Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19CoP/26/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého X. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, pochádzajúceho z matky A. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., D. X, zast. JUDr. Luciou Verešpejovou, advokátkou so sídlom v Prešove, Hlavná 50 a z otca X. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., A. E. XX, t. č. B. X, Z. X, L. X., o zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. -46 zo dňa 16.08.2013 jednohlasne takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok v jeho napadnutej časti, t. j. okrem výroku o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zmenil rozsudok Okresného súdu Prešov č. k. -24 zo dňa 08.11.2007 tak, že zvýšil výživné zo strany otca pre mal. X. K., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 2.500,- Sk na sumu 130 eur mesačne, ktoré uložil poukazovať k rukám matke vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred počnúc dňom 31.12.2012 opakovane do budúcna.

Dlžné výživné za obdobie od 31.12.2012 do 31.07.2013 vo výške 330,66 eur povolil otcovi splácať v 20 eurových mesačných splátkach spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok, až do úplného vyrovnania dlhu.

V prevyšujúcej časti návrh matky zamietol.

Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. §, , , ; ods. 1; ods. 1; ods. 1, o rodine, , pričom konštatoval, že podrobným a dôsledným porovnaním pomerov v čase predchádzajúcej úpravy výživného s pomermi existujúcimi v čase rozhodovania dospel k záveru, že sú dané dôvody na zmenu pôvodného rozhodnutia o výživnom a zvýšil výživné zo strany otca pre maloletého X. zo sumy 2.500,- Sk na sumu 130 eur mesačne, a to počnúc dňom 31.12.2012.

Pri určovaní výšky výživného vychádzal zo zárobkových možností a schopností oboch rodičov, z odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, pričom prihliadal na zmenu vyživovacích povinností na strane otca, na osobnú starostlivosť matky o maloleté dieťa.

Na základe uvedeného dospel k záveru, že takto upravené výživné je primerané a otec ním môže prispievať na výživu maloletého dieťaťa. K zmene pomerov došlo najmä na strane maloletého X., nakoľko v čase poslednej úpravy bol v predškolskom veku. V súčasnosti navštevuje 2. stupeň základnej školy. Vzhľadom na túto skutočnosť vzrástli náklady na jeho výchovu, výživu, ošatenie a záujmovú činnosť oproti výdavkom, ktoré mala naňho matka v čase poslednej úpravy v roku 2007.

Súd prvého stupňa prihliadol aj na tú skutočnosť, že maloleté dieťa navštevuje triedu so športovým zameraním, s čím má matka zvýšené výdavky. Zároveň prihliadol na všeobecný nárast cien a vývoj životných nákladov oproti roku 2007.

Na strane matky došlo k zvýšeniu jej príjmu oproti poslednej úpravy. Rovnako sa zvýšil príjem otca, ktorý v čase poslednej úpravy pracoval ako správca operačného systému v D. s príjmom 23.000,- Sk mesačne. V súčasnosti pracuje v L. republike v spoločnosti SUSE LINUX s.r.o. s príjmom okolo 43.171,- Kč mesačne.

Súd prvého stupňa prihliadol aj k tej skutočnosti, že otcovi pribudla vyživovacia povinnosť k dvom maloletým deťom, avšak odporca sa na rozdiel od maloletého X. pri maloletých deťoch, s ktorými žije v spoločnej domácnosti, podieľa na úhrade nepredvídaných jednorazových výdavkov, ktoré súvisia s ich vzdelávaním, zdravotnou starostlivosťou, so záľubami, či inými aktivitami.

Prvostupňový súd mal zároveň za preukázané, že všetky zvýšené výdavky maloletého hradí matka výlučne zo svojho príjmu. Otec sa podieľa na starostlivosti o maloletého len vo forme platenia bežného výživného vo výške 82,98 eur mesačne.

K námietke otca, ktorú prezentoval v konaní, že spláca hypotéku, nájomné za byt v Z., ktorého je vlastníkom, pôžičku, prvostupňový súd konštatoval, že výživné je prednostnou pohľadávkou pred všetkými osobitnými pohľadávkami a otec má pravidelný mesačný príjem z prenájmu predmetného bytu.

