Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_9C-224-2009.pdf
PDF · 101.92 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/224/2009
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I rozhodol sudkyňou JUDr. Vierou Hadrbulcovou v právnej veci navrhovateľov: X/ E. X., A., B. Č.. X, X/ F. X., A., B. Č.. X, X/ X. X., A., J.H. XX, V. I. X.. D.. V. P., L., A., R. Č.. XXXX/X proti odporcom: 1/ Slovenská republika zastúpená Ministerstvom financií Slovenskej republiky, Bratislava, Štefanovičova č. 5, 2/ BMG INVEST, s. r. o., Košice, Južná trieda 93, o náhradu škody a prísl. takto
rozhodol:
Súd návrh zamieta.
Odporcom v 1. a 2. rade súd náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovatelia v l. 2 a 3. rade sa návrhom podaným na tunajšom súde domáhali, aby súd zaviazal odporcu v l. rade 1/ Slovenská republika zastúpená Ministerstvom financií Slovenskej republiky, Bratislava, Štefanovičova č. 5, na zaplatenie 200 000,- Sk , odporcu v 2. rade Horizont Slovakia, a. s. Košice , Kováčske 63 na zaplatenie 180 000,- Sk a odporcu v 3. rade BMG INVEST, s. r. o., Košice, Južná trieda 93, na zaplatenie 450 000,- Sk spolu s úrokom z omeškania vo výške 17,6 % od 4.3.2002 ročne do zaplatenia a trov konania to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku titulom náhrady škody.
Na pojednávaní pred súdom konanom dňa 19.11.2013 navrhovatelia voči odporcovi v 2. rade vzali návrh späť a voči tomuto odporcovi navrhli konanie zastaviť. Súd preto uznesením zo dňa 19.11.2013 konanie voči odporcovi v 2. rade zastavil. Súd vo veci konal ďalej s odporcom Slovenská republika zastúpená Ministerstvom financií Slovenskej republiky, Bratislava, Štefanovičova č. 5 ako odporcom v l. rade a odporcom BMG INVEST, s. r. o., Košice, Južná trieda 93 ako odporcom v 2. rade.
Navrhovateľ v l. rade svoj návrh odôvodnil tým, že škoda mu vznikla tým, že 13.11.2001 uzavrel zmluvu o tichom spoločenstve s BMG Invest s.r.o. Košice, zmluva bola uzatvorená na 2 mes. po 12 mesiacoch mu mala byť vyplatená suma 200 000,- Sk s úrokmi 35 %. Po uplynutí tejto doby mu však žiadna istina ani úroky vyplatené neboli, nakoľko BMG Invest zbankrotoval, pobočky zatvoril a tým mu vznikla škoda. Za túto škodu zodpovedá SR - Ministerstvo financií okrem odporcu v 2 rade z dôvodu, že odporca v 1 rade včas nezabránil nezákonnej činnosti štatutárom, majiteľom konateľom odporcu v 2. rade, lebo bolo povinnosťou odporcu v 1. rade kontrolovať tieto subjekty a nekonaním mu vznikla uvedená škoda.
Navrhovateľka v 2. rade žiadala, aby súd zaviazal odporcov 1 a 2 na zaplatenie 180 000,- Sk s úrokmi z omeškania na tom základe, že dňa 13.8.2001 vložila do BMG Invest sumu 180 000,- Sk na základe zmluvy o pôžičke. Zmluva mala platnosť 12 mesiacov a po uplynutí tejto doby jej žiadne peniaze neboli
vyplatené ani dohodnutý úrok z dôvodu, že odporca v 2. rade zatvoril svoje pobočky a peniaze doposiaľ nevyplatil.
Navrhovateľ v 3. rade žiadal zaviazať odporcov na zaplatenie 450 000,- Sk na tom základe, že dňa 25.6.2001 na základe zmluvy o pôžičke vložil do BMG Invest s.r.o. sumu 450 000,- Sk, platnosť zmluvy bola dohodnutá na 9 mesiacov a po uplynutí tejto doby mu ani peniaze ani úroky neboli vyplatené. Do dnešného dňa mu odporca v 2 rade tuto sumu nevyplatil.
Odporca v l. rade sa k návrhu nevyjadril. Na pojednávanie sa neustanovil, ani nepožiadal o odročenie pojednávania, súd preto vo veci konal a rozhodol v jeho neprítomnosti podľa § 101 ods. 2/ O.s.p.
