Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_20S-80-2012.pdf
PDF · 146.21 KB
Case nature
Area
Subarea
20S/80/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Čanádyovej a členov senátu JUDr. Jany Martinčekovej a JUDr. Dany Wänkeovej, v právnej veci žalobcu: Občianske združenie Budúcnosť Považského Chlmca, so sídlom Študentská 4/20, 010 03 Žilina, občianske združenie práv. zast. Mgr. Soňou Grošaftovou, advokátkou, so sídlom F. X, XXX XX I., proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom A. Kmeťa 17, 010 01 Žilina, za účasti účastníka konania: Mesto Žilina, Nám. obetí komunizmu 1, 011 31 Žilina, v zastúpení Ing. Igor Choma, primátor mesta, v konaní o návrhu na preskúmanie rozhodnutia Krajského stavebného úradu v Žiline, odbor štátnej stavebnej správy, č.k. 2012/00813/KRA zo dňa 09.05.2012, takto jednomyseľne
rozhodol:
Krajský súd rozhodnutie Krajského stavebného úradu v Žiline, odbor štátnej stavebnej správy, č. 2012/00813/KRA zo dňa 09.05.2012 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. d) a ods. 3 O.s.p. a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi na účet právnej zástupkyni Mgr. Soni Grošaftovej, advokátky, so sídlom v I., trovy konania vo výške 66,- Eur z titulu súdneho poplatku a vo výške 331,13 Eur z titulu trov právneho zastúpenia, do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Podanou žalobou doručenou na Okresný súd Žilina dňa 29.06.2012 sa žalobca domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia Krajského stavebného úradu v Žiline
č. k.2012/00813/KRA zo dňa 09.05.2012 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného"), ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Obce Hôrky č. 3617/2012-11652/2012-OS-MIL zo dňa 24.02.2012 (omylom uviedol zo dňa 12.03.2012) ako stavebného úradu, ktorým podľa § 39 a § 39a ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. rozhodol o umiestnení stavby „Regionálne centrum zhodnocovania biologicky rozložiteľného odpadu" v meste Žilina na parcelách č. KN 1345/2, 1345/62, 1345/51, 1345/75 k.ú. X. C. (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie").
V dôvodoch rozhodnutia konštatoval, že vydaniu prvostupňového rozhodnutia predchádzalo rozhodnutie Krajského stavebného úradu č. 2010/01851/Rep zo dňa 09.12.2010, ktoré skoršie prvostupňové rozhodnutie zrušilo z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu veci. Poukázal na § 39a, § 126 ods. 1, § 140 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb., § 3 ods. 4 písm. h) Vyhlášky č. 453/2000 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia Stavebného zákona a konštatoval, že v predloženej situácii je zakreslené umiestnenie areálu kompostárne na pozemkoch parcely KN 1345/2, 1345/62, 1345/51, 1345/75 k. ú. X. C. v súlade s požiadavkou Ministerstva životného prostredia SR uvedenou v kapitole VI. 3 Záverečného stanoviska č. 4007/2009-3.4 b.j. zo dňa 07.04.2010 a to 10 m od brehu - brehovej
čiary nadregionálneho biokoridoru rieky Váh (hranica 10-metrového ochranného pásma rieky Váh je súbežná s hranicou areálu). Konštatoval, že uvedená požiadavka bola splnená a navrhovaný areál spĺňa požiadavky uvedené v stanoviskách dotknutých orgánov podľa osobitných predpisov. Vo vzťahu k rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu, o námietkach žalobcu, konštatoval, že zamietnutie námietok žalobcu, ktoré tvrdili nesúlad stavby s územnoplánovacou dokumentáciou Mesta Žilina uviedol, že žalobca bol oboznámený nielen s projektovou dokumentáciou stavby a všetkými vyjadreniami dotknutých orgánov k technologickému riešeniu, ale mal možnosť ako zainteresovaná verejnosť uplatniť námietky v rámci posudzovania vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie, chránené územie a zdravie ľudí dňa 02.12.2009 na verejnom prerokovaní vyhodnocovacej správy. Nesúhlasné stanovisko žalobcu bolo zaslané na Ministerstvo životného prostredia SR (ďalej len „MŽP SR"), ktoré sa v rámci procesu posudzovania vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie týmito námietkami zaoberalo a vyhodnotilo ich ako nedôvodné. Poukázal na súhlasné stanovisko MŽP SR k navrhovanej činnosti vydané pod č. 4007/2009-3.4/bj zo dňa 07.04.2010, doplneného v stanovisku zo dňa 20.01.2012. K obsahu námietok uvedených v odvolaní konštatoval, že námietky boli sčasti totožné s námietkami uplatnenými v prvostupňovom konaní, že žalobca bol poučený podľa § 42 ods. 5 zákona č. 50/1976 Zb. o koncentračnej zásade správneho konania, na skutočnosť, že v odvolacom konaní sa už neprihliada na námietky a pripomienky, ktoré neboli uplatnené v prvostupňovom konaní v určenej lehote. Takouto námietkou podľa žalovaného je spochybňovanie súladu územného rozhodnutia so záväznou časťou ÚPN Mesta Žilina. Uviedol, že z obsahu spisového materiálu nevyplýva, že by navrhovaná stavba bola navrhovateľom konania takto označená a stavebným úradom aj takto posudzovaná, aj keď možno navrhovaný areál kompostárne považovať za stavbu, ktorá svojou funkciou slúži širokej verejnosti.
