaním správca vyúčtoval nedoplatok na kúrení, ohrev vody, upratovanie, MaRT a zrážkovej vode sumu 553,52 Eur; na fonde opráv, inkasné stredisko, správna réžia, havarijná služba, DPH sumu 212,76 Eur.
Z vyúčtovania nákladov za služby spojené s bývaním za kalendárny rok 2009 vo vzťahu k predmetnému bytu vyplýva, že správca bytu vyúčtoval za služby: kúrenie, ohrev vody, upratovanie, MaRT a zrážkovú vodu nedoplatok vo výške 529,26 Eur a na fond opráv, inkasné stredisko, správna réžia, havarijná služba a DPH sumu 212,76 Eur.
Listom zo dňa 10.03.2011 vo veci „Odpoveď na listy zo dňa 27.01.2011 a 17.02.2011“ adresovanom správcom bytu žalobkyniam (č. l. 116 spisu) vyplýva, že správca oznámil žalobkyniam, že celkový nedoplatok k 30.11.2011 vo vzťahu k predmetnému bytu predstavuje sumu 2.700,99 Eur.
Súd z výsluchu svedkyne J. P.T. - matky žalobkýň zistil, že pokiaľ chcela zabrániť tomu, aby prípadne predmetný byt išiel do dražby, bola nútená zaplatiť správcovi vyúčtovaný nedoplatok vo výške 2.700,- Eur a nejaké drobné, ktorý zaplatila v decembri roku 2010 za dcéry, keďže tieto v tej dobe nemali finančné prostriedky na zaplatenie tohto nedoplatku. Svedkyňa súčasne uviedla, že do smrti svojho bývalého manžela nemala vedomosť o tom, že tento je vlastníkom predmetného bytu a osobne nemala vedomosť o tom, či niekto po jeho smrti užíval predmetný byt. Potvrdila, že opakovane ústne aj písomne vyzývala žalovanú na vydanie kľúča od predmetného bytu, keďže ona s dcérami kľúč od bytu sama nemala, a preto sa do tohto bytu nevedela dostať, pričom žalovaná - jej exšvagriná jej odmietla kľúčik vydať, pokiaľ jej nebudú nahradené pohrebné náklady a neskôr jej napísala list v ktorom žalovaná uviedla, že pokiaľ sa neskončí dedičské konanie, tak k bytu sa nedostanú.
Svedkyňa k spôsobu užívania predmetného bytu od momentu, kedy bol sprístupnený uviedla, že na začiatku dali byt do poriadku, keďže bol v zlom technickom stave a potom začali v byte sporadicky
prebývať aj dcéry, napríklad sa tam učili a v súčasnosti tento využívajú aj s priateľom. Svedkyňa k tejto otázke uviedla, že nikdy nešlo o trvalé bývanie.
Súd z výsluchu svedka I. B. zistil, že tento v rámci dedičského konania bol ustanovený súdom za opatrovníka žalobkyniam, a že ako ich opatrovník v rámci dedičského konania sa domáhal od žalovanej vydania kľúčov od predmetného bytu - ústnym aj písomným spôsobom. Mal vedomosť od susedov o tom, že z bytu niekto, kto pred smrťou poručiteľa býval spolu s ním v predmetnom byte, vynášal z bytu veci. K užívaciemu stavu predmetného bytu po odovzdaní kľúčov uviedol, že byt sa bezprostredne po jeho sprístupnení musel dať do poriadku a následne ho začali sporadicky užívať žalobkyne, napríklad sa tam chodili učiť.
Žalobkyňa v 2. rade vo svojej účastníckej výpovedi k užívaciemu stavu bytu po tom, čo bol sprístupnený uviedla, že byt sa najprv zrekonštruoval a po tejto rekonštrukcii ho začala užívať spolu so svojou sestrou na učenie, pričom sa v ňom so svojou sestrou striedali. V súčasnosti, pokiaľ jej sestra nie je v Brne v škole, v byte býva ona so svojim priateľom. Poznatky o tom, či predmetný byt bol sprístupnený bezprostredne po smrti svojho otca mala iba sprostredkovane od svojej mamy s poznatkom, že kľúče mala mať žalovaná. K samotným pohrebným nákladom uviedla, že ich vynaloženie síce nepopiera, súčasne však mala za to, že na ne žalovaná nemá nárok z morálneho hľadiska. V tejto súvislosti poukázala na to, že jednak na pohreb so sestrou musela ísť tajne, a že jednak nezdedila po otcovi peniaze zo životného poistenia, ktoré získala žalovaná.