Konkurzný správca odporcu v 2. rade uviedol, že konkurz na odporcu v 2 rade bol vyhlásený 3.9.2002, bol vymenovaný za správcu konkurznej podstaty, odporcu v 2 rade uznesením Krajského súdu Košice z 3.9.2002. Konkurz doteraz prebieha, predpokladá jeho ukončenie približne do 4 mesiacov, nakoľko sa čaká na výsledok ukončenia sporu na Najvyššom súde SR. Do konkurzu si prihlásilo svoje pohľadávky vyše 120 000 veriteľov, tieto pohľadávky predstavujú asi 10 mil. Sk. Odporca 2 eviduje 3 prihlášky od navrhovateľov v 1, 2 a 3 rade, prihláška pohľadávky navrhovateľa v 1 rade bola akceptovaná v plnej výške, pohľadávky navrhovateľov v 2 a 3 rade boli akceptované čiastočne z dôvodu, že bol nesprávne vypočítaný úrok. Po ukončení konkurzného konania budú uznané pohľadávky veriteľov priebežne uspokojované. Predložil súdu konkurzné prihlášky č. 1087, 1088, 1089, z ktorých súd zistil, že prihlášky navrhovateľov boli odporcom v 2 rade uznané 10.9.2002.
Súd vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľov, konkurzného správcu odporcu v 2. rade, listinnými dôkazmi - zmluvou o tichom spoločenstve č. TS-KP-2001 1113/06 12 01/OS-OS zo dňa 13. 11.2001, zmluvou o pôžičke č. PZ-KP-20010813/26 12 01/BÚ-OS zo dňa 13. 8.2001, zmluvou o pôžičke č. PZ- KP-2001 06 25/05 09 01/OS-OS zo dňa 25.6.2001 a zistil nasledovný skutkový stav:
Navrhovateľ v l. rade uzatvoril dňa 13.11.2001 s B.M.G. Invest s.r.o. Južná trieda Košice zmluvu o tichom spoločenstve č. TS-KP-2001 11 13/06 12 01/OS-OS podľa § 673 a nasl. Obchodného zákonníka, na základe ktorej sa ako tichý spoločník zaviazal zúčastňovať na podnikateľskej činnosti obchodnej spoločnosti BMG Invest. s.r.o. vkladom vo výške 200 000,- Sk. Zmluva bola uzavretá na dobu 12 mesiacov. Zmluvné strany sa dohodli, že podiel tichého spoločníka na zisku bude 35 % ročne.
Navrhovateľka v 2. rade uzavrela dňa 13.8.2001 s odporcom v 2. rade zmluvu o pôžičke č. PZ- KP.20010813/26 12 01/BÚ-OS podľa § 657 a § 658 Občianskeho zákonníka - zák. (č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov, na základe ktorej ako veriteľ poskytla obchodnej spoločnosti B.M.G. Invest s.r.o. ako dlžníkovi pôžičku vo výške 180 000,- Sk Zmluvné strany si dohodli vrátenie požičaných finančných prostriedkov dlžníkom s dohodnutým ročným úrokom 35 %, s tým, že istina bude vrátená po skončení zmluvy za 12 mesiacov.
Navrhovateľ v 3. rade uzavrel dňa 23.6.2001 s odporcom v 2. rade zmluvu o pôžičke č. PZ-KP-2001 06 25/05 09 01/OS-OS podľa § 657 a § 658 Občianskeho zákonníka - zák. č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov, na základe ktorej ako veriteľ poskytol obchodnej spoločnosti B.M.G. Invest s.r.o. ako dlžníkovi pôžičku vo výške 450 000,- Sk Zmluvné strany si dohodli vrátenie požičaných finančných prostriedkov dlžníkom s dohodnutým ročným úrokom 31 %, s tým, že istina bude vrátená po skončení zmluvy za 9 mesiacov.
Navrhovatelia si svoju zmluvnú povinnosť splnili, avšak dlžník im finančné prostriedky nevrátil a pohľadávku si uplatnil v konkurznom konaní. Odporca 2 eviduje 3 prihlášky od navrhovateľov v 1, 2 a 3 rade, prihláška pohľadávky navrhovateľa v 1 rade bola akceptovaná v plnej výške, pohľadávky
navrhovateľov v 2 a 3 rade boli akceptované čiastočne z dôvodu, že bol nesprávne vypočítaný úrok. Z listinných dôkazov predložených správcom konkurznej podstaty odporcu v 2. rade súd zistil, že konkurzné prihlášky navrhovateľov zaevidované pod č. 1087, 1088, 1089 boli odporcom v 2 rade uznané 10.9.2002.
