Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10P/7/2012

Potvrdené rozhodnutím 24CoP/6/2014
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a členov senátu: JUDr. Ľubica Spálová a JUDr. Martin Holič, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: W. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Senici, dieťa rodičov - otec: W. H., nar. XX.XX.XXXX, C. H. XXX, zastúpený: JUDr. Agátou Džačovskou, advokátkou, Hviezdoslavova 315, Senica, a matka: K. H., nar. XX.XX.XXXX, N. č. XXX, zastúpená: PhDr. JUDr. Jaroslavou Balážiovou, advokátkou, Dolné Bašty 2, Trnava, o návrhu otca na zmenu úpravy styku otca s maloletým dieťaťom, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Senica zo dňa 19.11.2013, č.k. 10P/7/2012-95, takto rozhodol: Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica sudcom JUDr. Milanom Trylčom vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: W. S., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v I., dieťa rodičov: W. H., nar. X.XX.XXXX, Š.J. H. XXX, št. občan I., zastúpený JUDr. Agátou Džačovskou, advokátkou, Hviezdoslavova 315, 905 01 Senica a matky K. H., nar. XX.XX.XXXX, N. Č.. XXX, št. občan I., zastúpená PhDr. JUDr. Jaroslavou Balažiovou, advokátkou, Dolné Bašty 2, 917 01 Trnava, o návrhu otca na zmenu úpravy styku otca s maloletým dieťaťom, takto

rozhodol:

Súd pripúšťa zmenu petitu návrhu navrhovateľa doručeného súdu dňa 30.3.2012 v tomto znení:

„Súd upravuje styk otca s mal. W. tak, že otec je oprávnený sa stretávať s mal. W. každý párny týždeň v čase od soboty 9,00 hod. do nedele 16,00 hod. Ďalej je otec oprávnený sa stýkať prvý týždeň v mesiaci júl od štvrtka 9,00 do pondelka 19,00 a prvý týždeň v mesiaci august od štvrtka 9,00 do pondelka 19,00.

Matka je povinná dieťa na styk pripraviť, odovzdať otcovi spolu s kartou poistenca mal. W. a barlou o 9,00 hod. pred bydliskom dieťaťa a otec je povinný dieťa vrátiť matke riadne a včas o 16,00 hod. pred bydliskom dieťaťa.

Zároveň súd zaväzuje matku poskytovať informácie otcovi o maloletom W. a to o študijných výsledkoch, školských a mimoškolských činnostiach a lekárskych vyšetreniach, liekoch, ktoré užíva, zmenách zdravotného stavu a to 1 x mesačne.“

Súd návrh zamieta.

Otec maloletého je povinný zaplatiť trovy štátu na znalečnom v sume 474,77 € do troch od právoplatnosti tohto rozsudku na účet Okresného súdu Senica.

Matka maloletého je povinná zaplatiť trovy štátu na znalečnom v sume 474,77 € do troch od právoplatnosti tohto rozsudku na účet Okresného súdu Senica.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Otec sa svojím návrhom podaným na tunajšom súde dňa 30.3.2012 domáhal, aby súd zmenil rozsudok Okresného súdu v Senici, č.k. -174 zo dňa 25.11.2010, ktorým bol upravený jeho styk s maloletým, tak že tento rozšíri v rozsahu bližšie tam špecifikovanom.

Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 6.9.2013 navrhovateľ požiadal súd o pripustenie zmeny petitu návrhu v znení, ktoré je obsahom výroku tohto rozhodnutia.

Otec na podanom návrhu v zmysle jeho zmeny trval.

Matka s návrhom navrhovateľa nesúhlasila, neskôr zmenila svoj názor a rozhodnutie ponechala na úvahe súdu.