Žalovaná vo svojej výpovedi uviedla, že je sestrou po nebohom poručiteľovi, o smrti ktorého sa dozvedela od svojej mamy. O predmetnom byte nebohého mala vedomosť a vo vzťahu k tomuto bytu uviedla, že v čase smrti jej brata tento byt bol už zrekonštruovaný, zatiaľ neužívaný. K požiadavke o vydanie kľúčov uviedla, že ona osobne kľúče od predmetného bytu nemala, v predmetnom byte nikdy nebývala, ani ho neužívala a pokiaľ ju matka žalobkýň písomne vyzývala na odovzdanie alebo vrátenie kľúča, nemohla vyhovieť tejto požiadavke, pretože kľúč mala jej mama, na základe čoho aj odpovedala písomne v tom duchu, že kľúče odovzdá až po tom, čo skončí dedičské konanie. Súčasne upresnila, že kľúče od predmetného bytu dostala jej mama od nebohého počas jeho pobytu v nemocnici. To, že v skutočnosti ona nemala k dispozícii kľúče, ale tieto kľúče mala k dispozícii iba jej mama, nepovažovala za potrebné takýmto spôsobom sformulovať v odpovedi na výzvu o vydanie kľúčov a upresnila, že predmetnou odpoveďou v podstate zastupovala svoju mamu ohľadne vydania kľúčov. V tom čase si totiž nemyslela, že celá záležitosť ohľadne kľúča by mohla dospieť až do takéhoto štádia. Zdôraznila, že od bytu kľúč nezadržiavala. Súčasne potvrdila, že v predmetnom byte bola aj so svojim manželom za účelom odpisu plynomerov a elektromerov, kedy si za týmto účelom požičala kľúče od mamy a následne ich mame aj vrátila. Podľa jej vedomostí do predmetného bytu jej mama po smrti poručiteľa nechodila. Tiež potvrdila, že kľúče po skončení dedičského konania v januári 2011 odovzdala právnemu zástupcovi žalobkýň.
Svedkyňa G. P.T. - matka žalovanej vo svojej svedeckej výpovedi uviedla, že v nemocnici jej syn tesne pred smrťou odovzdal kľúče od predmetného bytu a povedal jej, že ich nemá nikomu dávať, a preto sa týmto pokynom aj riadila hoci od začiatku vedela, že ona nebude prichádzať do úvahy ako dedička. Po celú dobu kľúče boli u nej doma a iba raz ich zapožičala dcére za účelom odkontrolovania bytu, ktoré jej dcéra následne aj vrátila. Uviedla, že nikto za celú dobu ani raz za ňou neprišiel, že by potreboval sprístupniť byt, napríklad správca s tým, že raz poprosila žalovanú, aby zobrala kľúč a išla do bytu skontrolovať, či je všetko v poriadku. Sama o tom, že by žalovaná ako jej dcéra bola vyzývaná na odovzdanie kľúčov vedomosť nemala, pričom nikdy jej žalovaná ani nepovedala, že niekto žiada o vydanie týchto kľúčov. O tom, že kľúče treba odovzdať, sa od žalovanej dozvedela až po tom, čo skončilo dedičské konanie. Pokiaľ by ju priamo žalobkyne oslovili o vydanie kľúčov, tieto kľúče by im odovzdala.
Žalovaná na pojednávaní konanom dňa 13.05.2013 sa ústne vyjadrila tak, že jej matka mala vedomosť o tom, že je tu požiadavka na vydanie kľúčov, na základe čoho vznikol rozpor v tvrdeniach medzi žalovanou a svedkyňou G.L. P., na základe čoho súd zopakoval výsluch tejto svedkyne, ktorá vo vzťahu k tomuto rozporu uviedla, že na túto okolnosť si už presne nepamätá, a že možno jej túto okolnosť žalovaná uviedla. K okolnostiam odovzdania kľúčov zo strany jej syna doplnila, že keď išla navštíviť svojho syna do nemocnice, tak dňa 15.06.2006 jej syn odovzdal kľúče s tým, že v tento deň ani neskôr iné veci po synovi nebrala.
Právny zástupca žalobkýň spochybnil pravdivosť výpovede svedkyne G. P., najmä pokiaľ išlo o jej tvrdenie o tom, že jej syn jej mal odovzdať kľúče od bytu dňa 15.06.2006 v nemocnici, keď súčasne predložil od Univerzitnej nemocnice L. Pasteura v Košiciach doklad, z ktorého mala vyplývať informácia, že dňa 16.11.2006 veci po nebohom boli odovzdané a prevzaté pani T. T.- družkou nebohého. Súčasne spochybnil, či otec žalobkýň vôbec mal pri sebe dňa 15.06.2006, keď bol umiestnený na oddelení OAIM, akékoľvek osobné veci, hoc aj kľúč od bytu a spochybnil, či vôbec na takomto oddelení sa nachádzajú nejaké šuflíky.