Podľa § 420 Občianskeho zákonníka (Zák. č 40/1964 Zb.)
(1) Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
(2) Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.
(3) Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
Predpokladom všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa citovaného ustanovenia Občianskeho zákonníka je 1./ porušenie právnej povinnosti, 2/ vznik škody, 3/ existencia príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody.
Podľa § 18 ods. 1 Zák. č. 58/1969 Zb. štát zodpovedá za škodu spôsobenú v rámci plnenia úloh štátnych orgánov a orgánov spoločenskej organizácie uvedených v § 1 ods. 1 nesprávnym úradným postupom tých, ktorí tieto úlohy plnenia.
Ide o prípad objektívnej zodpovednosti štátu za škodu za súčasného splnenia troch podmienok a to: 1./ existencia škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch 2./ nesprávny úradný postup orgánu štátu a 3./ príčinná súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom.
V prípade nesprávneho úradného postupu môže ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomoci štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušení pravidiel stanovených právnymi normami pre jeho konanie alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov tejto činnosti. Pre túto formu zodpovednosti je určujúce, že úkony tzv. úradného postupu samy o sebe k vydaniu rozhodnutia nevedú a ak je rozhodnutie vydané, bezprostredne sa v jeho obsahu neprejavia alebo ide o inú nečinnosť orgánu štátu či iné vady v spôsobe vedenia konania.
Podľa čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy SR, Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát.
Podľa čl. 2 ods.2,3 Ústavy SR, štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
Každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemôže nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá.
Podľa § 2,3 Ods. 1 zákona č. 248/1992 Zb. o investičných spoločnostiach a investičných fondoch, investičná spoločnosť a investičný fond sú právnické osoby, ktoré podnikajú v zhromažďovaní peňažných prostriedkov na základe verejného návrhu na uzavretie zmluvy a v prípadoch ustanoveným týmto zákonom aj bez verejného návrhu na uzavretie zmluvy s cieľom ich investovania do majetku na základe obmedzenia rozloženia rizika ( ďalej len " kolektívne investovanie " ) spôsobmi ustanovenými týmto zákonom.
Činnosť uvedenú v § 2 ods. 1 nesmú vykonávať iné osoby než investičné spoločnosti a investičné fondy.
Podľa § 5 ods. 1, § 7 ods. 1 veta prvá citovaného zákona, investičná spoločnosť zhromažďuje peňažné prostriedky predajom podielových listov a vytvára z nich podielové fondy. Investičný fond zhromažďuje peňažné prostriedky fyzických osôb a právnických osôb upisovaním alebo vykonávaním akcií.
Podľa § 37 ods. 4 citovaného zákona, ak ministerstvo financií zistí, že neoprávnená osoba vykonáva činnosť, ktorá je podľa tohto zákona oprávnená vykonávať investičná spoločnosť alebo investičný fond, zakáže jej vykonávanie tejto činnosti a uloží je pokutu až do výšky 25 000 000,- Sk.
Podľa § 5 ods. 1 zák. č. 385/1999 Z.z. o kolektívnom investovaní právnická osoba, ktorý predmetom činnosti je zhromažďovať peňažné prostriedky od verejnosti na základe verejnej ujmy na účet ich investovania do majetku vymedzeného týmto zákonom a z tohto zhromaždeného majetku vytvárať a spravovať fondy a vykonávať nútenú správu podielových fondov. Správcovská spoločnosť sa zapisuje do obchodného registra.
