Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_5To-26-2023.pdf
PDF · 82.45 KB
Case nature
Area
Subarea
5To/26/2023
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Žovinca a sudcov Mgr. Michala Polláka a Mgr. Kristíny Ferencziovej, v trestnej veci obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX, pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona a prečin poškodzovania cudzích práv podľa § 375 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 6.9.2022 č.k. 2T/37/2022-242, na verejnom zasadnutí konanom dňa 8.6.2023 takto
rozhodol:
Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX, zamieta.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Trnava rozsudkom zo dňa 6.9.2022 č.k. 2T/37/2022-242, rozhodol o obžalobe podanej na obvineného A. B. tak, že ho uznal za vinného, že 5. januára 2021 v čase o 11:38 hod. v predajni GHS Mobile, spol. s.r.o. nachádzajúcej sa v nákupnom centre C. D., E. XX, F., uzatvoril so spoločnosťou Orange Slovensko a.s. Bratislava v mene osoby G. E., prostredníctvom jeho strateného občianskeho preukazu číslo B. XXX XXX, zmluvu o poskytovaní verejných služieb číslo A16450412 spolu s dodatkom k predmetnej zmluve s identifikačným kódom 13291153, ako aj dohodu o splátkach s identifikačným kódom A16450412, na základe ktorých mu bola zapožičaná SIM karta číslo XXXXXXX XXXXXXXXXXXX s telefónnym číslom XXXX XXX XXX spolu s poskytnutím služieb spojených s účastníckym programom a sprostredkovaný predaj zariadenia Samsung Galaxy A71 blue, IMEI: 350000028081343 za kúpnu cenu 181,- eur, ktorý sa inak predával za cenu 469,- eur, a to formou splátkového predaja s dohodnutou prvou časťou kúpnej ceny vo výške 20,20 eura, ktorú uhradil, pričom následné dohodnuté splátky za mobilný telefón ani faktúru za využívanie služieb neuhradil ani nemal v úmysle uhradiť, SIM kartu a telefón odovzdal inej osobe, čím spôsobil obchodnej spoločnosti Orange Slovensko, a.s., so sídlom Metodova 8, Bratislava, IČO: 35 697 270, škodu v celkovej výške 625,03 eura a súčasne spôsobil škodu poškodenému G. E., ktorého stratený občiansky preukaz predložil za účelom uzavretia predmetných zmlúv, pričom zmluvy uzatvoril bez vedomia a súhlasu G. E., v dôsledku čoho mu spôsobil vážnu ujmu na jeho právach, teda na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku malú škodu a inému spôsobil vážnu ujmu na právach tým, že uviedol niekoho do omylu, čím spáchal prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom poškodzovania cudzích práv podľa § 375 ods. 1 písm. a) Trestného zákona. Za to bol odsúdený podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 36 písm. n) Trestného zákona, § 37 písm. h), písm. m) Trestného zákona, § 38, ods. 2, ods. 4 Trestného zákona, § 41 ods. 1 Trestného zákona, § 42 ods. 1 Trestného zákona a § 46 Trestného zákona na úhrnný a súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 16 (šestnásť) mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona bol zaradený na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona sa zrušil výrok o treste uloženom v trestnom rozkaze Okresného súdu Trnava sp. zn. 3T/32/2021 z 26. augusta 2021, právoplatnom 2. októbra 2021, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku bola uložená obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenej
obchodnej spoločnosti Orange Slovensko, a.s., so sídlom Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 697 270, škodu vo výške 625,03 eura. 2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný, podaním zo dňa 19.12.2022, v ktorom uviedol, že sa odvoláva voči rozsudku, čo sa týka výroku o treste a to z dôvodu, že nebol prítomný na hlavnom pojednávaní a o jeho termíne nebol vyrozumený. Ďalej uvádza, že aj napriek tomu, že Okresný súd Trnava tvrdí, že mu bola riadne doručená predvolanka na hlavné pojednávanie, tak nemá vedomosť, že by si ju prevzal. Toho času sa nachádzal vo výkone trestu a taktiež sa v ústave nachádzal aj jeho menovec, jeho syn a nedopatrením sa mohlo stať, že predvolanie na hlavné pojednávanie prevzal on a nie obžalovaný. Nemal a nemá dôvod sa vyhýbať hlavnému pojednávaniu, nakoľko by sa mohol znevýhodniť pri ukladaní trestu a chcel urobiť vyhlásenie o vinne. Týmto omylom prišiel o túto možnosť a preto žiada, aby tunajší súd vrátil vec Okresnému súdu Trnava a prikázal mu znovu prejednať jeho vec v jeho prítomnosti, respektíve zohľadnil túto útočnosť v odvolacom konaní. 