Z písomných vyjadrení a stanovísk právneho zástupcu žalovanej vyplýva, že uplatňovaný ušlý zisk predstavuje fiktívny a neopodstatnený nárok z dôvodu, že žalobkyne nikdy v období pred odovzdaním kľúčov a ani po ich prevzatí nemali príjmy z prenájmu predmetného bytu, a preto im nemohlo čokoľvek ujsť, pričom ušlý zisk predstavuje „stratený zisk“, ktorý by sa bol dosiahol pri normálnom behu udalostí. Z vykonaného dokazovania pritom vyplýva, že žalobkyne nikdy zisk s prenájmu bytu nemali a ani ho neplánovali. V tomto smere, aj pokiaľ ide o uplatňovanú výšku ušlého zisku, poukázal na neunesenie dôkazného bremena. Ďalej poukázal na to, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaná sa v predmetnom byte nikdy nezdržiavala, a že pokiaľ žalobkyne mali skutočný záujem predmetný byt už pred právoplatným skončením konania o dedičstve užívať, nič im nebránilo tak učiniť obyčajnou výmenou zámok bez ohľadu na vôľu žalovanej. Okrem toho poukázal na nesprávnu aktívnu legitimáciu žalobkýň s odôvodnením, že tieto nedoplatok na vyúčtovaní z predmetný byt nezaplatili z vlastných finančných prostriedkov, ale za nich to zaplatila ich mama. Ďalej poukázal na to, že výšku nedoplatkov mohla spôsobiť iná osoba, čím je nepreukázaná pasívna legitimácia žalovanej s poukazom na časť výpovede svedka I. B. a tiež na výpoveď svedkyne J. P., z ktorých výpovedi vyplýva, že nie je možné vylúčiť, že k bytu bolo viac kľúčov, resp. je zrejmé, že kľúče mal aj niekto (napríklad priateľka poručiteľa). Ďalej poukázal na to, že vlastníkovi bytu vyplývajú povinnosti spojené s vlastníctvom bytu najmä zo zmluvy o výkone správy a príslušných predpisov, na základe ktorých je vlastník povinný uhrádzať zálohové platby za byt na základe mesačného zálohového predpisu platieb, pričom takúto povinnosť majú žalobkyne ako vlastníčky bez ohľadu na to, či byt užívajú alebo nie. To znamená, že pokiaľ by žalobkyne mali prístup k bytu od momentu smrti, tejto povinnosti by sa nezbavili a platby správcovi by boli povinné uskutočniť. Na základe uvedeného nesúhlasil, že táto časť žalovanej sumy predstavuje škodu, za ktorú žalovaná resp. ktokoľvek iný zodpovedá.
Listom zo dňa 01.08.2007 vo veci „Odpoveď na výzvu vydania kľúčov od bytu č. 4 na I. A. Č.. XX, T.“ adresovanej žalovanou Advokátskej kancelárii JUDr. František Petráš vyplýva text: „Kľúče vydám bezodkladne po ukončení dedičského konania, tomu dedičovi, ktorý sa preukáže právoplatným rozhodnutím o tej skutočnosti, že je dedičom, po poručiteľovi E. P.T.. Na základe uvedeného Vám oznamujem, že Vami určený termín odovzdania kľúčov nie je možné z dôvodu vyššieho akceptovať.“
Z písomného Protokolu o odovzdaní/prevzatí bytu zo dňa 26.01.2011 vyplýva, že predmetný byt č. 4 bytového domu na I. XX E. T.W. bol týmto dňom odovzdaný spolu s odovzdaním kľúčov za prítomnosti žalovanej, jej právneho zástupcu, žalobkyne v 1. rade, jej matky, I. B. a právneho zástupcu.
Listom zo dňa 16.07.2007 Notársky úrad notára JUDr. Andreja Kašpera v dedičskej veci 36D/410/2006 vydal potvrdenie o okruhu dedičov v tom zmysle, že ako dedičia zo zákona v prvej dedičskej skupine prichádzajú do úvahy deti poručiteľa: 1/ mal. J. P. - dcéra poručiteľa, 2/ mal. L. P. - dcéra poručiteľa na základe predbežného vyšetrenia vykonaného dňa 28.02.2007 výsluchom sestry poručiteľa a zároveň usporiadateľky pohrebu T.L. V..