Súčasťou princípu právneho štátu je možnosť uplatnenia štátnej moci len vtedy, ak to ustanovuje zákon, každý orgán štátu má totiž ústavou alebo zákonom určený rozsah právomoci, ktorý nemôže prekročiť, takže môže konať len za čo mu ústava alebo zákon dovoľuje s tým, že spôsob, akým štátne orgány môžu štátnu moc uplatňovať, vrátane druhu a obsahu sankcií, ustanoví zákon. Konanie orgánu štátu v rozsahu zákona bez akejkoľvek výnimky a zákonom ustanoveným spôsobom napĺňa v právnom štáte princíp právnej istoty, čím je vylúčený stav, aby orgán štátu mohol konať podľa vlastnej úvahy a z vlastného rozhodnutia aj nad rámec zákona a tiež iným ako zákonom ustanoveným postupom. S princípom právneho štátu je v podobe právnej istoty teda zabezpečená požiadavka predvídateľnosti konania orgánov verejnej moci. Imanentnou súčasťou obsahu právneho štátu je aj všeobecná záväznosť práva pre všetkých (orgány štátu, samosprávy, právnické, fyzické osoby ) ako aj dostupnosť ( publikovateľnosť ) ich adresátom.
V prejednávanej veci mohol odporca v l. rade pri výkone štátneho dozoru v rámci svojej kompetencie zakázať ako neoprávnenej osobe vykonávať činnosť, ktorú podľa tohto osobitného zákona môžu vykonávať iba investičné spoločnosti alebo investičné fondy, čo znamená, že by muselo ísť nepochybne o zhromažďovanie peňažných prostriedkov spôsobmi ustanovenými týmto zákonom, a teda predajom podielových listov alebo upisovaním alebo vydávaním akcií. O takýto spôsob činnosti však zo strany dlžníka B.M.G. Invest s.r.o. nešlo. Z uvedeného vyplýva, že inú činnosť, tzn. uzatváranie zmlúv o tichom spoločenstve a o pôžičke nebolo v právomoci odporcu zakázať. Nemohla preto táto nečinnosť zo strany odporcu založiť z jeho strany nesprávny úradný postup v spojení s uplatňovaním jeho právomoci vymedzenej zákonom. Kompetenciu odporcu v tomto ohľade nemožno zakladať ani rozšírením výkladu príslušných zákonných ustanovení aj na prípady v ňom výslovne neuvedené a tým konštituovať doposiaľ neexistujúcu povinnosť odporcu v l. rade.
Na druhej strane ústava garantuje fyzickým a právnickým osobám široké možnosti pôsobnosti, keď im umožňuje konať všetko, čo nie je zákonom zakázané a nemožno ich nútiť, aby konali niečo, čo im zákon neukladá. Vo svetle týchto ustanovení potom bolo umožnené obchodným spoločnostiam vstupovať do právnych vzťahov s občanmi uzatváraním zmluvu o pôžičke či tichom spoločenstve. A teda v súlade s princípom zmluvnej autonómie a rovnakého postavenia účastníkov právnych vzťahov navrhovatelia dobrovoľne vstúpili do záväzkového vzťahu s obchodnou spoločnosťou a teda na základe individuálneho slobodného rozhodnutia prevzali na seba práva a povinnosti v snahe čo najlepšie realizovať svoje záujmy a potreby v podmienkach trhového hospodárstva, voľnej súťaže a konkurencie. Pre štát platí, že sa má zásadne zdržať zásahov do súkromnoprávnej oblasti t.j. do slobodného súkromného rozhodovania fyzických a právnických osôb.
Pokiaľ by odporca v l. rade zakázal nebankovým subjektom činnosť spočívajúcu v uzatváraní zmlúv o pôžičke či tichom spoločenstve s občanmi, zasiahol by tým do občiansko-obchodno-právnych vzťahov
a do zmluvnej autonómie subjektov súkromného práva ako aj do vlastníckeho práva občanov mimo rámca ochrany garantovanej čl. 20 ods. 1 Ústavy SR, pretože by tým obmedzil resp. zmaril ich možnosť nadobudnúť v zmysle zmluvných dojednaní majetkové hodnoty vo forme pohľadávok a ich príslušenstva ( úrokov, podielov na zisku ).
Podľa § 415 Obč. zák., každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.
Podľa § 441 Obč. zák. ak bola škoda spôsobená výlučne zavinením poškodeného, znáša ju sám.
Zo skutkových okolností prípadu súd dovodil, že boli to práve samotní navrhovatelia, ktorí svojou nedbalosťou zanedbali prevenčnú povinnosť uloženú zákonom, a preto musia následky s tým spojené znášať. Mohli sa totiž pred uzavretím zmluvy presvedčiť napr. na základe výpisu z obchodného registra, že obchodná spoločnosť s ktorou vstúpili do záväzkového vzťahu nie je investičnou spoločnosťou ani fondom, keďže nemala formu akciovej spoločnosti, dodatok k označeniu obchodného mena, ani zákonom predpísané základné imanie a na základe predloženej zmluvy o tichom spoločenstve a o pôžičke mohli poznať (bez právnych a iných odborných znalostí) že sa nejedná o dovolenú činnosť kolektívneho investovania predajom podielových listov či formou akcií.
Mali postupovať s priemernou dávkou opatrnosti, ktorú bolo možné od nich spravodlivo požadovať a zvážiť možnú mieru rizika. Tiež treba dodať, že neznalosť zákona ich podielu viny nezbavuje.
Obdobne podľa zákona č. 385/1999 Z.z. ( úč. Od 01. 01. 2000 ) sa mohli navrhovatelia presvedčiť ( neznalosť zákona neospravedlňuje ), že obchodná spoločnosť BMG Invest s.r.o. nie je správcovskou spoločnosťou podľa tohto zákona ( nemá formu a.s., označenie obchodného meno, základné imanie 50 000 000,- Sk, predmet podnikania zapísaný v obchodnom registri ) a že nemá povolenie ministerstva financií či úradu pre finančný trh.
Podľa § 442 ods. 1 Obč. zák. uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodeného ušlo ( ušlý zisk ).
Škoda predstavuje ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná peniazmi, ušlý zisk spočíva v tom, že nenastalo zväčšenie majetku poškodeného, ktorý by bolo možné, nebyť škodnej udalosti, dôvodne očakávať s ohľadom na predvídateľný sled vecí. Charakter náhrady škody má i majetková ujma spočívajúca v strate majetkového prínosu v hodnote uplatnenej pohľadávky, lebo tým, že nebola táto dlžníkom zaplatená, nezväčšil sa majetkový stav, hoci by to bolo možné dôvodne očakávať. Vznik škody na strane veriteľa predpokladá v takomto prípade, že jeho právo na plnenie proti dlžníkovi nie je uspokojené.
V zmysle uvedeného súd poukazuje na skutočnosť, že pokiaľ si navrhovatelia uplatnili pohľadávku v konkurznom konaní, ktoré ešte prebieha, je vylúčené kvalifikovať túto ako škodu, pretože ešte môže byť v rámci konkurzu uspokojená. Totiž uplatnenie a vymáhanie pohľadávky voči dlžníkovi a zároveň jej uplatnenie ako náhrady škody sa vzájomne vylučujú a podmieňujú a až výsledok uplatnenia pohľadávky môže privodiť vznik škody. Z tohto pohľadu je žaloba podaná predčasne, nakoľko navrhovateľom škoda ( v podobe nevymožiteľnosti pohľadávky ) ešte nevznikla a môže im vzniknúť až po skončení konkurzného konania, kedy budú vedieť aj v akej výške a odkedy im vlastne aj začne plynúť premlčacia lehota ( § 22 zák. č. 58/1969 Zb. ).
Na základe uvedených právnych záverov súd dovodil, že neboli preukázané v konaní zákonné predpoklady zodpovednosti odporcu v l. rade za škodu z titulu všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa ust. § 420 Občianskeho zákonníka ani titulom nesprávneho úradného postupu, a preto návrh voči odporcovi v l. rade v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol.
Vo vzťahu k odporcovi v 2. rade súd návrh ako nedôvodný zamietol z dôvodu nedostatku jeho pasívnej legitimácie v konaní. Súd mal v konaní preukázané, že Krajský súd v Košiciach uznesením č.k. 5K12/02-125 zo dňa 3. 9. 2002 vyhlásil konkurz na majetok dlžníka B.M.G. INVEST s. r o., Južná trieda 93, Košice, IČO: 31 701 493 a ustanovil správcu konkurznej podstaty JUDr. Františka Hadušovského, advokáta, Akademika Hronca 3, Rožňava. V zmysle ust. § 14 ods. 1/ písm. a/ zák. č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní oprávnenie nakladať s majetkom podstaty , ako aj výkon práv a povinnosti, ktoré súvisia s nakladaním s majetkom podstaty, vyhlásením konkurzu prechádzajú na správcu.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1, veta prvá O.s.p. Účastníkom konania náhradu trov nepriznal z dôvodu, že navrhovatelia vo veci nemali úspech a úspešným odporcom trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Bratislava I, písomne, vo dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O.s.p. uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť dôvodmi uvedenými v § 205, ods. 2 O.s.p.