Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_41Cob-99-2023.pdf
PDF · 142.67 KB
Case nature
Area
Subarea
41Cob/99/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej a členov senátu Mgr. Radoslavy Strhárskej a JUDr. Zuzany Konárikovej, v právnej veci žalobcu Systeming, s.r.o., so sídlom Rybničná 40, 831 06 Bratislava, IČO: 45 515 085, právne zastúpeného JUDr. Jozef Mészáros, advokát s.r.o., so sídlom Jesenského 2, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, proti žalovanému XENEX, s.r.o., so sídlom Pri Rajčianke 8913/25, 010 01 Žilina, IČO: 36 416 291, právne zastúpenému URBÁNI & Partners s.r.o., so sídlom Skuteckého 17, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 646 181, o zaplatenie 103.506,85 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina sp.zn. 18Cb/82/2022-120 zo dňa 17. februára 2023, takto
rozhodol:
I. Rozsudok Okresného súdu Žilina sp.zn. 18Cb/82/2022-120 zo dňa 17. februára 2023 p o t v r d z u j e .
II. Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom prvou výrokovou vetou žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 103.506,85 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 103.506,85 Eur od 01.01.2022 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,-- Eur, a to všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Druhou výrokovou vetou žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia.
2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 100.000,-- Eur a zmluvnej pokuty vo výške 3.506,85 Eur spolu s úrokmi z omeškania, paušálnej náhrady trov konania a trov konania na základe zmluvy o pôžičke .
3. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie mal za preukázané, že žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli dňa 15.04.2021 Zmluvu o pôžičke (ďalej len „zmluva o pôžičke“, resp. „zmluva“), ktorej predmet zmluvy bol špecifikovaný v čl. II. tejto zmluvy. Touto zmluvou žalobca poskytol žalovanému peňažné prostriedky vo výške 100.000,-- Eur a dlžník sa zaviazal pôžičku vrátiť do 31.12.2021 spolu s úrokom vo výške 5% ročne z požičanej sumy jednorazovo po ukončení obdobia pôžičky. Zároveň sa dohodli na úrokoch z omeškania vo výške 0,05% denne z dlžnej sumy v prípade, že pôžička nebude vrátená riadne a včas. Podľa bodu 2.1 zmluvy účelom poskytnutia pôžičky bolo zabezpečenie plynulej realizácie stavebných prác na projekte „Rekonštrukcia Detskej fakultnej nemocnice s poliklinikou v Banskej Bystrici“.
4. Súd prvej inštancie v posudzovanej veci dospel k záveru, že strany platne uzavreli Zmluvu o pôžičke, v dôsledku čoho medzi nimi vznikol obchodno-záväzkový vzťah spravujúci sa ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a Obchodným zákonníkom.
5. Konštatoval, že žalovaný nepoprel zmluvu o pôžičke, ako ani jej skutočné poskytnutie a potvrdil, že nedošlo k jej vráteniu. Žalovaný však trval na tom, že pôžička súvisí s dielom „Rekonštrukcia detskej fakultnej nemocnice v Banskej Bystrici“, kde žalovaný je dodávateľom pre spol. BEGBIE, s.r.o., ktorá tvorí spolu so žalobcom konzorcium. Predmetná pôžička bola vraj primárne určená na vykonávanie diela, za ktoré malo byť žalovanému zaplatené. Žalovaný mal postavenie subdodávateľa ohľadom predmetného diela, za ktoré štát zaplatil objednávateľovi, ale objednávateľ žalovanému za práce nezaplatil, preto potreboval peniaze, aby vyplatil svojich subdodávateľov. Za tým účelom si žalovaný zobral pôžičku od žalobcu a vyplatil svojich subdodávateľov, pričom jemu však objednávateľ nezaplatil za vykonané dielo. Zároveň žalovaný mal za to, že splatnosť sa predĺžila, takže pôžička nie je ešte splatná.
6. Pokiaľ žalovaný rozporoval účel pôžičky, súd prvej inštancie mal za to, že napriek námietkam žalovaného účel je naplnený, nakoľko v zmysle čl. II., bod 2.1 zmluvy účelom poskytnutia pôžičky je zabezpečenie plynulej realizácie stavebných prác na projekte „Rekonštrukcia Detskej fakultnej nemocnice s poliklinikou v Banskej Bystrici“. Teda pokiaľ žalovaný potreboval finančné prostriedky na vyplatenie svojich subdodávateľov, aby mohol plynule pokračovať na prácach na predmetnom diele pre objednávateľa spoločnosť BEGBIE, s.r.o., tak účel bol naplnený. Uviedol, že žalovaný pred súdom potvrdil, že potreboval peniaze na vyplatenie svojich subdodávateľov, aby sa mohlo ďalej pokračovať v prácach na danom diele. V tejto súvislosti súd prvej inštancie zároveň uviedol, že poskytnutie pôžičky je vôľa žalobcu, a to bez ohľadu na účel. Pokiaľ účel uviedli do zmluvy a nebol by naplnený, je to výlučne vecou žalobcu, aký postup zvolí, teda či pôžičku poskytne, či od zmluvy odstúpi,... Pokiaľ by účel nebol naplnený zo strany žalovaného, súd prvej inštancie mal za to, že je vecou, a teda právom žalobcu, aký postup zvolí a či ponechá zmluvu o pôžičke v platnosti,... Prípadné porušenie účelu nespôsobuje absolútnu neplatnosť zmluvného vzťahu. Súd prvej inštancie mal za nesporné, že k poskytnutiu pôžičky došlo a zmluvné strany súhlasili s podmienkami pôžičky, so zmluvnými dojednaniami.
7. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že žalovaný ako zhotoviteľ a spoločnosť BEGBIE, s.r.o. ako objednávateľ uzavreli dňa 01.07.2019 Zmluvu o dielo č. 60 na vykonanie diela špecifikovaného v bode 2. (Detská fakultná nemocnica). Zároveň dané dielo sa zaviazala spoločnosť BEGBIE, s.r.o. ako zhotoviteľ vykonať pre objednávateľa (SR) Zmluvou o dielo č. A./XXXX. Zdôraznil, že žalobca nie je zmluvnou stranou Zmluvy o dielo č. 60. Z danej zmluvy vyplýva, že žalovaný sa zaviazal výlučne pre spoločnosť BEGBIE, s.r.o. vykonať dielo. Keďže žalobca nie je zmluvnou stranou danej zmluvy, súd prvej inštancie uviedol, že je irelevantná pre toto konanie, predmetom ktorého je poskytnutie pôžičky zo strany žalobcu žalovanému a na uvedené nemá vplyv ani to, že všetci boli určitým spôsobom zúčastnení na predmetnom diele. Súd prvej inštancie ďalej zdôraznil, že Zmluva o dielo č. A./XXXX bola predložená vo forme bez uvedenia dátumu a bez podpisu žiadnej zmluvnej strany, teda nebola preukázaná jej existencia, jej platné uzavretie. Tiež zdôraznil, že žalobca, ani žalovaný nie sú zmluvnými stranami danej zmluvy, daného vzťahu. Súd prvej inštancie skonštatoval, že aj táto zmluva je pre daný spor irelevantná vzhľadom na okruh zmluvných strán a vzhľadom na predmet sporu.
8. Súd prvej inštancie konštatoval, že súdu bola predložená Zmluva o vzájomnej spolupráci a vytvorení konzorcia zo dňa 12.02.2019 uzatvorená medzi spoločnosťou BEGBIE, s.r.o. a žalobcom, ktorou sa dohodli na vzájomnej spolupráci na zákazke s názvom „Modernizácia Detskej fakultnej nemocnice s poliklinikou Banská Bystrica“. Zároveň sa zmluvné strany dohodli, že ak niektorý z nich spôsobí porušením svojich povinností škodu, zaväzuje sa ju uhradiť. Ďalej konštatoval, že táto zmluva je vzťahom medzi žalobcom a tretím subjektom, ktorý podľa uvedenia žalovaného dlhuje žalovanému cenu za dielo. Nevyplatená cena za dielo nie je predmetom tohto konania, a to bez ohľadu na to, že žalovaný žiadal žalobcu o pôžičku práve kvôli dlhu tretieho subjektu jeho osobe. Súd prvej inštancie preto uviedol, že daná zmluva je pre toto konanie irelevantná.
9. Z uvedených predložených zmlúv súd prvej inštancie zistil, že z nich vyplýva, že žalobca a žalovaný uzavreli spolu iba zmluvu o pôžičke. Pokiaľ žalobca je členom konzorcia so spoločnosťou BEGBIE, s.r.o., podľa názoru súdu prvej inštancie nemá to vplyv na práva a povinnosti plynúce pre žalobcu a žalovaného zo zmluvy o pôžičke. Na záväzok žalovaného nemá vplyv skutočnosť, že žalovanému dlhuje odmenu za dielo spoločnosť BEGBIE, s.r.o., ktorá je v konzorciu so žalobcom. Ide o dva rôzne vzťahy. Skutočnosť,
že tretí subjekt dlhuje žalovanému, a to bez ohľadu na konzorcium so žalobcom, je irelevantná pre zmluvu o pôžičke, ktorú uzavrel výlučne iba žalobca a žalovaný, a to bez ohľadu na účel pôžičky a dielo.
10. Súd prvej inštancie skonštatoval, že predložené zmluvy nemajú vplyv na zmluvu o pôžičke a sú pre toto konanie irelevantné. Žalobca poskytol pôžičku žalovanému a žalovaný ju aj použil na vyplatenie svojich subdodávateľov, aby sa mohlo plynulo pokračovať v realizácii diela, ktoré mal vyhotoviť pre spoločnosť BEGBIE, s.r.o. Skutočnosť, že tie peniaze potreboval na vyplatenie svojich dodávateľov, nakoľko spoločnosť BEGBIE, s.r.o. mu nezaplatila za dielo, je irelevantná pre toto konanie a taktiež je irelevantná aj skutočnosť, že žalobca je členom konzorcia so spoločnosťou BEGBIE, s.r.o. Súd prvej inštancie opakovane uviedol, že zmluva o dielo bola medzi žalovaným a spoločnosťou BEGBIE, s.r.o., a teda povinným voči žalovanému bola spoločnosť BEGBIE, s.r.o., teda nie aj žalobca. Spoločnosť BEGBIE, s.r.o. bola povinná zaplatiť cenu za dielo žalovanému. Pokiaľ žalovaný potreboval finančné prostriedky, rozhodol sa o pôžičku od žalobcu a bol povinný ju vrátiť žalobcovi.
11. Súd prvej inštancie uviedol, že hoci žalobca a žalovaný sa v zmluve o pôžičke dohodli na možnosti predĺženia splatnosti, tak to len v prípade, ak pohľadávka veriteľa, t.j. žalobcu, nebude uspokojená zápočtami za vykonané stavebné práce, avšak len veriteľ, t.j. žalobca je oprávnený určiť a rozhodnúť, že pôžička zanikne započítaním odmeny/ceny za dlžníkom vykonané stavené práce, pričom malo ísť o práce v takom prípade na inom diele pre žalobcu. Z uvedeného mal súd prvej inštancie za zrejmé, že len žalobca mohol rozhodnúť, že pôžička zanikne započítaním, a to započítaním odmeny za vykonané práce žalovaným pre žalobcu na inom diele. Súd prvej inštancie mal za to, že podľa tvrdenia žalovaného žiadne také práce pre žalobcu nevykonával a že medzi stranami je nesporné, že nedošlo k vykonávaniu takých prác a že žalobca nerozhodol o takom riešení pre zánik pôžičky. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie konštatoval, že keďže nedošlo k splneniu záväzku žalovaného vykonaním prác a započítaním odmeny za prácu, pričom také práce ani nezačali z jeho strany, nedošlo k predĺženiu lehoty, teda nedošlo k predĺženiu splatnosti pôžičky.
