Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_2T-54-2013.pdf
PDF · 114.03 KB
Case nature
Area
Subarea
2T/54/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Samosudkyňa Okresného súdu Zvolen JUDr. Eva Dzúriková na hlavnom pojednávaní konanom dňa 19.11.2013 vo Zvolene v trestnej veci obžalovaného K. J., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr.zákona a iné, takto
rozhodol:
Obžalovaný K. J., nar. XX.XX.XXXX v Č., trvale bytom U., O..H. XXXX/XX,
j e v i n n ý ,
že
dňa 21.10.2012 okolo 00.15 hod. na terase pohostinstva s názvom J. na ulici K..W. Č..X vo U., okres U., po predchádzajúcich slovných urážkach, „že je len taká piča, kurva“ fyzicky napadol čašníčku S. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z.. O. Č..XXXX/XX, U. tým spôsobom, že po tom, ako chcela zavolať políciu z dôvodu, že odmietal odísť z terasy po záverečnej, ju odzadu sotil, následkom čoho narazil pravým plecom do dverí, čím jej spôsobil podľa znaleckého posudku č.13/2013 ťažšie pomliaždenie plecového kĺbu a ramena s dobou PN od 22.10.2012 do 06.11.2012, t.j. 15 dní,
t e d a
-inému úmyselne ublížil na zdraví, -dopustil sa slovne a fyzicky na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného,
č í m s p á c h a l
prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr.zákona v súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr.zákona.
Z a t o s a o d s u d z u j e
Podľa § 364 ods. 1 Tr.zákona s použitím ust. § 38 ods. 2,4,8 Tr.zákona, § 37 písm. h/ Tr.zákona, § 41 ods. 1 Tr.zákona, § 46 Tr.zákona na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 16 (šestnásť) mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr.zákona a § 50 ods. 1 Tr.zákona súd výkon trestu podmienečne odkladá a určuje skúšobnú dobu v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.
Podľa ust. § 287 ods. 1 Tr.poriadku je obžalovaný povinný nahradiť poškodeným:
- S. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom U., Z..O. XX škodu vo výške 571,60 €, ktorá pozostáva z bolestného vo výške 471,60 € a ušlej mzdy vo výške 100,- €,
- Sociálnej poisťovni, so sídlom 813 63 Bratislava, Ul. 29.augusta 8 a 10 škodu vo výške 34,50 €,
- DÔVERA zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom 851 01 Bratislava, Einsteinova 25, IČO: 35 942 436 škodu vo výške 11,28 €.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry vo Zvolene podal na Okresnom súde Zvolen obžalobu dňa 8.4.2013 proti obžalovanému K. J. na tom skutkovom základe, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní dňa 2.7.2013 po zákonnom poučení urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. a/ Tr. poriadku o tom, že je nevinný. Ku skutku uviedol, že uvedeného dňa prišiel spolu so svojim kamarátom s pánom Z. do krčmy J., asi o 23.15 hod., spolu si objednali dve pivá, tieto riadne zaplatili a následne ich začala čašníčka - poškodená S. V., posielať preč, čo mohlo byť pred polnocou. Čašníčka začala byť na nich vulgárna, že majú odísť, na čo jej on povedal, že pokiaľ mu tieto dva pivá riadne predala a za tieto si zaplatili, tak ich chcú aj dopiť. Poškodená mu na to, uviedla, že si potrebuje spraviť uzávierku, na čo sa obžalovaný spolu so svedkom Z.