Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 1 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_8CoKR-35-2012.pdf
PDF · 113.65 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoKR/35/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Natálie Čekanovej a členov senátu JUDr. Dariny Legerskej a JUDr. Ondreja Samaša v právnej veci žalobcu Slovenská republika
- Daňový úrad Trenčín, so sídlom K dolnej stanici 22, Trenčín proti žalovanému GUZEP, s.r.o., Súvoz 1/632, Trenčín, IČO 36 340 308, zast. A3 advokátska kancelária, s.r.o., Horný Šianec 232, Trenčín, IČO 36 735 311 o určenie popretých nezabezpečených pohľadávok, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín, č.k. 20Cbi/2/2012-21 zo dňa 19.09.2012, takto
rozhodol:
Odvolací súd p o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa v časti výroku, ktorým žalobu zamietol.
V časti výroku o náhrade trov konania m e n í napadnutý rozsudok tak, že žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v sume 232,66 Eur titulom trov právneho zastúpenia na účet A3 advokátska kancelária s.r.o. Trenčín do 3 dní.
Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v sume 77,77 Eur titulom trov právneho zastúpenia na účet A3 advokátska kancelária s.r.o. Trenčín do 3 dní.
odôvodnenie:
Okresný súd Trenčín napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že zamietol žalobu o určenie popretých nezabezpečených pohľadávok prihlásených žalobcom riadne a včas u správkyni prihláškami č. 12, 13, 14, 15, 16, 17, 18, 19, 20, 21, 22, 23, 24, 25, 26, 27, 44, 45, 46, 64, 65, 66, 67, 68, 69, 70, 71, 72, 73, 74, 75 titulom nezaplatených sankčných úrokov a pokuty v celkovej výške 11.271,10 Eur. Ako dôvod popretia právneho dôvodu a výšky všetkých popretých pohľadávok, je v konečnom zozname uvedený, že sankčné nároky veriteľa nie sú prihlásené podľa § 122 ZoKR, novácia záväzku dlžníka použitím metódy reštrukturalizácie podľa § 135 ods. 2 písm. a/ ZoKR uznesením súdu o potvrdení reštrukturalizačného plánu. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že sa v konaní zaoberal otázkou tým, či žalobca si prihlásil svoje pohľadávky v súlade s ust. § 122 ZoKR a skúmal či v reštrukturalizačnom konaní je možné prihlásiť úrok z omeškania ako istinu, ďalej či sankčný úrok z daňovej pohľadávky je jej príslušenstvom, resp. či ho možno považovať za úrok z omeškania alebo istinu. Dospel k záveru, že každú pohľadávku je potrebné v prihláške rozdeliť na istinu a príslušenstvo a následne rozdeliť podľa právneho dôvodu vzniku, pričom uvedenú sumu zároveň nemožno zmiešavať. Dôvodil, že ust. § 122 ods. 1 ZoKR ustanovuje, že v prihláške sa vždy uvedie právny dôvod vzniku pohľadávky a suma pohľadávky s rozdelením na istinu a príslušenstvo a príslušenstvo aj s rozdelením podľa právneho dôvodu vzniku. Uviedol, že vo vysvetlivkách k prílohe č. 4 k vyhláške č. 665/2005 Z.z. (Prihláška pohľadávky) v časti Suma sa uvádza, že v kolónke 27 až 31 sa uvedie suma pohľadávky samostatne v časti istina, v časti úroky, v časti úroky z meškania, v časti poplatok z omeškania a v časti náklady spojené s uplatnením pohľadávky. Podľa § 122 ods. 8 posledná veta ZKR prihlášku môže veriteľ opraviť alebo doplniť len do uplynutia lehoty na prihlasovanie pohľadávok. Podľa § 124 ods. 4 ZKR v určovacej žalobe sa veriteľ môže domáhať najviac toho, čo uviedol v prihláške. Ďalej dôvodil, že v prípade, ak veriteľ má voči úpadcovi pohľadávku v určitej sume a prihlási si ju do konania z právneho dôvodu, ktorý pohľadávke nesvedčí nie je možné takúto pohľadávku určiť pre účely reštrukturalizačného konania aj v prípade, že reálne hmotnoprávne pohľadávka v takej sume existuje z iného právneho dôvodu, nakoľko veriteľ sa môže v žalobe o