Kolízny opatrovník doporučil rozšíriť styk otca s maloletým na čas od soboty

9,00 hod. do nedele 16,00 hod., každú párnu sobotu v mesiaci a zároveň doporučil rodičom, aby sa zúčastnili psychologického poradenstva na UPSVaR I. - referát poradensko-psychologických služieb.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom otca, matky maloletého, ich právnych zástupcov, maloletého W., znalca N.. O. D., písomnými vyjadreniami rodičov maloletého vo veci, správami kolízneho opatrovníka z prešetrenia pomerov, znaleckým posudkom č. 16/2013 vypracovaného znalcom N.. O. D., ako aj ďalším obsahom spisu a zistil tento skutkový stav veci:

Z výsluchu otca maloletého, jeho právnej zástupkyne, ako aj z písomných podaní vo veci vyplýva, že tento trvá na podanom návrhu v zmysle jeho zmeny. Navrhovateľ uviedol, že návrh podal na základe priania maloletého. Rovnako tak vyslovil svoj názor, že maloletý každému z rodičov rozpráva presne to, čo ten ktorý rodič chce počuť. Čo sa týka darovania štepu maloletému uviedol, že tomuto tento svoj darovať nemohol, nakoľko to nemal doporučené od primára N. vzhľadom na jeho váhu. Na jeho zdravotný stav sa neinformoval, informovala ho matka jednou sms. Matka maloletého neustále negatívne proti nemu ovplyvňuje a podľa toho sa potom aj maloletý správa. Keď je maloletý u neho snaží sa mu v maximálnej možnej miere robiť program. S maloletým cvičí, aby sa mu posilňovala svalová hmota, lebo tým, že málo chodí a nerehabilituje, má oslabené svalstvo. Maloletý nenosí ortopedickú obuv, aj keď ju má predpísanú. Na maloletého nechce robiť tlak, aby sa on rozhodol, či s ním chce alebo nechce tráviť viac času, nakoľko má za to, že práve rozhodnúť sa je u maloletého problém. So znaleckým posudkom súhlasil. Vyjadril tiež ochotu, v prípade rozšírenia styku s maloletým, zúčastňovať sa spoločne s matkou konzultácii pod vedením psychológa za účelom zlepšenia komunikácie s matkou maloletého. Komunikáciu s matku vyhodnotil ako zlú a to z dôvodu, že matka ho neinformuje o zdravotnom stave dieťaťa. Pri realizácii styku maloletého len odovzdá. Keď bol maloletý na víkend u neho, čas trávil tak, že bol na počítači, večer šli do kina. Keď šli z kina maloletý asi dve minúty plakal. Otec má za to, že plač bol vyvolaný tým, že nevedel, čo povie mama, keď príde domov až v nedeľu a bude spať u otca. Podľa neho neplakala preto, že chcel ísť z kina domov.

Z výsluchy matky maloletého, jej právnej zástupkyne, ako aj z písomných vyjadrení vo veci je zrejmé, že postoj matky k rozšíreniu styku otca s maloletým sa v priebehu konania menil. Spočiatku matka s návrhom nesúhlasila vôbec, neskôr vyjadrila súhlas so zmeneným návrhom otca, avšak trvala na tom, aby sa sám maloletý rozhodol, či chce alebo nechce u otca spať. Neskôr, po prečítaní výpovede maloletého, nechala rozhodnutie na úvahe súdu. Matka uviedla, že zásluhu na tom, že maloletý má s otcom lepši vzťah má aj ona, vždy riadne maloletého pripravovala na stretnutia s otcom, nikdy mu v styku s ním nebránila, rovnako tak, nikdy neapelovala na to, aby otec maloletého priviezol presne na minútu po skončení styku. Maloletého odovzdala otcovi aj vtedy, ak bol napríklad chorý, len aby neboli problémy. Maloletý má blízky vzťah nielen s ňou, ale aj s jej súčasným manželom, rovnako tak má maloletý rád ich spoločné dieťa mal. F., nar. XX.X.XXXX. S prespávaním maloletého u otca nesúhlasila najmä z dôvodu zdravotného stavu maloletého. Maloletého postihnutie sa cca 3 roky prejavuje ťažkými záchvatovými stavy v spánku a pomočovaním, ktoré stavy tento veľmi zle znáša, a keď sa mu prihodia, matka je jedinou