Á. presunuli na terasu. Aj na terasu však prišla za nimi, bola smerom k nim vulgárna, drzá a povedala, že majú pohostinstvo opustiť. Neskôr k tomu dodala, že s obžalovaným zatočí, že má známych policajtov. Keď obžalovaný so svedkom Z. odmietli odísť, následne prišla hliadka mestských policajtov, pričom s čašníčkami sa pozdravili „ahoj“, z čoho vyplývalo, že sú známi. Obžalovaný aj policajtom uviedol, že bol z krčmy podľa neho nespravodlivo vyhodení, avšak na toto policajt nejako nezareagoval a následne obžalovaný aj so svedkom Z. odviedli na výsluch. Na doplňujúce otázky uviedol, že keď prišli do pohostinstva Kalinka už niečo vypité mali, predtým vypili asi jedno pivo. Potom ako na chvíľu opustili pohostinstvo Kalinka odišli na pumpu, tam si kúpili cigarety. Obžalovaný však poprel, že by poškodenú niekto strčil, nič podobné sa nestalo, uviedol, že ani pivom ju nikto neoblial. V čase kedy sa mal incident odohrať, v pohostinstve nebol nikto iný len obžalovaný so svedkom Z. a dve čašníčky. Teda poškodený V. a svedkyňa H.. Svedkyňa poškodená S. V., na hlavnom pojednávaní uviedla, že dňa 20. 10. 2012 do pohostinstva J. prišiel obžalovaný K. J. spolu s kamarátom - svedkom Z.. Objednali si naraz 4 pivá, čo bolo asi o 23.45 hod. Keď bola záverečná, t.j. asi 5 minút po polnoci ich poškodená spolu s kolegyňou svedkyňou H. začali posielať preč, nakoľko bolo potrebné spraviť uzávierku a pohostinstvo uzamknúť. Priestor pohostinstva takisto aj s terasou sa následne kóduje. Bolo asi 5 minút po polnoci, keď ich poškodená začala posielať preč, na čo jej obžalovaný povedal, že tie pivá, ktoré si kúpili aj dopijú a presunuli sa na terasu. Keďže aj terasa sa kóduje, striedavo za nimi chodila poškodená a striedavo kolegyňa H., pričom obidve ich posielali preč, keďže bolo treba pohostinstvo zavrieť. Obžalovaný aj s kamarátom im nadávali a boli k nim vulgárni, na čo svedkyňa poškodená smerom k obžalovanému a k jeho kamarátovi hovorila, že ide zavolať políciu, otočila sa na odchod. Následne na to pocítila, že ju niekto oblial pivom a zároveň pocítila ako ju niekto sotil, na čo bokom narazila do otvorených plastových dverí. Vedľa nej stála kolegyňa svedkyňa H., ktorá celý tento incident videla a povedala jej, že ju sotil obžalovaný. Poškodená upresnila, že do dverí narazila výlučne v dôsledku toho, že ju niekto sotil, nie v dôsledku šmyku, alebo pádu. Sama cítila, že do nej niekto strčil. Do dverí narazila pravou stranou, dvere boli otvorené, jednalo sa o plastové dvere, ktoré mali sklenenú výplň, boli otvorené. Keďže to boli dvere na terasu, boli podložené a ona narazila bokom do plastovej časti týchto dverí. Následne z utrpenými zraneniami bola PN asi 15 alebo 16 dní, pričom uviedla, že v dôsledku týchto zranení ju bolela celá ruka, kľúčna kosť, plece a bolesť bola dosť intenzívna. Ďalej uviedla, že hneď ako po PN nastúpila do práce, zrejme obžalovaný si asi zistil, kedy bude v práci a hneď v prvý deň ju vyhľadal, pričom prišiel za ňou do práce a začal sa jej vyhrážať, že má stiahnuť trestné oznámenie. Na doplňujúce otázky uviedla, že v pohostinstve J. už ďalej nepracuje, nakoľko po tom ako prešli zamestnanci pod spoločnosti Deltacom, ktorá s nimi podpísala nové zmluvy, s určením skúšobnej doby a ona so spoločnosťou Deltacom pracovný pomer skončila v skúšobnej dobe. Svedok K. I., ktorý ku skutku na hlavnom pojednávaní vypovedal zhodne ako v prípravnom konaní, keď uviedol, že pracuje ako inšpektor mestskej polície vo Zvolene. V daný deň 21.10.2012 bol vyslaný na preverenie oznámenia na ulicu N.. Mohlo to byť okolo 00.30 hod po polnoci, pričom oznámenie urobila poškodená S. V., ktorá uviedla, že dve osoby zákazníci v pohostinstve J. nechceli odísť, boli agresívni, že ju jeden z nich oblial pivom a druhý ju napadol tak, že ju strčil v dôsledku čoho ona spadla do dverí a utrpela zranenia. Keď svedok spolu s kolegom dorazili do pohostinstva J. menované osoby,
