Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_42Cb-233-2011.pdf
PDF · 109.34 KB
Case nature
Area
Subarea
42Cb/233/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v právnej veci žalobcu: BPT LEASING, a.s., Drieňová 34, Bratislava 821 02, IČO: 31 357 814, zast. Mgr. Vladimírom Šárnikom, advokátom, Západný rad 39, 811 04 Bratislava, proti žalovanému: v 1. rade: RWR s.r.o., Banšelova 946/16, Bratislava 821 04, IČO: 36 608 963, v 2. rade: JUROLL, s.r.o., Cerovská 84, Šenkvice 900 81, IČO: 35 921 056, v 3. rade: SPEEDTRANS s.r.o., Podvažie 49, Pruské 018 52, IČO: 36 663 859, v 4. rade: X. I., nar. XX.XX.XXXX, XXX XX U. XXX, v 5. rade: K.. U. V., nar. XX.XX.XXXX, X.. S.. L. XXXX/X, XXX XX T., žalovaní v 2. a 4. rade zastúpení Mgr. Richardom Palušom, advokátom, Kopanice 23, 821 04 Bratislava, žalovaní v 3. a 5. rade zastúpení JUDr. Ivanom Pagáčom, advokátom, Fándlyho 130/8, 018 41 Dubnica nad Váhom, v konaní o zaplatenie 39.619,36 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaní v 1., 2., 4. a 5. rade sú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi sumu 39.619,36 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne:
- zo sumy 34.813,66 eur za obdobie od 17.09.2010 do 05.10.2010
- zo sumy 34.613,66 eur zo obdobie od 06.10.2010 do 10.11.2010
- zo sumy 34.413,66 eur za obdobie od 11.11.2010 do 07.12.2010
- zo sumy 34.213,66 eur za obdobie od 08.12.2010 do zaplatenia,
- zo sumy 5.800,70 eur od 19.09.2013 do zaplatenia,
žalovaný v 3. rade je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 39.520,59 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne:
- zo sumy 34.319,89 eur za obdobie od 17.09.2010 do 05.10.2010
- zo sumy 34.119,89 eur zo obdobie od 06.10.2010 do 10.11.2010
- zo sumy 33.919,89 eur za obdobie od 11.11.2010 do 07.12.2010
- zo sumy 33.719,89 eur za obdobie od 08.12.2010 do zaplatenia,
- zo sumy 5.800,70 eur za obdobie od 19.09.2013 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká povinnosť ostatných žalovaných v rozsahu poskytnutého plnenia.
Žalovaní v 1., 2., 3., 4., 5. rade sú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 2.437,- eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká povinnosť ostatných žalovaných v rozsahu poskytnutého plnenia.
Žalovaní v 1., 2., 3., 4., 5. rade sú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 6.930,62 eur na účet právneho zástupcu žalobcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká povinnosť ostatných žalovaných v rozsahu poskytnutého plnenia.
Žalovaní v 1., 2., 3., 4., 5. rade sú p o v i n n í zaplatiť náhradu trov konania štátu vo výške 125,86 eur na účet tunajšieho súdu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká povinnosť ostatných žalovaných v rozsahu poskytnutého plnenia.
odôvodnenie:
Žalobou podanou na súde dňa 04.10.2011 sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovaným v 1. až 5. rade povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 34.818,66 eur s 9% úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 17.09.2010 do zaplatenia s tým, že plnením jedného zo žalovaných zanikne v rozsahu poskytnutého plnenia povinnosť ostatných žalovaných.
Svoj nárok si žalobca uplatňoval titulom Leasingovej zmluvy uzatvorenej medzi ním a žalovaným v 3. rade dňa 05.09.2007 a titulom ručiteľského záväzku od ostatných účastníkov konania.
Uznesením tunajšieho súdu zo dňa 23.07.2012 č. k. 42Cb/233/2011-75 rozhodol súd o zastavení konania v časti istiny v sume 1.000,- eur a zároveň pripustil zmenu petitu v znení požadovanom žalobcom.
Uznesením zo dňa 19.03.2013 č.k. 42Cb/233/2011-153, právoplatným dňa 08.04.2013 pripustil súd zmenu žalobného petitu tak, že žalovaných v 1., 2., 4. a 5. rade zaviazal na zaplatenie istiny 33.818,66 eur s príslušenstvom a žalovaného v 3. rade na zaplatenie istiny 33.719,89 eur s príslušenstvom, nakoľko žalovaný v 3. rade namietol skutočnosť, že ručí len za splátky a zmluvné pokuty a preto žalobca zobral voči nemu žalobu späť v sume 98,77 eur, ktorá predstavovala odmenu znalca a predajnú cenu vozidla).
Uznesením zo dňa 23.09.2013, právoplatným dňa 31.10.2013 č.k. 42Cb/233/2011-190 súd pripustil zmenu žalobného petitu tak, že žalovaných v 1.,2.,4.. a 5. rade zavial na zaplatenie istiny 39.613,36 eur s príslušenstvom a žalovaného v 3. rade na zaplatenie istiny 39.520,59 eur s príslušenstvom.
Žalovaná v 4. rade sa k žalobe žalobcu vyjadrila v podaní podanom na súde dňa 31.01.2012, v ktorom uviedla, že žalovaný nárok neuznáva, pretože ho považuje za nedôvodný a neoprávnený. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal svoje tvrdenia.
Žalovaný v 3. rade sa k žalobe žalobcu vyjadril v podaní doručenom súdu dňa 07.02.2012, v ktorom uviedol, že žalobu žalobcu považuje za nedôvodnú, že zo strany žalobcu neobdržal žiadnu výzvu na zaplatenie splátok, tak ako je to uvedené v Dodatku č. 1 k Leasingovej zmluve a taktiež vyhlásenie ručiteľa uzatvorené so žalobcom a žalovaným v 2. rade považuje za neplatný právny úkon, pretože bol vykonaný v tiesni a za nevýhodných podmienok. Na základe uvedeného žiadal žalobu zamietnuť.
Žalovaný v 2. rade sa k žalobe vyjadril v podaní podanom na súde dňa 13.02.2013, vo svojom podaní neuznal žalovaný nárok, nakoľko mal za to, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal svoje tvrdenia a preto žiadal žalobu zamietnuť.
Žalovaní v 1. a 5. rade sa k žalobe nevyjadrili.
Súd vo veci vykonal dokazovanie prednesom právnych zástupcom účastníkov konania, výsluchom žalovaných v 4. rade a 5. rade, ako aj konateľov žalovaného v 2. rade a v 3. rade, výsluchom svedka K.. C. H. a znalca K.. Y. Y., oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov a ostatným obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový stav veci.
Žalovaný v 3. rade dňa 05.09.2007 uzatvoril so žalobcom Leasingovú zmluvu č. 061/27, prílohou ktorej boli aj Všeobecné zmluvné podmienky o leasingu poskytovanom BPT Leasing, a.s. ( ďalej len Leasingová zmluva). Predmetom leasingu bolo: VOLVO FM13 8x4, HP 440, domiešavač betónu s obstarávacou cenou leasingu 115.000,- eur bez DPH, Dňa 07.03.2008 bol uzatvorený Dodatok č. 1 k Leasingovej zmluve medzi žalobcom, žalovaným v 3. rade a žalovaný v 2. rade spoločnosťou JUROLL, s.r.o., ktorá sa stala novým leasingovým nájomcom a boli na ňu postúpené všetky práva a záväzky vyplývajúce u zatvorenej Leasingovej zmluvy. Dňa 07.03.2008 žalovaní v 1., 4. a 5. rade každý zvlášť podpísali vyhlásenie ručiteľa k Leasingovej zmluve, na základe čoho zobrali na seba voči veriteľovi/ žalobcovi povinnosť, že v prípade nesplnenia povinnosti nájomcom ( žalovaným v 2. rade), zaväzuje sa ručiteľ pohľadávku uspokojiť a to do 15 dní od požiadania prenajímateľa/žalobcu.
Pretože žalovaný v 2. rade neplatil leasingové splátky, teda porušil svoju povinnosť vyplývajúcu mu z uzatvorenej Leasingovej zmluvy žalobca od nej odstúpil a prostredníctvom bezpečnostnej agentúry odobral odporcovi v 2. rade predmet leasingu a predal ho tretej osobe za sumu 42.500,- eur bez DPH. Odstúpenie od Leasingovej zmluvy bolo žalovanému v 2. rade doručené dňa 21.09.2009.
Dňa 16.07.2010 bolo vystavené finančné vyúčtovanie pri predčasnom ukončené leasingu, ktoré bolo žalovaným doručené v priebehu mesiaca júl 2010. Doručením finančného vyúčtovania vznikla žalovanému v 2. rade, a následne jeho ručiteľom povinnosť uhradiť žalobcovi sumu 34.818,66 eur. Vyúčtovanie leasingu bolo žalovanému v 2. rade doručené dňa 16.08.2010, čím sa jeho dlh stal splatný dňa 16.09.2010.
Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že sa pridržiava písomne podanej žaloby a žiada, aby súd zaviazal žalovaných v zmysle petitu žaloby. Uviedol, že predmet leasingu sa predal za najvyššiu možnú cenu, ktorá sa dala dosiahnuť, kde hodnota leasovaného auta je nižšia ako trhová hodnota bežného motorového vozidla.
Ručiteľské vyhlásenie je štandardným postupom pri postúpení leasingu. Ak ho žalovaní v 3. a 5. nechceli podpísať, mohli ďalej pokračovať v splácaní leasingu. Žalobca nemôže za zlú finančnú situáciu žalovaných v 3. a 5. rade.
Žalobca nemá povinnosť informovať všetkých ručiteľov o stave záväzku leasingového nájomcu, pretože po celý čas bol jeho vlastníkom a predmetom leasingu mohol bez ohľadu na kohokoľvek disponovať.
K výške žalovanej sumy právny zástupca žalobcu uviedol, že splátka pozostáva z dvoch častí a to z obstarávacej ceny a z leasingového navýšenia, čo predstavuje zisk a úhradu nákladov žalobcu. Odstúpenie od Leasingovej zmluvy nemá za následok zánik povinnosti platiť splátky. Žalobca si pôvodne uplatnil len obstarávaciu cenu ale vzhľadom na dĺžku trvania omeškania, sa žalobca rozhodol uplatniť si aj leasingové navýšenie.
Právny zástupca k vypracovanému znaleckému posudku uviedol, že znalec pri jeho vypracovávaní vychádzal z inzerátových cien a nie zo skutočných realizačných cien. V dôsledku krízy bol nízky dopyt a teda vznikol veľký rozdiel medzi cenami inzerovanými a realizačnými, keďže predajcovia sa pokúšali predávať vozidlá za predkrízové ceny. Pre žalobcu je nevýhodné predávať vozidlo pod cenu a následne si vymáhať vzniknuté pohľadávky od neplatičov. Žalobca má skúsenosť, že v prípade odstúpenia pre nezaplatenie, je malá pravdepodobnosť vymoženia pohľadávky či už od nájomcu, ako aj od ručiteľov, pretože sú zväčša personálne prepojení.
Súd z výpovede svedka pána K.. C. H. zistil, že v uvedenom prípade sa predmet leasingu vrátil do autobazáru, s ktorým mal žalobca uzatvorenú zmluvu o uskladnení a sprostredkovaní predaja, a na základe ktorej sa predmet leasingu ponúkal ďalším záujemcom za cenu stanovenú znaleckým posudkom. Predmet leasingu sa ponúkal za cenu 63.000,- eur bez DPH, teda za cenu vyššiu ako bola cena uvedená v znaleckom posudku (65.581,- eur s DPH). K odobratiu predmetu leasingu došlo dňa 14.10.2009 a cca o 5 dní bol v ponuke na predaj na stránke, kde sú uvedené vozidlá určené priamo na predaj alebo na pokračovanie v leasingu. Do 22.01.2010 bola cena predmetu leasingu 63.000,- eur. Nakoľko o vozidlo nebol záujem, bola cena znížená na 56.000,- eur bez DPH, s tým, že suma 52.000,- eur bola cena pod ktorú žalobca pri predaji nechcel klesnúť. Dňa 12.04.2010 došlo k stanoveniu nižšej predajnej ceny a to ceny 47.000,- eur, avšak ani za túto cenu sa predmet leasingu nepodarilo predať vzhľadom na špecifickosť predmetu leasingu.
Svedok uviedol, že žalobca e-mailom a aj telefonicky oslovil aj stavebné firmy, ktoré by mohli mať o predmet leasingu záujem, avšak bez odozvy. V júni 2010 sa prihlásil kupujúci, ktorý navrhol kúpnu cenu 42.000,- eur, ktorú sa žalobca snažil zvýšiť, avšak išlo o jedinú ponuku na kúpu takto špecifického predmetu leasingu. Žalobca znižoval cenu predmetu leasingu z dôvodu nezáujmu, avšak predať predmet leasingu a predať ho za čo najlepšiu sumu bolo v jeho záujme, nakoľko mal v predmete leasingu viazané značné finančné prostriedky.
Právny zástupca žalovaných v 2. a 4. rade nesúhlasil s podanou žalobou, pretože uplatnený nárok vychádza z vyúčtovanie predmetu leasingu, ktorý vychádza z predaja predmetu leasingu tretej osobe za
výrazne podhodnotenú cenu oproti cenám porovnateľným s cenami motorových vozidiel na trhu. Žalobca nepostupoval s primeraniu starostlivosťou, nesnažil sa predať premet leasingu za čo najlepšiu cenu a preto má za to, že konanie žalobcu je účelové a v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku a na škodu žalovaných, ktorý nemohli žiadnym spôsobom zasiahnuť do predaja predmetu leasingu.
Právny zástupca žalovaných v 2. a 4. rade má za to, že vykonaným dokazovaní nebola preukázaná jednak oprávnenosť nároku žalobcu, ako aj výška skutočnej ujmy, ktorú by žalobca v dôsledku predčasného ukončenia leasingu utrpel v dôsledku konania žalovaných. Podstatná časť žalovanej sumy vznikla v dôsledku predaja predmetu leasingu nehospodárne a bez potrebnej starostlivosti a bol vykonaný na ujmu žalovaných v 2. a 4. rade, bez ich možnosti zasiahnuť do predaja predmetu leasingu. Žalovaní majú za to, že žalobca neutrpel žiadnu ujmu, naopak dosiahol zisk. Právny zástupca uviedol, že žalovaní v 2. a 4. rade sa pokúšali so žalobcom uzavrieť dohodu o uvoľnení predmetu leasingu a doplatení dlžnej sumy v splátkach, avšak žalobca to neakceptoval.
Súd z výsluchu konateľa žalovaného v 3. rade a zároveň žalovaného v 5. rade zistil, že dňa 07.03.2008 mu bolo predložené zo strany žalobcu ručiteľské vyhlásenie, ktorým sa zaviazal, že ručí za záväzky žalovaného v 2. rade v prípade neuhradenia splátok vyplývajúcich zo splátkového kalendára.
Po tom, čo mu žalobca vysvetlil podstatu ručiteľského vyhlásenia a spätného odkupu predmetu leasingu, podpísal predmetné vyhlásenie. Žalovaný v 3. rade uviedol, že ručiteľské vyhlásenie podpísal, pretože inak by nebolo možné predmet leasingu postúpiť, čo bolo cieľom žalovaného v 3. rade, nakoľko bol v zlej finančnej situácii a nemohol si dovoliť prevádzkovať predmet leasingu, tak bol ten postúpený na žalovaného v 2. rade.
Dňa 31.08.2009 prišla žalovanému v 3. rade ako ručiteľovi výzva, s uvedením, že žalovaný v 2. rade neuhradil 23. splátku. Na základe tejto informácie kontaktoval žalovaný v 3. rade konateľa žalovaného v 1. rade, ktorý mu oznámil, že došlo k odkladu úhrady splátky a túto informáciu si overil aj u žalobcu, kde mu bolo povedané, že odklad bol povolený. Odvtedy nemal o premete leasingu žiadne informácie až do doručenia finančného vyúčtovania zo strany žalobcu.
Konateľ žalovaného v 3. rade uviedol, že žalobca mu nedal vedieť, že má dôjsť k odpredaju predmetu leasingu.
Konateľ žalovaného v 2. rade a zároveň žalovaná v 4. rade uviedla, že sa v plnom rozsahu pridržiava prednesu svojho právneho zástupcu.
Právny zástupca žalovaných v 3. a 5. rade sa v plnom rozsahu pridržiava vyjadrenia žalovaného v 3. rade a žiada, aby súd žalobu zamietol.
Súd z výsluchu znalca K.. Y. Y. zistil, že znalec sa pridržiava svojho znaleckého posudku a cenu predmetu leasingu v ňom stanovenú (65.581,- eur s DPH). Posudok bol vypracovaný k dátumu 11.11.2009, kedy prebehla aj obhliadka vozidla. Vo svojom posudku zohľadňoval dopyt na trhu. Keďže k obhliadke vozidla došlo v čase krízy, bol na trhu malý dopyt po úžitkových vozidlách. Znalec uviedol, že zotrváva na svojich tvrdeniach uvedených v bode 2.7 posudku, teda, že hodnota odobratých vozidiel sa stanovuje spravidla v spodnej hladine cenového rozpätia trhu a pri leasingových vozidlách je táto hodnota nižšia ako pri bežných vozidlách. K cene vozidla znalec uviedol, že je dôležité obdobie, kedy bol predmet leasingu predávaný a spôsob akým bol ponúkaný na predaj/inzerovaný. Ak bolo vozidla inzerované transparentne a dostatočne, v takomto prípade má znalec za to, že cena bola primeraná.
Zo znenia § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka vyplýva, že účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.
Podľa bodu XI. 2 písm. a) Všeobecných zmluvných podmienok o leasingu poskytovanom BPT Leasing, a.s., prenajímateľ je oprávnený odstúpiť od leasingovej zmluvy pred skončením jej dohodnutej platnosti, ak nájomca mešká so zaplatením splátky po dobu dlhšiu ako 6 týždňov.
Podľa bodu XI. 2 Všeobecných zmluvných podmienok o leasingu poskytovanom BPT Leasing, a.s., ak prenajímateľ odstúpi od leasingovej zmluvy pred skončením jej dohodnutej platnosti, je prenajímateľ oprávnený požadovať od nájomcu a nájomca povinný uhradiť prenajímateľovi náhradu škody v sume zodpovedajúcej rozdielu celkovej ceny leasingu a už uhradených splátok v lehote 30 dní od jej vyúčtovania prenajímateľom.
Podľa § 365 Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.
Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, účinného od 15.01.2009 ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
Súd vyhodnotil žalobou uplatnený nárok spolu s predloženými listinnými dôkazmi, ako aj citovanými zákonnými a zmluvnými ustanoveniami a dospel k záveru, že nárok žalobcu je skutkovo i právne opodstatnený.
Medzi účastníkmi konania došlo k platnému uzatvoreniu leasingovej zmluvy, čo žalobca preukázal predložením jej písomného vyhotovenia podpísaného zmluvnými stranami. Dodatkom č. 1 k Leasingovej zmluve, vstúpil žalovaný v 2. rade do práv a povinností žalovaného v 3. rade ako pôvodného leasingového nájomcu. Žalovaný v 3. rade prevzal ručenie za záväzky žalovaného v 2. rade rovnako ako žalovaní v 1., 4. a 5. rade., čím im vznikla povinnosť plniť žalobcovi v prípade nesplnenia povinností vyplývajúcich zo zmluvy o leasingu žalovaným v 2. rade.
Nakoľko si žalovaný v 2. rade neplnil svoje povinnosti vyplývajúce mu zo Zmluvy, odstúpil žalobca listom zo dňa 16.09.2009 doručeným žalovanému v 2. rade riadne dňa 21.09.2009 od uzatvorenej Leasingovej zmluvy.
Z výpovede konateľa žalovaného v 3. rade a zároveň žalovaného v 5. rade mal súd za preukázané, že žalovaný v 3. rade vedel, že žalovaný v 2. rade teda leasingový nájomca neplní svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy.
Vzhľadom na omeškanie s plnením leasingových splátok, žalobca ako vlastník premetu leasingu tento odobral leasingovému nájomcovi - žalovanému v 2. rade, dal vypracovať znalecký posudok, na základe ktorého bol predmet leasingu ocenený na 65.581,- eur a ponúkol ho na predaj tretím osobám, a následne po predaji predmetu leasingu, zaslal leasingovému nájomcovi, ako aj jeho ručiteľom finančné vyúčtovanie a vyzval ich na uhradenie dlžnej splátky.
K námietke žalovaných, že neboli informovaní, že žalovaný v 2. rade nespláca splátky, ako aj ku skutočnosti, že neboli oboznámení so skutočnosťou, že žalobca sa chystá predať predmet leasingu, resp. že ho predal súd uvádza, že z ručiteľského vyhlásenia, tak ako aj z obsahu inštitútu ručenia vyplýva, že ručiteľ má plniť za dlžníka, v tomto prípade za žalovaného v 2. rade v prípade, ak ten nebude plniť svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy po tom, čo veriteľ riadne vyzve ručiteľov aby plnili za dlžníka. Z uvedeného vyplýva, že ide o právo veriteľa, nie povinnosť vyzývať ručiteľov na splnenie svojej povinnosti a kedy veriteľ toto svoje právo využije je na ňom. Povinnosťou ručiteľa je plniť po splnení podmienky, že bude zo strany veriteľa vyzvaný po tom, čo na výzvu neplnil dlžník. Námietka ručiteľa, že veriteľ predal predmet leasingu za nízku cenu nie je na mieste, nakoľko ručiteľ ručí za celý predmet ručenia, teda na výzvu veriteľa by mal zaplatiť celú sumu, za ktorú sa zaručil. To, že veriteľ predal predmet leasingu podľa názoru ručiteľov nevýhodne je na ťarchu veriteľa, nakoľko sa mu skomplikovalo vymoženie jeho pohľadávky, keďže musí zvyšok ceny žiadať od ručiteľov. Žalobca preukázal, že vyzval ručiteľov na zaplatenie a to zaslaním finančného vyúčtovania zo dňa 16.07.2010, ktoré bolo riadne doručené všetkým ručiteľom.
Medzi účastníkmi bola sporná otázka, či žalobca postupoval s odbornou starostlivosťou pri obstarávaní predaja predmetu leasingu a či predmet leasingu predal za najvýhodnejšiu cenu, čím by sa znížila kúpna cena za predmet leasingu, doplatenie ktorej má žalobca právo žiadať od žalovaného v 2. rade a zároveň aj od jeho ručiteľov.
Súd mal z výpovede svedka, ktorý sa podieľal na predaji predmetu leasingu, ako aj znalca, ktorý predmet leasingu oceňoval za preukázané, že žalobca sa pokúšal predmet leasingu predávať za cenu vyššiu ako bola cena stanovená znaleckým posudkom, avšak vzhľadom na vývoj trhu v období predaja, nebol dopyt po nákladných vozidlách a navyše išlo o príliš špecifický predmet leasingu a preto musel postupne cenu znižovať.
Z výpovede znalca vyplýva, že žalobca predal predmet leasingu za primeranú cenu vzhľadom na situáciu na trhu, kde bol nízky dopyt po nákladných vozidlách a taktiež slabá kúpyschopnosť a preto bol rozdiel medzi cenami, za ktoré boli vozidlá ponúkané a za ktoré sa ich dalo reálne kúpiť príliš veľký. Súd uvádza, že aj žalovaný v 3. rade ako prvotný leasingový nájomca postúpil predmet leasingu z dôvodu zlej finančnej situácie a následne ani žalovaný v 2. rade nesplácal splátky. Žalovaný v 3. rade uviedol, že k postúpeniu predmetu leasingu na nového leasingového nájomcu pristúpil z dôvodu zlej finančnej situácie.
Nájomca nemôže očakávať, že v prípade, že on nie je schopný splácať predmet leasingu ešte k tomu tak špecifický ako je domiešavač, podarí sa prenajímateľovi v čase zlej hospodárskej situácie na trhu predať predmet leasingu za výhodnú cenu. Je možné, že predmet leasingu bol predaný pod cenu, avšak ako uviedol aj právny zástupca žalobcu je v záujme žalobcu predať predmet leasingu za čo najvýhodnejšiu cenu, nakoľko v takom prípade sa minimalizujú jeho straty a nemusí si následne uplatňovať svoje právo na doplatenie zvyšku ceny na súde tak, ako je to v tomto prípade.
Žalovaní taktiež namietali skutočnosť, že žalobca nedostatočne inzeroval predaj predmetu leasingu. K tejto námietke súd uvádza, že z výpovede svedka a doložených listinných dôkazov mal za preukázané, že žalobca pristúpil k inzerciu predmetu leasingu na niekoľkých webových stránkach a taktiež oslovil aj stavebné spoločnosti ako potenciálnych zákazníkov. K dostatočnosti inzercie súd ešte podotýka, že nakoľko predmetom bol domiešavač, je veľmi pravdepodobné, že potenciálny záujemca si v prípade, že by mal záujem o kúpu vozidla, ktorého kúpna cena prevyšuje 50. tis. eur sám iniciatívne na stránkach zaoberajúcich sa predajom nákladných vozidiel vyhľadá takýto špecifické vozidlo.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti mal súd za preukázané, že leasingový nájomca- žalovaný v 2. rade porušil svoje povinnosti vyplývajúce mu z uzatvorenej leasingovej zmluvy, na základe čoho žalobca dôvodne od zmluvy odstúpil. V súlade s ručiteľskými vyhláseniami vyzval ručiteľov na splnenie ich povinnosti, ktorú si v poskytnutej lehote nesplnili.
Výšku ceny, za ktorú bol predaný predmet leasingu tretej osobe mal súd vykonaným dokazovaním vzhľadom na okolnosti predaja za primeranú.
Vzhľadom na uvedené rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Trovy konania žalobcu v celkovej výške 9.367,62 eur pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za žalobu vo výške 2.437,- eur a náhrady trov právneho zastúpenia vo výške 6.930,62 eur.
Podľa § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 a ods. 5 písm. b), § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov súd priznal žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 6.930,62 eur a to za 13 úkonov právnej pomoci - prevzatie a príprava zastúpenia (29.07.2011), podanie na súd - návrh na začatie konania (11.08.2011), 7 x účasť na pojednávaní, z toho 2x bolo pojednávanie odročené ( 14.06.2012 a 23.05.2013), 4 x podanie na súd ( 24.10.2012, 07.02.2013, 25.03.2012, 18.09.2013) - tarifa za úkon á 492,93 eur, tarifa za úkon právnej služby - pojednávanie dňa 19.11.2013 po právoplatnosti uznesenia o zmene petitu, rozšírením 499,57 eur.
Režijný paušál 2 x 7,41 eur, 3 x 7,63 eur, 8 x 7,81 eur; t. j. celkom spolu s 20% DPH v celkovej výške 6.930,62.
Súd nepriznal žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia za úkon právnej služby zo dňa 08.03.2012
- doplnenie dôkazu na výzvu súdu, nakoľko išlo podľa názoru súdu o nehospodárny úkon, keďže žalobca mal spolu so žalobou doložiť všetky dôkazy na preukázanie ním tvrdených skutočností. Súd ďalej nepriznal plnú hodnotu úkonu za pojednávanie dňa 14.06.2012, nakoľko toto pojednávanie bolo odročené bez prejednania veci Súd priznal z právneho úkonu podanie na súd - rozšírenie žaloby odmenu vo výške 492,93 eur, teda z aktuálnej hodnoty sporu, nakoľko v čase vykonania tohto úkonu, nebolo právoplatnú uznesenie o zmene petitu, teda predmet sporu bol totožný ako pri predchádzajúcich úkonoch.
Súd ďalej priznal z druhého úkonu - podanie na súd zo dňa 11.08.2011 režijný paušál aktuálny v čase vykonania úkonu, t.j. 7,41 eur.
O povinnosti žalovaných zaplatiť náhradu trov konania štátu vo výške 125,86 eur rozhodol súd v súlade s § 148 ods. 1 O.s.p., na základe ktorého má štát podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov. Žalovaní sú povinní nahradiť trovy štátu vo výške 125,86 eur, ktoré vznikli v súvislosti s účasťou znalca na pojednávaní dňa 14.03.2013, kde mu bolo znalečné priznané uznesením zo dňa 19.03.2013 č.k. 42Cb/233/2011-155, právoplatným dňa 24.04.2013.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava II, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.