Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Tos/97/2013

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Wänkeovej a sudcov JUDr. Márie Urbanovej a JUDr. Vladimíra Sučika, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 20. novembra 2013 v Žiline, o sťažnosti odsúdeného F. F. proti uzneseniu Okresného súdu Žilina, č.k. -23 zo dňa 16.9. 2013, takto

rozhodol:

Podľa sťažnosť odsúdeného F. F. z a m i e t a .

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením Okresný súd Žilina podľa zamietol návrh odsúdeného F. F. na povolenie obnovy konania zo dňa 6.3.2013.

Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu Žilina, č.k. -541 zo dňa 18.5.2011 okresný súd schválil dohodu o vine a treste uzavretú medzi prokurátorom Krajskej prokuratúry v Žiline a obvineným F. F. a F. F. uznal vinným z obzvlášť závažného zločinu vraždy podľa § 145 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. c) Tr. zák., za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 17 rokov, na výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia a súčasne mu bol uložený ochranný dohľad na dobu 3 roky po prepustení z výkonu trestu s povinnosťou jedenkrát v kalendárnom týždni sa hlásiť u probačného a mediačného úradníka okresného súdu v obvode miesta svojho pobytu. Súčasne mu bol uložený aj trest prepadnutia veci kuchynského noža čierno-zelenej farby o celkovej dĺžke 31 cm s poškodeným hrotom. Odsúdený podal dňa 6.3.2013 návrh na povolenie obnovy konania, a to z dôvodu, že uložený trest je v zjavnom nepomere k závažnosti spáchaného trestného činu a k jeho pomerom. Pri ukladaní trestu sa malo na neho hľadieť ako na netrestaného. Okresný súd ďalej vo svojom odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že sa nejedná o žiadne také nové skutočnosti odôvodňujúce povolenie obnovy konania, nakoľko tieto skutočnosti sú zistiteľné z vyšetrovacieho spisu, pričom z obsahu vyšetrovacieho spisu, najmä z výpovede F. F. pred vyšetrovateľom v procesnom postavení obvineného vyplýva, že sa od začiatku trestného konania priznával k spáchaniu trestnej činnosti, podrobne popisoval spôsob a okolnosti spáchania, ako aj okolnosti privolania polície. Rovnako v čase dohodovacieho konania medzi obvineným a prokurátorom bol súčasťou vyšetrovacieho spisu odpis z registra trestov na F. F., teda prokurátor pri návrhu trestu mal vedomosť o predchádzajúcich odsúdeniach F. F., pre akú trestnú činnosť bol tento v minulosti odsúdený, v ktorom to bolo období, či odsúdenie má alebo nemá zahladené. V rámci dohodovacieho konania bolo F. F. zrejmé, aký trest mu prokurátor navrhuje, ako aj to, na aké poľahčujúce a priťažujúce okolnosti prokurátor prihliada, pričom F. F. s takýmto návrhom dohody súhlasil a kladné stanovisko k dohode uzavretej s prokurátorom prejavil aj následne v konaní pred súdom. Pokiaľ obhajca povolenie obnovy konania ohľadne výroku o treste zdôvodňoval tým, že pri výmere trestu nebolo dostatočne prihliadané na závery znaleckého posudku, tak ani tu sa nejedná o žiadnu novú skutočnosť, pretože uvedené je zistiteľné zo spisu, znalecký posudok ohľadne duševného stavu odsúdeného, na ktorý obhajca poukazoval, bol vypracovaný ešte v rámci prípravného konania. Dôvodom na povolenie obnovy konania nie sú ani okolnosti, na ktoré poukazoval odsúdený F. a za akých malo u neho dôjsť k uzatvoreniu dohody o vine a treste, keď podľa jeho tvrdenia s dohodou o vine a treste súhlasil na odporúčanie obhajcu a prokurátora, aby mu bol uložený miernejší trest ako by mu bol uložený na základe podanej obžaloby v konaní pred súdom. Z obsahu spisu nebolo zistené, že by bol niekto k uzavretiu dohody o vine a treste odsúdeného nútil a ani odsúdený v tejto súvislosti neučinil žiadnu sťažnosť. Okresný súd napokon poukázal na to, že prokurátor v rámci konania o dohode o vine a treste môže obvinenému navrhnúť trest odňatia slobody znížený až o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby, avšak obvinený pokiaľ s prokurátorom koná o dohode o vine a treste nemá žiaden zákonný nárok na uloženie trestu odňatia slobody zníženého až o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby. Je vecou prokurátora v rámci konania o dohode o vine a treste aký konkrétny trest navrhne obvinenému a následne je vecou obvineného či takýto trest príjme, a teda či dôjde k uzavretiu dohody o vine a treste medzi obvineným a prokurátorom.

Na verejnom zasadnutí, ktoré sa konalo o návrhu odsúdeného na povolenie obnovy konania, odsúdený podal proti vyhlásenému uzneseniu sťažnosť.