Právny zástupca žalobkýň na pojednávaní konanom dňa 20.11.2013 skutkovo a právne zhrnul žalobu v tom zmysle, že podľa jeho názoru sú dostatočné dôvody na vyhovenie predmetnej žalobe, pričom dokazovanie sa dlhšiu dobu točilo okolo zistenia, či žalovaná mala alebo nemala kľúč k dispozícii, pričom podľa ich názoru prevedeným dokazovaním bolo preukázané, že od nebohého kľúč nezískala jeho matka, tak ako to tvrdila vo svojej svedeckej výpovedi, ale že od 16.11.2006 kľúč bol odovzdaný resp. vydaný pani T. T. ako družke nebohého. Preto od tohto dátumu kľúč žalovaná, resp. jej matka mať nemohla. K 16.07.2007, kedy bol určený okruh dedičov v rámci dedičského konania po nebohom, žalovaná získala vedomosť o tom, kto bude predmetný byt dediť, avšak napriek tejto skutočnosti sa žalovaná rozhodla o tom, ako naloží s bytom, pričom sa správala tak, ako keby mala možnosť s predmetným bytom disponovať, o čom svedčí tiež korešpondencia medzi ňou a matkou žalobkýň, kde sa sama vyjadrila o tom, že kľúč vydá až po tom, čo skončí dedičské konanie, o čom svedčí súčasne
aj to, že z poistnej zmluvy po nebohom suma bola vyplatená práve jej. Žalovaná až po skončení dedičského konania na základe výzvy predmetný byt sprístupnila. Na základe uvedeného žalobkyniam bola spôsobená škoda v dvoch rovinách - jednak ide o uhradený nedoplatok na vyúčtovaní na službách spojených s užívaním bytu a tým, že byt sa neužíval a súčasne tu bola hrozba exekúcie pokiaľ nedoplatok nebude vyplatený, na základe výzvy správcu bytu matka žalobkýň túto sumu vyplatila. V tomto smere žalovaná má plnú zodpovednosť podľa § 420 OZ. V druhej rovine je to ušlý zisk, ktorý vznikol na strane žalobkýň, ktorý predstavuje reálnu výšku škody s poukazom na to, aké nájomné by žalobkyne získali, pokiaľ by predmetný byt prenajali a skutočnosť, že by sa byt prenajal, je jasná.
Právny zástupca žalovanej na pojednávaní konanom dňa 20.11.2013 poukázal na svoje dovtedajšie stanoviská a vyjadrenia s poznámkou, že pokiaľ sám právny zástupca žalobkýň tvrdí, že od určitého obdobia kľúče boli odovzdané pani T. T. ako družke nebohého, náklady, ktoré si žalobkyne uplatňujú voči žalovanej, mohla spôsobiť práve táto osoba, resp. v konaní nebolo preukázané, že ich spôsobila priamo žalovaná.
Podľa ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa ust. § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
Podľa ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa ust. § 10 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších zmien a predpisov, vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sú povinní v súlade so zmluvou o spoločenstve alebo so zmluvou o výkone správy poukazovať preddavky mesačne vopred do fondu prevádzky, údržby a opráv, a to od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po vklade 10) vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Výšku preddavku do fondu prevádzky, údržby a opráv určia vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome spravidla vždy na jeden rok vopred tak, aby sa pokryli predpokladané náklady na prevádzku, údržbu a opravy spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a priľahlého pozemku, ako aj výdavky na obnovu, modernizáciu a rekonštrukciu domu. Vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome vykonávajú úhrady do fondu prevádzky, údržby a opráv podľa veľkosti spoluvlastníckeho podielu; ak je súčasťou bytu balkón, lodžia alebo terasa, pre účely tvorby fondu prevádzky, údržby a opráv domu sa zarátava do veľkosti spoluvlastníckeho podielu 25% z podlahovej plochy balkóna, lodžie alebo terasy.
Podľa ust. § 10 ods. 6 zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších zmien a predpisov, úhrady za plnenia sú vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome povinní mesačne vopred uhrádzať na účet domu v banke. Pri rozúčtovaní úhrad za plnenia sa zohľadňuje miera využívania spoločných častí domu a spoločných zariadení domu vlastníkmi bytov alebo nebytových priestorov v dome. Okrem služieb a prác, ktoré vlastník bytu a nebytového priestoru v dome uhrádza priamo dodávateľovi, sa za plnenie spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru považuje najmä osvetlenie spoločných častí domu, odvoz odpadov, čistenie žúmp, užívanie výťahov, upratovanie, dodávka tepla a teplej vody, dodávka vody od vodárenských spoločností a odvádzanie odpadových vôd.
Podľa ust. § 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou.
Podľa ust. § 470 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak je viac dedičov, zodpovedajú za náklady poručiteľovho pohrebu a za dlhy podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli, k celému dedičstvu.