teda obžalovaný aj s kamarátom sa na mieste nenachádzali, preto vyslúchli poškodenú ako aj svedkyňu kolegyňu, ktorá sa tam nachádzala a následne urobili obchôdzku aby našli tieto dve popisované osoby. Uvedených však nenašli a preto sa vracali späť ku pohostinstvu J.. Pred pohostinstvom J. v tom čase už stáli tieto dve podozrivé osoby a komunikovali opäť s čašníčkami, na čo po príchode S. V. policajtom uviedla, že sa jedná o tie dve osoby, ktoré boli smerom k nim agresívne, a jeden z nich ju mal napadnúť, pričom pri tomto ukázala na K. J., ktorého označila ako osobu, ktorá ju strčila a následne narazila do dverí. Toto jej tvrdenie, potvrdila aj čašníčka Hupková, ktorá sa tam v tom čase tiež nachádzala a ktorá všetko videla. Podozrivé osoby, t.j. obžalovaný K. J. spolu so svedkom Z. boli agresívni nespolupracovali, nereagovali na výzvy polície, odmietali predložiť ich preukazy totožnosti a z toho dôvodu museli byť predvedení na Mestskú políciu. Tvrdenie svedkyne poškodenej S. V., tieto popierali a ani v čase keď boli ku skutku vyslúchnutí na mieste sa ku skutku nepriznávali. Svedkyňa poškodená S. V. policajtom uviedla, že bola strčená do dverí v dôsledku čoho sa sťažovala na bolesť, v ramene, vravela, že utrpela zranenia na ruke. Na otázku svedok ďalej upresnil, že svedkyňu poškodenú pozná a poznal aj predtým, nakoľko ešte pred incidentom niekedy v minulosti mal s poškodenou vzťah avšak nežili v spoločnej domácnosti a v čase spáchania skutku tento vzťah už bol ukončený. Svedkyňa poškodená teda v čase keď volala policajtov nemohla vedieť kto v daný večer slúži a kto bude na miesto vyslaný. Ďalej svedok upresnil, že sa poškodená sťažovala na bolesti, ktoré mala v dôsledku zranenia, pričom sama uviedla, že jeden z prítomných pánov ju strčil v dôsledku čoho si udrela ruku a plece. Svedok U. S. na hlavnom pojednávaní uviedol, že pracuje ako inšpektor Mestskej polície vo Zvolene a pamätá si, že dňa 21.10.2012 bol vyslaný spolu s kolegom Struhárom na preverenie oznámenia do pohostinstva J. vo U.. Oznámenie vykonala poškodená S. V., ktorá ich po príchode do pohostinstva Kalinka už čakala a uviedla, že dvaja muži z pohostinstva nechceli odísť, boli agresívni, pričom ju obliali pivom a jeden z nich ju mal napadnúť tak, že ju strčil v dôsledku čoho ona spadla do dverí. Hneď uviedla, že má problém s ramenom, sťažovala sa na bolesti v ramene. V tom čase sa tam tieto dve podozrivé osoby už nenachádzali a preto spolu s kolegom urobili obchôdzku, ale nenašli ich. Vracali sa preto späť k pohostinstvu J. a pred týmto pohostinstvom už stáli dve podozrivé osoby spolu s čašníčkami. Po príchode policajtov k nim im poškodená JO. V. uviedla, že sú to tie dve osoby, ktoré boli agresívne a jeden z nich ju mal napadnúť, pričom ukázala na K. J. a označila ho za osobu, ktorá ju napadla. Jej tvrdenie potvrdila aj čašníčka, kolegyňa H., ktorá sa tam vtedy nachádzala a ktorá všetko videla. Podozrivé osoby, to znamená obžalovaný K. J. ako aj so svedkom Z. boli v tom čase obaja agresívni, nespolupracovali, na výzvy nereagovali a odmietali aj predložiť preukazy totožnosti, z toho bola privolaná ako posila ďalšia hliadka a K. J. a p. Z. boli predvedení na mestskú políciu. Ku skutku sa nepriznávali a na polícii po zistení totožnosti bolo zistené, že sa jedná o osoby K. J. a X. Z.Á.. Na doplňujúce otázky svedok uviedol, že v oznámení od poškodenej sa uvádzalo, že mal byť poškodený nejaký majetok a pričom na mieste samom si policajti všimli asi poškodenú žalúziu alebo roletu a poškodená im uviedla, že bola fyzicky napadnutá, nejednalo sa však o žiadne vonkajšie zranenia, svedok si nevšimol, že by niekto krvácal, preto ju odporučili na ďalšie vyšetrenia. Pokiaľ sa týka obžalovaného spolu so svedkom, títo boli zjavne pod vplyvom alkoholu v dôsledku čoho boli agresívny, nespolupracovali. Svedok X. Z. uviedol, že obžalovaný K. J. je jeho kamarát, s ktorým dňa 20.10. teda v noci z 20.10. na 21.10.2012 šiel do pohostinstva J., kde prišli okolo 23.00 hod. v noci a objednali si po dve pivá. Pred 24.00 hod. ich začal z pohostinstva