Písomným podaním, doručeným okresnému súdu dňa 30.10.2013, obvinený prostredníctvom svojho obhajcu odôvodnil zahlásenú sťažnosť, pričom v odôvodnení poukázal na to, že aj keď v súčasnosti nie sú nové skutočnosti v danej veci, ktoré by boli dôvodom na povolenie obnovy konania, má za to, že v pôvodnom konaní, sp.zn. súd prihliadal pri rozhodovaní o výške trestu len na jednu poľahčujúcu a jednu priťažujúcu okolnosť. Z predmetného spisu však vyplýva, že Okresný súd Žilina v uvedenom konaní mal pri rozhodovaní o výške trestu prihliadať na 3 poľahčujúce okolnosti, a to v zmysle , kedy sa páchateľ k trestnému činu priznal a svoj čin úprimne oľutoval, písm. m), že sám oznámil trestný čin príslušným orgánom a písm. n) napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom. Ďalej súd nezobral do úvahy jeho duševný a psychický stav, čo malo byť preukázané novým znaleckým posudkom, keďže uvedený posudok toto vyhodnocuje nezrozumiteľne a neurčito, nakoľko u neho dochádza k výpadkom pamäti, čo má následne vplyv na jeho uvažovanie a myslenie. Uviedol ďalej, aby pri posudzovaní danej veci bola zobratá do úvahy aj tá okolnosť, že daný skutok bol vyvolaný hrubou provokáciou usmrteného, a to tým, že mu oznámil cituje „...znásilnil som ti družku...“, čo u neho vzhľadom na psychický stav vyvolalo skratové konanie.

Žiadal preto, aby okresný súd vyhovel sťažnosti, zrušil napadnuté uznesenie Okresného súdu Žilina a vydal nové rozhodnutie v súlade s obsahom odôvodnenia sťažnosti.

Prokurátor sa k sťažnosti obvineného vyjadril písomným podaním, doručeným okresnému súdu dňa 6.11.2013, pričom uviedol, že v podanej sťažnosti odsúdený v podstate len opakuje skutočnosti, s ktorými sa už súd vysporiadal v odôvodnení sťažnosťou napadnutého uznesenia. Skutočnosti, ktoré považuje za nové, všetky vyplývajú z obsahu spisového materiálu v čase vydania rozsudku. Fakt, že odsúdený tieto skutočnosti interpretuje inak ako orgány činné v trestnom konaní a súd, nemôže v žiadnom prípade zakladať dôvody obnovy konania. V prípade, ak by aj išlo o nové skutočnosti, ktoré by zakladali ďalšiu poľahčujúcu okolnosť u odsúdeného, tieto by nemohli ovplyvniť výšku trestu v novom konaní, keďže trest mu bol uložený tak či tak pod dolnú hranicu trestnej sadzby uvedenej v osobitnej časti . Navrhol preto sťažnosť odsúdeného zamietnuť v zmysle

Dňa 11.11.2013 bolo okresnému súdu doručené aj odôvodnenie sťažnosti priamo obvineným, ktorý poukázal na to, že vo svojom návrhu na povolenie obnovy konania poukazoval hlavne na to, že pri výmere trestu odňatia slobody súd ani prokurátor, aj keď boli známe tieto skutočnosti, v jeho prípade nesprávne posúdil poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, ktoré vo svojom výroku postavil do roviny v pomere 1:1. Rád by upriamil pozornosť súdu na to, že svojho konania sa dopustil v afekte a pod vplyvom alkoholu. Síce v tomto stave nebol schopný telefonicky kontaktovať políciu, ale požiadal suseda, aby privolal policajnú hliadku. Od začiatku trestného stíhania sa priznal k predmetnému trestnému činu, spolupracoval s políciou a napomáhal polícii pri objasňovaní spáchania tohto trestného činu. Podľa Tr. zák. mu prokurátor vytýka predchádzajúce odsúdenie. Podľa výkladu však súd na túto skutočnosť prihliadať nemusí, toto jeho odsúdenie je spred 10-tich rokov, ktoré je však už zahľadené. Z týchto dôvodov podáva sťažnosť voči uzneseniu.

Podľa pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosti, ako konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia. Krajský súd ako nadriadený orgán v súlade s ustanovením , v ktorom je vyjadrený obmedzený revízny princíp, potom ako nezamietol sťažnosť z dôvodov uvedených v alebo b) , na základe sťažnosti preskúmal napadnuté výroky uznesenia zo všetkých hľadísk, bez ohľadu na to, či tieto hľadiska sú alebo nie sú v sťažnosti uvedené, ako aj správnosť postupu konania, ktoré napadnutým výrokom predchádzalo, a to z hľadiska všetkých chýb, ktoré by mohli spôsobiť nesprávnosť napadnutých výrokov uznesenia. Pri plnení revízneho princípu preveril z právnej stránky, či v celom konaní, v priebehu ktorého sa vytvárali predpoklady pre napadnuté uznesenie, nedošlo k porušeniu , alebo iných mimo trestných právnych predpisov, ktoré sú súčasťou právneho poriadku, keďže právo nemôže byť založené na nepráve.