Podľa ust. § 563 OZ, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
Podľa ust. § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ust. § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení do 31.01.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Predmetom konania je nárok žalobkýň uplatňovaný titulom náhrady škody, ktorá im mala vzniknúť v súvislosti s tvrdením, že žalovaná po smrti ich otca neoprávnene zadržiavala kľúče od bytu vlastnícky patriacemu nebohému, čím im znemožnila právo disponovať s bytom, pričom musela vedieť, že neprichádza do úvahy ako dedička, a to až do 26.1.2011, kedy dobrovoľne odovzdala tieto kľúče. Žalobkyniam tak mala vzniknúť škoda 1/ v podobe ušlého zisku vo výške 3.683,52 Eur, ktorý by boli získali z prenájmu predmetného bytu, keby žalovaná byt neoprávnene nezadržiavala a nebránila im tak v dispozícii s bytom už počas dedičského konania, a 2/ v podobe skutočnej škody vo výške 2.700,99 Eur spočívajúcej v nedoplatku za služby spojené s bývaním, spravovacia réžia a odvody do fondu opráv za kalendárny rok 2008 (suma 1.493,50 Eur), za kalendárny rok 2009 (suma 742,02 Eur) a v nezaplatených zálohových platbách za mesiace máj až november 2010 (suma 465,47 Eur). V danom prípade bolo úlohou súdu zistiť, či sú splnené základné predpoklady vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu (§ 420 OZ), a to porušenie právnej povinnosti zo strany žalovanej, existencia škody a príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou s tým, že nakoľko v danom prípade ide o objektívnu zodpovednosť, zavinenie sa predpokladá. Platí pritom, že všetky tieto predpoklady musia byť splnené; nesplnenie čo i len jedného z týchto predpokladov znamená, že poškodenému nevzniká nárok zo zodpovednosti za škodu.
Jedným z predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu podľa § 420 ods. 1 OZ je úkon- prejav vôle fyzickej osoby, pričom tento úkon je protiprávny. O protiprávnosť konania škodcu ide najmä v prípade porušenia všeobecne záväzných predpisov, porušenia povinností z právnych úkonov, ale aj porušenia zásady dobrých mravov.
Dobré mravy zákon síce nedefinuje, majú však normotvornú funkciu a z hľadiska ich obsahu možno ich definovať ako všeobecne platné normy morálky, pri ktorých je daný všeobecný záujem ich rešpektovania. Častokrát sa dobré mravy v súvislosti s výkonom práva hodnotia z hľadiska dosiahnutia idei spravodlivosti.
Napriek protichodným tvrdeniam žalovanej a svedkyne - jej matky o vedomosti svedkyne o požiadavkách žalobkýň, resp. ich matky na vydanie kľúčov od bytu, súd prevedeným dokazovaním dospel k záveru, že žalovaná svojím konaním konala v rozpore s dobrými mravmi, pokiaľ minimálne v čase, kedy disponovala s kľúčmi ( žalovaná uviedla, že si požičala kľúče od bytu raz za účelom kontroly bytu, odpisov plynomerov a vodomerov ), tieto napriek požiadavke matky žalobkýň ako ich zákonnej zástupkyne kľúče neodovzdala, hoci na strane druhej si bola vedomá toho, že ako dedička neprichádza do úvahy a súčasne, že ako dedičia prichádzajú do úvahy žalobkyne ako deti poručiteľa, čím uprela žalobkyniam, v tom čase do úvahy prichádzajúcim dedičom, ich právo disponovať s bytom. Je nepochybné, že v období po smrti poručiteľa až do vyporiadania dedičstva právoplatným rozhodnutím súdu, sú dedičia považovaní za vlastníkov celého majetku patriaceho do dedičstva, z čoho im súčasne vyplýva napr. právo hospodárenia s predmetom dedičstva. Z prevedeného dokazovania si súd urobil obraz o nie veľmi dobrých vzťahoch medzi žalovanou- sestrou nebohého a bývalou manželkou nebohého, pričom podľa názoru súdu neochota žalovanej v súvislosti s vydaním kľúčov sú toho jedným z príkladov. V tejto súvislosti je bez právnej relevancie tvrdenie tak žalovanej, ako aj svedkyne- jej matky o tom, že kľúče sa nachádzali u matky nebohého, z čoho vyvodili záver o nemožnosti žalovanej s kľúčami disponovať; ani pravdivosť tohto tvrdenia nezakladá vlastnícke právo svedkyne vo vzťahu ku kľúču od predmetného bytu a súd považuje tieto tvrdenia iba za účelové zdôvodnenie, prečo žalovaná kľúče "nemohla" vydať. Takýto názor súdu plne korešponduje tiež s písomnou reakciou žalovanej na výzvu vydania kľúčov od bytu zo dňa 1.8.2007, v ktorej sa nielenže nezmienila o tvrdenom nedisponovaní s kľúčmi, naopak, z obsahu tohto listu sa adresát logicky musel utvrdiť v presvedčení, že kľúčami žalovaná disponuje, resp. že je v jej moci o nich rozhodovať. Podľa názoru súdu zhodnotením všetkých týchto okolností predmetné konanie žalovanej nemôže byť akceptovateľné a z hľadiska práva žalobkýň ako budúcich dedičiek je
potrebné ho považovať za konanie v rozpore s dobrými mravmi a teda súčasne za protiprávne z pohľadu vzniku zodpovednosti za uplatňovanú škodu predmetnou žalobou.