Vo vzťahu k dlžnému výživnému súd prvého stupňa konštatoval, že vzhľadom na zmenu pôvodného rozhodnutia za obdobie od 31.12.2012 do 31.07.2013 došlo na strane otca k vzniku dlžného výživného v celkovej výške 330,66 eur, ktoré povolil otcovi splácať po 20,- eur spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok. Dlžné výživné predstavuje rozdiel medzi doterajším výživným a zvýšeným výživným za obdobie od 31.12.2012 do 31.07.2012; 130 -82,98 = 47,02 eur x 7 mesiacov od januára 2013 do júla 2013 + 1,52 eur za alikvotnú časť mesiaca december 2012 = 330,66 eur.

Vo vzťahu k zamietnutiu návrhu v prevyšujúcej časti súd prvého stupňa konštatoval, že v prípade zvýšenia výživného spätne je matka povinná preukázať hodnoverné dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré odôvodňujú zvýšenie výživného so spätnou platnosťou, teda od doby, kedy matka v návrhu podanom dňa 31.12.2012 žiadala zvýšiť výživné, a to spätne počnúc dňom 01.09.2012 do budúcna. Matka nepreukázala dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by jej bránili uplatniť si výživné skôr.

Preto súd prvého stupňa v prevyšujúcej časti návrh na zvýšenie výživného zamietol.

Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil súd prvého stupňa podľa ustanovenia , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu.

Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku o zvýšení výživného, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec. V odvolaní uviedol, že súd prvého stupňa nevykonal dokazovanie rovnako dôkladne pri oboch sporových stranách a akceptoval na strane matky výdavky, ktoré na jeho strane nebral do úvahy, napr. náklady na telefón, ktoré v domácnosti matky akceptoval vo výške 92,- eur. Rovnako akceptoval aj mesačnú poistku vo výške 80,- eur, avšak nebolo preukázané, o akú poistku s takou vysokou mesačnou splátkou ide. Tiež vzal do úvahy náklady so športovou aktivitou /doučovanie) 300,- eur ročne, t. j. 30 eur mesačne, a to aj napriek tomu, že na pojednávaní matka priznala, že na toto doučovanie maloletý nechodí. Rovnako súd prvého stupňa považoval za nevyhnutný výdavok aj platenie DIGI TV. Celkový príjem matky v domácnosti je 1 305,- eur. Výdavky v domácnosti bez nákladov na hádzanú, ktoré už neexistujú, predstavujú 1 103,- eur. Z týchto výdavkov sú priame výdavky na maloletého 92,- eur, pričom viac ako polovica z týchto výdavkov (53 eur) sú výdavky na internet, mobil a vreckové. Dcéram otca sa pritom na zábavu a komunikáciu nedostáva sumy 53 eur mesačne na jedno dieťa. Súd prvého stupňa teda nebral do úvahy v prípade novej domácnosti otca rovnaké výdavky ako v prípade matky, a to na internet 15,- eur mesačne, telefón 20,- eur mesačne, životné poistenie 35,- eur mesačne, nájomné 716,- eur mesačne, pôžička 323 eur mesačne, stavebné sporenie pre maloletého R. K. 20 eur mesačne, výživné 83 eur mesačne, hypotéka a poplatky za byt na Slovensku 696,- eur mesačne, stravné a školné pre mal. W. K. 68,- eur mesačne, plienky a mlieko pre mal. I. K. 50,- eur mesačne, poistka motorového vozidla 40,- eur mesačne. Mesačné výdavky otca sú tak pri príjme cca 50.500,- Kč, t. j. 2 020,- eur celkovo 2 086,- eur. V prípade, ak byt v Z. nie je prenajatý, musí rozdiel a stravu hradiť z úspor alebo z pôžičky. Ak je byt prenajatý za trhovú cenu 400,- eur mesačne, tak po zaplatení všetkých nevyhnutných výdavkov domácnosti otca ostáva 334,- eur, čo na jedného člena domácnosti predstavuje 83,50 eur. Prvostupňový súd tiež nebral do úvahy fakt, že náklady na život sú v Z. neporovnateľne vyššie ako náklady na život v Z.. Zvýšením výživného tak, ako o ňom rozhodol prvostupňový súd, bude porušené právo detí otca z existujúceho manželstva na rovnakú životnú úroveň, ako má ich nevlastný súrodenec. Bolo porušené právo otca na rovnosť účastníkov konania, nakoľko prvostupňový súd nevykonal na strane otca všetky dôkazy, neprihliadal na záujmy jeho maloletých detí a na strane matky bral do úvahy aj výdavky, neexistencia ktorých bola v konaní preukázaná.

Na základe uvedeného otec žiadal, aby odvolací súd rozsudok v ním napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Krajský súd v Prešove ako odvolací súd v rámci kompetencií podľa na základe podaného odvolania preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ustanovení , bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu dňa 22.10.2013 a zistil, že odvolanie otca nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Na týchto správnych skutkových zisteniach a posúdení sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania. Odvolací súd sa plne stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, ako aj s dôvodmi tam uvedenými.

Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť ( o rodine; ďalej len Zákon o rodine).

Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (§ 62 ods. 2 Zákona o rodine).

Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť (§ 62 ods. 4 Zákona o rodine).

Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (§ 62 ods. 5 Zákona o rodine).

Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine).

Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh (§ 78 ods. 1 Zákona o rodine).

Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov (§ 78 ods. 3 Zákona o rodine).

Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že Zákon o rodine poskytuje rodičom možnosť upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletým deťom dohodou. Ak k dohode rodičov o výkone rodičovských práv a povinností, t. j. ktorému z rodičov majú byť deti zverené do osobnej starostlivosti, kto ich bude zastupovať a spravovať ich majetok, o výške výživného a o otázkach týkajúcich sa úpravy styku s maloletými deťmi nedôjde, rozhodne o tom súd. Základným kritériom pre rozhodnutie o týchto jednotlivých zložkách rodičovských práv a povinností je predovšetkým záujem dieťaťa. Právo na výživné je osobným právom každého dieťaťa.

Dieťa má zo zákona právo na výživu. Explicitne je rodičom uložená povinnosť plniť si túto vyživovaciu povinnosť, pričom každá povinná osoba musí vždy, aj na úkor svojho minima, zabezpečiť výživu dieťaťa. Dieťaťu je v zmysle zákona priznané právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.

V predmetnej veci bolo nepochybne preukázané, že skutočne došlo k zmene pomerov na strane maloletého, pričom táto zmena pomerov, ako správne ustálil súd prvého stupňa, nastala od nástupu maloletého do predškolského zariadenia a tiež v súvislosti s jeho vekom, keďže v čase poslednej úpravy výživného bol maloletý v predškolskom veku. V súvislosti s vekom a aj nástupom maloletého do školy súvisia zvýšené výdavky na maloletého. Vyšší vek, povinná školská dochádzka a mimoškolské aktivity nepochybne prinášajú zvýšené výdavky na maloletého a je pochopiteľné a zákonom i predpokladané, že istou sumou sa musí na týchto výdavkoch podieľať aj otec.

Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa pri určení výživného správne vychádzal z možností a schopností otca a z oprávnených potrieb maloletého.

K odvolacím námietkam otca odvolací súd uvádza, že otec v odvolaní neuviedol a ani nepreukázal žiadne také skutočnosti, ktoré by spochybňovali jeho možnosti a schopnosti platiť zvýšené výživné a považuje za správny záver prvostupňového súdu, že otcovi síce pribudla vyživovacia povinnosť k dvom maloletým deťom, avšak odporca sa na úhrade nepredvídaných jednorazových výdavkov maloletého X. nepodieľa a nad rámec výživného sa nepodieľa na starostlivosti o maloletého. Zároveň súd musí pri určení rozsahu výživného prihliadnuť na to, ktorý z rodičov sa o dieťa osobne stará a súd prvého stupňa pri určení výživného prihliadal správne aj na túto okolnosť.

Odvolacia námietka otca, že súd prvého stupňa prihliadal len na pomery na strane matky, nie je dôvodnou, lebo z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvého stupňa pri určení výživného správne zohľadnil príjmové pomery oboch rodičov, pričom konštatoval, že v porovnaní s príjmom pri poslednej úprave došlo k zvýšeniu príjmu matky aj otca. V súvislosti s výdavkami na maloletého matka uviedla výdavky za stravu v školskej jedálni v sume 29,- eur, cestovným v sume 10,- eur, internet v sume 11,- eur, mobil v sume 12,- eur a vreckovým v sume 30,- eur. Ako ďalšie pravidelné výdavky na maloletého uviedla matka náklady súvisiace so športovou činnosťou v sume 30,- eur mesačne, s centrom voľného času v sume 36 eur ročne a ako nepravidelné náklady uviedla matka náklady na plavecký výcvik v sume 28,- eur.

Odvolací súd konštatuje, že výdavky, ktoré matka v súvislosti s výchovou a výživou maloletého uviedla, majú povahu bežných a akceptovateľných výdavkov v tom smere, že ich nie je možné považovať za nadštandard neprimeraný veku a potrebám 12-ročného maloletého dieťaťa.

Pokiaľ otec namietal, že jeho maloletým deťom sa nedostáva toľko, čo sa dostáva maloletému X., odvolací súd konštatuje, že ide o nedôvodnú odvolaciu námietku, a to vzhľadom na to, že maloleté deti, pochádzajúce z terajšieho manželstva otca sú vo veku 3 roky a 7 mesiacov, pričom maloletý X. je žiakom 2. stupňa základnej školy a vzhľadom na porovnanie veku maloletých detí je možné konštatovať, že otec nemôže stotožňovať potreby 7-mesačného a 3-ročného dieťaťa s potrebami 12-ročného dieťaťa, pretože náklady na výchovu a výživu staršieho dieťaťa sú nepochybne vyššie.

K uvedenému sa žiada len doplniť, že súd prvého stupňa okolnosť, že otcovi vznikla ďalšia vyživovacia povinnosť k dvom maloletým deťom, pri rozhodovaní o výživnom nepochybne bral do úvahy a pokiaľ otec maloletého namietal, že súd prvého stupňa neprihliadal na záujmy maloletých detí pochádzajúcich z jeho terajšieho manželstva, je potrebné konštatovať, že táto skutočnosť sama osebe neznamená, že tým zaniká, alebo sa znižuje právo ďalších oprávnených osôb na výživné, primerané ich veku, vzdelávacím a iným potrebám. Naopak, povinný rodič musí mať na zreteli, že každé maloleté dieťa, vo vzťahu ku ktorému mu vzniká zákonná povinnosť spolupodieľať sa na jeho výžive, má právo na uspokojenie svojich oprávnených potrieb, s prihliadnutím na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča.

Príjem otca bol v konaní pred súdom prvého stupňa zistený vo výške cca 43.181,- Kč, t. j. vo výške cca 1 600,- eur a vzhľadom na všetky relevantné okolnosti zvýšenie výživného o sumu 47,02 eur možno konštatovať, že otec nepreukázal žiadne také skutočnosti, ktoré by spochybňovali jeho možnosti a schopnosti platiť zvýšené výživné.

Odvolací súd má za preukázané, že u maloletého došlo k zmene pomerov, jeho potreby sa zvýšili a suma výživného, ktorá bola určená rozsudkom Okresného súdu Prešov č. k. -24 zo dňa 08.11.2007 vo výške 2 500,- Sk, t. j. 82,98 eur, nemôže už v súčasnosti, aj vzhľadom na vývoj životných nákladov, odôvodneným potrebám maloletého postačovať.

Dôvodnosť zvýšenia výživného zo strany otca spočíva nepochybne aj v tom, že otec maloletému nad rámec výživného ničím neprispieva a matka sa o maloletého stará sama osobne.

Preto odvolací súd považoval odvolacie námietky otca za nedôvodné a rozsudok v jeho napadnutej časti, t. j. vo výroku o zvýšení výživného zo sumy 2 500,- Sk na sumu 130,- eur mesačne a v súvisiacich výrokoch o dlžnom výživnom a o trovách konania podľa ustanovenia ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. v spojení s ustanovením tak, že žiadnemu z účastníkovi právo na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.