Žalovaný sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že pokiaľ stavebný úrad dôležité písomnosti nedoručoval verejnou vyhláškou, odňal právo na ochranu pred nepriaznivými imisiami ako aj obťažovaním hlukom a zápachom právnickým a fyzickým osobám, ktoré vlastnícke alebo iné práva k pozemkom alebo stavbám, ako susedným pozemkom, majú. Navrhovaná činnosť je lokalizovaná v priemyselnej zóne mesta, v bezprostrednej blízkosti skládky odpadu Žilina - Považský Chlmec, do priestoru využívaného pre účely odpadového hospodárstva, pričom najbližšia obytná zástavba je mestská časť Strážov a Považský Chlmec, pričom medzi týmito obytnými zástavbami sú prirodzené aj umelé bariéry. Tieto existujúce prírodné prekážky, ako aj dostatočná vzdialenosť zariadenia od obytných zón, prispievajú k tomu, že nedôjde k narušeniu pôdy a kvality života obyvateľov uvedených častí mesta a nie je dôvod rozširovať okruh účastníkov konania tak, ako to tvrdil žalobca. Poukazoval, že postavenie účastníkov územného konania podľa § 34 ods. 1 Stavebného zákona priznáva stavebný zákon aj tomu, komu toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu, tým je aj žalobca s poukazom na § 24 až § 27 zákona č. 24/2006 Z.z. Konštatoval, že zo spisového materiálu nevyplýva, že by postavenia účastníka konania sa domáhali osobitne aj iní obyvatelia mestskej časti Strážov alebo Považský Chlmec, preto nebol dôvod rozširovať požiadavky odvolateľov a preto doručovanie dôležitých písomností formou verejnej vyhlášky by preto, v tomto prípade, bolo neopodstatnené a v rozpore s § 36 ods. 4 zákona č. 50/1976 Zb. Konštatoval, že postup prvostupňového orgánu, ktorý upustil od ústneho pojednávania bol súladný so zákonom, nakoľko účastníkom konania bolo umožnené nielen sa vyjadriť do 7-ich dní od predloženia návrhu, ale aj nahliadnuť do podkladov pre rozhodnutie, čo aj žalobca využil, ako je uvedené v zápisnici zo dňa 01.02.2012, preto postup prvostupňového orgánu, ktorý upustil od ústneho pojednávania bol opodstatnený, pretože pre dané územie je spracovaná územno-plánovacia dokumentácia, na základe ktorej bolo možné návrh posúdiť, a to platný územný plán mesta Žiliny (ÚPN), ktorý komplexne rieši priestorové a funkčné využívanie územia, zosúlaďuje záujmy a činnosti ovplyvňujúce územný rozvoj, životné prostredie a ekologickú stabilitu a ustanovuje regulatívy pre využitie územia. Uviedol, že ÚPN mesta Žilina v záväznej časti pod znakom 6.35.VS/03 ako prípustnú funkciu v danej lokalite uvažuje s umiestnením priestoru na spracovanie mestského biologického odpadu kompostovaním, čo však nestanovuje alebo nepredpisuje kapacitu tohto zariadenia a poukázal, že k navrhovanému spôsobu zhodnocovania biologicky rozložiteľného odpadu, k technológii a kapacite zariadenia sa v zmysle § 37 ods. 4 zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, vyjadrilo aj MŽP SR, Sekcia environmentálneho oddelenia, odbor environmentálneho posudzovania, v Záverečnom stanovisku zo dňa 12.04.2010 a v jeho doplnení pod č. 3119/2012-3.4/bj zo dňa 20.01.2012, v ktorom posúdili predpokladané vplyvy navrhovanej činnosti na životné prostredie a tvrdenia žalobcu o negatívnom vplyve navrhovanej činnosti na životné prostredie vyhodnotili ako nepreukázané. Ako neopodstatnené vyhodnotil tvrdenie, že v danej lokalite musí kapacitne obmedzená prevádzka BRO kompostárne, podľa
ÚPN, byť iba pre mesto a nie pre región, pretože tým by bolo presiahnuté príslušné funkčné využitie plochy.
K námietke žalobcu, že rozhodnutie prvostupňového orgánu nevychádza zo spoľahlivo zisteného stavu z hľadiska ich požiadavky na predloženie geofyzikálneho prieskumu na parcele č. 1345/75, na ktorej budú spevnené plochy konštatoval, že spevnená plocha bude slúžiť iba ako prístup k jednotlivým zariadeniam areálu, pričom jej zhotovenie musí byť prevedené podľa návrhu projektanta, predloženého v stavebnom konaní, pri zohľadnení geofyzikálnych podmienok uvedenej parcely s posúdením jej stability tak, aby nedošlo pri prevádzkovaní k jej poškodeniu, resp. by vyhovovala navrhovanej funkcii a že touto komunikáciou bude zabezpečená iba prevádzka zariadenia kompostárne v rámci areálu, pričom budúcu existenciu tejto komunikácie z hľadiska ochrany životného prostredia nevyvrátil a nespochybnil stanoviská žiadnych z dotknutých orgánov. Spustením stavby do prevádzky sa predpokladá zvýšená intenzita dopravy tak, ako to vyplýva z bodu 1 písm. a) výrokovej časti rozhodnutia, avšak na jestvujúcej asfaltovej ceste, ktorá slúži pre všetky jestvujúce stavby v tejto lokalite, ako aj pre jestvujúcu skládku odpadov, pričom posúdenie predpokladanej intenzity je cca 6 prepráv denne, čo bolo zahrnuté do správy o hodnotené vplyvu činnosti a bolo vyhodnotené z hľadiska prírastku produkcie emisií z automobilovej dopravy v dotknutom území ako nulový prírastok, čím nemôže k zmenám kvality ovzdušia dôjsť. Žalovaný poukazoval, že na základe výsledkov procesu posudzovania vykonaného podľa ust. zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie v jeho platnom znení, navrhovaná činnosť podlieha povinnému hodnoteniu, pričom Záverečné stanovisko č. 4007/2009-3.4/bj vydané MŽP SR zo dňa 07.04.2010 jednoznačne konštatuje, že navrhovaná činnosť nebude mať negatívny vplyv na územie patriace do súvislej európskej sústavy chránených území alebo na územie európskeho významu a na priaznivý vplyv z hľadiska ich ochrany.