vyhadzovať nejaký chlap a hovoril im, že je záverečná, bolo to asi 5 minút pred 24.00 hod. Svedok spolu s K. J. povedal, že pôjdu keď dopijú a presunuli sa na terasu. Potom ich začali z terasy pohostinstva posielať domov dve čašníčky, bol tam ešte aj nejaký muž, ktorého svedok nepoznal, ale tento sa do incidentu nezapájal. Svedok uviedol, že chceli pohostinstvo opustiť avšak čašníčky boli smerom k nim vulgárne, handrkovali sa s nimi o pohár s pivom. Svedkovi Z. aj pohár s pivom spadol na zem, a kamarátovi J. čašníčka vytrhla pohár s pivom z ruky. Je pravda, že on chcel čašníčku obliať pivom, zahnal sa za ňu, ale pivo už v pohári nemal, takže ju obliať nemohol. Nie je pravda to, že by niekto jednu z čašníčok sotil alebo nejako inak napadol v dôsledku čoho by mala spadnúť. Neurobil tak ani on ani jeho kamarát K. J., dokonca keď na miesto prišli mestskí policajti nikto im nehovoril nič o zraneniach, že by niekto niekoho napadol. Ani poškodená ani jej kolegyňa to policajtom neuvádzali. Niekoľko minút po polnoci svedok s obžalovaným pohostinstvo J. opustili, išli následne na pumpu, kde si kúpili cigarety a pivo a následne sa opäť vrátili pred pohostinstvo J., kde sa rozprávali s čašníčkami. Tam následne prišli aj policajti, ktorí chceli vedieť ich totožnosť. Svedok spolu s obžalovaným im sami uvádzali, že boli neprávom vyhodení z krčmy. Policajti na toto nijakým spôsobom nereagovali a následne ich predviedli na mestskú políciu. Na hlavnom pojednávaní dňa 1.10.2013 vypovedala svedkyňa Z. H., ktorá uviedla, že pracovala ako čašníčka v pohostinstve J.. Pracovala aj v danú noc, zo 20.10. na 21.10.2012, kedy asi o 23.45 hod. prišli do pohostinstva dvaja muži, pričom jedného poznala z videnia, mal kratšie vlasy a druhého s dlhšími
vlasmi nepoznala. Títo dvaja muži prišli a objednali si naraz 4 veľké pivá. Keďže bolo pred záverečnou a boli tam ešte nejakí ľudia, preto im tieto pivá museli načapovať. V tom čase sa vulgárne nesprávali a preto čašníčky nemali dôvod im pivo nenačapovať. O polnoci už bola záverečná a zákazníci odišli, pričom v pohostinstve ostali už len títo dvaja muži, teda obžalovaný J. a svedok Z.. Svedkyňa H. zbierala poháre, zastavila sa pri ich stole a povedala, že nech dopijú, že musia odísť, nakoľko pohostinstvo sa zatvára. Odísť odmietli, keďže ešte nemali dopité pivo, že toto si chcú dopiť a potom odídu. Časníčky ale trvali na tom, aby pohostinstvo opustili, nakoľko celý priestor sa zatvára a kóduje. Na toto sa J. s Z. zdvihli, začali čašníčkam vulgárne nadávať a obidvaja odišli na terasu vonku. Spočiatku na to, aby odtiaľto tieto dve osoby odišli ich upozornil aj priateľ svedkyne H., ten však ale o polnoci odišiel a následne už prítomný nebol. Aj na terase obžalovaný so svedkom boli upozornení na to, že ani na terase nemôžu byť, nakoľko aj táto sa kóduje a preto ich požiadali, aby odišli. Títo dvaja páni odmietali odísť, začali vulgárne nadávať a byť agresívny a preto kolegyňa S. V. povedala, že ide zavolať mestskú políciu. Na to sa otočila chrbtom k týmto mužom a chcela ísť zavolať policajtov, avšak muž s krátkymi vlasmi ju oblial pivom a ten druhý muž s dlhšími vlasmi, teda obžalovaný, ju sotil. Svedkyňa H. v tom čase stála blízko pri kolegyni cca 2 m, dívala sa ako na kolegyňu tak aj na obžalovaného tvárou a jasne videla aj to, ako ju jeden muž oblial pivom, pričom tomuto sa ešte ona sama stihla uhnúť a videla následne aj to, ako obžalovaný sotil do poškodenej S. V., na čo ona nespadla celkom na zem, ale narazila do otvorených plastových dverí. Následne obidve spolu išli dnu zavolať policajtov. Svedkyňa poškodená S. V. sa začala hneď sťažovať na bolesti v ramene. Muži na terase ešte cez dvere im nadávali, ukazovali rôzne gestá