Sťažnosť proti uzneseniu o zamietnutí návrhu na povolenie obnovy konania je prípustná v súlade s ustanoveniami , , , pričom bola podaná oprávnenou osobou v zmysle a v lehote uvedenej v

Krajský súd dospel k záveru, že napadnuté uznesenie plne zodpovedá stavu veci a zákonu a sťažnosť odsúdeného F. F. nie je dôvodná.

Krajský súd zistil, že konanie, ktoré predchádzalo napadnutému uzneseniu, bolo vykonané prvostupňovým súdom v súlade s príslušnými ustanoveniami , pričom rozhodnutiu súdu prvého stupňa nemožno vytknúť žiadnu chybu či nedostatok. Odôvodnenie rozhodnutia učinil prvostupňový súd zodpovedajúcim spôsobom, dostatočne a presvedčivo a krajský súd v zásade na odôvodnenie napadnutého uznesenia v celom rozsahu odkazuje.

V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na to, že rozhodnutia súdov v dvojinštančnom súdnom konaní tvoria jednotu a odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o opravnom prostriedku a zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa v opravnom konaní preskúmava.

Z rozsudku Okresného súdu Žilina, sp.zn. zo dňa 18. mája 2011, je nesporné, že okresný súd schválil podľa , dohodu o vine a treste zo dňa 21.4.2011, uzavretú medzi prokurátorkou Krajskej prokuratúry Žilina a obvineným F. F., pričom obvinený bol uznaný vinným z obzvlášť závažného zločinu vraždy podľa , Tr. zák. s poukazom na ustanovenie Tr. zák. a na základe uzatvorenej dohody ho okresný súd odsúdil na trest odňatia slobody vo výmere 17 rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia a súčasne mu bol uložený ochranný dohľad a trest prepadnutia veci.

Je pravdou, že okresný súd pri ukladaní trestu v zmysle schválenej dohody aplikoval ustanovenie § 36 písm. l), § 37 písm. m) Tr. zák. a posúdil, že pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností je v rovnováhe. Odsúdený sa zjavne dožaduje uloženia nižšieho trestu a tiež uznania aj ďalších poľahčujúcich okolností, ako to vyplýva zo sťažnosti. Je nutné uviesť, že obnovu konania je možné povoliť iba za splnenia podmienky, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme a súčasne jedná sa o také skutočnosti alebo dôkazy, ktoré samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi by mohli viesť k inému rozhodnutiu než ako bolo pôvodné právoplatné rozhodnutie či už ohľadne otázky viny alebo trestu. V konaní o povolenie obnovy konania sa nepreskúmava zákonnosť a odôvodnenosť pôvodného rozhodnutia, ale rieši sa výlučne otázka či sú tu dané nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi by mohli odôvodniť iné ako pôvodné právoplatné rozhodnutie o vine a treste. Za nové skutočnosti sa považujú také, ktoré neboli predmetom dokazovania alebo zisťovania pred rozhodnutím, ktorého sa návrh na povolenie obnovy konania týka. Za nové skutočnosti a dôkazy pritom nemožno považovať skutočnosti alebo dôkazy, ktoré sú zistiteľné z obsahu spisov, a to aj vtedy, keď sa súd s nimi v rozhodnutí nevysporiadal alebo ich dokonca prehliadol, resp. sa pomýlil pri hodnotení vykonaných dôkazov alebo ich nesprávne vyhodnotil. V rámci rozhodovania o návrhu na povolenie obnovy konania nie je možné ani preskúmavať vecnú správnosť rozsudku vydaného v základnom konaní. Okresný súd dospel k správnemu záveru, že neboli prezentované žiadne také nové skutočnosti a dôkazy, ktoré by buď samy osebe alebo v spojení s už známymi skutočnosťami a vykonanými dôkazmi mohli viesť k inému rozhodnutiu ohľadne uloženého trestu odsúdenému F..

Nadriadený súd sa plne stotožňuje s argumentáciou okresného súdu vo vzťahu k námietkam odsúdeného, že mu mal byť uložený trest v nižšej výmere a malo byť prihliadané na iné poľahčujúce okolnosti. Okresný súd v dôvodoch svojho uznesenia faktograficky úplne presne vysvetlil dôvody, pre ktoré mu bol uložený trest vo výmere 17 rokov a súčasne presne opísal postup na základe akého dospel súd k predchádzajúcemu rozhodnutiu v základnom konaní. Krajský súd sa plne stotožňuje s dôvodmi uvedenými okresným súdom a ich duplicitné opakovanie by považoval za absolútne nehospodárne.

Podľa výsledkov prieskumu napadnutého uznesenia a konania, ktoré mu predchádzalo, nadriadeným súdom neboli zistené žiadne pochybenia pri aplikácii práva hmotného a procesného okresným súdom, ktoré by odôvodňovali zrušenie napadnutého rozhodnutia, a preto postupom podľa krajský súd sťažnosť odsúdeného F. F. ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.