Proti tomuto rozhodnutiu podal riadne a včas žalobu žalobca, žiadal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu, zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Žalobu formuloval v nasledovných žalobných bodoch:
Bod 1/
Žalobca tvrdil, že bol ukrátený na svojich právach nezákonným postupom žalovaného a prvostupňového správneho orgánu, keď rozhodoval zaujatý správny orgán. Poukázal na § 4 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. a tvrdil, že postup krajského stavebného úradu, ktorý podľa § 119 ods. 3 zákona č. 50/1976 Zb. určil ako príslušný, na prejednanie žiadosti stavebníka Mesta Žilina, stavebný úrad Obce Hôrky, bol nezákonný. Poukázal, že takéto rozhodnutie je v rozpore s účelom § 119 zákona č. 50/1976 Zb. práve z dôvodu, že krajský stavebný úrad mal vedomosť o tom, že prvostupňový správny orgán - Obec Hôrky, ako stavebný úrad, vykonáva svoju pôsobnosť stavebného úradu prostredníctvom zamestnancov Mesta Žilina, ktorí sú priamo podriadení a existenčne závislí od účastníka konania - navrhovateľa v správnom konaní - Mesta Žilina. Poukázal, že na prvostupňovom rozhodnutí je vyznačené, že ho pripravila (vec vybavuje) Ing. F., ktorá je zamestnancom Spoločného stavebného úradu- Stavebný úrad Nám. obetí komunizmu 1, 011 31 Žilina, teda je zamestnancom Mesta Žilina, ktorý v konaní vystupuje ako účastník konania. Z tohto dôvodu nemôže byť rozhodnutie Stavebného úradu Obce Hôrky zákonné. Tvrdil, že prvostupňové rozhodnutie bolo vydané v rozpore so zákonom, a to na základe Zmluvy o spoločnom stavebnom úrade, ktorej platnosť skončila dňom 31.03.2009, keď podľa názoru žalobcu nebola predĺžená platnosť a účinnosť Zmluvy o spoločnom stavebnom úrade uzavretej 28.02.2003 v Žiline, ktorá bola dojednaná na dobu určitú, keď účastníci tejto zmluvy, vrátane obce Hôrky sa viazali každoročne prehodnotiť platnosť dohody na ďalší rok a v prípade potreby s poukazom na obsah čl. IV, VII a VIII tejto zmluvy upresniť v termíne do 31.03. bežného roka, či dôjde k predĺženiu tejto dohody alebo nie. Išlo o klasickú prolongačnú klauzulu, na základe ktorej sa skutočne vykonávalo prehodnotenie platnosti zmluvy a vyslovil právny názor, že dodatok č. 2 platný od 01.04.2008 nezmenil, ani nedoplnil v znení čl. X ods. 1, ods. 2 Zmluvy o spoločnom obecnom úrade zo dňa 28.02.2003, a týmto dodatkom platným od 01.04.2008 nebola zavedená neurčitá doba platnosti uvedenej zmluvy. Aj z tohto dôvodu nebola daná kompetencia zamestnancov Mestského úradu v Žiline pripravovať podklady pre vydanie prvostupňového rozhodnutia. Poukázal na organizačný poriadok Obce Hôrky a konštatoval, že prvostupňové konanie bolo vedené pred Spoločným stavebným úradom, kde celé konanie viedla, dôkazy a podklady zaisťovala a vyhodnocovala zamestnankyňa Mesta Žilina Ing. F.,
označená administratívnou skratkou „vybavuje", preto podľa žalobcu je preukázané, že vo veci konal správny orgán nielen obsadením zamestnancov, ktorí boli zaujatí, ale naviac zamestnancov iného správneho orgánu, nie z toho správneho orgánu, ktorý bol na konanie určený rozhodnutím Krajského stavebného úradu v Žiline.
Bod 2/
Tvrdil, že prvostupňové rozhodnutie nevychádza z riadne zisteného skutkového stavu a ani žalovaný sa nedostatočne zisteným skutkovým stavom vôbec nezaoberal, preto rozhodnutie žalovaného je v rozpore s § 46 zákona č. 71/1967 Zb. Poukázal, že správne orgány sa nedostatočne vysporiadali s námietkou žalobcu a jeho požiadavkou na geofyzikálny prieskum na parcele č. 1345/75, na ktorej mala byť vybudovaná spevnená plocha a teda aj s námietkami zvýšenej intenzity dopravy, stability parcely, ktorá je vytvorená návozom.
Bod 3/
Žalovaný porušil zákon, keď upustil od nariadenia ústneho pojednávania práve v čase, keď územný plán ešte schválený nebol, čím neboli splnené procesné podmienky na takýto postup. Tvrdil, že územný plán Mesta Žilina neurčuje verejnoprospešnú stavbu v území, pričom prvostupňový orgán nevychádzal pri vecnom posúdení z územného plánu Mesta Žilina, keď prinajmenšom nepovažoval za potrebné posúdiť, podľa dokumentácie, návrh na územné rozhodnutie a keďže vôbec nevyhodnotil rozpor medzi zakázaným funkčným územím a vôbec konkrétnym určitým a zrozumiteľným spôsobom neuviedol ako posúdil návrh na územné rozhodnutie, podľa územného plánu Mesta Žilina, práve v súvislosti s konštatovaným nárastom dopravy a pod.
Bod 4/
Tvrdil, že prvostupňový orgán porušil ustanovenia zákona, keď nedoručoval v konaní verejnou vyhláškou, poukázal na § 34 ods. 2, § 139 ods. 2 písm. d) zákona č. 50/1976 Zb. a konštatoval, že pre posúdenie účastníctva v konaní, je podstatné, či fyzické alebo právnické osoby, ktorých vlastnícke alebo iné práva môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté, pričom takýmto právom je aj právo na ochranu pred nepriaznivými imisiami, ako aj obťažovaním hlukom a zápachom, ako aj právo na pokojné nerušené užívanie majetku, nakoľko sa jedná o umiestňovanú nehygienickú, hlučnú a dopravne náročnú činnosť v území a s týmito argumentmi sa v rozhodnutí nevysporiadal. Vyslovil názor, že posudzovaná stavba je stavba s veľkým počtom účastníkov konania a teda boli splnené zákonné podmienky pre doručovanie verejnou vyhláškou. Súčasne spochybnil rozsah účastníkov konania, s ktorými prvostupňový správny orgán a žalovaný konal z dôvodu, že Mestu Žilina bola oznámená petícia občanov, ktorí vyjadrili totožné stanoviská ako vyjadruje žalobcu a sú inými subjektmi než žalobca, a môžu byť na svojich právach a právom chránených záujmoch priamo dotknuté, s ktorými správne orgány nekonali.
Účastník konania - Mesto Žilina, žiadal návrh ako nedôvodný zamietnuť. Stotožnilo sa so skutkovým a právnym posúdením veci.
Žalovaný žiadal ako nedôvodný návrh zamietnuť. Stotožnil sa so skutkovým a právnym posúdením veci. Poukazoval na svoje rozhodnutie, ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu.
Podľa § 250d ods. 1 O.s.p., žalovaný je povinný v súdom určenej lehote predložiť súdu svoje spisy spolu so spismi orgánu prvého stupňa. Za nesplnenie tejto povinnosti mu súd môže uložiť pokutu do výšky 1 640 eur, a to aj opakovane. Proti rozhodnutiu o uložení pokuty je prípustné odvolanie. Odvolanie voči rozhodnutiu o uložení pokuty vo veci konajúci súd predloží na rozhodnutie príslušnému odvolaciemu súdu až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Podľa § 250j ods. 2 O.s.p., súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie
konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že
a) rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci,
b) zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo správne rozhodnutie, je v rozpore s obsahom spisov,
c) zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci,
d) rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov,
e) v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
Podľa § 250j ods. 3 O.s.p., súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak bolo rozhodnutie vydané na základe neúčinného právneho predpisu alebo rozhodnutie je nepreskúmateľné pre neúplnosť spisov správneho orgánu alebo z dôvodu, že spisy neboli predložené. Súd zruší rozhodnutie správneho orgánu a konanie zastaví, ak rozhodnutie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený. Rozsahom a dôvodmi žaloby v týchto prípadoch nie je súd viazaný.
Podľa § 32 zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov, umiestňovať stavby, meniť využitie územia a chrániť dôležité záujmy v území možno len na základe územného rozhodnutia, ktorým je
a) rozhodnutie o umiestnenie stavby,
b) rozhodnutie o využití územia,
c) rozhodnutie o chránenom území alebo o ochrannom pásme,
d) rozhodnutie o stavebnej uzávere.
Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov, stavebný úrad oznámi začatie územného konania dotknutým orgánom a všetkým známym účastníkom a nariadi ústne pojednávanie spojené spravidla s miestnym zisťovaním. Súčasne upozorní účastníkov, že svoje námietky a pripomienky môžu uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak že sa na ne neprihliadne. Stavebný úrad oznámi začatie územného konania do 7 dní odo dňa, keď je žiadosť o územné rozhodnutie úplná.
Podľa § 36 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov, od ústneho pojednávania môže stavebný úrad upustiť v prípade, že je pre územie spracovaná územnoplánovacia dokumentácia, na základe ktorej možno posúdiť návrh na územné rozhodnutie. Ak stavebný úrad upustí od ústneho pojednávania, určí lehotu, do ktorej môžu účastníci uplatniť námietky, a upozorní ich, že sa na neskoršie podané námietky neprihliadne; táto lehota nesmie byť kratšia ako 7 pracovných dní.
Podľa § 39 zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov, v územnom rozhodnutí vymedzí stavebný úrad územie na navrhovaný účel a určí podmienky, ktorými sa zabezpečia záujmy spoločnosti v území, najmä súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania, vecná a časová koordinácia jednotlivých stavieb a iných opatrení v území a predovšetkým starostlivosť o životné prostredie včítane architektonických a urbanistických hodnôt v území a rozhodne o námietkach účastníkov konania. V rozhodnutí o umiestnení stavby si v odôvodnených prípadoch stavebný úrad môže vyhradiť predloženie podrobnejších podkladov, projektovej dokumentácie alebo jej časti; podľa nich môže dodatočne určiť ďalšie podmienky, ktoré sa musia zahrnúť do stavebného povolenia.
Podľa § 39a ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov, rozhodnutím o umiestnení stavby sa určuje stavebný pozemok, umiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky na umiestnenie stavby, určujú sa požiadavky na obsah projektovej dokumentácie a čas platnosti rozhodnutia. Umiestnenie stavby sa vyznačí v grafickej prílohe územného rozhodnutia.