a potom odišli. Rozbili aj pohár, ale museli to urobiť potom ako čašníčky vošli dovnútra volať políciu. Následne po príchode policajtov, týmto popísali čo sa udialo a policajti odišli podozrivé osoby hľadať. Medzitým však ale niekto na pohostinstvo zaklopal, pričom svedkyňa H. otvorila dvere v domnienke, že sú to policajti, avšak vrátili sa obžalovaný spolu s kamarátom, na čo sa svedkyňa H. zľakla a povedala im, že ich hľadajú policajti a že sú na ceste. Obidvaja obžalovaný aj s kamarátom sa na tomto ešte smiali, že im nič nedokážu, pričom muž s krátkymi vlasmi, teda svedok Z. svedkyňu H. ešte chytil za prsia, na čo ona začala kričať na kolegyňu, aby volala policajtov. Policajti však práve v tom čase prichádzali k pohostinstvu J. a začali tento incident riešiť s podozrivými osobami, teda s obžalovaným a jeho kamarátom. Títo dvaja boli zjavne pod vplyvom alkoholu. S policajtmi spolupracovať nechceli a boli drzí aj smerom k nim. Po incidente išla svedkyňa s kolegyňou S. V. na pohotovosť, pretože táto sa sťažovala na bolesti v ramene. Následne po lekárskom ošetrení zostala poškodená S. V. na PN. Na hlavnom pojednávaní dňa 19.11.2013 bol vyslúchnutý znalec MUDr. Jaroslav Grega, ktorý uviedol, že zotrváva na záveroch obsiahnutých v znaleckom posudku. Bližšie uviedol, že v dôsledku zranení, ktoré poškodená utrpela bola obmedzená vo svojom bežnom živote, nakoľko mala funkčnú poruchu ramenného pletenca, v dôsledku čoho mala bolesti najmä pri zdvíhaní rúk, t.j. čo ju obmedzovalo najmä pri obliekaní, sprchovaní ako i pri bežných samoobslužných úkonoch, v práci aj doma. Znalec charakterizoval toto obmedzenie ako nezávažné, alebo menej závažné, ktoré sa prejavuje bolesťami a obmedzením rozsahu pohyblivosti. Na otázku uviedol, že teoreticky je možné, aby si človek takéto zranenie spôsobil aj sám, avšak to by dotyčná osoba musela spadnúť, napr. zo schodov, avšak pri páde jedinec reflexne vystiera ruky a v takom prípade by boli poranené aj iné časti tela. Tu však krvná podliatina nebola, z čoho znalec dedukoval plošný náraz, nie náraz malej plochy alebo hrany na telo poškodenej. Takisto o náhlej bolestivosti zranení svedčí aj to, že poškodená hneď vyhľadala lekára a následne bola aj na chirurgickom ošetrení. Sám by si človek takéto zranenie mohol spôsobiť len v takom prípade, ak by mal poruchy rovnováhy alebo pod vplyvom alkoholu ak by napr. nevedel trafiť do dverí. Podľa jeho názoru PN v trvaní 15 dní je na dolnej hranici priemerne poskytovanej doby liečenia, pričom u fyzicky pracujúcich osôb môže byť PN aj o dĺžke 21 dní, preto dobu trvania PN u poškodenej považuje za dobu primeranú a objektívnu, podloženú lekárskymi správami. Na doplňujúcu otázku, či zranenie nebolo vhodné podložiť aj RTG snímkom uviedol, že poranenie mäkkých častí sa na RTG snímke nezobrazuje, preto takéto ošetrenie (RTG snímok) nebolo ani robené; pri takýchto zraneniach ani bežne nevykonáva. Chirurg vyšetril poškodenú klinicky a zistil, že bolestivosť v ramennom kĺbe pretrváva, čo bolo obsiahnuté aj v lekárskej správe. Zraňujúca sila, ktorá zranenia spôsobila bola stredne vysokej intenzity. Pri vysokej intenzite by mohlo dôjsť napr. k vykĺbeniu. Bolestivosť sa pri takomto type zranení dostaví hneď a tak tomu bolo aj v danom prípade, keď poškodená po incidente hneď privolala políciu a následne zavrela prevádzku a odišla na lekárske ošetrenie. Na hlavnom pojednávaní boli podľa § 269 a § 253 ods. 2 Tr.poriadku čítané tieto listinné dôkazy: znalecký posudok č.13/2013 vypracovaný znalcom MUDr. Jaroslavom Gregom, zápisnica o rekognícii na č.l.68-75, bol oboznámený priestupkový spis P-3704/2012 na č.l.95-106, lekárske správy č.l.98-100 a rozsudok Okresného súdu Zvolen sp.zn.3T 59/2012 č.l.108.