V ďalšom sa súd zaoberal existenciou vzniku škody, a prípadnou príčinnou súvislosťou medzi protiprávnym konaním a tvrdenou škodou.
Pod pojmom škody treba rozumieť ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je vyjadriteľná v peniazoch. Rozoznávame pritom skutočnú škodu, ktorá sa prejavuje zmenšením majetku poškodeného oproti stavu pred poškodením a prejavuje sa aj v nákladoch vynaložených poškodeným v jej dôsledku, pričom v tomto prípade vzniká škoda až vynaložením týchto nákladov (t.j. ich zaplatením). Do kategórie skutočnej škody patria aj náklady vynaložené a vzniknuté v spojitosti s uplatnením nároku v trestnom alebo občiansko- právnom konaní. Ďalej rozoznávame ušlý zisk, ktorým treba rozumieť to, čo by poškodený mohol získať, nebyť vzniku škody.
Z hľadiska vzniku ušlého zisku nestačí iba všeobecný, resp. pravdepodobný predpoklad, ale vždy musí ísť o prospech, ktorý sa dal podľa obvyklého priebehu vecí na základe dostatočne overených (doložených) a vyčíslených vecných podkladov očakávať. Nestačí teda iba hypotetický ušlý zisk. Dôkazné bremeno na preukázanie tvrdenia, že pri pravidelnom chode veci by bol získaný určitý prospech, v tomto prípade z tvrdeného prenájmu bytu tretím osobám, ide na ťarchu žalobkýň. Dôkaz o existencii ušlého zisku musí byť súčasne jednoznačný.
Podľa názoru súdu žalobkyne dôkazné bremeno vzniku ušlého zisku nepreukázali vôbec. Z prevedeného dokazovania má súd preukázané, že žalobkyne počas celej rozhodnej doby nevyvíjali žiadnu činnosť smerujúcu k prenájmu bytu, napríklad podaním inzerátu, vyhľadávaním záujemcov o prenájom bytu či už svojpomocne alebo pomocou realitnej kancelárie, a súčasne žalobkyne ani netvrdili, že by mali nejakého záujemcu o prenájom bytu a pod. Navyše do dnešného dňa byt užívajú bez toho, aby ho niekedy dali do prenájmu tretej osobe alebo sa o to aspoň pokúsili. Preto ich tvrdenie o vzniku ušlého zisku je iba v hypotetickej rovine.
Ďalej podľa názoru súdu žalobkyniam nemohla vzniknúť škoda ani z titulu zaplatených nedoplatkov na službách spojených s bývaním, spravovacia réžia a odvody do fondu opráv za kalendárne roky 2008, 2009 (suma 742,02 Eur) a z titulu nezaplatených zálohových platbách na byt za mesiace máj až november 2010, v tomto prípade ako skutočná škoda, resp. ohľadne tohto nároku absentuje príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním žalovanej a príp. škodou.
Pokiaľ žalobkyne (je bez právnej relevancie, že tak urobili prostredníctvom matky z jej finančných prostriedkov) uhradili tieto platby správcovi bytu, urobili tak na základe svojej povinnosti ako vlastníčok bytu. Súčasne pokiaľ v konaní nebolo sporným, že žalovaná predmetný byt nikdy neužívala, na strane žalobkýň nemohla v tejto súvislosti vzniknúť žiadna škoda, pretože úhradou týchto platieb správcovi bytu sa ich majetok nezmenšil - pokiaľ ide o platby nezávislé od reálneho užívania (napr. úhrady do fondu opráv, správna réžia a pod.), pretože povinnosť na ich úhradu sa viaže na existenciu vlastníckeho práva k bytu a nie na užívací stav; inak je to v prípade tých platieb, ktoré sú závislé od skutočnej spotreby- v tomto prípade za ich vznik nepochybne nezodpovedá žalovaná, keďže byt nikdy neužívala. Takže v tomto prípade nemožno hovoriť o príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním žalovanej a škodou, ktorej vznik v súvislosti s prípadným užívaním bytu treťou osobou (nie však žalovanou) mohol nastať.
Z uvedeného vyplýva, že žalobkyne nepreukázali v konaní splnenie všetkých zákonnom požadovaných predpokladov pre úspešnosť predmetnej žaloby uplatňovanej titulom náhrady škody, na základe čoho súd žalobu žalobkýň zamietol ako nedôvodnú.