osobou, ktorú pri sebe akceptuje. Tvrdenie otca, že vzhľadom na jeho nadváhu, nebolo mu doporučené darovať maloletému štep, odmietla ako nepravdivé, nakoľko primár N. jej povedal, že nadváha otca nie je problémom. Maloletý je veľmi citlivý a akékoľvek zmeny v jeho streotype vedú k narušeniu jeho celkovej duševnej pohody. Maloletého sa v priebehu týždňa, pred tým ako sa uskutočnil styk s otcom, pýtala, či chce u otca prespať, tento povedal, že nie. Je pravdou, že keď prišiel pre maloletého otec, tak maloletý na otázku, či chce u otca spať neodpovedal. Potom, ako sa maloletý vrátil od otca povedal matke, že manželka otca mu povedala, že sudca rozhodol tak, že u nich bude spať, tiež povedal, že keď išli z kina, že chcel ísť spať domov a preto asi hodinu v aute plakal. Po realizácii styku otec vždy jej povie, že všetko bolo v poriadku a maloletý povie zasa úplný opak.

Z pohovoru maloletého vykonaného sudcom za prítomnosti kolízneho opatrovníka vyplýva, že maloletý pri poslednom styku s otcom, na ceste z kina približne hodinu plakal, lebo chcel ísť spať domov. Keď auto odbočilo doprava a nie doľava vedel, že bude spať u otca. Večer o otca vyzeral tak, že sa okúpal, pričom otec mu pomohol do vane a potom šiel do kuchyne, následne, keď na neho zavolal, otec prišiel, utrel mu hlavu a telo si utrel sám. Zaspával tak, že pri ňom ležal otec a W. t. j. manželka otca, im čítala knihu o neposlušnom psovi, čo ho moc nebavilo. Po kine mu volala mama a povedala mu, že môže byť u otca dokedy chce. U otca prespávať nechce. Vie, čo to znamená rozhodnúť sa sám a toto je jeho rozhodnutie. Či svoje rozhodnutie do budúcnosti zmení, nevedel, nakoľko do budúcnosti ťažko hovoriť. Otec mu v aute dookola rozprával, že má u neho spať. Maloletému je jedno, čo si kto myslí, ale na otázku sudcu, či mu je jedno, čo si on myslí, odpovedať nevedel. Uviedol tiež, žeby sa na sudcu hneval, ak by rozhodol tak, že má spať u otca. Na viac ako 50 %, pričom vie čo sú percentá a že viac ako 50 % je viac ako polovica, nechce, aby súd odložil jeho rozhodovanie o tom, či má prespávať u otca.

Znalec vo svojom znaleckom posudku ako aj v svojej výpovedi uviedol, že styk otca s maloletým navrhuje rozšíriť za podmienky, že obaja rodičia budú spolu intenzívnejšie komunikovať a budú sa zúčastňovať psychologických konzultácii. Čo myslel tak, že to bude súčasne respektíve potom, keď bude rozšírený styk otca s dieťaťom. V prípade, ak by rodičia odmietli odborné psychologické konzultácie, netrvá na tom, aby bol styk rozšírený, nakoľko vzhľadom na zdravotné postihnutie maloletého a jeho zvýšenú citlivosť, by to mohlo mať na neho negatívny vplyv, keďže preberá a citlivo reaguje na napätie medzi rodičmi. Matka na maloletého nevplýva negatívne, čo sa týka jeho rozhodovania o styku s otcom. Je toho názoru, že maloletý sa rozhoduje samostatne. Je pochopiteľné, že matka vzhľadom na postihnutie maloletého, obáva sa o jeho zdravie. Maloletý svojho otca vníma ako vzdialeného, vadí mu, že otec sa zapája menej ako jeho manželka do spoločných aktivít s ním, svoju nevlastnú sestru J. vníma negatívne. Maloletý vzhľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť je schopný samostatne vyjadriť svoj názor v konaní pred súdom, avšak znalec odporučil bez prítomnosti rodičov, pretože u maloletého by sa mohla vytvárať nadmerná úzkosť. Je možné, že maloletý sa bude viac pridržiavať predstavám, čo by chceli rodičia, ako vlastného názoru. Maloletému by prospelo zlepšenie komunikácie medzi rodičmi.