Zo znaleckého posudku č.13/2013 vyplýva, že zranenia poškodenej S. V. zo dňa 21.10.2012 vznikli tupým plošným nárazom do pravého plecového kĺbu a do pravého ramena. Vznikla tak prechodná funkčná porucha s algickou symptomatológiou a s prechodným obmedzením rozsahu pohyblivosti v plecovom kĺbe. Znalec zastáva názor, že k zraneniu došlo tak, ako to udáva vo svojej výpovedi poškodená S. V. a dosvedčuje to svedkyňa Z. H.. Pokiaľ sa týka zranení poškodenej jednalo sa o ľahké zranenia a predmetným útokom nemala poškodená ohrozené ani poškodené svoje životne dôležité orgány, nebola v nebezpečenstve smrti ani nijak nejavila žiadnu vážnu poruchu zdravia. V zmysle znenia podľa § 123 Tr.zákona k vzniku ťažkej ujmy nedošlo. Druh, rozsah a charakter zranení nezakladajú žiadne predpoklady pre vznik sťaženia spoločenského uplatnenia. Zo zápisnice o rekognícii zo dňa 22.01.2013 na č.l.68-75 spisu vyplýva záver, že opoznávajúcej osobe teda poškodenej S. V. boli poskytnuté fotografie v dvoch fotoalbumoch č.1 a č.2 na nevyhnutne potrebný čas podľa ľubovôle, aby si ich dobre pozrela. Uviedla, že vo fotoalbumoch mužov spoznala osobu páchateľa. Vo fotoalbume č.1 opoznala osobu pod č.4-K. J. a vo fotoalbume č.2 opoznala osobu pod č.3-K. J., nar. 7.3.1972, ktorý napadol poškodenú S. V.. Z priestupkového spisu P3704/2012 na č.l.95-106 vyplýva, rozhodnutie o postúpení veci, kde v priestupkovom konaní bolo konštatované, že podľa lekárskeho ošetrenia zo dňa 19.11.2012 si zranenie oznamovateľky S. V. vyžiadalo práceneschopnosť v dĺžke 15 dní a preto vzniklo dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu podľa § 155 Tr.zákona. Uvedená priestupková vec bola preto postúpená na ďalšie riešenie. Z lekárskej správy MUDr. Romana Orlického zo dňa 21.10.2012 o 01.52 hod. vyplýva, že poškodená S. V. sa o uvedenom čase dostavila na lekárske ošetrenie so zranením, ktoré ako uviedla vzniklo tým spôsobom, že zákazník do nej v práci strčil a udrela si pravé plece. Palpačne bola zistená bolestivosť v pravom ramene a ako záver uvedený pohmoždenie pravého pleca, predpísaný záves.
Z lekárskych správ na č.l.98-100 vyplýva, že poškodená S. V. sa dňa 21.10.2012 dostavila na lekárske ošetrenie zranenia, ku ktorému došlo tak, že v práci ju sotil zákazník a udrela si pravé plece o dvere. Ako subjektívne ťažkosti uviedla bolesti v pravom ramene, pričom zranenie pravého ramena bolo následne opatrené závesom pravej ruky. Údaj o práceneschopnosti je od 22.10.2012 do 6.11.2012, teda celkom 15 dní. Údaj, že PN je primeraná utrpenému zraneniu, pričom sa jedná o zranenie ľahké a nepredpokladá sa vážna porucha zdravia. Z rozsudku Okresného súdu Zvolen sp.zn. 3T 59/2012 na č.l.108 spisu, právoplatného 20.04.2012 vyplýva, že obžalovaný K. J. bol uznaný za vinného z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr.zákona za čo mu bol uložený peňažný trest vo výške 550 eur a tiež mu bola uložená povinnosť nahradiť poškodenému C. S. škodu vo výške 400,79 eur.