12. Súd prvej inštancie skonštatoval, že splatnosť pôžičky podľa zmluvných dojednaní nastala dňa 31.12.2021. Keďže nedošlo ani k jej čiastočnému plneniu, ani nedošlo k vykonávaniu prác zo strany žalovaného za účelom započítania, súd prvej inštancie dospel k záveru, že pôžička sa stala splatná a žalovaný bol povinný vrátiť pôžičku do 31.12.2021.
13. Vzhľadom k tomu, že žalovaný sa dostal do omeškania s vrátením pôžičky, súd prvej inštancie dospel k záveru, že je povinný zaplatiť úrok vo výške 5 % ročne z požičanej sumy v zmysle čl. II., bod 2.4 zmluvy, a to v súlade s § 658 ods.1 Občianskeho zákonníka. Žalobca si v žalobe uplatnil dané úroky pevnou sumou 3.506,85 Eur, ktorá nebola žalovaným namietaná, ani rozporovaná, preto súd prvej inštancie danú sumu posúdil za nespornú s poukazom na § 151 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Daný nárok medzi stranami nebol sporný, a to ani výška, preto súd prvej inštancie sa osobitne nezaoberal jej výpočtom s poukazom na čl. II. bod 2.4. zmluvy.
14. Keďže bolo nesporné, že žalovaný sa dostal do omeškania s vrátením pôžičky, súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca si opodstatnene uplatnil aj úroky z omeškania. Hoci v zmysle zmluvy o pôžičke žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 0,05 % denne, žalobca si uplatnil úroky iba vo výške 8 % ročne, teda v nižšej výške, než mu vznikol nárok. Nakoľko súd je viazaný rozsahom žaloby, ktorú nemôže prekročiť, preto súd prvej inštancie priznal úroky z omeškania vo výške, ktorú si žalobca uplatnil, a to od 01.01.2022, t.j. od nasledujúceho dňa po splatnosti, pričom súd prvej inštancie posúdil uplatnenú výšku úrokov z omeškania za primeranú v zmysle platných právnych predpisov a výšku osobitne nedokazoval s poukazom na CSP. V zmysle zákonných ustanovení vznikol žalobcovi aj nárok na paušálnu náhradu nákladov v uplatnenej výške, keďže žalovaný sa dostal do omeškania s plnením.
15. Súd prvej inštancie posúdil vykonané dokazovanie za dostatočné pre právne a skutkové posúdenie, pričom skonštatoval, že nárok žalobcu je opodstatnený. Pokiaľ žalovaný navrhoval vypočuť konateľov žalobcu a žalovaných, súd prvej inštancie mal za to, že nie sú splnené podmienky v zmysle § 195 CSP na nariadenie výsluchu strany. Napriek tomu súd prvej inštancie umožnil konateľom strán sporu vyjadriť sa k veci pred súdom. Právny zástupca žalovaného trval aj na výsluchu druhého konateľa, ktorý nebol prítomný na pojednávaní, a to za účelom zhodného vyjadrenia sa k veci. Súd prvej inštancie mal za to, že vyjadrenie sa druhého konateľa žalovaného je nadbytočné a nehospodárne, dokonca mal dostatok
času na vyjadrenie sa napríklad písomnou formou a s poukazom na listinné dôkazy a vyjadrenia sa strán. Súd prvej inštancie taký návrh nevykonal z dôvodu nehospodárnosti, neekonomickosti, pričom neboli splnené ani podmienky pre výsluch v zmysle § 195 CSP, a to ani v prípade výsluchu konateľa žalobcu. Súd prvej inštancie opakovane uviedol, že stranám bolo umožnené vyjadriť sa k veci, a to aj osobne, aj prostredníctvom ich právnych zástupcov, a to bez nariadenia výsluchu strán sporu. Právny zástupca žalovaného navrhoval vypočuť aj svedkov, avšak tých navrhol až na pojednávaní dňa 17.02.2023, hoci mal o nich vedomosť už predtým, ako uviedol a neboli zistené žiadne objektívne dôvody nenavrhnúť ich pred začatím pojednávania. Súd prvej inštancie v zmysle § 153 CSP na daný návrh neprihliadal. S poukazom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd prvej inštancie návrhy žalovaného na dokazovanie nevykonal a zamietol ich.
16. Na základe vykonaného dokazovania s poukazom na vyššie uvedené dôvody, súd prvej inštancie žalobe žalobcu vyhovel v plnom rozsahu, pričom dôkazy hodnotil v zmysle § 191 CSP podľa svojej úvahy, každý jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Na základe tohto súd prvej inštancie posúdil, že nárok žalobcu je opodstatnený, žalovaný nevrátil pôžičku v lehote splatnosti, a teda dostal sa do omeškania. Pôžička bola preukázateľne a nesporne poskytnutá a napriek dohodnutému účelu prípadné porušenie účelu je irelevantné, pričom irelevantné sú aj zmluvy uzatvorené medzi žalovaným a tretím subjektom, resp. žalobcom a tretím subjektom.
17. Vzhľadom na to, že žalobca bol úspešný v celom rozsahu, súd prvej inštancie priznal žalobcovi nárok na náhradu trov voči žalovanému v rozsahu 100 %.
18. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil vec v dôsledku nesprávne zisteného skutkového stavu veci. Poukázal na to, že medzi ním a žalobcom vznikol právny vzťah na základe uzatvorenej zmluvy o pôžičke, ktorá bola uzatvorená počas vykonávania diela „Modernizácie a rekonštrukcie areálu Detskej fakultnej nemocnice s poliklinikou Banská Bystrica preto, že objednávateľ si voči nemu neplnil finančné povinnosti. Uviedol, že ako zhotoviteľ uzavrel so spoločnosťou BEGBIE s.r.o. ako vedúcim členom konzorcia BEGBIE – Systeming s.r.o. zmluvu o dielo č. 60 dňa 01.07.2019, v zmysle ktorej vykonával práce na uvedenej moderinizácii. Skutočnosť, že sa počas zmluvného vzťahu vyplývajúceho z tejto zmluvy vyskytli finančné problémy objednávateľa a že spoločnosť BEGBIE, s.r.o. nebola v dobrej finančnej kondícii potvrdil nielen člen štatutárneho orgánu žalovaného B. A., ale aj člen štatutárneho orgánu žalobcu C. D. E.. Z uvedeného vznikla potreba dofinancovania, pričom celý mechanizmus bol dohodnutý tak, že pôžička sa splatí výkonovo alebo finančne po vykonaní diela. Uviedol, že nežiadal o pôžičku, túto mu poskytol žalobca ako člen konzorcia preto, lebo by nepokračoval v prácach za situácie, keď mu za ne konzorcium neplatí. Poukázal na to, že ako zhotoviteľ mal dohodnuté, že vykonanie diela modernizácie bolo riešené spôsobom zálohových platieb od konzorcia tak, ako to vyplývalo zo zmluvy o dielo č. 60. Keďže objednávateľ ako konzorcium tento režim ako zmluvná strana nedodržiavalo, žalovaný uviedol, že vznikla situácia, kedy nielen nezabezpečil voči nemu ako zhotoviteľovi financovanie diela modernizácie, ale dokonca v rámci konzorcia, ktoré žalovaný pre predmetnú zákazku vytvoril so spoločnosťou Systeming, s.r.o. nezabezpečil celkové financovanie a ani vyplácanie za takto zhotovené dielo a preto uvedené bolo riešené zmluvou o pôžičke. Zo zmluvy o pôžičke je jasné, že ide o zmluvný vzťah prepojený s „rekonštrukciou Detskej fakultnej nemocnice s poliklinikou Banská Bystrica“. Uviedol, že má postavenie dodávateľa a pre spoločnosť BEGBIE, s.r.o., ktorá tvorí spolu so žalobcom konzorcium vykonávateľa tohto diela pre investora. Predmetná pôžička preto bola primárne určená na vykonávanie diela, za ktoré malo mu byť zaplatené, pričom samotná zmluva pojednáva o úhradách zápočtami za vykonané dielo, pričom poukázal na čl. III., bod 3.4 zmluvy, z ktorého vyplýva predĺženie splatnosti pôžičky. Nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že pôžička je splatná, keďže žalobca mal vedomosť o tom, že mu za práce nebolo platené z viny objednávateľa. Bolo povinnosťou konzorcia, ktorého členom bol aj žalobca zabezpečiť riadne financie na tieto práce. Žalovaný považoval za zrejmé, že investorom celého diela bola v zastúpení štátu Slovenskej republiky práve Detská fakultná nemocnica s poliklinikou v Banskej Bystrici, ktorý je v právnom vzťahu so spoločnosťou BEGBIE, s.r.o. a žalobcom na základe Zmluvy o dielo č. A. XX/XXXX v znení jej dodatkov. Uviedol, že žalobu žiadal zamietnuť z dôvodu, že pohľadávka splatná nie je, keďže nemal zaplatené za vykonané práce na diele modernizácie a že od počiatku tu nebol predpoklad, aby akúkoľvek pôžičku vracal inak, než vykonaním diela a započítaním s platbami konzorcia, pričom toto bol dôvod, pre ktorý súhlasil s poskytnutím pôžičky.
19. Žalovaný ďalej v odvolaní uviedol, že právne ide o zmluvu o pôžičke, ktorá súvisí aj so Zmluvou o dielo č. 60 podľa § 536 Obchodného zákonníka, pričom sú tu zásadné nielen vzájomné zmluvné prepojenia, ale aj poukaz na predzmluvné dojednania podľa § 270 Obchodného zákonníka. Zdôraznil, že žalobca je so spoločnosťou BEGBIE, s.r.o. na základe Zmluvy o vzájomnej spolupráci zo dňa 12.12.2019 v konzorciu a má právo riešiť nevyplatenie vykonaných prác, ako aj zabezpečenie financovania diela (čl. III., bod 2, čl. I., bod 3). Žalovaný uviedol, že nevyplatenie za ním vykonané práce konzorciom a tlak individuálnym sporom o vrátenie pôžičky nie je namieste v dôsledku prepojenosti týchto právnych úkonov. Žalobca mal o tomto vedomosť, nakoľko z čl. VI., bod 3 zmluvy o spolupráci vyplýva, že musel mať uvedené informácie k dispozícii a pôžička bola výsledkom plnenia povinností strany na zabezpečenie vykonávania prác na diele modernizácie. Dal do pozornosti, že práve text zmluvy o vzájomnej spolupráci ukazuje, že len a na základe pokynov od spoločnosti BEGBIE, s.r.o. vznikol právny vzťah s akýmkoľvek iným subjektom Potom považoval z potrebné vnímať výkon prác v kontexte plnenia povinností objednávateľa voči zhotoviteľovi. Tvrdil, že žalobca ako člen konzorcia súčasne mal všetky dostupné doklady a informácie, a preto neposkytol pôžičku spoločnosti BEGBIE s.r.o. ale jemu, čo potvrdil aj člen štatutárneho orgánu žalobcu na pojednávaní. Uviedol, že nemá žiadny prospech z vykonaných prác, tieto sú na diele, ktorého zhotoviteľom vo vzťahu k investorovi je práve konzorcium žalobcu. Mal za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym právnym záverom, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia skutkového stavu veci. Nakoniec namietal, že súd prvej inštancie nevykonal výsluch druhého člena štatutárneho orgánu v zmysle jeho návrhu zo dňa 04.10.2022 a nevykonal výsluch svedkov, ktorí boli navrhnutí za účelom potvrdenia o splatnosti pôžičky po vykonaní diela, pričom vykonanie týchto dôkazov by doplnilo rámec vzťahov, ktoré v tomto prípade udali smer celej záležitosti a ktoré pripravili výlučne subjekty konzorcia. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobu žalobcu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť mu trovy prvoinštančného konania v rozsahu 100 % a priznal mu právo na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, alternatívne, aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
20. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Vo vyjadrení uviedol, že odvolanie žalovaného je nedôvodné a že súd prvej inštancie postupoval procesne správne, vykonal všetky dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Mal za to, že väčšina skutočností uvádzaných žalovaným je bez právneho významu, vychádza z prekrúcania skutočných výsledkov dokazovania alebo je úplne nepravdivých, prípadne ide o skutočnosti, ktoré žalovaný nikdy pred súdom prvej inštancie neuviedol, nenamietal alebo nerozporoval, teda ide o prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli v súlade so zákonom z jeho strany uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, a teda nemôžu byť v odvolaní použité a odvolací súd na ne ani nie je oprávnený prihliadať. Poukázal na to, že v konaní bolo preukázané, že medzi ním a žalovaným bola uzatvorená zmluva o pôžičke a že žalovaný sa zaviazal pôžičku vrátiť v celosti bezhotovostným bankovým prevodom na jeho bankový účet najneskôr do 31.12.2021. Nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že pôžičku od neho nežiadal a nepotreboval, pričom poukázal na to, že jeho tvrdenie je v rozpore s tvrdeniami jeho konateľa na pojednávaní dňa 17.02.2023, na ktorom tento uviedol, že sumu pôžičky použil na vyplatenie svojich subdodávateľov, čo svedčí o tom, že ju potreboval. Uviedol, že zo Zmluvy o dielo č. 60 jednoznačne vyplýva, že on nebol zmluvnou stranou tejto zmluvy, a teda zálohové platby nemali byť od konzorcia, ale výlučne od spoločnosti BEGBIE, s.r.o. Zároveň poukázal na to, že Zmluvou o vzájomnej spolupráci zo dňa 12.12.2019 nebol konštituovaný žiadny nový subjekt práva a aj z nej jednoznačne vyplýva výlučná zodpovednosť spoločnosti BEGBIE, s.r.o. voči svojim dodávateľom. Nesúhlasil ani s novým tvrdením žalovaného, že nemal zaplatené za vykonané práce na diele modernizácie, že od počiatku by tu ani nebol predpoklad, aby akúkoľvek pôžičku vracal inak, než vykonaním diela a započítaním s platbami konzorcia, čo bol jediný dôvod, pre ktorý súhlasil s poskytnutím pôžičky. Poukázal na to, že účelovosť a nepravdivosť tohto tvrdenia vyvracajú samotné tvrdenia konateľa žalovaného na pojednávaní 17.02.2023.Uviedol, že bez ohľadu na právnu irelevanciu vzťahov medzi spoločnosťou BEGBIE, s.r.o. a žalovaným podľa Zmluvy o dielo č. 60, ako aj vzťahov medzi ním a spoločnosťou BEGBIE, s.r.o. podľa zmluvy o vzájomnej spolupráci zo dňa 12.12.2019 žalovaný opomenul, že zmluva o dielo č. 60 uzavretá medzi žalovaným a spoločnosťou BEGBIE, s.r.o. už pre odstúpenie od zmluvy nie je platná, čo v prednese právneho zástupcu potvrdil sám žalovaný na pojednávaní dňa 17.02.2023, a preto žalovaný práce na diele už dlhodobo nevykonáva.
21. Žalobca vo vyjadrení ďalej uviedol, že súd prvej inštancie vec správne právne posúdil a jeho závery sú správne. Žalovaný v odvolaní žiadnym relevantným spôsobom tieto závery súdu prvej inštancie nespochybnil, neuviedol, v čom súd prvej inštancie subsumoval právne vzťahy tvrdené a preukázané v tomto spore pod nesprávnu právnu normu, resp. v čom právnu normu nesprávne vyložil, ako ani neuviedol žiadnu inú právnu normu, podľa ktorej mal byť právny stav posúdený. K splatnosti pôžičky žalobca uviedol, že súd prvej inštancie správne konštatoval, že pôžička je splatná, pričom poukázal na to, že splatnosť pôžičky vyplýva z čl. II., bod 2.3 zmluvy o pôžičke. Vyslovil názor, že na splatnosť pôžičky nemá žiadny právny význam ani skutočnosť, že pôžička súvisí s vykonaním rekonštrukcie Detskej fakultnej nemocnice v Banskej Bystrici a ani existencia Zmluvy o vzájomnej spolupráci zo dňa 12.12.2019. K námietke žalovaného o nevykonaných dôkazoch žalobca vo vyjadrení poukázal na to, že nevykonanie dôkazov, a to výsluchom druhého člena štatutárneho orgánu v zmysle návrhu žalovaného dňa 04.10.2022 a výsluchom svedkov, ktorí boli navrhnutí za účelom potvrdenia o splatnosti pôžičky po vykonaní diela súd prvej inštancie riadne odôvodnil. Žalovaný zároveň neuviedol žiadne rozhodujúce skutočnosti potrebné pre rozhodnutie vo veci, ktoré mali byť výsluchom druhého konateľa žalovaného zistené a preukázané, ním uvádzané skutočnosti boli bez právneho významu k rozhodnutiu o veci. Taktiež mal za to, že žiadni svedkovia nemohli nič relevantné uviesť ku splatnosti pôžičky, keďže táto bola určená v zmluve a existencia dodatku ku zmluve nebola ani len tvrdená. Mal za to, že jeho nárok na zaplatenie žalovanej sumy s príslušenstvom je daný, dôvodný a preukázaný. Žalovaným uvedené tvrdenia v odvolaní sú nepravdivé, prípadne účelové. Uviedol, že žalovanému poskytol pôžičku splatnú najneskôr 31.12.2021, pričom žalovaný mu pôžičku v lehote splatnosti nevrátil. Preto mal za to, že má nárok na zaplatenie žalovanej sumy. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v celom rozsahu potvrdil a priznal mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
22. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa § 34 CSP, prejednal odvolanie žalovaného v rozsahu danom ustanovením § 379 CSP, rešpektujúc svoju viazanosť odvolacími dôvodmi podľa § 380 CSP, nenariadil pojednávanie, pretože nepovažoval za potrebné doplniť alebo zopakovať dokazovanie (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného proti napadnutému rozsudku súdu prvej inštancie nie je dôvodné, a preto podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.
23. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že žalobca sa v predmetnej veci žalobou proti žalovanému domáhal zaplatenia istiny vo výške 100.000,-- Eur, úroku vo výške 3.506,85 Eur, úroku z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 103.506,85 Eur od 01.01.2022 a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,-- Eur. Žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 15.04.2021 požičal žalovanému sumu vo výške 100.000,-- Eur, ktorú sa žalovaný zaviazal vrátiť jednorazovo najneskôr do 31.12.2021. Žalovaný v termíne splatnosti svoj záväzok nesplnil a pôžičku mu nevrátil, ani nevykonal čiastkové úhrady. Žalobca uviedol, že v zmysle zmluvy o pôžičke má nárok na úrok vo výške 5 %, ktorý si uplatnil pevnou sumou 3.506,85 Eur a zároveň si uplatnil len zákonný úrok z omeškania vo výške 8 % p.a.
24. Z čl. II., bod 2.1 zmluvy o pôžičke odvolací súd zistil, že predmetom tejto zmluvy bol záväzok veriteľa (žalobcu) poskytnúť dlžníkovi (žalovanému) peňažné prostriedky vo výške 100.000,-- Eur za účelom zabezpečenia plynulej realizácie stavebných prác na projekte „Rekonštrukcia Detskej fakultnej nemocnice s poliklinikou v Banskej Bystrici“.
25. Z čl. II., bod 2.3 zmluvy o pôžičke vyplýva, že žalovaný ako dlžník sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť veriteľovi v celosti bezhotovostným bankovým prevodom na bankový účet žalobcu ako veriteľa najneskôr do 31.12.2021.
26. V čl. II., bod 2.4 zmluvy o pôžičke sa dlžník zaviazal zaplatiť veriteľovi za poskytnutie pôžičky úrok vo výške 5 % ročne z požičanej sumy. Dlžník je povinný veriteľovi úroky vyplatiť jednorazovo po ukončení obdobia pôžičky podľa bodu 2.3 tejto zmluvy na bankový účet veriteľa.
27. Z čl. II. bod 2.6 zmluvy o pôžičke vyplýva, že v prípade, že pôžička nebude zo strany dlžníka vrátená veriteľovi riadne a včas, dlžník je povinný zaplatiť veriteľovi úrok z omeškania vo výške 0,05 % denne z dlžnej sumy, a to až do momentu vrátenia pôžičky v plnej výške.
28. V čl. III., bod 3.1 zmluvy o pôžičke sa zmluvné strany dohodli a dlžník výslovne súhlasil, že v prípade, ak sa dlžník dostane do omeškania s vrátením pôžičky podľa tejto zmluvy, tento sa výslovne zaväzuje, že počas jedného kalendárneho roka, počnúc 01.01.2022 bude pre veriteľa vykonávať stavebné práce podľa jednotlivých objednávok veriteľa, pričom odmena (cena) za takto vykonané stavebné práce dlžníka bude započítaná na pôžičku, a to až do času kým súhrnná hodnota vykonaných stavebných prác dlžníkom nedosiahne hodnotu výšky poskytnutej pôžičky podľa tejto zmluvy vrátane úroku a úroku z omeškania.
29. V čl. III. bod 3.3 zmluvy o pôžičke sa zmluvné strany dohodli, že len veriteľ je oprávnený určiť a rozhodnúť, že pôžička zanikne v súlade s ustanoveniami tohto článku započítaním odmeny (ceny) za dlžníkom vykonané stavebné práce.
30. V čl. III., bod 3.4 zmluvy o pôžičke sa zmluvné strany dohodli, že v prípade, ak pohľadávka veriteľa nebude uspokojená zápočtami za vykonané stavebné práce v lehote jedného kalendárneho roka odo dňa 01.01.2022, primerane sa predlžuje lehota na uspokojenie pohľadávky veriteľa stavebnými prácami, a to až do úplného uspokojenia pohľadávky veriteľa.
31. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
32. Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.
33. Podľa § 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
34. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
35. Podľa § 151 ods. 2 CSP, ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
36. V preskúmavanej veci odvolací súd nezistil dôvod k tomu, aby zo strany odvolacieho súdu došlo k zopakovaniu alebo k doplneniu dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie. V danom prípade preto vychádzal zo skutkového zistenia súdom prvej inštancie. Po preskúmaní veci na základe podaného odvolania žalovaným odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v dostatočnom rozsahu skutkový stav potrebný pre rozhodnutie, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s § 191 ods. 1 CSP a svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil podľa § 220 ods. 2 CSP, pričom s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie sa odvolací súd stotožňuje a v podrobnostiach na tieto dôvody odkazuje.
37. Odvolací súd preskúmaním veci zistil, že v predmetnej veci nebolo sporné, že medzi stranami sporu bola uzatvorená zmluva o pôžičke a že žalovaný finančné prostriedky žalobcovi nevrátil. Pokiaľ žalovaný v predmetnej veci rozporoval účel pôžičky, odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že v zmysle čl. II., bod 2.1 zmluvy o pôžičke účelom tejto zmluvy bolo zabezpečenia plynulej realizácie stavebných prác na projekte „Rekonštrukcia Detskej fakultnej nemocnice s poliklinikou v Banskej Bystrici“. Z obsahu spisu mal odvolací súd tiež za preukázané, že žalovaný potreboval finančné prostriedky na vyplatenie svojich subdodávateľov za účelom plynulého pokračovania na stavebných prácach na uvedenom projekte pre objednávateľa spoločnosť BEGBIE, s.r.o.. Z uvedeného dôvodu odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie dospel k s právnemu záveru, že účel zmluvy o pôžičke, a to zabezpečenie plynulej realizácie stavebných prác na predmetnom diele bol naplnený. Rovnako, ako súd prvej inštancie, aj odvolací súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že samotný žalovaný potvrdil, že tieto finančné prostriedky potreboval na vyplatenie svojich subdodávateľov a že bolo na žalobcovi, či žalovanému poskytne pôžičku bez ohľadu na aký účel ju žalovaný potreboval. Aj odvolací súd mal v danom prípade za nesporné, že k uzavretiu zmluvy o pôžičke medzi žalobcom a žalovaným došlo, že žalobca na základe tejto zmluvy žalovanému poskytol finančné prostriedky a že zmluvné strany súhlasili s podmienkami dohodnutými v tejto zmluve, ako aj so zmluvnými dojednaniami.