Na rozdiel od žaloby, súd považuje protinárok žalovanej čo do jeho základu za dôvodný. Žalobkyne jednak potvrdili vynaloženie pohrebných nákladov žalovanou v súvislosti úmrtím poručiteľa priamo v dedičskom konaní vo výške 2.316,48 Eur, súčasne zohľadnili tento nárok žalovanej (ešte v čase, keď nebol žalovanou ani uplatnený pred súdom) priamo v žalobe. Predmetný nárok žalovanej pritom zaväzuje obe žalobkyne podľa § 470 OZ, avšak nie spoločne a nerozdielne (solidárne), ale každú samostatne podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli (§ 470 ods. 2 OZ). Na strane žalobkýň preto ide o zodpovednosť delenú a pohľadávka žalovanej ako veriteľky tohto nároku sa "rozkladá " medzi dedičov podľa ich počtu a ceny ich dedičského podielu. V tomto prípade žalobkyne nadobudli dedičstvo
rovnodielne, každá v 1 - ci z predmetu dedičstva, preto súd každú žalobkyňu zaviazal na zaplatenie sumy 1.158,24 Eur .
Odlišným spôsobom súd tiež posúdil uplatňované príslušenstvo tejto pohľadávky, keď splatnosť súd stanovil až dňom doručenia protinávrhu právnemu zástupcovi žalobkýň (obsiahnutého v odpore), t.j. dňom 23.8.2012, uplynutím ktorého sa žalobkyne dostali s úhradou pohľadávky do omeškania. Pri stanovení tohto dátumu súd vychádzal z toho, že v kontexte so znením § 470 OZ až právoplatnosťou uznesenia súdu zo dňa 9.12.2010 v dedičskej veci po poručiteľovi, ktorým sa dedičské konanie skončilo (dátum právoplatnosti 8.1.2011) vznikla zodpovednosť žalobkyniam čo do pohrebných nákladov, pričom z právneho predpisu nevyplýva lehota na plnenie, preto treba vychádzať z výzvy veriteľky na plnenie, za ktorú treba v tomto prípade považovať v tomto súdnom konaní uplatnený protinávrh, keďže po dátume právoplatného skončenia dedičského konania nebola žalobkyniam daná osobitná výzva. Na základe uvedeného súd zaviazal obe žalobkyne popri istine tiež na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8,5 % ročne (zákonný úrok je stanovený na sumu vyššiu 8,75 % ročne, súd je v tomto však viazaný petitom a nemôže preto priznať vyšší zákonný úrok) od 24.8.2012 a protinávrh v prevyšujúcej časti zamietol.
Výrok o trovách konania sa opiera o ustanovenie § 142 ods. 3 O.s.p. s tým, že neúspech žalovanej je nepatrný vo vzťahu k jej úspechu v tomto konaní (t.j. berúc do úvahy jednak úspech čo do žalobného návrhu žalobkýň a jednak nepatrný neúspech čo do jej protinávrhu). Preto súd zaviazal žalobkyne k náhradu trov konania voči žalovanej v celej výške.
Právny zástupca žalovanej si vyčíslil trovy právneho zastúpenia v zákonnej lehote elektronickým podaním došlým súdu dňa 22.11.2013 (potom opakovane aj dňa 25.11.2013), ktorým si žalovaná vyúčtovala trovy právneho zastúpenia z hodnoty sporu: pohľadávka uplatňovaná žalobcami: 6.384,15 Eur a pohľadávka uplatňovaná žalovanou: 2.316,48 Eur, spolu hodnota sporu vo výške 8.700,63 Eur; základná sadzba 253,94 Eur a režijný paušál 7,63 Eur (rok 2012), 7,81 Eur (rok 2013) pri úkonoch právnej služby: 1/ prevzatie a príprava vrátane prvej porady dňa 18.07.2012, 2/ odpor proti platobnému rozkazu dňa 18.07.2012, 3/ účasť na pojednávaní dňa 18.01.2013, 4/ účasť na pojednávaní dňa 15.03.2013, 5/ ďalšia porada s klientom v trvaní 1 hod 15 min dňa 08.04.2013, 6/ vyjadrenie k podaniu žalobkýň zo dňa 04.04.2013+ rozšírenie návrhu na začatie konania z 12.04.2013, 7/ účasť na pojednávaní dňa 17.05.2013, 8/ účasť na pojednávaní dňa 13.09.2013, 9/ záverečné stanovisko žalovanej, vypracovanie právneho rozboru prejednávanej veci dňa 13.09.2013, 10/ účasť na pojednávaní dňa 20.11.2013.
Celkové trovy právneho zastúpenia tak žalovanou boli vyčíslené na sumu 2.617,14 Eur. Okrem toho si uplatňuje náhradu zaplatených súdnych poplatkov vo výške 383,- Eur a 138,50 Eur. Súčasťou vyčíslenia trov je tiež doklad o realizovanej porade s klientom zo dňa 08.04.2013.