určenie domáhať len toho, čo uviedol v prihláške (§ 124 ods. 4 ZKR). Teda veriteľ nemôže v konaní o určenie pohľadávky argumentovať, že pohľadávka v danej výške hmotnoprávne existuje z iného právneho dôvodu vzniku, ktorý nie je uvedený v prihláške, nakoľko veriteľ môže prihlášku opraviť alebo doplniť len do uplynutia lehoty na prihlasovanie pohľadávok a následne súd nemôže určiť pohľadávku z iného právneho dôvodu. Konštatoval, že ak si veriteľ prihlási do reštrukturalizačného konania určitú sumu ako istinu a právny dôvod vzniku istiny uvedie dôvod svedčiaci úroku z omeškania, je to dôvod na popretie sumy prihlásenej istiny. Je názoru, že súd nemôže pre účely reštrukturalizácie formálne určiť, že určitá suma, ktorá je hmotnoprávne úrokom z omeškania je istinou tak, ako si ju do reštrukturalizačného konania veriteľ prihlásil. Zároveň keďže veriteľ môže prihlášku opraviť alebo doplniť len do uplynutia lehoty na prihlasovanie pohľadávok, nie je v právomoci súdu, aby sumu správne určil ako úrok z omeškania, nakoľko v konaní o určenie pohľadávky už nemožno odstraňovať chyby prihlášky, veriteľ si úroky z omeškania neuplatnil a v rámci konania o určenie pohľadávky sa môže domáhať iba toho, čo uviedol v prihláške. Iný výklad predmetných ustanovení by viedol k tomu, že veritelia by si mohli účelovo prihlasovať do reštrukturalizačných konaní úroky z omeškania ako istinu a v prípade, že by súd takto prihlásené sumy určil (keďže nemôže zmeniť to, čo si veriteľ v prihláške uplatnil) mohla by vniknúť nejasnosť a nezrozumiteľnosť schváleného reštrukturalizačného plánu, kedy by nebolo možné určiť, ktorú sumu má dlžník plniť, resp. bol by povinný plniť aj sumy, ktoré síce boli reštrukturalizačným plánom odpustené, ale formálne by boli v zozname pohľadávok vedené ako istina. Na záver súd uvádza, že správca je povinný zapísať pohľadávky do zoznamu pohľadávok tak, ako si ich uplatnil veriteľ a teda je prihláškou viazaný tak isto ako súd. Dôsledky nesprávnosti vyplnenia prihlášky tak musí znášať veriteľ, ktorý ju spôsobil. Ďalej sa zaoberal skúmaním, či sankčný úrok z daňovej pohľadávky je príslušenstvom a treba ho považovať za úrok z omeškania alebo istiny, keď daňové zákony nedefinujú pojem istina, ani príslušenstvo daňovej pohľadávky. Komparatívnym výkladom založeným na analýze obdobnej úpravy v iných právnych predpisoch, pojem príslušenstva pohľadávky definuje Občiansky zákonník v § 121 ods 3, ktorý stanovuje, že príslušenstvom pohľadávky sú úroky z omeškania. Úroky, penále a pokuta za oneskorené platenie dane sledujú osud dane. Podobne sankčný úrok je potrebné pre účely reštrukturalizácie považovať za príslušenstvo daňovej pohľadávky (istiny) tak ako úrok z omeškania, nakoľko sankčný úrok predstavuje sankciu za neuhradené dane v lehote splatnosti a je od výšky istiny a jej úhrady z časového hľadiska závislý. Vzhľadom k uvedenému dospel k záveru, že žalobca si vyrubený sankčný úrok z omeškania neuplatnil v súlade s ust. § 122 ZoKR. Žalobca v prihláške prihlásil iba istinu, ktorej právny dôvod jej vzniku nie je daný. Zároveň nemá nárok ani na úroky z omeškania, nakoľko si ich neprihásil, preto žalobu zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal náhradu trov konania v sume 1.001,41 Eur titulom trov právneho zastúpenia.