38. Zo zmluvy od dielo č. 60 zo dňa 01.07.2019 odvolací súd mal preukázané, že túto zmluvu uzavrela spoločnosť BEGBIE, s.r.o., so sídlom Nám. SNP 27, Zvolen, IČO: 36 638 676 ako objednávateľ so spoločnosťou žalovaného ako zhotoviteľa, v ktorej sa zhotoviteľ – žalovaný zaviazal za podmienok dohodnutých v tejto zmluve vykonať pre objednávateľa – spoločnosť BEGBIE, s.r.o. dielo – stavebné úpravy na projekte „Detská fakultná nemocnica s poliklinikou Banská Bystrica“. Z tejto zmluvy však vyplýva len to, že touto zmluvou sa žalovaný zaviazal vykonať v prospech spoločnosti BEGBIE, s.r.o. dielo – stavebné úpravy, avšak z tejto zmluvy je zrejmé, že účastníkom tejto zmluvy boli len spoločnosť BEGBIE, s.r.o. a žalovaný, pričom žalobca účastníkom tejto zmluvy nebol. Zároveň predmetom tejto zmluvy nebolo poskytnutie pôžičky. Odvolací súd sa preto stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že táto zmluva o dielo je pre toto konanie, ktorého predmetom je poskytnutie pôžičky zo strany žalobcu žalovanému irelevantná a že na toto nemá žiadny vplyv ani skutočnosť, že všetky strany boli nejakým spôsobom zainteresované na vykonaní predmetného diela.
39. Zo zmluvy o dielo č. A./XXXX mal odvolací súd preukázané, že na základe tejto zmluvy sa spoločnosti BEGBIE, s.r.o. a Systeming, s.r.o. ako skupina dodávateľov, ktorých zastupuje líder skupiny BEGBIE, s.r.o. zaviazali pre objednávateľa Slovenskú republiku v správe správcu Detská fakultná nemocnica s poliklinikou Banská Bystrica vykonať dielo – stavebné úpravy na objekte „Detská fakultná nemocnica s poliklinikou, Banská Bystrica“. V spise sa však nachádza len zmluva, ktorá nebola podpísaná žiadnou zo zmluvných strán. Z uvedeného dôvodu sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že v tomto prípade nebolo preukázané, že táto zmluva bola platne uzavretá a tiež nebola preukázaná ani jej existencia. Zároveň, ak by aj došlo k platnému uzavretiu tejto zmluvy, odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že z obsahu tejto zmluvy vyplýva, že žalobca, ani žalovaný neboli zmluvnými stranami tejto zmluvy. Z obsahu tejto zmluvy tiež vyplýva, že predmetom tejto zmluvy bolo vykonanie diela – stavebných úprav, t.j. iný predmet, ako v zmluve o pôžičke, ktorá je predmetom tohto sporu. Odvolací súd sa preto stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že aj táto zmluva je pre tento spor irelevantná.
40. Odvolací súd mal tiež zo Zmluvy o vzájomnej spolupráci a vytvorení konzorcia zo dňa 12.02.2019 preukázané, že túto zmluvu uzatvorili spoločnosť BEGBIE, s.r.o., so sídlom Námestie SNP 27, Zvolen, IČO: 36 638 676 ako účastník 1. a spoločnosť žalobcu ako účastník 2., ktorej predmetom bolo založenie konzorcia za účelom spolupráce na realizácii zmluvy o dielo, t.j. zhotovenia stavebných úprav na objekte Detská fakultná nemocnica s poliklinikou Banská Bystrica. Zároveň mal odvolací súd z tejto zmluvy preukázané, že zmluvné strany sa v nej dohodli, že v prípade, ak niektorý z účastníkov konzorcia spôsobí porušením svojich povinností vyplývajúcich z tejto zmluvy, alebo súvisiacich s touto zmluvou, alebo spojených s touto zmluvou konzorciu alebo členovi konzorcia škodu, či ujmu (materiálnu), zaväzuje sa uhradiť takto vzniknutú škodu, či ujmu druhému účastníkovi v plnej preukázanej výške. Z uvedeného teda vyplýva, že táto zmluva bola uzavretá medzi žalobcom a iným, tretím subjektom, odlišným od spoločnosti žalovaného, t.j. že žalovaný nebol účastníkom tejto zmluvy. Nakoľko predmetom tohto sporu je zaplatenie pôžičky v zmysle zmluvy o pôžičke uzavretej medzi žalobcom a žalovaným, t.j. uzavretej medzi inými subjektami a s iným predmetom, ako v prípade zmluvy o vzájomnej spolupráci a vytvorení konzorcia odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne uviedol, že táto zmluva je vzťahom medzi žalobcom a tretím subjektom, ktorý podľa tvrdenia žalovaného dlhuje žalovanému cenu za dielo. V tomto vzťahu medzi žalobcom a tretím subjektom teda ide o iný právny vzťah aj napriek tomu, že aj v tomto prípade účelom tohto vzťahu bola realizácia stavebných opráv na objekte Detskej fakultnej nemocnici s poliklinikou v Banskej Bystrici. Z uvedeného dôvodu odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že aj Zmluva o vzájomnej spolupráci a vytvorení konzorcia zo dňa 12.12.2019 je pre toto konanie irelevantná.