3. Túto svoju argumentáciu zopakoval obžalovaný aj na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu, ktoré nariadil na rozhodnutie o odvolaní obžalovaného. Obhajca navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu, pričom s týmto návrhom sa stotožnil aj obžalovaný. 4. Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd. Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku: 1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné. 3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že a) súd rozhodol v nezákonnom zložení, b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo c) hlavné pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1. Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. 5. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle § 316 ods. 1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku. Odvolanie podal obžalovaný ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote a proti výroku o treste, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný. Po preskúmaní napadnutého rozsudku v rozsahu a z dôvodov vymedzených odvolateľom, dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. 6. V rámci odvolacieho konania si tunajší súd vyžiadal správu z Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby Leopoldov, ktorou overil, či v období, v ktorom si mal obžalovaný prevziať predvolanie na hlavné pojednávanie, sa v tomto ústave nachádzala aj iná osoba s menom a priezviskom A. B., narodená v roku 1975. Zo správy Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže vyplýva, že okrem osoby obžalovaného sa v tomto čase iná osoba s rovnakým menom a rokom narodenia v tomto ústave nenachádzala. 7. Odvolaciu námietku obžalovaného, založenú na tom, že nebol informovaný o termíne hlavného pojednávania, že mu nebolo doručené predvolanie naň, vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú. V spise, na čísle listu 223 sa nachádza doručenka, ktorá preukazuje, že obžalovanému bolo do ÚVTOS Leopoldov dňa 06.07.2022 doručené predvolanie na hlavné pojednávanie, určené na deň 6.9.2022. Neskôr, opatrením zo dňa 26.7.2022 bolo rozhodnuté o zrušení ustanovenia obhajcu obžalovanému, nakoľko pominuli dôvody povinnej obhajoby. Toto opatrenie mu bolo doručené na adresu H. XX, F., na ktorej si ho prevzal. Podpisy na oboch uvedených doručenkách, sú na prvý pohľad zhodné. Obžalovaný bol neskôr prepustený z výkonu trestu odňatia slobody a na hlavné pojednávanie dňa 6.9.2022 sa bez ospravedlnenia nedostavil. Na základe vyššie uvedeného, dospel odvolací súd k záveru, že obžalovaný nijakým spôsobom nepreukázal svoje tvrdenie o tom, že neprevzal predvolanie na hlavné pojednávanie, na ktorom bol vyhlásený napadnutý rozsudok. Prvostupňový súd mal splnené podmienky na vykonanie hlavného pojednávania v neprítomnosti obžalovaného. Preto považuje odvolací súd konanie, ktoré predchádzalo vydaniu prvostupňového rozsudku a v ňom aj napadnutého výroku o treste, za zákonné.
8. Napadnutý výrok o treste preskúmal odvolací súd z pohľadu, či prichádzalo do úvahy uloženie súhrnného trestu odňatia slobody, či trest bol uložený v rámci správne stanovenej trestnej sadzby a či výška uloženého trestu je primeraná a spravodlivá, vzhľadom na osobu obžalovaného a všetky okolnosti prípadu. Preskúmaním napadnutého výroku z uvedených hľadísk, dospel odvolací súd k záveru, že neexistuje dôvod na zrušenie napadnutého výroku. Prvostupňový súd vykonal dokazovanie potrebné na rozhodnutie o napadnutom výroku v dostatočnom rozsahu a správnym spôsobom vyhodnotil všetky zistené skutočnosti. Svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil v písomnom vyhotovení napadnutého rozsudku, v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Trestného poriadku. Z uvedeného dôvodu nepovažuje odvolací súd za potrebné opakovať argumentáciu prvostupňového súdu, ktorú považuje za vecne správnu a rozsahom dostatočnú. Rozhodnutia súdov v prvostupňovom, ako i v odvolacom konaní, tvoria jednotu a preto nie je nevyhnutné v odvolacom konaní opakovať argumenty, s ktorými sa odvolací súd stotožní. Možno iba zopakovať, že uloženie trestu odňatia slobody v polovici správne stanovenej trestnej sadzby, je rozhodnutím, ktoré je primerané osobe obžalovaného, ako recidivujúceho páchateľa úmyselnej trestnej činnosti. Obžalovaný bol v období od roku 1991 do roku 2022 15 krát súdne trestaný, z toho v 12 krát nepodmienečným trestom odňatia slobody. Pri takomto kriminálne narušenom páchateľovi, uloženie trestu odňatia slobody v polovici trestnej sadzby za viac úmyselných trestných činov, nie je trest, ktorý by bolo možné označil ako neprimeraný. Rovnako aj súbeh trestných činov, ktoré odôvodňujú uloženie súhrnného trestu odňatia slobody, zistil prvostupňový súd správne, rovnako ako aj pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. 9. V rámci odvolacieho konania doručil obžalovaný tunajšiemu súdu podanie zo dňa 10.5.2023, ktoré označil ako žiadosť o odňatie a prikázanie vecí podľa § 23 Trestného poriadku a zaujatosti sudcov Okresného súdu - Mgr. Mário Pohorelský a Krajského súdu - JUDr. Martin Žovinec. V tomto podaní uvádza, že vznáša generálnu námietku zaujatosti voči sudcom Mgr. Mário Pohorelský a JUDr. Martin Žovinec a na všetkých sudcov v Trnave. Žiada, aby jeho trestná vec bola odňatá a prikázaná inému súdu mimo trnavský kraj. Súd odignoroval jeho odvolanie, keď sa sudcovi okresnému súdu snažil v liste vysvetliť, že on dňa 6. 7. 2002 neprevzal žiadnu predvolanku na hlavné pojednávanie a ani nemal žiadnu vedomosť kto a kedy ju prebral a nevedel ani o žiadnom termíne, takže sa tam nemohol dostaviť. Keby sa mohol v trestnej veci vyjadriť, mohol by požiadať o dohodu o vine a treste alebo podať vyhlásenie, čo mu však nebolo umožnené a preto mu nebol umožnený spravodlivý proces. Preto žiada, aby jeho trestná vec bola vrátená na okresný súd, avšak mimo Trnavy. Má za to, že sudca Pohorelský ho svojou ignoráciou iba odkázal na krajský súd, kde už má vopred zamietnuté jeho argumentáciu a vopred majú dohodnutý verdikt voči osobe obžalovaného. Obžalovaný ďalej uvádza, že neboli overené ani jeho podpisy na doručenkách. Preto žiada znalca z odboru grafológie, aby potvrdil jeho podpisy. 10. K podaniu obžalovaného, ktoré je uvedené v predchádzajúcom odseku, odvolací súd poukazuje na stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 16. júna 2021, Tpj 37/2021, na zjednotenie výkladu ustanovenia § 23 Trestného poriadku. Podľa tohto stanoviska „medzi dôležité dôvody na odňatie a prikázanie veci podľa § 23 Trestného poriadku patrí aj vylúčenie všetkých sudcov príslušného súdu z vykonávania úkonov trestného konania. Rozhodujúcou je v tomto smere existencia niektorého z dôvodu vylúčenia podľa § 31 Trestného poriadku, ktorý musí byť daný u všetkých sudcov príslušného súdu, resp. v prípade krajského súdu u všetkých sudcov dotknutého kolégia. Preto ak sa podľa § 32 ods. 6 Trestného poriadku o námietke zaujatosti vznesenej voči konkrétnemu sudcovi, ktorá je založená na iných dôvodoch ako dôvodoch podľa § 31 Trestného poriadku, nekoná, a teda takáto námietka nie je spôsobilá vyvolať konanie o vylúčení ani konkrétneho (jednotlivého) sudcu, o to viac nie je potrebné konať ani o návrhu na odňatie a prikázanie veci, ktorý je založený len na takejto procesne neúčinnej námietke zaujatosti smerujúcej voči všetkým sudcom príslušného súdu (argumentum a minori ad maius). Túto skutočnosť je však nevyhnutné procesne zaznamenať, aby bolo zrejmé, že takýto návrh na odňatie a prikázanie veci nezostal nepovšimnutý. Pokiaľ v takejto situácii predloží príslušný súd návrh na odňatie a prikázanie veci najbližšie spoločne nadriadenému súdu, ten mu ho bez rozhodnutia vráti.“ 11. V zmysle uvedeného stanoviska, odvolací súd konštatuje, že všetky argumenty, ktoré predložil obžalovaný vo vzťahu ku konajúcemu sudcovi okresného súdu, ako i k sudcom odvolacieho súdu, sú založené na iných dôvodoch, ako sú uvedené v ustanovení § 31 Trestného poriadku, resp. vychádzajú iba z toho, že obžalovaný nesúhlasí s rozhodnutím prvostupňového súdu, vo vzťahu k splneniu podmienok na vykonanie hlavného pojednávania v jeho neprítomnosti. Preto ide o argumenty, ktoré nie sú spôsobilé vyvolať konanie o vylúčení ani konkrétneho (jednotlivého) sudcu, o to viac nie je potrebné konať ani o návrhu na odňatie a prikázanie veci. Preto odvolací súd o návrhu obžalovaného podľa § 23 Trestného poriadku nekonal a vec nepredložil spoločne nadriadenému súdu na rozhodnutie. 12. S poukazom na vyššie uvedené zistenia a závery, odvolací súd vyhodnotil odvolanie obžalovaného v celom rozsahu ako nedôvodné a preto ho zamietol.
Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.