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil, žalobe vyhovel a žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania. V odvolaní uviedol, že súd prvého stupňa sa v konaní nezaoberal a v rozsudku sa nevysporiadal so žalobnými dôvodmi a to, že on žalobca postupoval pri prihlasovaní pohľadávok v súlade so zákonom a odôvodňujúcimi nesprávnosť a nedôvodnosť obidvoch zapísaných dôvodov popretia príslušného rozsahu pohľadávok. Tým, že pohľadávky žalobcu boli popreté bez uvedenia konkrétneho dôvodu, iba odkazom zákonné ustanovenie upravujúce formálnu stránku prihlasovania pohľadávok, mal značne sťažené uplatňovanie svojich práv. Bez znalosti konkrétneho vytýkaného pochybenia sa v žalobe mohol iba všeobecne vyjadriť k správnosti postupu pri prihlasovaní. Až z vyjadrenia žalovaného sa dozvedel, čo bolo konkrétnym dôvodom popretia. Skutočnosť, že súd prvého stupňa uvedené akceptoval, nepovažuje za správne a je názoru, že zo zapísaného dôvodu popretia musí byť zrejmé, v čom konkrétne vidí správca spornosť popretého rozsahu tak, aby veriteľ popretej pohľadávky mohol v žalobe cielene zamerať obranu na uvedenie protiargumentov k zapísanému dôvodu a odôvodneniu nespornosti prihlásenej pohľadávky. Za nesprávne považuje právne úvahy a závery súdu prvého stupňa poukazujúce na nutnosť použitia analógie a komparatívnej metódy, ak súčasne právne predpisy upravujú predmetnú otázku dostatočným spôsobom. Poukázal na zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok) a dôvodovú správu k tomuto zákonu, ktorý v ust. § 2 písm. b/, e/, f/ definuje pojem daň, úrok z omeškania, úrok a pokutu, daňovú pohľadávku a daňový nedoplatok, ďalej poukázal na ust. § 158 ods. 1 Daňového poriadku, v zmysle ktorého sa na účely konkurzu a reštrukturalizácie považuje daňový nedoplatok za pohľadávku. Je názoru, že ak zákon ustanovuje, že celková suma pohľadávky sa v prihláške rozdelí na istinu a príslušenstvo, potom v kolónke príslušenstvo sa neuvádza akýkoľvek úrok z omeškania, iba ten, ktorý je možné definovať ako príslušenstvo pohľadávky. Trvá na tom, že pri prihlasovaní pohľadávok postupoval s odbornou starostlivosťou a domnieva sa, že postup podľa právneho predpisu nemôže byť veriteľovi na ujmu, nemôže mu brániť v prístupe k súdu a zbavovať ho práva na súdnu ochranu garantovaného v čl. 46 Ústavy SR. Poukázal na to, že každú pohľadávku (daňový nedoplatok na sankcii) prihlásil samostatnou prihláškou, výška pohľadávky sa zhoduje s celkovou sumou pohľadávky a ďalej sa vnútorne nerozdeľuje. V popise právneho dôvodu je pri každej pohľadávke riadne špecifikované, že ide o nezaplatenú sankciu vyrúbenú rozhodnutím správcu dane, pričom právny dôvod a výšku pohľadávok preukázal súvisiacimi listinami. Podľa jeho názoru, súd prvého stupňa nevzal do úvahy, že samotný právny dôvod a výška popretých pohľadávok neboli medzi stranami sporné. Sporné bolo, či sankcie vyrubené správcom dane majú byť v prihláške uvedené v kolónke istina alebo v kolónke pre príslušenstvo. Žalovaný v procese popierania pohľadávok, ani v súdnom konaní nenapadal skutkový a právny základ predmetných pohľadávok, nespochybnil právoplatnosť a vykonateľnosť rozhodnutí vydaných správcom dane, ani nepreukázal, že vyrubené sankcie uhradil. Podľa jeho názoru, súd prvého stupňa s poukazom na ust. § 120 ods. 3 O.s.p. si mohol osvojiť skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov o právnom dôvode a výške popretých pohľadávok a ním, žalobcom uplatnené pohľadávky považovať za nesporné čo do právneho dôvodu aj výšky. Má za to, že pohľadávky prihlásil iba v rozsahu, ktorý mu patril, ich právny dôvod a výšku preukázal príslušnými listinami, tieto pohľadávky nie sú fiktívne a preto nebol dôvod pre zamietnutie žaloby. Rozhodnutie súdu prvého stupňa z hľadiska predvídateľnosti súdnych rozhodnutí považuje za nespravodlivé, lebo v danom prípade ide o nesporné, existenčné pohľadávky, pri prihlasovaní ktorých on, žalobca postupoval s odbornou starostlivosťou, pričom súdy v obdobných veciach rozhodujú tak, že určia existenčné pohľadávky aj v prípade vážneho formálneho pochybenia. Z tohto hľadiska je záver súdu prvého stupňa extrémne nespravodlivý.
Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že sa stotožňuje s právnymi závermi, ku ktorým dospel súd prvého stupňa. Uviedol, že zákon č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii považuje súkromnoprávne úroky a iné príslušenstvo za pohľadávku rovnako ako úroky na nezaplatenej dani podľa § 158 ods. 1 Daňového poriadku. Názory žalobcu prezentované v odvolaní považuje za formalistické, preto zdôraznil, že potom by bolo vylúčené samostatné prihlasovanie príslušenstva pohľadávok, lebo v ust. § 121 ZoKR sa hovorí len o prihláškach pohľadávok. V praxi je obvyklé, že ak je samotná pohľadávka splnená, možno napr. samostatné úroky z tzv. penalizačnej faktúry uplatniť a prihlásiť v tej kolónke prihlášky, do ktorej sa prihlasuje príslušenstvo. Zdôraznil, že ZoKR podľa § 122 každú sumu pohľadávky, aj pohľadávku daňovú v zmysle § 158 ods. 1 Daňového poriadku prikazuje rozčleniť, preto pri jednotnosti daňovej pohľadávky v zmysle daňových predpisov, t.j. dane samej, vrátane sankčného úroku, atď., má byť pre účely reštrukturalizačného a konkurzného konania rozčlenená na istinu a na príslušenstvo. ZoKR platí pre všetkých veriteľov a výnimkou nemôže byť ani špeciálny charakter pohľadávky žalobcu. Podľa jeho názoru, do vedľajšej kolónky sa majú uplatniť všetky odôvodnené právne nároky, ktorých pôvod je závislý od osudu pohľadávky zo základného právneho vzťahu, aby sa docielila prehľadnosť v procese preskúmavania pohľadávok. Navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny podľa § 219 O.s.p. a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť mu trovy odvolacieho konania v sume 333,80 Eur titulom trov právneho zastúpenia.
Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods 2 O.s.p. a dospel k záveru, že nie sú dôvody pre zmenu, ani pre zrušenie napadnutého rozsudku.
Z obsahu spisu odvolací súd zistil, Okresný súd Trenčín uznesením č.k. 28R/6/2011-432 zo dňa 24.08.2012 potvrdil reštrukturalizačný plán dlžníka a zároveň rozhodol o skončení reštrukturalizácie. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 01.09.2012. Ďalej zistil, že žalobca ako veriteľ v lehote dňa 26.01.2012 prihlásil u správkyni prihláškami č. 1 až 75 pohľadávky v celkovej výške 182.218,37 Eur. V lehote na popieranie pohľadávok správkyňa dňa 05.03.2012 poprela 36 pohľadávok, z toho 5 zabezpečených a 31 nezabezpečených z rovnakého dôvodu, že sankčné nároky veriteľa nie sú prihlásené podľa § 122 ZoKR, novácia záväzku dlžníka použitím metódy reštrukturalizácie podľa § 135 ods. 2 písm. a/ ZoKR uznesením súdu o potvrdení reštrukturalizačného plánu.
Predmetnou žalobou sa žalobca domáha určenia popretých nezabezpečených pohľadávok uplatnených v celkovej výške 11.271,10 Eur a to:
- prihláškou č. 12 bola uplatnená pohľadávka vo výške 19,20 EUR titulom nezaplateného sankčného úroku vyplývajúceho z rozhodnutia č. 645/230/86163/10/Feč zo dňa 21.9.2010, číslo pohľadávky v konečnom zozname 67/S-12
- prihláškou č. 13 bola uplatnená pohľadávka vo výške 21,70 EUR titulom nezaplateného sankčného úroku vyplývajúceho z rozhodnutia č. 645/230/86066/10/Feč zo dňa 21.9.2010, číslo pohľadávky v konečnom zozname 67/S-13
- prihláškou č. 14 bola uplatnená pohľadávka vo výške 24,50 EUR titulom nezaplateného sankčného úroku vyplývajúceho z rozhodnutia č. 645/230/86071/10/Feč zo dňa 21.9.2010, číslo pohľadávky v konečnom zozname 67/S-14
- prihláškou č. 15 bola uplatnená pohľadávka vo výške 55,60 EUR titulom nezaplateného sankčného úroku vyplývajúceho z rozhodnutia č. 645/230/86157/10/Feč zo dňa 21.9.2010, číslo pohľadávky v konečnom zozname 67/S-15
- prihláškou č. 16 bola uplatnená pohľadávka vo výške 289,00 EUR titulom nezaplateného sankčného úroku vyplývajúceho z rozhodnutia č. 645/230/86106/10/Feč zo dňa 21.9.2010, číslo pohľadávky v konečnom zozname 67/S-16
- prihláškou č. 17 bola uplatnená pohľadávka vo výške 172,30 EUR titulom nezaplateného sankčného úroku vyplývajúceho z rozhodnutia č. 645/230/105276/10/Feč zo dňa 14.12.2010, číslo pohľadávky v konečnom zozname 67/S-17
- prihláškou č. 18 bola uplatnená pohľadávka vo výške 844,80 EUR titulom nezaplateného sankčného úroku vyplývajúceho z rozhodnutia č. 645/230/105273/10/Feč zo dňa 14.12.2010, číslo pohľadávky v konečnom zozname 67/S-18
- prihláškou č. 19 bol uplatnená pohľadávka vo výške 22,40 EUR titulom nezaplateného sankčného úroku vyplývajúceho z rozhodnutia č. 645/230/94759/11/Feč zo dňa 19.10.2011, číslo pohľadávky v konečnom zozname 67/S-19
- prihláškou č. 20 bol uplatnená pohľadávka vo výške 70,60 EUR titulom nezaplateného sankčného úroku vyplývajúceho z rozhodnutia č. 645/230/94754/11/Feč zo dňa 19.10.2011, číslo pohľadávky v konečnom zozname 67/S-20
- prihláškou č. 21 bola uplatnená pohľadávka vo výške 156,90 EUR titulom nezaplateného sankčného úroku vyplývajúceho z rozhodnutia č. 645/230/94706/11/Feč zo dňa 19.10.2011, číslo pohľadávky v konečnom zozname 67/S-21
- prihláškou č. 22 bola uplatnená pohľadávka vo výške 393,20 EUR titulom nezaplateného sankčného úroku vyplývajúceho z rozhodnutia č. 645/230/94701/11/Feč zo dňa 19.10.2011, číslo pohľadávky v konečnom zozname 67/S-22
- prihláškou č. 23 bola uplatnená pohľadávka vo výške 698,20 EUR titulom nezaplateného sankčného úroku vyplývajúceho z rozhodnutia č. 645/230/94712/11/Feč zo dňa 19.10.2011, číslo pohľadávky v konečnom zozname 67/S-23
- prihláškou č. 24 bola uplatnená pohľadávka vo výške 825,10 EUR titulom nezaplateného sankčného úroku vyplývajúceho z rozhodnutia č. 645/230/94698/11/Feč zo dňa 19.10.2011, číslo pohľadávky v konečnom zozname 67/S-24
- prihláškou č. 25 bola uplatnená pohľadávka vo výške 868,20 EUR titulom nezaplateného sankčného úroku vyplývajúceho z rozhodnutia č. 645/230/94716/11/Feč zo dňa 19.10.2011, číslo pohľadávky v konečnom zozname 67/S-25
- prihláškou č. 26 bola uplatnená pohľadávka vo výške 3537,20 EUR titulom nezaplateného sankčného úroku vyplývajúceho z rozhodnutia č. 645/230/94722/11/Feč zo dňa 19.10.2011, číslo pohľadávky v konečnom zozname 67/S-26
- prihláškou č. 27 bola uplatnená pohľadávka vo výške 40,40 EUR titulom nezaplatenej pokuty vyplývajúcej z rozhodnutia č. 645/230/84576/11/Feč zo dňa 12.9.2011, číslo pohľadávky v konečnom zozname 67/S-27
- prihláškou č. 44 bola uplatnená pohľadávky vo výške 110,60 EUR titulom nezaplateného sankčného úroku vyplývajúceho z rozhodnutia č. 645/230/105365/10/Feč zo dňa 14.12.2010, číslo pohľadávky v konečnom zozname 67/S-44
- prihláškou č. 45 bola uplatnená pohľadávka vo výške 111,90 EUR titulom nezaplateného sankčného úroku vyplývajúceho z rozhodnutia č. 645/230/105299/10/Feč zo dňa 14.12.2010, číslo pohľadávky v konečnom zozname 67/S-45
- prihláškou č. 46 bola uplatnená pohľadávka vo výške 1156,70 EUR titulom nezaplateného sankčného úroku vyplývajúceho z rozhodnutia č. 645/230/105381/10/Feč zo dňa 14.12.2010, číslo pohľadávky v konečnom zozname 67/S-46
- prihláškou č. 64 bola uplatnená pohľadávka vo výške 53,70 EUR titulom nezaplateného sankčného úroku vyplývajúceho z rozhodnutia č. 645/230/95034/11/Feč zo dňa 20.10.2011, číslo pohľadávky v konečnom zozname 67/S-64
- prihláškou č. 65 bola uplatnená pohľadávka vo výške 72,30 EUR titulom nezaplateného sankčného úroku vyplývajúceho z rozhodnutia č. 645/230/95027/11/Feč zo dňa 20.10.2011, číslo pohľadávky v konečnom zozname 67/S-65
-prihláškou č. 66 bola uplatnená pohľadávka vo výške 89,00 EUR titulom nezaplateného sankčného úroku vyplývajúceho z rozhodnutia č. 645/230/95005/11/Feč zo dňa 20.10.2011, číslo pohľadávky v konečnom zozname 67/S-66
- prihláškou č. 67 bola uplatnená pohľadávka vo výške 108,70 EUR titulom nezaplateného sankčného úroku vyplývajúceho z rozhodnutia č. 645/230/94996/11/Feč zo dňa 20.10.2011, číslo pohľadávky v konečnom zozname 67/S-67
- prihláškou č. 68 bola uplatnená pohľadávka vo výške 126,70 EUR titulom nezaplateného sankčného úroku vyplývajúceho z rozhodnutia č. 645/230/94982/11/Feč zo dňa 20.10.2011, číslo pohľadávky v konečnom zozname 67/S-68
- prihláškou č. 69 bola uplatnená pohľadávka vo výške 144,00 EUR titulom nezaplateného sankčného úroku vyplývajúceho z rozhodnutia č. 645/230/94963/11/Feč zo dňa 20.10.2011, číslo pohľadávky v konečnom zozname 67/S-69
- prihláškou č. 70 bola uplatnená pohľadávka vo výške 163,70 EUR titulom nezaplateného sankčného úroku vyplývajúceho z rozhodnutia č. 645/230/94957/11/Feč zo dňa 20.10.2011, číslo pohľadávky v konečnom zozname 67/S-70
- prihláškou č. 71 bola uplatnená pohľadávka vo výške 181,70 EUR titulom nezaplateného sankčného úroku vyplývajúceho z rozhodnutia č. 645/230/94948/11/Feč zo dňa 20.10.2011, číslo pohľadávky v konečnom zozname 67/S-71
- prihláškou č. 72 bola uplatnená pohľadávka vo výške 200,20 EUR titulom nezaplateného sankčného úroku vyplývajúceho z rozhodnutia č. 645/230/94924/11/Feč zo dňa 20.10.2011, číslo pohľadávky v konečnom zozname 67/S-72
- prihláškou č. 73 bola uplatnená pohľadávka vo výške 210,40 EUR titulom nezaplateného sankčného úroku vyplývajúceho z rozhodnutia č. 645/230/94903/11/Feč zo dňa 20.10.2011, číslo pohľadávky v konečnom zozname 67/S-73
- prihláškou č. 74 bola uplatnená pohľadávka vo výške 241,20 EUR titulom nezaplateného sankčného úroku vyplývajúceho z rozhodnutia č. 645/230/94919/11/Feč zo dňa 20.10.2011, číslo pohľadávky v konečnom zozname 67/S-74
- prihláškou č. 75 bola uplatnená pohľadávka vo výške 261,00 EUR titulom nezaplateného sankčného úroku vyplývajúceho z rozhodnutia č. 645/230/94910/11/Feč zo dňa 20.10.2011, číslo pohľadávky v konečnom zozname 67/S-75
Správcom popreté nezabezpečené pohľadávky si žalobca prihlásil ako sankčné úroky (prihlášky č. 12, 13, 14, 15, 16, 17, 18, 19, 20, 21, 22, 23, 24, 25, 26, 44, 45, 46, 64, 65, 66, 67, 68, 69, 70, 71, 72, 73, 74, 75) a ako nezaplatenú pokutu (prihláška č. 27).
Predmetom odvolacieho konania je posúdenie, či pohľadávky žalobcu prihlásené v reštrukturalizačnom konaní žalovaného prihláškami č. 12 až 26, 44, 45, 46, 64 až 75, sú čo do právneho dôvodu a výšky nesporné.
Podľa § 122 ods. 1 ZoKR, pre každú pohľadávku musí byť predložená samostatná prihláška. V prihláške sa vždy uvedie meno, priezvisko a bydlisko alebo názov a sídlo veriteľa a dlžníka, právny dôvod vzniku pohľadávky a suma pohľadávky s rozdelením na istinu a príslušenstvo a príslušenstvo s rozdelením podľa právneho dôvodu vzniku; prihláška sa podáva na predpísanom tlačive, ktoré musí byť datované a podpísané veriteľom. Ak prihláška tieto údaje neobsahuje, nie je podaná na predpísanom tlačive alebo nie je datovaná alebo podpísaná, na prihlášku sa v reštrukturalizácii neprihliada a pohľadávka v nej uplatnená sa do reštrukturalizačného plánu nezahŕňa.
V reštrukturalizácii majú veritelia právo na uspokojenie svojej pohľadávky v súlade so schváleným reštrukturalizačným plánom. Toto právo nadobudnú len ak svoje pohľadávky prihlásia riadne a včas. Márnym uplynutím zákonnej 30 dňovej lehoty (§ 121 ods. 1 ZoKR) odo dňa povolenia reštrukturalizácie, právo uspokojiť sa podľa reštrukturalizačného plánu zaniká a na takúto pohľadávku sa v reštrukturalizácii neprihliada. V prípade schválenia plánu súdom, sa právo veriteľa významným spôsobom oslabí, lebo jeho neprihlásená pohľadávka sa stane voči dlžníkovi nevymožiteľnou (§ 155 ods. 2 ZoKR). Ten istý následok nastane aj v prípade, že prihláška nie je podaná stanoveným spôsobom, t.j. na predpísanom tlačive a stanovenými náležitosťami. Formálny spôsob prihlasovania pohľadávok, veriteľom uľahčuje správne uplatnenie práva. Všeobecnými náležitosťami prihlášky (§ 122 ods. 1 ZoKR) sú označenie veriteľa, označenie dlžníka a označenie pohľadávky a to: právny dôvod vzniku pohľadávky, suma pohľadávky s rozdelením na istinu a príslušenstvo. K sume príslušenstva pohľadávky je potrebné uviesť právny dôvod tohto príslušenstva.
Veriteľ má možnosť overiť si správnosť a úplnosť prihlášky žiadosťou voči správcovi a potvrdenie jej doručenia. Správca je v tomto potvrdení povinný poučiť veriteľa o prípadných nedostatkoch jeho prihlášky, aj keď nie o všetkých, ale len o tom, či prihláška obsahuje všeobecné povinné náležitosti podľa § 122 ods. 1 ZoKR, ktorých absencia spôsobuje, že na prihlášku sa v reštrukturalizácii neprihliada a podľa § 122 ods. 2 ZoKR, ktorých absencia spôsobuje, že pohľadávka zabezpečného veriteľa sa bude v reštrukturalizácii považovať za nezabezpečenú. Kvalifikované potvrdenie o doručení prihlášky s poučením o prípadných vadách, resp. s údajom o bezvadnosti prihlášky treba žiadať osobne.
V zmysle § 124 ods. 2 ZoKR, len správca oprávnený poprieť právny dôvod, vymáhateľnosť, výšku, zabezpečenie zabezpečovacím právom a poradie zabezpečovacieho práva.
V predmetnej veci si žalobca svoje pohľadávky titulom sankčných úrokov a pokuty prihlásil ako istinu, čím je viazaný tak správca, ako aj súd. V zmysle § 2 písm. b/ zák. č. 563/2009 Z.z. (Daňový poriadok), sa daňou rozumie daň podľa osobitných predpisov vrátane úroku z omeškania a pokuty podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov, miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady podľa osobitného predpisu.
V zmysle § 2 písm. e/ Daňového poriadku, daňovou pohľadávkou sa rozumie pohľadávka správcu dane na dani po lehote splatnosti, ak tento zákon neustanovuje inak.
V zmysle uvedeného, tvoria sankčné úroky a pokuta, ktoré žalobca prihlásil, daňovú pohľadávku. V zmysle § 488 Obč. zák., je pohľadávka definovaná ako právo veriteľa na plnenie od dlžníka, zo záväzkového vzťahu.
Odvolací súd sa stotožňuje s definíciou pohľadávky a istiny v zmysle odôvodnenia napadnutého rozsudku a konštatuje, že pohľadávka veriteľa v širšom zmysle slova je nárok veriteľa na peňažné alebo vecné plnenie od dlžníka, ktorá zahŕňa aj príslušenstvo. Istina predstavuje pomernú časť dlhu bez úrokov a poplatkov. Príslušenstvom pohľadávky podľa
§ 121 ods. 3 Ob. zák. sú úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
Odvolací súd s ohľadom na uvedené dospel k záveru, že žalobca si svoje pohľadávky titulom sankčných úrokov a pokuty, v reštrukturalizácii žalovaného neuplatnil v súlade s ust. § 122 ZoKR a súd prvého stupňa o žalobe správne rozhodol, keď žalobu zamietol. Pokiaľ žalobca v odvolaní namietal porušenie základného ústavného práva na súdnu ochranu vyplývajúceho z čl. 46 Ústavy SR, odvolací súd uvádza, že v konaní pred súdom prvého stupňa k porušeniu tohto ústavného zaručeného práva nedošlo. Z judikatúry Ústavného súdu vyplýva, že nezávislosť rozhodovania všeobecných súdov sa uskutočňuje v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a v hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavuje predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu. Jedným z týchto princípov predstavujúcim súčasť práva na riadny proces (čl. 46 ods. 1 Ústavy, čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd) a vylučujúcim ľubovôľu pri rozhodovaní, je aj povinnosť súdu svoje rozsudky odôvodniť (§ 157 ods. 1 O.s.p.) a to spôsobom všeobecným v ust. § 157 ods. 2 O.s.p. Iba ak sú právne závery súdu v extrémnom nesúlade s vykonanými skutkovými zisteniami alebo z nich v žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia súdneho rozhodnutia nevyplývajú, treba takéto rozhodnutie považovať za rozporné v čl. 46 Ústavy SR. V danej veci, vyššie uvedené odvolací súd nezistil. S poukazom na ust. § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd napadnutý rozsudok vo veci samej potvrdil ako vecne správny.
K tvrdenému porušeniu princípu predvídateľnosti súdneho rozhodnutia a tým aj k porušeniu zásady právnej právnej istoty odvolací súd uvádza, že Občiansky súdny poriadok stojí na zásade predvídateľnosti rozhodnutí súdu. Úmyslom zákonodarcu, ako to vyplýva priamo z dôvodovej správy k zákonu č. 384/2008 Z.z. bolo v praxi zabrániť vydávaniu tzv. prekvapivých rozhodnutí. Uvádza sa v nej, že účastník tak bude mať možnosť vyjadriť sa k možnej aplikácii doposiaľ nepoužitého ustanovenia, resp. inštitútu na zistený skutkový stav. S účinnosťou od 15. Októbra 2008 Občiansky súdny poriadok (zákon č. 384/2008 Z.z.) v ustanovení § 213 ods. 2 O.s.p. posilňuje právo na spravodlivý proces tým, že účastník bude môcť až po samotné rozhodnutie argumentovať a predvídať možné rozhodnutie súdu. Predvídateľné je také rozhodnutie, ktorému predchádza predvídateľný postup pri konaní a rozhodovaní. Zákon ustanovuje, že účastníci by nemali byť zaskočení možným iným právnym posúdením veci súdom bez toho, aby im bolo umožnené tvrdiť skutočnosti významné z hľadiska sudcovho právneho názoru a navrhnúť na ich preukázanie dôkazy. Rovnako by nemali byť zaskočení takým postupom súdu, ktorý nemá oporu v predvídateľnom právnom postupe súdu, ktorý nie je v súlade s procesným právom a jeho pravidlami.
V danej veci tvrdenie žalobcu, že iné súdy v obdobných veciach sanovali formálne pochybenia v prípade zjavne nesporných a existentných pohľadávok pri prihlasovaní, ktorých postupoval s odbornou starostlivosťou, smeruje iba k obhájeniu dôvodnosti žaloby, neznamená však, že postupom súdu došlo k porušeniu princípu predvídateľnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa v predmetnej veci.
Odvolanie žalobcu smerovalo proti celému rozsudku, preto odvolací súd preskúmal aj výrok o náhrade trov konania z hľadiska výšky trov konania, ktoré boli priznané žalovanému. Zistil, že súd prvého stupňa pochybil, lebo pri výške odmeny za jeden úkon právnej služby nepostupoval podľa § 11 ods. 1 písm. a/ Vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. a týmto spôsobom priznal právnemu zástupcovi žalovaného na odmene viac ako mal nárok. V danej veci patrí žalovanému plná náhrada trov konania v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. a právnemu zástupcovi prináleží odmena za tri úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, vyjadrenie k žalobe, účasť na pojednávaní dňa 19.09.2012) po 57,- Eur, paušálna náhrada 3x 7,63 Eur, 20 % DPH zo sumy 193,89 Eur, celkom 232,66 Eur. S ohľadom na právny záver odvolacieho súdu, že právnemu zástupcovi žalovaného prislúcha v konaní o určenie popretej pohľadávky odmena podľa § 11 ods. 1 písm. a/ Vyhl. MS SR 655/2004 Z.z. zmenil výrok o náhrade trov konania podľa § 220 O.s.p.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a § 224 ods. 1 O.s.p. tak, že ich priznal žalovanému a to titulom trov právneho zastúpenia, za jeden úkon právnej služby á 57,- Eur, paušálna náhrada 7,81 Eur, DPH 20% zo sumy 64,81 Eur, spolu 77,77 Eur.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom tri ku nule.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.