Podľa § 364 ods. 1 1 Tr. zákona, kto sa dopustí slovne alebo fyzicky, verejne alebo na mieste verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti alebo výtržnosti najmä tým, že napadne iného, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.
Podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona , kto inému úmyselne ublíži na zdraví, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až dva roky.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že skutok sa stal tak, ako je popísaný v obžalobe a že ho spáchal obžalovaný. K takémuto záveru dospel súd na základe výpovede svedkyne poškodenej S. V. a svedkyne Z. H. Tieto zhodne opísali priebeh udalostí zo dňa 20. 10. 2012 na 21. 10. 2012, kedy obžalovaný so svedkom Z. boli v pohostinstve J. až do záverečnej, pričom o to, aby pohostinstvo opustili boli požiadaní jednak oboma svedkyňa a spočiatku (pred polnocou) aj priateľom svedkyne Hupkovej. Výpovede svedkýň, ako aj obžalovaného a svedka Z. sa zhodovali v tom, že títo nechceli dobrovoľne pred záverečnou opustiť pohostinstvo, nakoľko nemali ešte dopité nápoje, ktoré si cca o 23. 45 objednali a riadne zaplatili (štyri pivá). Podľa výpovedí všetkých vyslúchnutých (teda aj obžalovaného a svedka Z.) došlo medzi nimi k slovnej potýčke, ktorú neskôr poškodená V. rozhodla riešiť privolaním polície. Potom, ako sa k obžalovanému otočila chrbtom, najprv ju X. Z. oblial pivom a následne obžalovaný ju sotil takým spôsobom a intenzitou, že narazila do rámu plastových dverí, ktoré boli na spodu podopreté, zaistené, preto ani v dôsledku nárazu do plastovej konštrukcie nedošlo k nijakým zmenám na týchto dverách. Obžalovaného usvedčovala predovšetkým výpoveď svedkyne H., ktorá bola prítomná po celý čas slovného konfliktu, medzi obžalovaným ako zákazníkom v pohostinstve a ňou a poškodenou na strane druhej. Skutočnosť, že svedkyňa H. bola celú dobu prítomná nespochybnil nikto z vyslúchnutých, zhodovali sa v tom, že v čase incidentu bola len pár krokov od poškodenej, pričom za dobrého osvetlenia
jasne videla na obžalovaného, ako aj i svedka Z.. Poškodená sama jasne pocítila, že ju niekto sotil, v dôsledku čoho narazila do otvorených a zaistených plastových dverí, ale vzhľadom k tomu, že bola k obžalovanému chrbtom, na ceste privolať na pomoc políciu, poškodená útočníka vidieť nemohla. Ktorý z dvoch prítomných poškodenú sotil jej následne, hneď po incidente, povedala svedkyňa H., ktorá bola celého incidentu účastná.
Podľa záznamov vyplývajúcich zo spisu, ako aj svedeckých výpovedí inšpektorov mestskej polície bola privolaná hliadka mestskej polície, pričom poškodená V. hneď po ich príchode uviedla, že bola fyzicky napadnutá (uviedla, že ju zákazník sotil a ona narazila do dverí), pričom, ako kolegyni svedkyni H., tak aj privolaným policajtom uviedla, že má v dôsledku uvedeného bolesti. Hoci zranenie nebolo viditeľné, neprejavovalo sa nijakým krvácaním alebo iným voľne badateľným spôsobom, jednalo sa zranenie vnútorné, prejavujúce sa predovšetkým bolestivosťou a obmedzením možností a rozsahu pohybu zranenej osoby. Z výpovedi svedkyni H., ako aj lekárskych správ nachádzajúcich sa v spise, je zrejmé, že poškodená hneď po incidente vyhľadala lekárske ošetrenie, keď dňa 21. 10. 2012 o 01. 52 ošetrujúcemu lekárovi uviedla, že zranenie utrpela v dôsledku toho, že do nej strčil zákazník a ona narazila do dverí.
Z doplňujúceho výsluchu znalca vyplýva, že uvedené zranenia mohli veľmi pravdepodobne vzniknúť takým spôsobom, ako popísala poškodená. Obdobné zranenia totiž vznikajú pri pádoch a prudkých nárazoch, kedy však dotyčná (padajúca) osoba inštinktívne vystiera ruky.
