Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_29Er-183-2003.pdf
PDF · 77.87 KB
Case nature
Area
Subarea
29Er/183/2003
Uznesenie
Okresný súd Košice I v právnej veci vykonania exekúcie oprávneného: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, pobočka Košice, Festivalové námestie 1, Košice, proti povinnému: ISIMEX s.r.o., Slovenskej jednoty 8, Košice, IČO: 31 736 670, o vymoženie 35,78 eur s prísl., v konaní vedenom pred súdnym exekútorom JUDr. Štefanom Barilikom, sídlo exekútorského úradu Kuzmányho 57, Košice, pod sp. zn. EX 106/03, o návrhu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie a o odvolaní súdneho exekútora, takto
rozhodol:
Súd exekúciu vyhlasuje za n e p r í p u s t n ú.
Exekúciu z a s t a v u j e.
Oprávnený je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 25,94 eur a to do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Na základe návrhu oprávneného zo dňa 28.2.2003 a poverenia na vykonanie exekúcie č. 5802 XXXXXX* vydaného Okresným súdom Košice I, dňa 1.4.2003 bol exekúciou poverený súdny exekútor JUDr. Štefan Barilik.
Súdny exekútor dňa 4.2.2011 podal návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu že povinný je z hľadiska exekučného konania nemajetný, povinný bol zrušený rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach č.k. 6K 356/01-23 zo dňa 25.10.2002 a bol vymazaný z obchodného registra bez právneho nástupcu, teda z hľadiska exekučného konania právne zanikol. Súdny exekútor žiadal zastaviť exekučné konania na základe ustanovenia § 57 ods. 1, písm. h / EP. Zároveň požiadal súd o priznanie náhrady trov exekúcie v celkovej výške 31,87 eur.
Na základe tohto návrhu Okresný súd svojím uznesením č.k. 29Er/183/2003-18 zo dňa 27.7.2011 exekúciu vyhlásil za neprípustnú, zastavil ju a súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal.
Dňa 2.9.2011 súdny exekútor doručil tunajšiemu súdu voči uvedenému uzneseniu odvolanie.
Podľa ust. § 374 ods. 4 O.s.p. proti rozhodnutiu vydanému povereným zamestnancom súdu v občianskom súdnom konaní možno podať odvolanie za rovnakých podmienok ako proti rozhodnutiu sudcu. Ak je podané odvolanie proti rozhodnutiu, ktoré vydal vyšší súdny úradník, rozhodnutie sa tým zrušuje v celom rozsahu a o veci rozhodne sudca.
Vzhľadom na podané odvolanie a ustanovenie § 374 vo veci opätovne rozhodoval sudca.
Na základe návrhu oprávneného zo dňa 28.2.2003 a poverenia na vykonanie exekúcie Okresný súd Košice I z výpisu povinného z obchodného registra zistil, že povinný bol dňa 22.3.2004 vymazaný z obchodného registra bez právneho nástupcu z dôvodu zrušenia a to zamietnutím návrhu na vyhlásenie konkurzu.
Podľa § 36 ods. 2 zákona čís. 233/1995 Z.z. exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Exekútor však môže začať vykonávať exekúciu až udelením poverenia súdu na jej vykonanie.
Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g/ EP exekúciu súd zastaví ak exekúciu vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Súd kedykoľvek prihliada na to, či sú splnené podmienky za ktorých môže konať vo veci.
Podľa § 20a ods. 2 zák. č. 40/1964 OZ v znení neskorších predpisov, právnická osoba zapísaná v obchodnom registri alebo v inom zákonom určenom registri zaniká dňom výmazu z tohto registra, pokiaľ osobitné zákony neustanovujú inak.
Zánik právnickej osoby bez právneho nástupcu je takým neodstrániteľným nedostatkom konania, pre ktorý súd nemôže v konaní ďalej pokračovať, a preto musí byť konanie zastavené v súlade s § 107 ods. 4 O.s.p.
Podľa ustanovenia § 196 zákona č. 233/1995 Z.z. za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.
Podľa ustanovenia § 197 ods. 1 citovaného zákona, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa ustanovenia § 200 ods. 1 citovaného zákona trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie. Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa ustanovenia § 200 ods. 2 citovaného zákona, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa ustanovenia § 203 ods. 1 citovaného zákona, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Podľa ustanovenia § 203 ods. 2 citovaného zákona ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
V súvislosti s ustanovením § 203 EP súd skúmal, či oprávnený mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie, a či sú splnené podmienky pre úhradu trov exekúcie oprávneným.
Z vykonaného dokazovania súd zistil, že povinný bol zrušený rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach, č.k. 6K/356/01-23 zo dňa 25.10.2002 a následne od 22.3.2004 bol vymazaný z obchodného registra.
