Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_2Cob-65-2013.pdf
PDF · 84.7 KB
Case nature
Area
Subarea
2Cob/65/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Ilčíkovej a členiek senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a JUDr. Ľubice Kriškovej v právnej veci navrhovateľa: Ján Bubla, s miestom podnikania MDŽ 12, 942 01 Šurany, IČO: 40 621 570, zast. Mgr. Mária Špacírová, advokátka, Rákocziho 12, 940 01 Nové Zámky, proti odporcovi: Jozef Talajka, s miestom podnikania Alžbetin Dvor 5, 900 42 Miloslavov, IČO: 17 754 542, zast. JUDr. Marian Zányi, advokát, Alžbetínske nám. 2, 929 01 Dunajská Streda, o zaplatenie 715,78 Eur s prísl., o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Pezinok č. k. 26Cb/22/2011-124 zo dňa 26.9.2012 takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Pezinok č. k. 26Cb/22/2011-124 zo dňa 26.9.2012 p o t v r d z u j e .
Navrhovateľovi sa trovy odvolacieho konania nepriznávajú.
odôvodnenie:
Okresný súd Pezinok napadnutým rozsudkom uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi peňažnú sumu 715,78 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 715,78 Eur od 19.02.2010 do zaplatenia. Zároveň priznal navrhovateľovi voči odporcovi náhradu trov konania vo výške 100 %.
V odôvodnení súd uviedol, že žalobou zo dňa 03.11.2010 doručenou súdu dňa 09.11.2010 navrhovateľ žiadal, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi peňažnú sumu 715,78 Eur s úrokom z omeškania vo výške 1,1 % ročne od 19.02.2010 do zaplatenia a priznal mu náhradu trov súdneho konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že pre odporcu vykonal práce na základe zákazkového listu č. 100208 zo dňa 09.02.2010 a 12.02.2010 a podľa zmluvy o dielo. Odporca cenu ani na výzvu nezaplatil. Na pojednávaní dňa 18.01.2012 právna zástupkyňa navrhovateľa žiadala pripustenie zmeny návrhu v úroku z omeškania, ktorý žiadala priznať vo výške 9 % ročne zo sumy 715,78 Eur od 19.02.2010 do zaplatenia.
Z faktúry č. 100212007 v spojení so zákazkovým listom č. 100208 a z výpovedí svedkov C., K. a B. ako aj účastníkov konania mal súd prvého stupňa preukázané, že medzi navrhovateľom a odporcom bola ústne uzavretá zmluva o dielo podľa § 536 Obchodného zákonníka, predmetom ktorej bol záväzok navrhovateľa vykonať opravu prevodovky nákladného vozidla DAF SC 344 BX podľa zákazkového listu č. 100208 (§ 537 ods. 1 Obchodného zákonníka) a záväzok odporcu za toto zaplatiť odplatu (§ 546 Obchodného zákonníka). Odporca pri uzavretí zmluvy konal ako zastúpený J.. C., keď tento bol zamestnancom odporcu a vykonával obdobné úkony voči navrhovateľovi aj v predchádzajúcom období,
čo bolo preukázané z výpovede samotného p. C., ako aj z výpovede navrhovateľa. Samotné čerpanie dovolenky p. C. vo vzťahu k odporcovi nemá podľa súdu právny význam, keď s touto skutočnosťou zákon nespája právne účinky v podobe nedostatku účinkov právnych úkonov adresovaných tretím osobám. Pokiaľ ide o listinu Oznámenie zo dňa 19.02.2010, ktorou bolo p. C.Y. zakázané konať za odporcu, táto bola p. C. doručená dňa 19.02.2010, teda po vykonaní opravy. Navyše táto listina nepriamo svedčí o vedomosti odporcu o konaní p. C. za odporcu, keďže pokiaľ by predtým za odporcu nekonal, nemal by odporca dôvod túto listinu vyhotoviť a doručiť p. C.. Rovnako predchádzajúce konania odporcu spočívajúce v zaplatení odplaty za opravu vozidiel navrhovateľom, ktoré priviezli navrhovateľovi p. B. a K., pri ktorých opravách bol p. C., si navrhovateľ dôvodne vykladal ako konanie odporcu zastúpeného J.. C.K., keďže takýto význam by konaniu J.. C. spravidla prikladala osoba v postavení navrhovateľa, pričom takúto prax si navrhovateľ a odporca medzi sebou zaviedli, čo bolo potvrdené aj výpoveďou samotného odporcu uvádzajúceho vykonania platieb na základe faktúr vystavených na jeho meno pri opravách prenajatých vozidiel (§ 266 ods. 2 a 3 Obchodného zákonníka). Uvedené mal súd prvého stupňa preukázané aj z výpovede svedkov B., C.K. v spojení s listinami faktúra č. 100112002, zákazkový list č. 100109, faktúra č. 1001001, zákazkový list č. 091228, faktúra č. 10024008, zákazkový list č. 100211, faktúra č. 100129006 zákazkový list č. 100126. Rovnako aj následné správanie sa odporcu (§ 266 ods. 3 Obchodného zákonníka) spočívajúce v obsahu telefonátov s navrhovateľom, a to najmä druhý telefonát, kde uviedol, že navrhovateľovi zaplatí, ak mu prídu peniaze, nasvedčujú podľa súdu existencii záväzku medzi navrhovateľom a odporcom, ako bolo tvrdené navrhovateľom. Súd mal z faktúry č. 100212007 a zákazkového listu č. 100208 v spojení s výpoveďou p. C. a B. za preukázané vykonanie diela riadne a včas jeho odovzdaním odporcovi (§ 554 ods. 1 Obchodného zákonníka). Z faktúr č. 100112002, 1001001, 10024008 a faktúry č. 100129006 mal súd prvého stupňa za preukázané, že pokiaľ ide o splatnosť ceny za dielo, bola uzavretá dohoda o splatnosti na výzvu odporcu (§ 548 ods. 1 veta prvá v spojení s § 340 ods. 2 Obchodného zákonníka), ktorá výzva je obsiahnutá v samotných faktúrach. Súd prvého stupňa mal doručenie faktúry za preukázané výpoveďou svedka C.. Súd nemal za preukázané čo len čiastočné zaplatenie ceny za dielo, splnenie si povinnosti odporcu prevziať dielo (§ 537 ods. 2 Obchodného zákonníka) mal súd za preukázané z výpovede svedkov C. a B.. Podľa § 325 Obchodného zákonníka ak si strany majú plniť vzájomné záväzky, môže sa splnenia záväzku druhou stranou domáhať len tá strana, ktorá svoj záväzok už splnila. Navrhovateľ si svoj zmluvný záväzok podľa súdu riadne plnil a preto sa oprávnene domáhal plnenia záväzku odporcu. Neobstojí tvrdenie odporcu o tom, že si dielo od navrhovateľa neobjednal a neprevzal, keďže bol preukázaný opak.
Súd prvého stupňa tiež uviedol, že skutočnosť, že opravované auto je v nájme resp. v užívaní tretej osoby nemá vo vzťahu k možnosti uzavrieť zmluvu o dielo žiadny právny význam, uzavretie zmluvy o dielo nie je v zmysle zákona obmedzené čo do vzťahu subjektu k opravovanej veci. Teda nielen vlastník, dobromyseľný držiteľ alebo detentor majú možnosť uzavrieť zmluvu o dielo s predmetom plnenia, ako vykonal navrhovateľ, navyše v prejednávanej veci bola platne objednaná oprava nákladného motorového vozidlo DAF s EČV SC 344 BX medzi navrhovateľom a odporcom.
Skutočnosť, že zákazkový list č. 100208 bol vyhotovený po vykonaní diela nemá za následok neexistenciu vád diela, keď v takomto prípade zákazkový list svedčí o vykonaných prácach a spolu s inými dôkazmi preukazuje objednanie si diela u navrhovateľa. V súvislosti objednaním si diela odporcom súd prvého stupňa tiež poukázal na rozpornosť a teda celkom zjavnú účelovosť tvrdení odporcu tvrdiaceho raz objednanie si prác vodičom B. a raz svojim zamestnancom C..
Ohľadom priznaných úrokov z omeškania súd prvého stupňa uviedol, že je bez právneho významu skutočnosť, že nebol zdokladovaný úrok výpisom z NBS, keď spôsob určovanie výšky úrokov z omeškania je daný zákonom, t.j. všeobecne platným právnym predpisom a výška úroku Európskej centrálnej banky je všeobecne známa t.j. notorieta, ktorá sa nepreukazuje (§ 121 O.s.p.).
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 7 O.s.p.
Proti rozsudku podal odporca odvolanie z dôvodu, že súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec. Uviedol, že motorové vozidlo zn. DAF, EČV: SC 344 BX pristavil dňa 9.2.2010 navrhovateľovi na opravu p. B.. Odporca nepodpísal zákazkový list ani objednávku na vykonanie opravy, a zároveň
zákazkový list bol vyhotovený až dodatočne, nie pri prevzatí opravy motorového vozidla. Cena tejto opravy bola vyúčtovaná faktúrou č. 100212007 znejúcou na sumu 715,78 eura. Opravu predmetného vozidla organizoval p. C., prítomný pri prevzatí vozidla navrhovateľom, ktorý bol zamestnancom odporcu, avšak v čase prevzatia vozidla na opravu čerpal dovolenku, a teda nemohol konať v mene odporcu. Okrem toho nemal od odporcu splnomocnenie na vykonávanie opráv motorových vozidiel. Odporca poukázal na to, že p. B. s ním mal uzavretú dohodu o prenájme motorového vozidla, pričom podľa čl. III sa zaviazal vykonávať všetky opravy a údržby na svoje náklady. Oprava teda nemohla byť vykonaná na náklady odporcu. Odporca síce uznal, že v minulosti uhradil za p. B. a K. navrhovateľovi opravy motorových vozidiel, avšak vždy k tomu dal súhlas. Išlo však len o formu pôžičky medzi odporcom a p. B. a K..