Poškodená v uvedený deň pracovala ako čašníčka, až do záverečnej, kedy spolu so svedkyňou H. pohostinstvo zatvárala, robila uzávierku, teda riadne pracovala a pod vplyvom alkoholu nebola. Vzniknuté zranenia teda objektívne potvrdil ošetrujúci lekár, tieto si sama poškodená nespôsobila ani úmyselne, ani neboli dôsledkom inej skutočnosti (pádu a pod.), pričom jednak vznik zranení zhodne popísala poškodená a svedkyňa H. a jednak osobu, ktorá tieto spôsobila presne označila svedkyňa H..
Rovnako z výpovedí svedkov I. a S. vyplýva, že poškodená sa bezprostredne po ich príchode sťažovala na bolesť v dôsledku sotenia do plastových dverí, pričom za osobu, ktorá poškodenú napadla obe: svedkyňa H. a poškodená V. hneď a bez ďalšieho označili obžalovaného K. J.. Z výpovedi týchto svedkov vyplynula tiež tá skutočnosť, že obžalovaný, ako aj svedok Z. boli pod vplyvom alkoholu, s policajnou hliadkou nespolupracovali, odmietali predložiť preukazy totožnosti, v dôsledku čoho musela byť privolaná ďalšia policajná hliadka a obžalovaný so svedkom Z. boli predvedení na oddelenie mestskej polície.
Na základe uvedeného mal súd za preukázané, že skutok spáchal obžalovaný takým spôsobom, ako bol uvedený v obžalobe, pričom naplnil znaky skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona a zároveň prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 Tr. zákona.
Za prečin ublíženia na zdraví možno ukladať trest odňatia slobody na šesť mesiacov až dva roky.
Za prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 Tr. zákona možno uložiť trest odňatia slobody až na tri roky.
Podľa § 41 ods. 1 Tr. zákona, ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov, uloží mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný. Ak sú dolné hranice trestných sadzieb trestov odňatia slobody rôzne, je dolnou hranicou úhrnného trestu najvyššia z nich.
Za uvedené tak bolo možné ukladať trest odňatia slobody vo výmere šesť mesiacov až tri roky.
Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd prihliadol na pomery na strane obžalovaného, charakter spáchaného trestného činu (resp. prečinov spáchaných v jednočinnom súbehu), ako aj na následky trestného činu.
Z odpisu z registra trestov obžalovaného vyplýva, jedno odsúdenie Okresným súdom Zvolen pod sp.zn. 3T 59/2012 pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr.zákona, za ktorý bol ukladaný peňažný trest vo výmere 550 eur.
Obžalovaný od počiatku konania tvrdil, že je nevinný, ku skutku sa nepriznal, bol toho názoru, že poškodená si zranenia spôsobila úmyselne sama s úmyslom získať od neho nejaké finančné prostriedky. V postoji obžalovaného k prejednávanej veci a ani v pomeroch na strane obžalovaného súd nevzhliadol žiadnu poľahčujúcu okolnosť. Naopak, obžalovanému priťažovalo, že svojim konaním sa dopustil viacerých (dvoch) trestných činov. Pri jednej priťažujúcej a žiadnej poľahčujúcej okolnosti došlo v zmysle ustanovenia § 38 ods. 2,4,8 k zvýšeniu dolnej hranice o jednu tretinu. V takto upravenej trestnej sadzbe súd považoval za primeraný trest odňatia slobody vo výmere 16 mesiacov, pričom tento uložil ako trest podmienečný s určením skúšobnej doby v trvaní 18 mesiacov.
Súd rozhodol tiež o nárokoch poškodených na náhradu škody spôsobenej trestným činom a pretože túto mal spoľahlivo preukázanú tak ako bola uplatnená v prípravnom konaní, priznal: poškodenej S. V. škodu vo výške 571,60 eur, ktorá pozostáva z bolestného vo výške 471,60 eur a ušlej mzdy vo výške 100 eur.
Sociálnej poisťovni škodu vo výške 34,50 eur ako dávky nemocenského a poškodenej Dôvere, zdravotná poisťovňa škodu vo výške 11,28 eur ako náklady spojené so zdravotnou starostlivosťou poškodenej.
S poukazom na uvedené dôvody súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 /pätnásť/ dní odo dňa jeho vyhlásenia cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici.