Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_16Co-109-2013.pdf
PDF · 67.86 KB
Case nature
Area
Subarea
16Co/109/2013
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v právnej veci navrhovateľa : P. H., narodený XX.XX.XXXX, bytom G. č. XX, zastúpený splnomocneným advokátom JUDr. Vladimírom Zvarom, so sídlom Advokátska kancelária 990 01 Veľký Krtíš, SNP 1/A, proti odporcovi : V. A., narodený XX.XX.XXXX, bytom L. X. č. XXX, zastúpený splnomocneným advokátom JUDr. Jozefom Veselým, so sídlom Advokátska kancelária 990 01 Veľký Krtíš, Mierová č. 1, o zaplatenie sumy 18 820,95 eur s príslušenstvom, o náhrade trov konania štátu, o odvolaní navrhovateľa zo dňa 20.02.2013 proti uzneseniu Okresného súdu Veľký Krtíš číslo konania 3C/13/2009-577 zo dňa 05.02.2013, takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením okresný súd po tom, čo vo veci meritórne rozhodol rozsudkom č.k. 3C/13/2009-437 zo dňa 12.04.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 14Co/155/2011-497 zo dňa 20.03.2012, následne rozhodol o náhrade trov štátu, ktoré dovtedy znášal tak, že uložil navrhovateľovi, ako procesne neúspešnému účastníkovi konania povinnosť nahradiť štátu trovy konania v sume 32,67 eur na špecifikovaný účet okresného súdu, v lehote do troch dní od právoplatnosti uznesenia. Súd tak rozhodol s poukazom na ustanovenie § 148 ods. 1 O.s.p.
Proti uzneseniu podal navrhovateľ v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Uviedol, že sa „necíti zaviazaný“ hradiť trovy štátu, pretože nepovažuje rozhodnutie okresného súdu a Krajského súdu v Banskej Bystrici v merite veci za správne a to v časti o náhrade účelne vynaložených trov zo strany odporcu a nesúhlasí, aby hradil trovy štátu, ktorý zálohoval náklady na svedočné. Súdy tým, že nerešpektovali „skutkové a právne veci“, s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, ktorým bolo rozhodnuté o tomto spore, zasiahli hlboko do práv navrhovateľa. Navrhovateľ považuje za nespravodlivé, aby bol zaväzovaný k náhrade trov, ktoré on v podstate nezavinil, ale určitú mieru zavinenia má aj samotný súd, ktorý vo veci nedokázal rozhodnúť hospodárne, pričom tieto trovy zavinil aj samotný odporca svojim prístupom k riešeniu ich vzájomného sporu. Navrhuje preto, aby predmetné uznesenie súdu bolo zrušené.
Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.
V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p. a v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania uznesenie okresného súdu podľa ustanovenia § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.
Podľa ustanovenia § 148 ods. 1 O.s.p., štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal.
Okresný súd Veľký Krtíš rozhodol meritórne a právoplatne vo veci rozsudkom č.k. 3C/13/2009-437 zo dňa 12.04.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 14Co/155/2011-497 zo dňa 20.03.2012, z výrokov ktorých je zrejmé, že navrhovateľ bol vo veci neúspešný v plnej miere, keďže súd návrh v celom rozsahu zamietol. Pokiaľ súd vo veci právoplatne rozhodol, bol povinný v súlade s ustanovením § 148 ods. 1 O.s.p. rozhodnúť aj o náhrade trov, ktoré do tej doby znášal štát.
Okresný súd vzhľadom na charakter konania, protichodnosť a rozpornosť stanovísk strán sporu považoval za nevyhnutné a v záujme objektívneho zistenia skutkového stavu (okrem iných dôkazných prostriedkov) vypočuť aj svedkov T. B., narodeného XX.XX.XXXX, bytom G.. XX a V. B., narodeného XX.XX.XXXX, bytom I.. XX. Súd o uplatnenom svedočnom týchto svedkov rozhodol uznesením číslo konania 3C/13/2009-261 zo dňa 05.01.2010, ktorým priznal svedkovi T. B. svedočné v sume 18,87 eur a uznesením č.k. 3C/13/2009-263 zo dňa 05.01.2010, ktorým priznal svedkovi V. B. svedočné v sume 13,80 eur a upravil učtáreň tamojšieho súdu, aby priznané svedočné vyplatila obom svedkom z rozpočtových prostriedkov štátu. Trovy, ktoré platil a znášal štát z titulu priznaného a vyplateného svedočného tak pozostávajú zo sumy 32,67 eur.
Štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Okresný súd, pokiaľ rozhodol o náhrade trov konania ktoré platil štát, s poukazom na ustanovenie § 148 ods. 1 O.s.p., správne vychádzal striktne z dikcie citovaného zákonného ustanovenia, keď uložil povinnosť nahradiť trovy štátu konkrétnemu účastníkovi konania a to v závislosti od konkrétnej miery procesného úspechu v konaní. Navrhovateľ v konaní úspešný nebol, pretože jeho nárok, ktorého sa voči odporcovi návrhom domáhal, bol v celom rozsahu zamietnutý. Odvolací súd súčasne konštatuje, že v danom prípade je naplnený i druhý zákonný predpoklad pre aplikáciu ustanovenia § 148 ods. 1 O.s.p. a to, že u tohto účastníka, vo vzťahu ku ktorému prichádza vzhľadom na procesný výsledok konania do úvahy rozhodovať o jeho povinnosti nahradiť trovy konania štátu, nie sú dané predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov. Pokiaľ navrhovateľ v odvolaní namieta, že nie je spravodlivé, aby bol zaviazaný k náhrade trov, ktoré on v podstate nezavinil, ale určitú mieru zavinenia má súd, ako aj samotný odporca svojim prístupom k riešeniu sporu, navrhovateľ sa zrejme dovoláva aplikácie rovnakého princípu, na akom spočíva úvaha súdu pri rozhodovaní o uložení povinnosti zložiť preddavok na znalecké dokazovanie. Vychádzajúc z ustanovenia § 141 ods. 1 O.s.p. môže súd uložiť účastníkovi konania povinnosť zložiť preddavok na trovy dôkazu, ak takýto dôkaz navrhol, ak súd nariadil znalecké dokazovanie o skutočnostiach ním uvedených, alebo vyriešenie spornosti otázky, ktorú má v konaní znalec zodpovedať, je v jeho záujme. Každé z týchto zákonom uvedených kritérií môže byť samostatným dôvodom na úvahu súdu o uložení povinnosti zložiť preddavok na trovy dôkazy, no pokiaľ ide o rozhodovanie súdu o náhrade trov konania štátu, ustanovenie § 148 ods. 1 O.s.p. upravuje kritériá rozhodovania súdu odlišne. Za predpokladu, ak nie sú u účastníkov konania, ktorých sa eventuálne uloženie povinnosti nahradiť štátu trovy konania týka, splnené predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, potom následným a jediným zákonným kritériom vyplývajúcim z ustanovenia § 148 ods. 1 O.s.p. je výsledok konania, teda miera procesného úspechu či neúspechu v konaní. Pri konečnom rozhodovaní o povinnosti nahradiť trovy konania, ktoré dovtedy znášal štát, už potom nie je podstatné, kto navrhol dôkaz, prípadne v koho záujme alebo v prospech koho bol dôkaz vykonaný, alebo koho zavinením vznikli trovy štátu, ktoré štát dovtedy znášal.
Pokiaľ bol navrhovateľ v konaní v celom rozsahu neúspešný, správne súd uložil tomuto účastníkovi povinnosť nahradiť Slovenskej republike plnú sumy 32,67 eur, ako trovy hradené štátom. Takýto postup je plne v súlade so zákonnou úpravou.
Odvolací súd preto uznesenie okresného súdu o povinnosti navrhovateľa nahradiť štátu trovy konania, podľa ustanovenia § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.