Podľa § 39a ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov, v podmienkach na umiestnenie stavby sa určia požiadavky
a) na ochranu prírody a krajiny a na zabezpečenie starostlivosti o životné prostredie,
b) na zabezpečenie súladu urbanistického riešenia a architektonického riešenia stavby s okolitým životným prostredím, najmä na výškové a polohové umiestnenie stavby vrátane odstupov od hraníc pozemku a od susedných stavieb, na výšku stavby, prístup a užívanie stavieb osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, na napojenie na siete technického vybavenia, napojenie na pozemné komunikácie, na podiel zastavanej plochy a nezastavanej plochy zo stavebného pozemku vrátane požiadaviek na úpravu jeho nezastavaných plôch,
c) vyplývajúce z chránených častí krajiny alebo z ich blízkosti,
d) vyplývajúce zo stanovísk dotknutých orgánov.
V žalobe doručenej Okresnému súdu v Žiline 29.06.2012 žalobca označil ako žalovaného Krajský stavebný úrad v Žilina, so sídlom A. Kmeťa 17, 010 01 Žilina. Zákonom č. 345/2012 Z. z. o niektorých opatreniach v miestnej štátnej správe s poukazom na § 1 písm. b), sa zrušili krajské stavebné úrady a ich pôsobnosť s poukazom na § 2 ods. 1 zákona č. 345/2012 prešla na obvodné úrady v sídlach krajov. Účinnosťou zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov, bol zrušený čl. 1 zákona č. 345/2012 Z. z. o niektorých opatreniach miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ktorý obsahoval aj § 1 a § 2), právnym nástupcom obvodného úradu v sídle kraja, teda Obvodného úradu Žilina, sa stal okresný úrad v sídle kraja, s poukazom na § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 180/2013 Z. z., teda Okresný úrad Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky, s ktorým súd ako so žalovaným konal (ďalej len „žalovaný").
Krajský súd preskúmal rozhodnutie žalovaného a po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, pri aplikácii § 250j ods. 2 písm. d) a 250j ods. 3 O.s.p. rozhodnutie žalovaného zrušil a to z nasledovných dôvodov:
Predmetom preskúmania je rozhodnutie žalovaného a prvostupňového správneho orgánu vydaného podľa § 39 a 39a ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb., rozhodnutie o umiestnení stavby.
Územné konanie je upravené v oddiele 8 prvej časti zákona č. 50/1976 Zb. označenom ako územné konanie, v § 32 - § 42 cit. zákona. Účelom územného konania je aj umiestňovanie stavieb, využívanie územia a ochrana dôležitých záujmov v území, ktorá sa realizuje na základe územného rozhodnutia, ktorým je aj rozhodnutie o umiestnení stavby (§ 32 písm. a) zákona č. 50/1976 Zb.). Základným podkladom pre rozhodovanie v územnom konaní a pre vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby je posudzovanie návrhu na umiestnenie v súlade s územnoplánovacou dokumentáciou, ktorá je vymedzená v § 8 - § 15 zákona č. 50/1976 Zb.
Podľa § 37 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb., podkladmi územného rozhodnutia sú územné plány obcí a zón, v prípade, že pre územie nebol spracovaný územný plán obce alebo zóny, podkladom na vydanie územného rozhodnutia sú spracované územnoplánovacie podklady podľa § 3 zákona č. 50/1976 Zb. a ostatné existujúce podklady podľa § 7a cit. zákona. V prípade, že ani takéto územnoplánovacie podklady neexistujú, stavebný úrad obstará v rozsahu nevyhnutnom na vydanie územného rozhodnutia iné podklady, a to najmä skutočnosti získané vlastným prieskumom pri miestnom zisťovaní.
Zákon č. 50/1976 Zb. vymedzuje v § 37 podklady pre vydanie územného rozhodnutia a správny orgán je povinný si podklady pre vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby zabezpečiť a v súlade s týmito podkladmi, a teda v súlade s platnou územnoplánovacou dokumentáciou rozhodnúť.
Základným podkladom pre konanie a rozhodovanie správnych orgánov je obsah územnoplánovacej dokumentácie, ktorá bola jedným z podstatných podkladov pre vydanie napadnutého rozhodnutia.
Krajský súd v Žiline výzvou zo dňa 27.03.2013 (č.l. 71 spisu) vyzval žalovaného na predloženie úplného, žurnalizovaného, zviazaného a očíslovaného originálu správneho spisu, vrátane originálov dokladov o doručení rozhodnutí, spolu so spisom správneho orgánu
I. stupňa. Táto výzva bola žalovanému (vtedy Obvodnému úradu Žilina, odbor výstavby a byt. politiky) doručená a žalovaný predložil súdu správny spis. Tento spis bol predložený nežurnalizovaný a ako súd zistil, nebol predložený kompletný, nakoľko neobsahoval vôbec územnoplánovaciu dokumentáciu, ktorá bola podkladom pre vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby.
Pod pojmom spis žalovaného správneho orgánu, podľa § 250d ods. 1 O.s.p. treba rozumieť úplný, žurnalizovaný a originálny spisový materiál správneho orgánu v danej veci, vrátane originálov dokladov o doručení rozhodnutí (prvá veta judikátu zverejnenom pod č. 66 v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov SR č. 4-5/1998, ktorý vychádza z rozsudku NS SR zo 17.10.1997 sp. zn. 4 Sž 40/97) a ktorý je aktuálny aj v súčasnosti.
Žalovaný napriek výzve krajského súdu na predloženie úplného, žurnalizovaného správneho spisu týkajúceho sa prejednávanej veci, takýto spis súdu nepredložil, súdu bol predložený nežurnalizovaný a nekompletný správny spis, nakoľko jeho obsahom nebola územnoplánovacia dokumentácia, z ktorej žalovaný a prvostupňový orgán pri rozhodovaní vychádzali, na ktorú v dôvodoch rozhodnutí poukazovali a ktorá bola podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia o umiestnení stavby. Preto súd pri aplikácii § 250j ods. 3 O.s.p. rozhodnutie žalovaného zrušil.