Zo správ kolízneho opatrovníka z prešetrenia pomer mal súd preukázané, že maloletý je žiakom 5. ročníka ZŠ P.. Do školy ho denne vozí matka. Školské výsledky dosiaľ dosahoval veľmi dobré. Maloletý je integrovaný do bežnej triedy, pri obslužných činnostiach mu pomáha osobná asistentka. Dňa 23.8.2013 podstúpil operáciu šliach. Maloletý samotné stretávanie s otcom vníma negatívne, odmieta styk s otcom podľa znaleckého posudku. K rozšíreniu styku sa vyjadril negatívne, nemá záujem tráviť s otcom a jeho rodinou viac času. Maloletý má pekný vzťah so svojím nevlastným bratom F., t. j. synom jeho matky a súčasného manžela. S biologickým otcom má komplikovaný vzťah. Pri hodnotení ako trávi čas u otca, vyjadril sa, že otec sa mu nevenuje, že čas trávi väčšinou s jeho manželkou W..

Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 25 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku

s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Podľa , ak je účastníkom konania maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne. Názor maloletého dieťaťa súd zisťuje prostredníctvom jeho zástupcu alebo príslušného orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, alebo výsluchom maloletého dieťaťa aj bez prítomnosti rodičov alebo iných osôb zodpovedných za výchovu maloletého dieťaťa.

Podľa článku 12 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa (oznámenie Federálneho ministerstva zahraničných vecí o pristúpení k Dohovoru pod č. , ďalej len „Dohovor") štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru zabezpečujú dieťaťu, ktoré je schopné formulovať svoje vlastné názory, právo tieto názory slobodne vyjadrovať vo všetkých záležitostiach, ktoré sa ho dotýkajú, pričom sa názoru dieťaťa musí venovať patričná pozornosť zodpovedajúca jeho veku a úrovni. Podľa ods. 2 článku za tým účelom sa dieťaťu poskytuje najmä možnosť, aby sa vypočulo v každom súdnom alebo správnom konaní, ktoré sa ho dotýka, a to buď priamo alebo prostredníctvom zástupcu alebo príslušného orgánu, pričom spôsob vypočutia musí byť v súlade s procedurálnymi pravidlami vnútroštátneho zákonodarstva.

Procesným spôsobom záväzky z Dohovoru Slovenskej republiky vykonáva ustanovenie , podľa ktorého ak je účastníkom konania maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na vek a rozumovú vyspelosť samostatne vyjadriť svoj názor, súd na jeho názor prihliadne. Názor maloletého súd zisťuje prostredníctvom jeho zástupcu alebo príslušného orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, alebo výsluchom maloletého dieťaťa aj bez prítomnosti rodičov alebo iných osôb zodpovedných za výchovu maloletého dieťaťa.

(uznesenie NS SR (Rc) zo dňa 25.11.2008)

Z výsledkov vykonaného dokazovanie súd dospel k záveru, že návrh otca na rozšírenie styku s maloletým, v zmysle jeho zmeny pripustenej v znení uvedenom vo výroku tohto rozhodnutia, je nedôvodný. Nakoľko sa rodičia maloletého nevedeli dohodnúť v otázke rozšírenia styku otca s maloletým, je nepochybné, že intervencia súdu v tomto smere ukázala sa byť nevyhnutná. Právo rodiča a dieťaťa na vzájomný styk patrí k ich základným ľudským právam, vyviera zo samotnej podstaty rodičovstva. V takomto význame sa toto právo chápe aj v Dohovore o právach dieťaťa (čl. 9 a 10). Úlohou súdu v tomto konaní bolo objektívne zistiť, či rozšírenie styku otca s maloletým nebude objektívne negatívne pôsobiť na maloletého. Za týmto účelom, súd skúmal kvalitu vzťahu maloletého k rodičom ako aj vzťahu medzi rodičmi navzájom, priebeh stretávania sa maloletého s jeho otcom. Z výsluchu znalca a jeho znaleckého posudku mal súd bez pochýb preukázané, že maloletý, ktorý je telesne zdravotne postihnutý, má bližší vzťah k matke ako k otcovi, že matku, jej manžela a ich spoločné dieťa vníma ako svoju rodinu. Otca vníma ako vzdialenejšieho, má záujem o väčšie zblíženie sa s ním, avšak miera tohto záujmu je malá. Maloletý je submisívny a snaha vyhovieť obom stranám, vytvára dojem nesúrodého správania. Maloletý je veľmi citlivý a napätie medzi rodičmi sa na neho prenáša a preto znalec odporučil rozšíriť styk len za podmienky, že rodičia budú spolu intenzívnejšie komunikovať a budú sa zúčastňovať psychologických konzultácii. Znalec tiež vyslovil, že maloletý je vzhľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť schopný pred súdom vyjadriť svoj názor, avšak upozornil na možnosť, že sa bude viac pridržiavať toho, čo by chceli rodičia, než toho, čo by chcel skutočne on. Znalec však vylúčil, že by matka maloletého negatívne ovplyvňovala v jeho rozhodnutiach stretávať sa s otcom. Maloletý sa rozhoduje sám. Z výpovedí rodičov maloletého mal súd bez pochýb preukázané, že vzťahy medzi nimi sú len čisto formálne a vládne medzi nimi napätie, takže dlhodobé zlepšenie vzťahov medzi nimi nemožno rozumne predpokladať, nakoľko rodičia nevedia nájsť zhodu ani v tom, že sa budú zúčastňovať odborných konzultácii za účelom odstránenie komunikačného problému. S poukazom na fakt, že otec maloletého v priebehu celého konania tvrdil, že maloletý koná pod vplyvom matky, že sa jej bojí povedať, čo chce a zasa naopak matka tvrdila, že maloletého neovplyvňuje, necháva ho slobodne sa rozhodnúť pokiaľ ide o styk s otcom, súd v záujme objektívneho posúdenia veci vypočul maloletého,

keďže ako súd tak aj znalec dospeli k názoru, že maloletý je vzhľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť schopný vyjadriť svoj názor. Súd mal z pohovoru s maloletým jednoznačne preukázané, že maloletý má otca rád, avšak je ne neho nahnevaný za to, že keď je u neho, nevenuje sa mu v takej miere, ako by si to predstavoval. Maloletý nechce u otca v súčasnej dobe prespávať, avšak nevylúčil, že do budúcnosti sa to zmení. Maloletý bol vo svojej výpovedi ako aj v odpovediach na otázky sudcu prirodzený, reč nemal pripravenú a rozprával spontánne. Vychádzajúc z uvedeného, kladúc dôraz na vek a rozumovú vyspelosť maloletého možno s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou uzavrieť, že maloletý vo svojej výpovedi vyjadril svoj vlastný názor, ktorý nebol ovplyvnený názorom otca či matky. Tvrdenie opaku bolo by v danom prípade len špekuláciou. Z výpovede maloletého vyplynulo, že maloletý vníma ako domov domácnosť matky, nie však domácnosť otca, čo však neznamená, že s otcom nie je rád. Maloletý by si prial, aby sa mu otec viac venoval, keď je v jeho domácnosti. Otec maloletého zdôvodnil svoj návrh želaním maloletého, avšak z výpovede maloletého, v ktorej tento opísal súdu priebeh stretnutia s otcom, javí sa súdu, že rozšírenie styku s maloletým je skôr želaním otca ako dieťaťa. Otec v svojom písomnom vyjadrení z č. l. 86 podaného prostredníctvom právnej zástupkyne tvrdil doslovne „Ja chcem využiť všetky možnosti stretávania s maloletým, ale podľa jeho želania, aby to necítil ako tlak na jeho osobu a na to, že sa má rozhodnúť, lebo toto cítim, že je problém maloletého.“ Súd mal však v konaní preukázané, že otec povýšil svoje pocity nad pocity maloletého neuvedomujúc si, že práve nerešpektovaním názoru maloletého, ktorý nie je v zhode s jeho názorom, vytvára na maloletého spomínaný neželaný tlak. Uvedený záver súdu podporuje aj postoj otca na poslednom pojednávaní, na ktorom bol tento oboznámený s obsahom pohovoru s maloletým, keď otec aj napriek skutočnosti, že maloletý u neho prespávať nechce, trval na rozšírení styku s ním. Povinnosťou súdu v zmysle Dohovoru o právach dieťaťa, ako i zákona o rodine, je venovať názoru dieťaťa náležitú pozornosť. Pokiaľ ide o uloženie povinnosti matke informovať otca v rozsahu ním navrhnutom, súd uvádza, že otec rovnako ako matka, môže sa sám informovať o školských výsledkoch, či aktivitách maloletého ako aj o zdravotnom stave a to priamo dopytom na školu, či jeho ošetrujúceho lekára. Súd záverom na tomto mieste zdôrazňuje, že je obdivuhodné, že otec sa vie a chce starať o maloletého, aj napriek jeho vážnym zdravotným komplikáciám, avšak s poukazom na horeuvedené, kladúc dôraz na narušené vzťahy medzi rodičmi a názor dieťaťa dospel k záveru, že navrhované rozšírenie styku otca s maloletým v súčasnej dobe vyvolalo by u maloletého narušenie jeho duševnej pohody a malo by negatívny dopad na vzťah maloletého s otcom, ktorý má tendenciu prehlbovať sa.

V súvislosti so znaleckým dokazovaním v prejednávanej veci vznikli štátu trovy na znalečnom v sume 949,54 €. Súd pri rozhodovaní o týchto trovách vychádzal z ust. Štát má podľa výsledku konania právo na náhradu trov konania, ktoré platil, avšak len voči tým účastníkom, u ktorých nie súd predpoklady na oslobodenie od platenia súdnych poplatkov. V tejto súvislosti súd pokladá za potrebné dať do pozornosti judikát R 80/1995, „Podľa ustanovenia , štát nemá proti účastníkovi právo na náhradu trov konania, ktoré platil, bezvýnimočne alebo podľa výsledku konania. Tento uvádzaný zákonný predpoklad však nie je totožný so zákonným predpokladom „úspechu vo veci“, ako sa uvádza napríklad v ustanovení alebo v ustanovení . Ustanovenie totiž platí tak pre konanie, v ktorom vo vzťahu medzi účastníkmi prichádza do úvahy náhrada trov konania (napríklad ustanovenia až 145 ), a v ktorom účastníci majú prevažne postavenie navrhovateľov a odporcov ako aj pre konanie v ostatných občianskoprávnych veciach, v ktorých vzhľadom na povahu prejednávaných vecí nemožno hodnotiť úspech či neúspech účastníka vo veci.“ Z citovaného judikátu je zrejmé, že z hľadiska aplikácie nie je rozhodujúce, že konanie bolo vecne oslobodené od súdnych poplatkov. Trovy vynaložené účastníkom konania v spore, musia byť v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania. Ich vynaložením sa musí sledovať procesné presadzovanie uplatneného nároku, alebo procesná ochrana proti takému tvrdenému nároku. Z prejednávanej veci je zrejmé, že znalecké dokazovanie nariadené súdom bolo v záujme oboch rodičov maloletého, bolo objektívnou oporou ako návrhu uplatneného otcom, tak aj obrany matky proti tomuto návrhu. Naviac matka v konaní ako prvá navrhla vykonanie tohto dôkazu. S poukazom na uvedené, majúc na zreteli zásadu spravodlivého usporiadania veci, súd rozhodol o trovách štátu tak, že otcovi a matke maloletého uložil každému zvlášť povinnosť zaplatiť trovy štátu v sume 474,77 €.

Podľa , žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku v časti pripustenia zmeny petitu návrhu odvolanie nie je prípustné ( ).

Proti tomuto rozsudku vo zvyšnej časti možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave trojmo.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (, veta prvá ). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením , tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené () a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (, - f/ ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( ).

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia ( )