Súd posúdil predmetné vyčíslenie a žalovanej priznal trovy konania v súlade s Vyhl. č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších zmien a predpisov, vychádzajúc z celkovej hodnoty sporu 8.700,99 Eur nasledovne: 1/odmenu vo výške 253,94 Eur za prevzatie a príprava vrátane prvej porady dňa 18.07.2012, 2/ odmenu vo výške 253,94 Eur za odpor proti platobnému rozkazu dňa 18.07.2012, 3/ odmenu vo výške 253,94 Eur za účasť na pojednávaní dňa 18.01.2013, 4/ odmenu vo výške 253,94 Eur za účasť na pojednávaní dňa 15.03.2013, 5/ odmenu vo výške 253,94 Eur za vyjadrenie k podaniu žalobkýň zo dňa 04.04.2013+ rozšírenie návrhu na začatie konania z 12.04.2013, 6/ odmenu vo výške 253,94 Eur za účasť na pojednávaní dňa 17.05.2013, 7/ odmenu vo výške 253,94 Eur za účasť na pojednávaní dňa 13.09.2013, 8/ odmenu vo výške 253,94 Eur za záverečné stanovisko žalovanej, vypracovanie právneho rozboru prejednávanej veci dňa 13.09.2013, 9/ odmenu vo výške 253,94 Eur za účasť na pojednávaní dňa 20.11.2013, t.j. spolu odmenu vo výške 2.285,46 Eur,
10/ režijný paušál: 2 x 7,63 Eur (rok 2012), 7 x 7,81 Eur (rok 2013); t.j. spolu režijný paušál vo výške 69,93 Eur; spolu trovy právneho zastúpenia vo výške 2.355,39 Eur.
Súd nepriznal z vyčíslených trov právneho zastúpenia ako úkon ďalšia porada s klientom zo dňa 08.04.2013 a k nemu prislúchajúci režijný paušál s odôvodnením, že podľa názoru súdu z obsahu tohto právneho úkonu ako aj z dátumu, kedy tento úkon mal byť zrealizovaný vyplýva, že nejde o účelne vynaložené trovy; naopak súd považuje tento úkon za účelový s úmyslom navýšiť trovy právneho zastúpenia z dôvodu, že podľa názoru súdu z pojednávaní z 18. a 15.03.2013 nevyšli najavo žiadne nové skutočnosti, ohľadne ktorých sa mala viesť tiež porada tohto dňa, o čom svedčí tiež tá skutočnosť, že výsledkom tejto porady nebolo žiadne podanie právneho zástupcu - napríklad ich vyhodnotenie, právne následky, návrhy dokazovania a podobne; naopak právny zástupca sa najbližšie po dni 08.04.2013 síce písomne vyjadril, išlo však o odpoveď na písomné podanie právneho zástupcu žalobkýň na základe výzvy súdu. V ďalších bodoch obsah porady s klientom (konzultácia ohľadne možnosti zabezpečenia ďalších dôkazov, poučenie klienta o dôsledkoch skončenia dokazovania a povinnosti predložiť všetky dôkazy do vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania a poučenie o možnosti skončenia konania zmierom a dôsledkoch na konanie) súd považuje iba za účelovo vyšpecifikovaný úkon, ktorý podľa názoru súdu jednak z časti má byť súčasťou poučovacej povinnosti advokáta vo vzťahu k jeho klientovi hneď na začiatku prevzatia právneho zastúpenia, t.j. je zahrnutý v rámci prevzatia prípravy a vrátane prvej porady s klientom a v ďalšom je zo spisu nepochybné, že po 08.04.2013 je nepochybné, že právny zástupca žalobkyne nenavrhol doplniť dokazovanie o žiadne ďalšie dôkazy. Pokiaľ ide o konzultáciu o ďalšom postupe v konaní, ktorým by teoreticky mohlo byť rozšírenie protinávrhu, je v tomto smere síce pravdou, že išlo o rozšírenie protinávrhu o úrok z omeškania, ide však o tak jednoduchý právny úkon, pre ktorý podľa názoru súdu právny zástupca nemusel s klientom realizovať poradu, keďže ide iba o príslušenstvo z istiny.
Celkové trovy žalovanej tak predstavujú sumu 2.876,89 Eur, z toho suma 2.355,39 Eur predstavuje trovy právneho zastúpenia a suma 521,50 Eur trovy súdneho poplatku za podaný odpor (383 Eur) a trovy súdneho poplatku za protinávrh v konaní (138,50 Eur).
Pretože žalovaná je v konaní zastúpená advokátskou kanceláriou, žalobkyne sú povinné trovy konania zaplatiť na účet právneho zástupcu žalovanej podľa ust. § 149 ods. 1 O.s.p.
Podľa ust. § 151 ods. 8 O.s.p. súd vyjadril vo výroku o náhrade trov konania osobitne trovy právneho zastúpenia a osobitne iné trovy.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I do 15 dní odo dňa jeho doručenia v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. (205 ods. 2 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 O.s.p.).