Keďže nebol predložený úplný správny spis, lebo neobsahoval územnoplánovaciu dokumentáciu, ktorá bola relevantná pre posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného a prvostupňového orgánu, súd nemohol preskúmať, či napadnuté rozhodnutie žalovaného je vydané v súlade s územnoplánovacou dokumentáciou a či jeho závery, uvedené v rozhodnutí a závery prvostupňového správneho orgánu, sú vecne správne.
Ďalej krajský súd sa nestotožnil s názorom žalovaného, ktorý vyjadril v dôvodoch rozhodnutia na str. 5 predposledný odsek, keď konštatoval, že námietkou, ktorú je oprávnený účastník uplatniť, v súlade s koncentračnou zásadou správneho konania (§ 42 ods. 5 zákona č. 50/1976 Zb.), je námietka spochybňovania súladu územného rozhodnutia so záväznou časťou ÚPN Mesta Žilina.
Podľa krajského súdu, je povinnosťou stavebného úradu ako orgánu, ktorý rozhoduje o návrhu na umiestnenie stavby a vydáva rozhodnutia v územnom konaní upravenom v prvej časti oddiel osem zákona č. 50/1976 Zb., z úradnej povinnosti preskúmať, či navrhované umiestnenie stavby je v súlade s platnou územnoplánovacou dokumentáciou. Tieto skutočnosti nie je povinný stavebný úrad preskúmať iba na základe námietok účastníkov konania, ale ex offo.
K žalobnému bodu 3/
Nakoľko súčasťou správneho spisu nebola územnoplánovacia dokumentácia, nebolo možné ani vyhodnotiť, či postup žalovaného, ktorý upustil od ústneho pojednávania, bol súladný so zákonom, keď v § 36 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. umožňuje stavebnému úradu upustiť od ústneho pojednávania v prípade, že je pre územie spracovaná územnoplánovacia dokumentácia, na základe ktorej možno posúdiť návrh na územné rozhodnutie. Keďže územnoplánovacia dokumentácia nebola súčasťou
predloženého správneho spisu, krajský súd nemohol vecne preskúmať argument žalobcu, či postup žalovaného a prvostupňového správneho orgánu, ktorý upustil od ústneho pojednávania, bol súladný so zákonom.
Z rovnakého dôvodu nebolo možné posúdiť tvrdenie žalobcu, že v čase upustenia od ústneho pojednávania, nebol záväzne schválený a riadne vyhlásený územný plán pre územie a taktiež nebolo možné preskúmať charakter umiestňovanej stavby z hľadiska posudzovania verejnoprospešnej stavby v území a preskúmať námietky, o ktorých žalovaný rozhodol, keď poukazoval na záväznú časť územného plánu Mesta Žiliny, príslušné regulatívy a tzv. prípustné a neprípustné funkcie z hľadiska ich relevancie.
Ako súd už vyššie konštatoval, z dôvodu nepredloženia úplného správneho spisu, rozhodnutie žalovaného zrušil pri aplikácii § 250j ods. 3 O.s.p. a vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
K zrušeniu rozhodnutia žalovaného došlo aj z dôvodov uvedených v § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p., keď krajský súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného nie je dostatočne zdôvodnené.
Žalovaný sa nevysporiadal dostatočne s námietkami žalobcu, ktorý v odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu, poukazoval na konkrétne ustanovenia územného plánu Mesta Žiliny, jeho záväznej časti, na prípustné a neprípustné funkcie, ktoré sú v územnoplánovacej dokumentácii vymedzené, námietky žalobcu vyhodnotenia posudzovaného funkčného využívania územia obce, v ktorom je stavba umiestňovaná a charakter stavby ako verejnoprospešnej stavby, na základe ktorých žalobca spochybňoval správnosť rozhodnutia o umiestnení stavby. Z dôvodov § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. pre nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného, pre nedostatok dôvodov, rozhodnutie zrušil a vrátil žalovanému na ďalšie konanie tak, aby sa žalovaný so všetkými odvolacími dôvodmi žalobcu v odôvodnení rozhodnutia riadne vysporiadal.
K žalobnému bodu 1/
Z obsahu predloženého správneho spisu bolo preukázané, že obec Hôrky aj v roku 2012 vykonávala činnosť stavebného úradu prostredníctvom spoločného obecného úradu (ďalej len „SOÚ") na úseku územného plánovania stavebného poriadku, prostredníctvom zamestnancov Mesta Žilina, a to na základe Zmluvy o zriadení spoločného obecného úradu zo dňa 28.02.2013 v znení jej dodatkov. Dodatkom č. 2 k uvedenej zmluve, účastníci Zmluvy o zriadení spoločného obecného úradu zo dňa 28.02.2003, platnosť zmluvy zmenili z doby určitej na dobu neurčitú , s účinnosťou od 01.04.2008 (čl. VIII bod 2 Dodatku č. 2). Vychádzajúc z účelu a predmetu Zmluvy o zriadení spoločného obecného úradu (ďalej len „zmluva"), čl. II, čl. III v znení Dodatku č. 2 bola predmetom zmluvy príprava podkladov na rozhodovaciu činnosť, vrátane drobných stavieb vyžadujúcich ohlásenie, ktoré boli konkrétne vymedzené v Dodatku č. 2.
Krajský súd má za to, že v čase vydania prvostupňového rozhodnutia bola platná a účinná Zmluva o zriadení spoločného obecného úradu z 28.02.2003, ktorej platnosť na dobu neurčitú bola dohodnutá v Dodatku č. 2 (čl. VIII bod 2), od 01.04.2008.
Podľa názoru krajského súdu, Obec Hôrky zo zákona má kompetenciu stavebného úradu. Koná prostredníctvom starostu a v posudzovanej veci rozhodovala, i keď podklady a prípravu pre vydanie tohto rozhodnutia jej zabezpečovali, na základe uvedenej Zmluvy o spoločnom obecnom úrade, zamestnanci Mestského úradu Žilina, zamestnankyňa MsÚ Žilina Ing. F., pričom táto činnosť predchádzala samotnému vydaniu rozhodnutia prvostupňového orgánu.
Zákonodarca kritériá určenia príslušného orgánu, postupom podľa § 119 ods. 3 zákona č. 50/1976 Zb. bližšie neupravil, preto nemožno bez ďalšieho konštatovať, že pokiaľ zamestnankyňa mestského úradu zabezpečovala realizáciu postupu, teda prípravu podkladov pre vydanie prvostupňového rozhodnutia a prípravu v súlade so Zmluvou o spoločnom obecnom úrade, že by tento postup, bez konkrétnych
zistení, bol nezákonný. Takémuto záveru, zodpovedá aj obsah Zmluvy o spoločnom obecnom úrade, ktorej predmetom bola „príprava podkladov na rozhodovaciu činnosť a nie rozhodovacia činnosť ako taká, čo predstavuje najmä administratívnu činnosť smerujúcu k zabezpečovaniu podkladov na vydanie rozhodnutí, príprava materiálov, oznamy o začatí konania, administratívne práce v súvislosti s predvolávaním účastníkov, vyhotovovanie zápisníc z pojednávaní, účasť na pojednávaniach a zaznamenávanie obsahu pojednávaní pri ústnych pojednávaniach a pod. I keď uvedený postup predchádzal aj vydaniu napadnutého prvostupňového rozhodnutia, súd z úradnej činnosti nezistil (a ani žalobca konkrétnu nezákonnosť postupu v tomto smere v žalobe nenamietal), že by pred vydaním rozhodnutia prvostupňového orgánu došlo k postupu, ktorý je v rozpore so zákonom. Krajský súd ďalej poukazuje, že žalobca v správnom konaní nenamietal zaujatosť pracovníčky Ing. F., až v žalobe videl nezákonnosť rozhodnutia v tom, že podklady a prípravu pre rozhodnutie (postup), ktorý predchádzal vydaniu prvostupňového rozhodnutia, zabezpečoval zamestnanec Mestského úradu v Žiline. Nakoľko konkrétna námietka zaujatosti voči Ing. F. podaná žalobcom nebola, nebolo potrebné postupovať podľa § 9 zákona č. 71/1967 Zb., preto krajský súd vyhodnotil, že žalobca spochybňuje postup prvostupňového orgánu, ktorý si prípravu pred vydaním rozhodnutia zabezpečoval prostredníctvom Mestského úradu Žilina a jeho zamestnancov.
Súd konštatuje, že krajský stavebný úrad naplnil len dikciu § 119 ods. 3 zákona č. 50/1976 Zb., keď vo veci určil iný stavebný úrad, než Mestský úrad Žilina. Zákonodarca v zákona č. 50/1976 Zb., ani v iných normách neupravuje konkrétne kritériá určenia príslušného stavebného úradu. Pokiaľ krajský stavebný úrad aplikoval ust. § 119 ods. 3 zákona č. 50/1976 Zb., v tomto postupe , súd nezistil nezákonnosť a nezistil ju ani v postupe, ktorý predchádzal vydaniu prvostupňového rozhodnutia, ktorým Obec Hôrky na základe platnej Zmluvy o spoločnom obecnom úrade realizovala, prostredníctvom zamestnancov Mestského úradu v Žiline, prípravnú činnosť pred vydaním prvostupňového rozhodnutia. Z obsahu predloženej Zmluvy o spoločnom obecnom úrade je preukázané, že činnosť zamestnancov Mestského úradu v Žiline, mala iba administratívny charakter a bola zameraná výlučne na prípravu podkladov pred vydaním rozhodnutia a netýkala sa konkrétnej rozhodovacej činnosti Obce Hôrky. V konaní nebolo preukázané, že by priamo rozhodovaciu činnosť realizovali zamestnanci Mestského úradu Žilina.
Súd poukazuje, že prvostupňové rozhodnutie v konaní vydala Obec Hôrky, zastúpená starostom obce, teda orgán, ktorý je kompetentný konať ako stavebný úrad a bol v súlade s § 119 ods. 3 zákona č. 50/1976 Zb. určený Krajským stavebným úradom v Žiline konať ako stavebný úrad v posudzovanej veci a tým plne zodpovedá za zákonnosť svojho rozhodnutia a za zákonnosť postupu, ktorý jeho vydaniu predchádzal.
Tento žalobný bod súd vyhodnotil ako nedôvodný.
K žalobnému bodu 4/
Krajský súd uvádza, že žalobca pri aplikácii § 250 ods. 2 O.s.p. sa môže podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. domáhať prieskumu zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu, v prípade, že preukáže, že rozhodnutím a postupom správneho orgánu bol ukrátený na svojich právach. V posudzovanej veci žalobca mal status účastníka správneho konania, žalovaný a prvostupňový správny orgán so žalobcom ako účastníkom správneho konania konal, doručoval mu rozhodnutia a umožnil mu realizáciu práv účastníka konania (opak ani z obsahu žaloby a tvrdení žalobcu nevyplýva).
Pokiaľ žalobca tvrdí, že účastníkom konania mali byť aj iné osoby - vlastníci susediacich stavieb, pozemkov, resp. iné osoby, s ktorými správne orgány nekonali, keď tvrdí, že umiestňovaná stavba nebola posudzovaná ako stavba s veľkým počtom účastníkov konania a porušil zákon, keď nezačal územné konanie oznámením začatia územného konania verejnou vyhláškou, tieto skutočnosti, pokiaľ by boli preukázané ako dôvodné, nespôsobujú vo vzťahu k postaveniu žalobcu, nezákonnosť napadnutého rozhodnutia.
Žalobca v správnom konaní, aj prieskume podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. sa môže domáhať iba preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu, na základe porušenia iba tých práv, ktoré sa viažu k jeho osobe. Táto námietka by bola dôvodná iba v tom prípade, keby so žalobcom správne orgány nekonali a ako s účastníkom správneho konania konať mali a týmto nezákonným postupom zasiahli do jeho práv, resp. ukrátili ho na jeho právach. V týchto intenciách však žalobca žalobné body neformuloval, ani nepreukázal konkrétny zásah do jeho práv a právom chránených záujmov vo vzťahu k vydanému rozhodnutiu a postupu správneho orgánu, ktorý začatie územného konania neoznámil verejnou vyhláškou.
Každý je strážcom svojich práv a pokiaľ má za to, že rozhodnutím a postupom správneho orgánu bol ukrátený na svojich práva a právom chránených záujmoch, je oprávnený sa v súlade so zákonom svojich práv domáhať. Nemožno akceptovať názor, že by žalobca sa mohol v prieskume podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p., v konaní 20S/80/2012, domáhať porušenia práv a právom chránených záujmov iných osôb, teda napr. opomenutých účastníkov správneho konania alebo iných účastníkov správneho konania.
Krajský súd konštatuje, že žiadny subjekt nie je aktívne legitimovaný na podanie správnej žaloby v prospech inej osoby (časť právnej vety z rozsudku NS SR 5Sž 239/96 zverejneného zo Súdnej praxe ZPS 8/1998) a žalobca nemá aktívnu legitimáciu, aby sa v žalobných bodoch domáhal prieskumu a zrušenia rozhodnutia žalovaného na skutkových a právnych dôvodoch, ktoré sa viažu k inej osobe účastníka správneho konania alebo k osobe opomenutého účastníka správneho konania. Naviac žalobca nepreukázal, že začatie územného konania o umiestnení posudzovanej stavby, pokiaľ nebolo oznámené verejnou vyhláškou, zasiahlo do práv a právom chránených záujmov žalobcu ako účastníka konania. Súd vyhodnotil tento žalobný bod ako nedôvodný.
S poukazom na vyššie uvedené, súd rozhodnutie žalovaného zrušil pri aplikácii § 250j ods. 2 písm. d) a ods. 3 O.s.p. a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie s tým, že žalovaný je povinný, vo väzbe na odvolacie dôvody žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu, v ďalšom konaní svoje rozhodnutie riadne zdôvodniť a v prípade prieskumu rozhodnutia podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. je povinný poskytnúť kompletný, žurnalizovaný, originálny správny spis, predovšetkým obsahujúci kompletnú územnoplánovaciu dokumentáciu, ktorá bola podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia. V rozhodnutí naviac odstráni chyby spočívajúce v označení parciel, na ktorých je stavba umiestňovaná, a to uvedením registra, v ktorom je parcela evidovaná na katastrálnej mape (C,E), ako i uvedie celý názov katastrálneho územia, v ktorom sú parcely vedené a vysporiada sa s námietkou formulovanou v bode 2/ žaloby.
Žalobca mal v konaní úspech, pri aplikácii § 250k ods. 1 druhá veta O.s.p. súd priznal žalobcovi plnú náhradu trov konania z dôvodu, že k zrušeniu rozhodnutia došlo aj z dôvodu podľa § 250j ods. 3 O.s.p.. Žalobca si v konaní uplatnil trovy prostredníctvom právnej zástupkyne v písomnom podaní zo dňa 19.11.2013, celkom vo výške 401,13 Eur, a to za 2 úkony právnej služby (právna porada a prevzatie zastúpenia dňa 06.06.2013, účasť na pojednávaní dňa 19.11.2013 po 130,16 Eur za úkon), 2 x režijný paušál po 7,81 Eur, súčasne si uplatnil náhradu súdneho poplatku vo výške 70,- Eur.
Krajský súd preskúmal obsah spisového materiálu a zistil, že žalobcovi vznikli trovy konania v sume zaplateného súdneho poplatku 66,- Eur a trov právneho zastúpenia vo výške 331,13 Eur. Tieto pozostávajú z odmeny za úkony:
- prevzatie veci vo výške 130,16 Eur + režijný paušál 7,81 Eur,
- účasť na pojednávaní na Krajskom súde v Žiline dňa 19.11.2013 vo výške 130,16 Eur + režijný paušál 7,81 Eur,
a to v zmysle § 11 ods. 4, § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb,
- 20 % DPH zo sumy 275,94 Eur (2 x 130,16 + 2 x 7,81) vo výške 55,19 Eur. V podaní zo dňa 19.11.2013 si právna zástupkyňa žalobcu uplatnila 20 % DPH, potvrdenie o registrácii DPH súdu predložila. Z verejného portálu www.drsr.sk <http://www.drsr.sk> mal súd preukázané, že Mgr. Soňa Grošaftová je ako daňový subjekt registrovaná pre DPH pod č. IČ DPH 1043097869, preto jej súd priznal aj uplatnenú 20 % DPH.
Celkom krajský súd zaviazal žalovaného povinnosťou nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 397,13 Eur.
Tieto je žalovaný povinný zaplatiť na účet právnej zástupkyne žalobcu Mgr. Soni Grošaftovej, advokátky, so sídlom F. X, XXX XX I., podľa § 149 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p., do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne trojmo prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave.