Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3Cb-19-2013.pdf
PDF · 93.61 KB
Case nature
Area
Subarea
3Cb/19/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Stará Ľubovňa samosudkyňou JUDr. Oľgou Bitalovou v právnej veci žalobcu HASIT Slovakia, s.r.o., Lozorno 932, 900 55 Lozorno, IČO: 35 755 288, právn. zast. Advokátskou kanceláriou Nagyová Tenkáč, s.r.o., Ružinovská 42, 821 01 Bratislava, IČO: 36 862 169, JUDr. Viktória Nagyová Tenkáč, advokátka, proti žalovanému CONTRACTOR - EU s.r.o., Letná 1075/12, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 44 432 739, právn. zast. Advokátska kancelária, JUDr. Martou Konkoľovou, Jarmočná 79, 064 01 Stará Ľubovňa, v konaní o zaplatenie 1.551,04 eur s prísl. takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu 1.551,04 eur, úrok z omeškania 9,25 % ročne zo sumy 1.444,55 eur od 5.12.2011 do 9.3.2012, úrok z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 79,55 eur od 10.03.2012 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9,00 % zo sumy 1.062,91 eur od 20.12.2011 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 228,62 eur od 6.12.2011 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 179,96 eur od 28.3.2012 do zaplatenia, to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu istinu s príslušenstvom.
Svoj návrh odôvodnil tým, že žalobca na základe objednávok žalovaného mu dodával v priebehu roku 2011 a 2012 tovary. Na základe týchto dodávok boli vystavené žalovanému faktúry, ale z nich žalovaný uhradil iba prvú čiastočne a ostatné zaplatené neboli.
Žalobca sa snažil domôcť svojho práva voči žalovanému mimosúdne, ale bezúspešne, a preto bol nútený podať žalobu. Súd platobným rozkazom č.k. 3Rob 3/2013-40 zo dňa 21.1.2013 návrhu žalobcu v celom rozsahu vyhovel.
Žalovaný v zákonnej lehote podal odpor, ktorý odôvodnil tým, že medzi stranami nevznikol žiaden záväzok (kúpna zmluva) a žalobca nedodal žalovanému žiaden tovar. Žalovaný od žalobcu žiaden tovar neprevzal, a preto nemá ani povinnosť zaplatiť zaň kúpnu cenu. Žalovaný nikdy nepristúpil k uzavretiu kúpnej zmluvy. Z toho dôvodu navrhol, aby súd žalobu zamietol.
Žalobca na odpor žalovaného reagoval písomným podaním zo dňa 27.9.2013, v ktorom poukázal na skutočnosť, že dňa 31.5.2011 bola medzi účastníkmi uzavretá písomná kúpna zmluva č. 62493/2011 a ňou sa žalobca ako predávajúci zaviazal dodávať žalovanému ako kupujúcemu po dobu platnosti
tejto zmluvy produkty podľa aktuálneho cenníka žalobcu. Tovar mal špecifikovať v objednávke a zaplatiť žalobcovi ako predávajúcemu cenu podľa čl. IV kúpnej zmluvy. Teda, písomne uzavretá zmluva jednoznačne potvrdzuje existenciu záväzkového vzťahu medzi účastníkmi a túto zmluvu bolo možné ukončiť len písomnou výpoveďou tak, ako si to zmluvné strany dohodli v čl. VI ods. 6 zmluvy. Ďalej zotrval na tom, že ku žalobe boli doložené všetky písomné objednávky žalovaného, na základe ktorých došlo ku plneniu a dodávke ním objednaného tovaru. Z toho dôvodu je povinnosťou žalovaného zaplatiť kúpnu cenu, pretože tovar bol dodaný žalovanému riadne na základe jeho objednávok a na základe platnej a účinnej kúpnej zmluvy. Akékoľvek tvrdenia žalovaného o neexistencii objednávok, kúpnej zmluvy, či nedodaní tovaru nezodpovedajú skutočnosti. Ďalej poukázal na ustanovenie § 407 ods. 3 ObZ podľa ktorého ak dlžník čiastočne plní svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania dlhu ak možno usudzovať na to, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok nároku. Žalobca čiastočne uhradil prvú zo žalovaných faktúr, a to faktúru 1004052167 na sumu 1.444,55 eur prevodom na účet žalobcu dňa 9.3.2012 v čiastke 1.365,- eur. Teda, toto čiastočné plnenie možno považovať aj za uznanie zvyšku nároku žalobcu.
Súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie kúpnou zmluvou, zmluvou o úhrade pohľadávok INKASOM, výsluchom žalovaného, právnych zástupcov účastníkov, listinnými dôkazmi sporných strán, ako aj obsahom celého spisu a zistil tento skutkový stav.
Účastníci konania uzatvorili dňa 31.5.2011 kúpnu zmluvu č. 62493/2011, ktorou sa žalobca ako predávajúci zaviazal vo vzťahu ku žalovanému ako kupujúcemu v zmysle čl. II bod 1. dodávať kupujúcemu po dobu platnosti a účinnosti tejto zmluvy produkty podľa aktuálneho cenníka spoločnosti HASIT Slovakia, s.r.o. v kvalite určenej predávajúcim a za podmienok stanovených v tejto zmluve. Podľa čl. II bod 2. kúpnej zmluvy kupujúci sa zaviazal odobrať objednaný tovar podľa špecifikácie v objednávke kupujúceho a za riadne dodaný tovar zaplatiť predávajúcemu cenu podľa čl. 4 tejto zmluvy.
V čl. IV. ods. 1 si sporné strany dohodli, že kupujúci bude uhrádzať predávajúcemu kúpnu cenu tovar podľa aktuálneho cenníka predávajúceho a predávajúci poskytne kupujúcemu rabaty z cien uvedené v aktuálnom cenníku a ročné bonusy za splnenia podmienok stanovených v tabuľke rabatov a bonusov.
S touto kúpnou zmluvou účastníci súčasne toho istého dňa uzatvorili zmluvu o úhrade pohľadávok INKASOM tak, ako si to zmluvné strany vymienili v čl. IV bod 5. kúpnej zmluvy. Touto zmluvou sa príkazca, teda žalovaný zaviazal, že zabezpečí stav peňažných prostriedkov na svojom bankovom účte v takom rozsahu, že inkaso pohľadávok predávajúceho bude prebiehať plynulo a bez obmedzenia. Za tým účelom udelil súhlas s INKASOM v prospech jedného z bankových účtov predávajúceho uvedených v tejto zmluve.
Na základe týchto zmluvných podmienok si žalovaný objednal u žalobcu dňa 29.11.2011 jednotlivé druhy tovaru tam uvedené. Objednaný tovar mu bol dodaný, čoho dôkazom je dodací list 81715011 a za túto dodávku žalobca vystavil žalovanému faktúru 104052168 na sumu 1.444,55 eur. Z tejto kúpnej ceny žalovaný zaplatil žalobcovi dňa 9.3.2012 čiastku 1.365,- eur. Následne žalovaný objednal dňa 1.12.2011 u žalovaného ďalšie druhy tovaru špecifikované v predmetnej objednávke a v nej objednávateľ konkretizuje, kde má byť tovar vyskladnený a telefonický kontakt na šoféra, ktorý má pri vykládke navigovať dodávateľa. Za túto dodávku vystavil potom žalobca žalovanému faktúru č. 1004052202 na sumu 1.042,91 eur. Napokon na základe poslednej objednávky zo dňa 5.12.2011 dodal opäť žalobca žalovanému tovar, ktorý si touto objednávkou objednal a v nej uvádza aj kde objednaný materiál má byť zložený. Za túto dodávku vyúčtoval žalobca žalovanému faktúrou č. 1004052206 sumu 226,62 eur. Posledným nárokom žalobcu je nárok z faktúry 104052809 vo výške 179,96 eur vrátane DPH, ktorá bola vystavená 22.3.2012 ako dofakturácia poskytnutého rabatu v zmysle písomne uzavretej zmluvy medzi účastníkmi.
Právna zástupkyňa žalobcu v konaní pred súdom uviedla, že všetky faktúry a dodacie listy boli žalovanému riadne doručené, prevzal ich a bol s tým uzrozumený, že dodanie tovaru nastalo podľa objednávok. Predložila súdu písomne uzavretú kúpnu zmluvu i zmluvu o INKASE uzavreté v ten istý deň. Pokiaľ ide o výhrady žalovanej strany poukázala na to, že spôsob objednávania tovaru si zmluvné strany vymienili a ten ktorý využil žalovaný je v súlade s písomne uzavretou zmluvou použijúc subsidiárne ustanovenia OZ. Pokiaľ ide o sporné objednávky z 1.12.2011 na čl. 15 uviedla, že v objednávke je jednoznačne uvedený telefonický kontakt na pracovníka, ktorému tovar mal byť odovzdaný. Teda, spôsob dodania tovaru bol v tomto prípade dohodnutý vopred. Obdobne je tomu v prípade objednávky
zo dňa 5.12.2011, preto nemožno súhlasiť s výhradou žalovaného, že nemá vedomosť o dodávkach tovaru, pretože tieto podmienky boli stanovené ním v jeho písomných objednávkach. Taktiež predložila súdu zmluvu o úhrade pohľadávok INKASOM podpísaným žalovanou stranou v deň uzavretia kúpnej zmluvy. Ňou si zmluvné strany dohodli spôsob úhrady pohľadávok. Ak žalovaný tvrdí, že nemá vedomosť o týchto zmluvách, súd iba zavádza a klade. Ďalej poukázala na to, že napriek spôsobu dohodnutému v písomne uzavretej zmluve žalovaný aj prvú faktúru, ktorú uhradil iba sčasti zaplatil oneskorene, a to až po uplynutí lehoty splatnosti dňa 9.3.2012, napriek tomu, že bola vystavená 29.11.2011. Teda, všetky objednávky, kúpne zmluvy, dodacie listy sú platné. Je nepochybné, že žalovanému tovar bol dodaný a jeho povinnosťou je zaplatiť žalobcovi kúpnu cenu.
Žalovaný v konaní pred súdom uviedol, že on síce uzatvoril so žalobcom zmluvu, objednal tovar, ale ten nebol dodaný jemu, ale inému odberateľovi, pričom nevie o koho ide, pretože to dojednával díler firmy žalobcu, konkrétne p. K. a tovar mal ísť len „cez neho“ a dodaný mal byť v skutočnosti jemu a následne ho mal on predať, ale k takej transakcii nedošlo. Pokiaľ ide o oneskorenú úhradu faktúr, tú zaplatil neskôr, ale príčinou bolo to, že v nej boli započítané aj palety, ktoré vrátil. Žiadal žalobcu o opravu faktúry, čakal, ale keďže ku oprave nedošlo, tak uhradil len tú čiastku, ktorú uznal, fakturáciu za dodávku tovaru a obaly žalobcovi neuhradil.
Právny zástupca žalovaného uviedol, že kúpnu zmluvu uzavretú medzi účastníkmi je treba považovať za rámcovú kúpnu zmluvu, v ktorej boli dohodnuté podmienky, na základe ktorých sa následne bude riadiť pri objednávaní konkrétnych obchodov. Medzi účastníkmi prebehli tri samostatné obchody, ktoré sú predmetom tohto sporu. Ku prvej transakcii došlo na základe objednávky z 29.11.2011. Ňou si žalovaný objednal tovar, bol mu dodaný a zaplatil zaň kúpnu cenu 1.365,- eur. Rozdiel medzi vyúčtovanou sumou 1.444,55 eur spočíva v dodaní tovaru, ktorý bol dodaný na vratných paletách. Tie žalovaný vrátil a ponížil fakturáciu o cenu paliet, ktorá činí 79,68 eur. Ďalšia dodávka mala byť realizovaná na základe objednávky z 1.12.2011 a k nej bolo uvedené, aby sa dopravca žalobcu kontaktoval so žalovaným, ale toto pri dodávke nebolo dodržané. Následne bol tovar dodaný do Popradu, kde ho prevzal W. T. z firmy PETROSTAV, čoho dôkazom je dodací list 81717106. Tretí obchodný prípad sa zrealizoval na základe objednávky z 5.12.2011 a v nej bolo uvedené, že materiál ide na stavbu Spojená škola Poprad, kde bol aj dovezený a prevzatie tovaru potvrdil V. K., ktorý je dílerom žalobcu. Žalovaný sa telefonicky pýtal dílera na nezrovnalosti a ten mu dal ústny prísľub, že žalovaný vykoná objednávku v prospech p. K., avšak tovar musí byť najskôr dodaný jemu, teda žalovanému, resp. vopred zložená kúpna cena. Je nesporné, že tovar z 2. a 3. obchodného prípadu bol zložený v Poprade na Spojenej škole, pričom je zrejmé, že žalobca na tejto stavbe nevykonával žiadne aktivity, ani nebol dodávateľom prác. Pokiaľ ide o posledný nárok žalobcu týkajúci sa nároku z inkasného rabatu, na základe faktúry 104052801 vo výške 172,96 eur, poukázal na to, že ku žiadnej zmluve o inkasnom rabate a úhrade pohľadávok nedošlo, a teda ani tento nárok žalobcu nie je dôvodný.
Súd po zhodnotení vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh žalobcu je dôvodný.
Predmetom sporu je nárok žalobcu na zaplatenie kúpnej ceny za dodaný tovar.
V zmysle § 409 ods. 1 ObZ, kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.
Na základe predložených listinných dôkazov žalujúcou stranou je nesporné, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá písomná kúpna zmluva a v nej si zmluvné strany vymienili podmienky, za ktorých bude žalobca dodávať žalovanému tovar. Z predložených objednávok žalovaného, ktoré boli žalobcovi doručené elektronickou formou je zrejmé, že žalovaný si objednal u žalobcu objednávkou z 29.11.2011 tovar, ktorý konkretizoval v tejto objednávke a následne 1.12.2011 a 5.12.2011 taktiež dodávky tovarov, ktoré sú druhovo určené v týchto objednávkach. Žalovaný sa bráni, že takýto spôsob objednávania tovaru nebol zmluvne dohodnutý. Súd sa stotožňuje s právnym názorom žalujúcej strany, že komunikácia v elektronickej podobe je v súčasnosti bežnou komunikáciou a aj keby si to účastníci v zmluve nevymienili, takýmto spôsobom sa bežne dojednávajú obchody a tieto sa aj realizujú.
Pokiaľ ide o výhrady žalovanej strany, že tovar na základe objednávky z 1. a 5.12.2011 nebol dodaný žalovanému, nemožno s nimi súhlasiť, pretože je jednoznačné, že tieto objednávky smerovali zo strany
žalovaného voči žalobcovi a žalovaný si objednáva konkrétny tovar. Nie je dôležité, kde bolo určené žalovaným miesto dodania, resp. komu sa tento tovar mal dodať, ale objednávku zrealizoval on vo vlastnom mene, čo je z týchto objednávok nesporné. Ak tento tovar mal určený pre ďalšieho odberateľa, toto nemôže byť na vrub zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným. Ak v skutočnosti žalovaný dodával tento tovar ďalšiemu dodávateľovi, nič mu nebráni, aby sa svojho nároku domáhal voči tomu, kto v skutočnosti tovar prevzal. Avšak treba dať za pravdu žalujúcej strane, že tento tovar si objednal žalovaný u žalobcu v zmysle písomne dohodnutej zmluvy, objednávok a jeho povinnosťou je teda zaplatiť kúpnu cenu za objednaný tovar.
Žalovaný menil svoju obranu v priebehu konania, kde najskôr v odpore proti platobnému rozkazu tvrdil, že neexistuje žiaden zmluvný vzťah medzi účastníkmi, kúpna zmluva, ani nič podobne. Následne, že nebola uzavretá písomná zmluva o úhrade pohľadávok INKASOM, ale po predložení písomných zmlúv, tak kúpnej, ako aj inkasnej zmenil svoju obranu v tom smere, že tovar v skutočnosti nebol dodaný žalovanému a nie je jeho povinnosťou zaplatiť za tento tovar.
Súd však musí dať za pravdu žalujúcej strane, že účastníci dohodli dodávky tovaru písomnou kúpnou zmluvou na základe objednávok i spôsob platenia dodávok inkasným príkazom. Žalobca preukázal, že žalovaný si u neho objednal tovar, na základe troch písomných objednávok. Pokiaľ ide o prvú je síce pravda, že žalobca uhradil časť kúpnej ceny a neuhradil podľa jeho tvrdenia cenu vratných obalov, avšak v priebehu konania nepredložil súdu žiaden dôkaz, aby tomu tak bolo, a teda ani súd jeho obranu nezobral do úvahy, keďže svoje tvrdenie nijakým spôsobom nepreukázal. Pokiaľ ide o dodávky tovaru, na základe objednávky z 1. a 5.12. súd má za to, že ak si žalovaný jednotlivé druhy tovar objednal, je jeho povinnosťou za dodávky zaplatiť. Pokiaľ ide o posledný nárok žalovaného z titulu poskytnutých úhrad, na základe inkasnej zmluvy, je taktiež povinnosťou žalovaného tento nárok žalobcovi uhradiť, keďže si to účastníci dojednali písomne.
Vzhľadom na vyššie uvedené súd dospel k názoru, že nárok žalobcu je v celom rozsahu je zákonný a dôvodný, preto mu vyhovel.
O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej v zmysle § 151 ods. 3 O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na tunajšom súde do 15 dní odo dňa jeho doručenia.
Podľa ust. § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ust. § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.