41. Rovnako, ako súd prvej inštancie aj odvolací súd mal preukázané, že v danom prípade žalobca poskytol žalovanému pôžičku, ktorý ju použil na vyplatenie svojich subdodávateľom za účelom plynulého pokračovania na realizácii diela, ktoré mal vyhotoviť pre spoločnosť BEGBIE, s.r.o. Aj podľa názoru odvolacieho súdu skutočnosť, že spoločnosť BEGBIE, s.r.o. mu nezaplatila za dielo a že táto spoločnosť je účastníkom konzorcia v zmysle Zmluvy o vzájomnej spolupráci a vytvorení konzorcia zo dňa 12.02.2019 je pre toto konanie irelevantná, nakoľko predmetom tohto sporu nie je zaplatenie ceny za realizáciu diela, ale zaplatenie pôžičky na základe zmluvy o pôžičke uzavretej medzi žalobcom a žalovaným. Aj podľa názoru odvolacieho súdu bolo na rozhodnutí žalovaného, či zmluvu o pôžičke so
žalobcom uzavrie, alebo nie. Nakoľko žalovaný zmluvu o pôžičke so žalobcom uzavrel, pôžičku prijal, vznikla mu povinnosť pôžičku žalobcovi vrátiť v lehote dohodnutej v zmluve o pôžičke.
42. Pokiaľ žalovaný namietal splatnosť pôžičky, odvolací súd z obsahu zmluvy o pôžičke mal preukázané, že žalovaný sa v čl. II., bod 2.3 zmluvy o pôžičke zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť žalobcovi v celosti najneskôr do 31.12.2021. Z uvedeného mal teda odvolací súd preukázané, že splatnosť pôžičky v zmysle tohto článku nastala dňom 31.12.2021. Pokiaľ v čl. III., bod 3.1 a bod 3.4 zmluvy o pôžičke zmluvné strany pre prípad omeškania žalovaného dohodli na vykonávaní stavebných prác počas jedného kalendárneho roka pre žalobcu a na započítaní pohľadávky, odvolací súd mal z čl. III., bod 3.3 zmluvy o pôžičke preukázané, že o tomto spôsobe splatnosti pôžičky bol oprávnený rozhodnúť výlučne žalobca, ktorý v tomto prípade tak neurobil. Zároveň aj z vykonaného dokazovania mal odvolací súd preukázané, že žalovaný žiadne práce pre žalobcu nevykonával. Odvolací súd sa preto stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že danom prípade nedošlo k splneniu záväzku žalovaného vykonaním prác a započítaním odmeny za prácu, a teda nedošlo k predĺženiu lehoty splatnosti pôžičky. Potom súd prvej inštancie správne konštatoval, že splatnosť pôžičky v zmysle čl. II., bod 2.3 zmluvy o pôžičke nastala dňa 31.12.2021, čím sa pôžička stala splatnou a žalovaný bol povinný túto pôžičku vrátiť do dňa 31.12.2021.
43. Žalovaný v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie nevykonal všetky ním navrhnuté dôkazy. Odvolací súd uvádza, že strany sporu majú v civilnom sporovom konaní právo označiť alebo predložiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, avšak súd rozhoduje o tom, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná (§ 185 ods. 1 CSP). Civilný sporový poriadok upravuje zásadu voľného hodnotenia dôkazov v ustanovení § 191 ods. 1 CSP, v zmysle ktorej dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. V civilnom sporovom konaní je súd povinný zvážiť, ktoré dôkazy je povinný vykonať, pričom dôvodnosť návrhov strán na doplnenie dokazovania posudzuje so zreteľom na to, či a a v akom rozsahu je potrebné doplniť doterajší stav dokazovanie. Nevykonaním dôkazu navrhnutého stranou sporu, resp. vykonaním iného dôkazu na zistenie skutkového stavu veci nemožno považova za postup, ktorým by súd strane sporu odňal možnosť konať pred súdom (R 6/2000). Platí to aj o takom dôkaze, ktorý strana sporu zo svojho subjektívneho pohľadu považuje za dôležitý. Rozhodovanie o tom, ktoré z navrhnutých dôkazov budú vykonané, patrí výlučne na posúdenie súdu, a nie strany sporu (ust. § 185 ods. 1 CSP). (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Obdo/3/2019 zo dňa 28.01.2020).
44. Odvolací súd dospel k záveru, že dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie bolo dostatočné pre právne a skutkové posúdenie predmetného sporu. Pokiaľ súd prvej inštancie nevykonal všetky žalovaným navrhnuté dôkazy, a to výsluch druhého člena jeho štatutárneho orgánu, odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že výsluch tohto svedka by bol nadbytočný a nehospodárny, nakoľko tento sa mohol k veci vyjadriť aj písomne, nakoľko bolo možné predpokladať, že tento postup bude dostatočný.
45. Pokiaľ súd prvej inštancie nevykonal dôkaz výsluchom ďalších svedkov, ktorých žalovaný navrhol až na pojednávaní konanom dňa17.02.2023, odvolací súd poukazuje na to, že koncentrácia konania predstavuje efektívny nástroj racionálneho a odôvodneného zrýchlenia sporového konania. Zákonná koncentrácia konania predstavuje objektívnu časovú hranicu pre uplatnenie prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany, ktorá môže byť ešte sprísnená uplatnením sudcovskej koncentrácie. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany sú strany povinné uplatniť včas. Tieto prostriedky nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Pokiaľ žalovaný výsluch ďalších svedkov navrhol až na pojednávaní konanom pred súdom prvej inštancie dňa 17.02.2023, na ktorom bol vyhlásený aj napadnutý rozsudok, odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že nakoľko o vykonaní tohto dôkazu žalovaný mal vedomosť už skôr, ako sám uviedol a v danom prípade neexistovali žiadne objektívne dôvody na to, aby vykonanie tohto dôkazu nebolo možné navrhnúť už pred začatím pojednávania. Z uvedeného dôvodu odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne v súlade s § 153 CSP na tento návrh dôkazu neprihliadal.
46. Odvolací súd tiež dospel k záveru, že súd prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania správne rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 CSP a zohľadnil pomer úspechu strán v konaní. Žalovaný zároveň
v odvolaní žiadnym spôsobom nespochybnil správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania.
47. S poukazom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného dokazovania k správnym skutkovým zisteniam a predmetnú vec správne právne posúdil, a preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil.
48. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že nárok na ich náhradu v rozsahu 100 % priznal žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 v nadväznosti na ust. § 251 CSP súd prvej inštancie.
49. Rozsudok bol schválený členmi odvolacieho senátu v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).