Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_24Er-1691-2006.pdf
PDF · 89.84 KB
Case nature
Area
Subarea
24Er/1691/2006
Uznesenie
Okresný súd Žilina v exekučnom konaní vedenom pred súdnym exekútorom JUDr. Adriana Steinerová, Jilemnického 2, 911 01 Trenčín, vo veci oprávneného: B.. Y. R. - R., B.: XXXXXXXX, XXX XX L. D. XXX, proti povinným: X/ C. I., U.. XX.XX.XXXX, Š. XXX, 2/ VMB a.s., IČO: 36033995, Žihárec 280 (vymazaný z obchodného registra dňa 13.01.2007), takto
rozhodol:
Exekúciu voči povinnému v rade 2/ z a s t a v u j e.
Oprávnenému u k l a d á nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške
273,49 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie doručeného súdnemu exekútorovi dňa 16.05.2006, exekučného titulu - právoplatného a vykonateľného rozhodnutia Okresného súdu Žilina, č.k. 10Cb/1289/00-159 zo dňa 11.11.2005 a žiadosti exekútora, súd vydal dňa 14.11.2006 poverenie na vykonanie exekúcie pod č. 5511 018213*.
Súd z obchodného registra zistil, že obchodná spoločnosť VMB a.s., IČO: 36033995, Žihárec 280 bola dňom 13.01.2007 vymazaná z obchodného registra.
Podľa § 19 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.“) spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
Podľa § 20a ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“), právnická osoba zapísaná v obchodnom registri alebo v inom zákonom určenom registri zaniká dňom výmazu z tohto registra, pokiaľ osobitné zákony neustanovujú inak.
Podľa § 20a ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“), pred zánikom právnickej osoby sa vyžaduje jej likvidácia, pokiaľ celé jej imanie nenadobúda právny nástupca alebo osobitný zákon neustanovuje inak.
Podľa § 103 O.s.p., kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 107 ods. 4 O.s.p. ak po začatí konania zanikne právnická osoba, súd pokračuje v konaní s jej právnym nástupcom, a ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví.
Podľa § 57 ods. 2 EP, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
Podľa § 58 ods. l EP exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
Exekučné konanie je druhom občianskeho súdneho konania a podľa § 251 ods. 4 OSP platia pre neho citované ustanovenia OSP o procesných podmienkach konania, ktoré je súd povinný v každom štádiu konania prednostne skúmať a v prípade zistenia neodstrániteľných nedostatkov v podmienkach konania musí konanie z tohto dôvodu zastaviť. Ak nezistí prekážky konania, ktoré by viedli k jeho zastaveniu, preverí súd iné dôvody na zastavenie konania, tvrdené účastníkmi alebo exekútorom.
Podľa § 103 OSP súd skúmal, či sú splnené zákonom stanovené podmienky konania. Jednou z nevyhnutných je i spôsobilosť byť účastníkom konania. V danom prípade bolo exekučné konanie vedené proti povinnému právnickej osobe. V priebehu konania bolo preukázané, že stratil spôsobilosť byť účastníkom konania a keďže zanikol bez právneho nástupcu, nemožno v konaní pokračovať. Súd preto podľa § 107 ods. 4 OSP exekúciu voči povinnému v rade 2) zastavil.
Súd na podklade podmetu súdneho exekútora zistil z obchodného vestníka, že Okresný súd Žilina uznesením č.k. 1K/3/2007 zo dňa 05.04.2007 vyhlásil na majetok povinného v rade 1) konkurz. Rozhodnutie bolo zverejnené v obchodnom vestníku č. OV 71B/2007 dňa 12.04.2007. Uznesením zo dňa 20.02.2009 Okresný súd Žilina zrušil konkurz po splnení konečného rozvrhu výťažku.
Podľa § 48 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZKR“), na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie; už začaté konania o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania sa vyhlásením konkurzu zastavujú. Ak v konaní o výkon rozhodnutia alebo v exekučnom konaní už došlo k speňaženiu majetku podliehajúceho konkurzu, avšak výťažok ešte nebol vyplatený oprávnenému, výťažok sa stáva súčasťou príslušnej podstaty a trovy konania sú pohľadávkou proti príslušnej podstate; ak je oprávneným veriteľ zabezpečenej pohľadávky, výťažok exekútor alebo iný vymáhajúci orgán vyplatí veriteľovi zabezpečenej pohľadávky do výšky jeho zabezpečenej pohľadávky, ako keby konkurz nebol vyhlásený.
Na základe uvedených skutočností a citovaného zákonného ustanovenia je zrejmé, že exekučné konanie bolo dňom 12.04.2007 vo vzťahu k povinnému v rade 1) ex lege zastavené. Súd preto o zastavení exekúcie voči povinnému v rade 2) nerozhodoval, keďže konanie je už zastavené. Súd v súlade s ustanovením § 203 ods. 3 EP rozhodol o trovách exekúcie.
Podľa § 202 ods. 2 EP: Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 EP: Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
Podľa § 203 ods. 3 EP (právna úprava platná od 01.01.2012): Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške.
Vzhľadom na ust. § 202 ods. 2 EP súd je v prípade, ak rozhodne o zastavení exekúcie povinný rozhodnúť aj o trovách exekúcie. Súd je však povinný rozhodnúť o trovách exekúcie aj v prípade, ak dôjde ex lege k zastaveniu exekučného konania.
Súd v zmysle analogického použitia § 203 ods. 2 prvá veta EP na úhradu trov exekúcie zaviazal oprávneného a to aj s poukazom na novšiu právnu úpravu, ktorá doplnením odseku 3 v § 203 EP konkrétne definovala, že v prípade vyhlásenia konkurzu na majetok povinného nevyhnutné trovy znáša oprávnený.
Podľa vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení platnom v čase začatia exekučného konania (ďalej len „vyhláška“), súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov potrebných na účelne vymáhanie nároku spolu vo výške 273,49 eur, ktoré pozostávajú z:
1/ odmeny exekútora vo výške 76,36 eur, z toho:
a/ 13,28 eur za úkony v trvaní celkovo 1 hod. 10 min. (§ 14 vyhlášky - základná hodinová sadzba 6,64 eur za každú aj začatú hodinu):
· Prebratie návrhu a príprava návrhu 15 min.
· Vypracovanie upovedomenia o začatí exekúcie 15 min.
· Vyhotovenie príkazu na začatie exekúcie(9 príkazov) 40 min.
b/ 63,08 eur za 19 paušálne odmeňovaných úkonov exekučnej činnosti (§ 15 vyhlášky - paušálna suma 3,32 eur za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti):
· Získanie poverenia
· Doručenie upovedomenia o začatí exekúcie
· Doručenie príkazu na začatie exekúcie
· Zisťovanie platiteľa mzdy povinného 4x
· Zisťovanie majetku povinného 6x
· Zisťovanie účtu povinného 6x
2/ náhrady hotových výdavkov vo výške 181,86 eur (§ 22 vyhlášky):
· poštovné 36,36 eur
· poplatky za bankové informácie 132,33 eur
· overovanie poverenia 13,17 eur
Súd exekútorovi priznal DPH 20 % zo sumy 76,36 eur (vzhľadom na to, že súdny exekútor si uplatnil DPH iba z odmeny), pričom priznané DPH predstavuje sumu 15,27 eur.
Sumár: 76,36 + 181,86 + 15,27(20% DPH) = 273,49 eur
Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. je povinnosťou exekútora vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov, tzn. presne vymedziť čas vynaložený na konkrétne úkony pre účely výpočtu
odmeny podľa § 14 ods. a/. Súdny exekútor postupoval nesprávne, keď nevyhotovil časovú špecifikáciu, ale priamo ku každému úkonu priradil sadzbu 6,64 eur (200,-Sk). Súd však pri posudzovaní dĺžky vykonávania jednotlivých úkonov exekučnej činnosti vychádzal z logického a gramatického výkladu ustanovenia § 14 vyhlášky, pričom na základe takého výkladu je potrebné počtom hodín rozumieť súhrn časových úsekov trvania jednotlivých úkonov exekučnej činnosti, ktoré je potrebné pre účely výpočtu odmeny podľa citovaného ustanovenia sčítať, pričom početnosť úkonov nemá relevanciu pre výpočet tejto odmeny. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR,
sp.zn. 1Mcdo/7/2006 z 28.05.2007, z ktorého plynie rovnaký záver. Pri výpočte súd zároveň priradil k jednotlivým úkonom primeranú časovú dĺžku, obvyklú s ohľadom na zložitosť úkonu, právnu náročnosť a jej rutinnosť. Takto špecifikovaná dĺžka je spravodlivá a zodpovedá reálne času potrebnému na ich vypracovanie, a preto pokiaľ si exekútor pri týchto úkonoch uplatnil minutáž nad rozsah vyššie uvedenej, súd túto presahujúcu minutáž pre účely výpočtu „časovej“ odmeny nezohľadnil.
V časti vyčíslenej odmeny podľa § 14 ods.1 písm. a/ súd nepriznal položku - spracovanie žiadosti o udelenie poverenia, ktorá je duplicitne uplatňovaná aj podľa § 14 ods. 1 písm. b/ v položke získanie poverenia podľa § 15 ods. 1 písm. a/ vyhlášky. Súd poukazuje na to, že v úkone získanie poverenia sú obsiahnuté všetky konkrétne kroky a činnosti, ktoré musí exekútor vykonať, aby toto poverenie získal. Takýmto úkonom je aj vypracovanie žiadosti o udelenie poverenia. Teda odmena exekútora v sume 3,32 eur nie je odmenou za vydanie poverenia súdom, ale je odmenou za konkrétne činnosti exekútora, ktoré predchádzajú udeleniu poverenia a bez ktorých by k udeleniu poverenia nedošlo. Z rovnakého hľadiska súd posúdil duplicitu vyúčtovania úkonu (podľa časovej špecifikácie) označeného ako vyhotovenie žiadostí o poskytnutie súčinnosti a súčasne uplatňovaná paušálna sadzba (podľa § 15 vyhlášky ) za tieto úkony - zisťovanie účtu, majetku a platiteľa mzdy a bydliska povinného. V odmeňovanom úkone zisťovanie majetku, účtu, bydliska a platiteľa mzdy povinného sú obsiahnuté všetky kroky a činnosti, ktoré exekútor vykonal, teda aj vyhotovenie takejto žiadosti.
V súvislosti s exekútorom vyčíslenou odmenou podľa § 15 ods. 1 vyhlášky za každé vykonané doručenie príkazu na začatie exekúcie a exekučného príkazu je potrebné uviesť, že za správneho použitia gramatického výkladu ustanovenia § 15 ods. 1 vyhlášky, patrí exekútorovi odmena len za jedno takto vykonané doručenie, preto mu súd priznal odmenu iba za jedno takéto doručenie. Súd v tejto súvislosti poznamenáva, že v opačnom prípade by odmena za tieto úkony exekučnej činnosti bola upravená rovnako ako v písm. g) až j) § 15 ods. 1 vyhlášky, kde je odmena exekútora výslovne viazaná na každý takýto úkon exekučnej činnosti. Výkon exekučnej činnosti v súvislosti s vyhotovením príkazu na začatie exekúcie, exekučného príkazu je však zohľadnený pri posudzovaní odmeny podľa počtu účelne vynaložených hodín na exekúciu v zmysle § 14 vyhlášky.
V časti hotové výdavky súd nepriznal uplatňovanú položku - ďalšie náklady - spis. obal, prefotenia poverení. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky - súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Z uvedeného demonštratívneho výpočtu hotových výdavkov má súd za to, že nárok na náhradu prináleží iba v prípade tých výdavkov, u ktorých je jednoznačný priamy súvis jednotlivou exekučnou vecou, pričom ďalšie jednotiace kritérium týchto výdavkov je to, že vznikajú až v dôsledku individuálnej procesnej situácie v tej-ktorej veci.
Niet sporu o tom, že exekútorovi vznikajú v širšom zmysle v súvislosti s exekučnou činnosťou aj iné výdavky, a to náklady na prevádzku a chod exekútorského úradu, kde patria náklady na mzdy zamestnancov a koncipientov exekútorského úradu, ďalej výdavky na prípadný prenájom sídla exekútorského úradu, výdavky na energie v súvislosti s prevádzkou budovy, náklady na údržbu budovy (čistiace potreby a náklady na opravy), ako aj materiálové náklady na chod úradu, t.j. výdavky na kancelárske vybavenie a napokon náklady na kancelárske potreby (kancelársky papier, obálky, toner do tlačiarne, písacie potreby, lepidlá, a pod.). Je zrejmé, že všetky tieto náklady a výdavky si exekútor zabezpečuje v rámci chodu svojho úradu, teda bez priameho súvisu s potrebami a situáciou v tej-ktorej
individuálnej exekučnej veci. Preto v zmysle vyššie uvedeného súd konštatuje, že náhrada za tieto výdavky a náklady na prevádzku a chod exekútorského úradu exekútorovi v zmysle § 22 ods. 1 vyhlášky neprináleží. Na základe systematického výkladu ustanovenia § 22 a ustanovení upravujúcich odmenu exekútora je súd toho názoru, že tieto náklady si exekútor má uhrádzať z odmeny za svoju činnosť (podľa druhého, tretieho a štvrtého oddielu vyhlášky).
Čo sa týka ostaných trov exekúcie, súd mal za to, že tieto boli uplatnené v súlade s ustanoveniami Exekučného poriadku ako aj vyhláškou č. 288/1995 Z.z. Na základe vyššie uvedených skutočností a poukázaním na citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.), t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.