Odporca tiež vytkol, že si predmetnú opravu neobjednal, neprevzal faktúru, neprevzal motorové vozidlo po oprave a neodsúhlasil s navrhovateľom cenu opravy, čím boli porušené príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka o zmluve o dielo. Odporca tiež uviedol, že faktúru mal prevziať p. TP., ktorý ju mal oraziť falošnou pečiatkou odporcu, nakoľko odporca pečiatku s označením Ing. Talajka podľa neho nikdy nemal.
Odporca žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žaloba sa zamieta. Odvolanie smeroval aj proti priznaniu trov právneho zastúpenia navrhovateľovi. Odporca si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania, a tiež žiadal priznať aj trovy prvostupňového konania. V časti trov konania navrhol rozsudok zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie.
Navrhovateľ sa k odvolaniu nevyjadril.
Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p., pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol oznámený na úradnej tabuli súdu dňa 11.11.2013 podľa § 156 ods. 3 O.s.p. Po preskúmaní obsahu spisu a oboznámení sa s dôvodmi odvolania odporcu dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť.
Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením veci prvostupňovým súdom. Súd prvého stupňa sa vo svojom rozsudku vysporiadal so všetkými argumentami odporcu, správne vyhodnotil vykonané dôkazy a na správnosť dôvodov uvedených v rozsudku odvolací súd, podľa § 219 ods. 2 O.s.p. v celom rozsahu odkazuje.
Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím dôvodom odporcu odvolací súd uvádza, že J.. C., zamestnanca odporcu, možno považovať za osobu, ktorá konala na základe podnikového zmocnenia podľa § 15 Obch. zák.
Osoba, ktorú podnikateľ poveril pri prevádzkovaní podniku určitou činnosťou, sa považuje za zákonného zástupcu podnikateľa, nakoľko môže konať za podnikateľa bez plnej moci, ak je poverená určitou činnosťou a zároveň ide činnosť týkajúcu sa prevádzkovania podniku. Ide o faktický stav poverenia, ktorý vychádza zo štruktúry podniku. Ak poverená osoba prekročí rozsah poverenia, t.j. pri svojej činnosti urobí neobvyklý úkon, je týmto konaním podnikateľ zaviazaný vtedy, ak tretia osoba nemohla o prekročení vedieť.
Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že aj v minulosti konal odporca v zastúpení J.. C., ktorý ako zamestnanec objednával opravy prenajatých vozidiel u navrhovateľa. O prípadnom prekročení oprávnenia zo strany p. C. nemohol mať navrhovateľ vzhľadom na predchádzajúcu prax vedomosť.
Skutočnosť, že vozidlo bolo prenajaté tretej osobe, t.j. v čase opravy bola v užívaní tretej osoby, nemá vplyv na samotný zmluvný vzťah, ktorý vznikol medzi účastníkmi konania. Zmluva o dielo, predmetom ktorej bola oprava nákladného motorového vozidla bola uzavretá medzi účastníkmi konania. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že odporca zastúpený J.. C.P. opravu objednal, navrhovateľ opravu vykonal, pričom cena za prepravu nebola uhradená.
Pokiaľ ide o odvolaciu námietku odporcu, že nedošlo k odovzdaniu diela podľa § 554 ods. 4 Obch. zák., odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že zákazkovým listom a svedeckými výpoveďami p. C. a p. B. bolo preukázané vykonanie dohodnutej opravy, t.j. zhotovenie diela podľa § 536 ods. 2 Obch. zák. a odovzdanie odporcovi prostredníctvom poverenej osoby p. C..
Skutočnosť, akou formou si medzi sebou vysporiadavali platby za opravu nákladných motorových vozidiel odporca a p. B., ktorý mal vozidlo v užívaní, je vo vzťahu k účastníkom konania, medzi ktorými vznikol platne zmluvný vzťah, irelevantná.
Vzhľadom k uvedenému, odvolací súd napadnutý rozsudok prvostupňového súdu podľa § 219 ods. 1, 2, O.s.p. ako vecne správny potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože navrhovateľ nepodal návrh na ich priznanie v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p.
Uvedený rozsudok je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.