Z listinných dôkazov a to konkrétne z návrhu oprávneného súd zistil, že oprávnený súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie doručil dňa 28.2.2003, teda až po zrušení povinného krajským súdom, teda oprávnený pri podávaní návrhu na vykonanie exekúcie nevenoval dostatočnú pozornosť skutočnostiam, ktoré sú dôležité pre vykonanie exekúcie.
Z toho dôvodu súd má za to, že oprávnený zapríčinil zastavenie exekučného konania.
Súd pri zastavení exekúcie bol povinný skúmať taktiež z akého dôvodu došlo k zastaveniu exekúcie a hlavne z akého dôvodu došlo k výmazu z obchodného registra, teda či nedošlo k výmazu z dôvodu zrušenia bez likvidácie pre nedostatok majetku. Pritom súd poukazuje aj na judikát Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5NcDo/17/2011 na základe, ktorého súd prvého stupňa pri rozhodovaní o zastavení exekúcie a o trovách exekúcie je povinný sa vysporiadať s dôvodom výmazu povinného z obchodného registra kde táto skutočnosť má zásadný vplyv na rozhodnutie o trovách exekúcie a teda ak dôvod zastavenia exekúcie spočíval v dôvode uvedenom v § 57 ods. 1 písm. h/ EP o trovách exekúcie je potrebné rozhodnúť podľa § 203 ods. 2 EP a v takom prípade je povinný nahradiť trovy exekúcie oprávnený.
Súd má jednoznačne za to, že zastavenie exekúcie zavinil oprávnený a to predovšetkým tým, že nevenoval dostatočnú pozornosť tej skutočnosti, že povinný v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie už bol štyri mesiace zrušený Krajským súdom v Košiciach.
Súd ďalej poukazuje aj na tú skutočnosť, že súdny exekútor bol povinný prijať návrh na vykonanie exekúcie, nakoľko v zmysle exekučného poriadku nemá právo prijatie návrhu na vykonanie exekúcie odmietnuť a je povinný vykonávať všetky potrebné úkony smerujúce k vymoženiu pohľadávky.
Súdny exekútor si uplatňoval náhradu trov exekučného konania v celovej výške 31,87 eur a to podľa ust. § 14 ods. 1 písm. a/ ods. 2 vyhlášky čís. 288/1995 Z.z. za prevzatie veci, založenie spisu, spísanie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, vydanie upovedomenia o začatí exekúcie, šetrenie na mieste, úradné záznamy, telefonáty, šetrenie cez obchodný register v trvaní 1,5 hod., a za spracovanie návrhu na zastavenie exekúcie a vyčíslenie trov exekúcie, spracovanie vrátenia poverenia po zastavení exekúcie, ukončenie a archiváciu spisu ďalšiu hodinu, teda celkom 2,5 hod.
Súd súdnemu exekútorovi podľa ustanovenia § 14 ods. 1 písm. a/ ods. 2 vyhlášky čís. 288/1995 Z.z. priznal časovú odmenu v trvaní jednej hodiny za prevzatie veci a šetrenie na mieste.
Súd nepriznal časovú odmenu za spracovanie návrhu na zastavenie exekúcie a vyčíslenie trov exekúcie, spracovanie vrátenia poverenia po zastavení, ukončenie a archiváciu spisu, nakoľko táto činnosť síce súvisí s exekučnou činnosťou, avšak priamo nesúvisí s výkonom exekúcie, teda podľa § 14 ods. 1 písm. a/ ods. 2 vyhlášky priznal časovú odmenu za jednu hodinu vo finančnom vyjadrení to predstavuje 6,64 eur.
Súd súdnemu exekútorovi ďalej priznal paušálnu odmenu podľa písm. a/ ustanovenia § 14 ods. 1 citovanej vyhlášky, t.j. za získanie poverenia na vykonanie exekúcie a podľa písm. c/ citovaného ustanovenia vo výške 3,32 eur, za doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, teda spolu 6,64 eur.
Súd súdnemu exekútorovi celkom priznal nasledujúcu odmenu:
Podľa § 14 ods. 1 písm. a/ ods. 2 vyhlášky čís. 288/1995 Z.z. sumu 6,64 eur, podľa § 14 ods. 1 písm. b/ ods. 3 vyhlášky čís. 288/1995 Z.z. za dva právne úkony á 3,32 eur, čo je spolu 6,64 eur a 20 % DPH zo
sumy 13,28 eur, čo je 2,66 eur, teda odmena spolu s DPH predstavuje sumu 15,94 eur. Hotové výdavky si súdny exekútor neúčtoval.
Z vyššie uvedených dôvodov súd rozhodol tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a oprávneného zaviazal nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekučného konania vo výške 15,94 eur.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu a to výroku o zastavení exekúcie je možné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I v dvoch písomných vyhotoveniach.
Odvolanie proti výroku o trovách konania nie je prípustné v zmysle ust. § 243 b/ ods. 3 druhá veta.