Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_47P-63-2023.pdf
PDF · 92.57 KB
Case nature
Area
Subarea
47P/63/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Pezinok v konaní pred sudkyňou Mgr. Zuzanou Matúšovou, v právnej veci návrhu manželky E. H., narodenej XX.XX.XXXX, trvale bytom X. XX, K. O., právne zastúpenej A.. R. K., advokátom, so sídlom Q. X, L. O., na rozvod manželstva s manželom S. H., narodeným XX.XX.XXXX, trvale bytom X. XX, K. O., právne zastúpeným A.. C. K., advokátkou, so sídlom Q. X, L. O. a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletej H. H., narodenej XX.XX.XXXX, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, Moyzesova 2, Pezinok, takto
rozhodol:
I. Súd manželstvo S. H., narodeného XX.XX.XXXX a E. H., rod. R., narodenej XX.XX.XXXX uzavreté dňa XX.XX.XXXX v S., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Pezinok, vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XX r o z v á d z a.
II. Súd schvaľuje rodičovskú dohodu, v rámci ktorej sa maloletá H. H., narodená XX.XX.XXXX na čas po rozvode manželstva rodičov zveruje do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov.
Matka bude vykonávať osobnú starostlivosť o maloletú každý nepárny kalendárny týždeň od nedele od 17:00 hod nepretržite do nasledujúcej nedele párneho kalendárneho týždňa do 17:00 hod, s výnimkou sviatkov a školských prázdnin vyhlásených MŠ SR.
Otec bude vykonávať osobnú starostlivosť o maloletú každý párny kalendárny týždeň od nedele od 17:00 hod nepretržite do nasledujúcej nedele nepárneho kalendárneho týždňa do 17:00 hod s výnimkou sviatkov a školských prázdnin vyhlásených MŠ SR.
Počas sviatkov a školských prázdnin bude osobná starostlivosť o maloletú prebiehať na základe vzájomnej dohody rodičov.
Miestom prevzatia a odovzdania maloletej je bydlisko odovzdávajúceho rodiča.
Zastupovať maloletú a spravovať jej majetok sú oprávnení obaja rodičia.
Počas trvania striedavej osobnej starostlivosti sa výživné neurčuje.
III. Účastníci nemajú nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Manželka sa návrhom podaným na tunajšom súde dňa 14.03.2023 domáhala rozvodu manželstva a žiadala upraviť výkon rodičovských práv a povinností k maloletej H. na čas po rozvode manželstva.
Návrh na rozvod manželstva odôvodnila tým, že manželstvo s manželom uzavreli dňa XX.XX.XXXX a z ich manželstva sa narodila dcéra H.. Manželka ich manželstvo hodnotila počas prvých 13 rokov ako normálne a až okolo roku 2019 začali postupne city medzi manželmi chladnúť a manželia sa navzájom citovo odcudzili. Ako dôvod manželka označila pracovnú vyťaženosť manžela, rozdielny pohľad na život a trávenie voľného času. Už v tomto čase chcela manželka podať návrh na rozvod ich manželstva, avšak vzhľadom na nepriaznivý zdravotný stav jej rodičov, na ktorých by to negatívne vplývalo tak po psychickej ako aj po fyzickej stránke, manželka ostávala žiť s manželom v už len formálnom zväzku. Nakoľko obaja rodičia manželky už zomreli, manželka už nemá dôvod zotrvávať v manželstve, ktoré si podľa nej neplní svoj účel v zmysle zákona o rodine. Manželia sa spolu už nevedia porozprávať, na strane ani jedného z nich už neexistuje záujem o toho druhého a každý z nich si už žije vlastný život. Manželia už hospodária samostatne. Bývajú síce v spoločnej domácnosti, avšak každý žije vo svojej izbe. Ohľadom výkonu ich rodičovských práv a povinností k maloletej H. na čas po rozvode navrhli manželia, aby súd schválil rodičovskú dohodu, ktorú manželka podpísanú oboma manželmi, predložila súdu spolu s návrhom na rozvod ich manželstva.
2. Manžel doručil tunajšiemu súdu dňa 20.03.2023 vyjadrenie k návrhu na rozvod manželstva, v ktorom uviedol, že s návrhom na rozvod manželstva súhlasí a súhlasí aj so skutočnosťami, ktoré uviedla manželka v návrhu. Manžel potvrdil, že ich manželstvo nefunguje už dlhodobo a k rozvodu ich manželstva neprišlo už skôr len z ohľadu na už zosnulých rodičov manželky. Manžel uviedol, že medzi ním a manželkou prišlo k trvalému rozvratu ich manželstva a citovému odcudzeniu a mal za to, že od manželov už nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Manžel rovnako žiadal, aby súd schválil nimi uzavretú rodičovskú dohodu, ktorú uzavreli ohľadom úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej H.. Manžel požiadal súd, aby vzhľadom na jeho pracovnú vyťaženosť rozhodol vo veci v jeho neprítomnosti.
3. Súd vo veci nariadil na deň 07.06.2023 pojednávanie, ktoré súd uskutočnil v neprítomnosti manžela, nakoľko tento požiadal o konanie v jeho neprítomnosti. Na pojednávaní predstúpila manželka, ktorá na podanom návrhu na rozvod manželstva trvala a vo veci úpravy rodičovských práv a povinností k maloletej na čas po rozvode žiadala schváliť rodičovskú dohodu, ktorú s manželom uzatvorili.
4. Procesný opatrovník pre prípad rozvodu navrhol rodičovskú dohodu schváliť, nakoľko je v záujme maloletej H..
5. Na zistenie skutkového stavu veci súd vykonal dokazovanie výsluchom manželky a oboznámením sa so sobášnym listom manželov, rodným listom maloletej H., dohodou rodičov zo dňa 13.03.2023, potvrdením o príjme manžela, potvrdením o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti manželky za rok 2022, výplatnými páskami manželky, vyčíslením mesačných nákladov na domácnosť a maloletú, správou kolízneho opatrovníka zo dňa 06.06.2023, ako aj ďalším na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom, pričom zistil nasledovný skutkový stav.
6. Účastníci konania uzavreli dňa XX.XX.XXXX manželstvo, v priebehu ktorého sa im dňa XX.XX.XXXX narodila dcéra H.. Manželia hodnotili svoje manželstvo spočiatku ako normálne a až postupom času prišlo medzi nimi k citovému ochladnutiu a odcudzeniu. Vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené a rozvrátené a manželstvo už neplní svoj spoločenský účel a obaja manželia odmietajú obnoviť svoje manželské spolužitie.
7. Podľa čl. l zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“ alebo „ZoR“) manželstvo je zväzkom muža a ženy. Spoločnosť tento jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobro. Manžel a manželka sú si rovní v právach a povinnostiach. Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí.
8. Podľa § 18 ZoR manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
9. Podľa § 22 ZoR k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
10. Podľa § 23 ods. 1 ZoR súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
11. Podľa § 23 ods. 3 ZoR súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada pri porušení povinnosti manželov podľa § 18 a 19.
12. Zhodnotením vykonaných dôkazov jednotlivo ako aj v ich vzájomnej súvislosti a s prihliadnutím na všetko, čo za konania vyšlo najavo, vrátane prednesu manželky a písomného vyjadrenia manžela, súd dospel k záveru, že vo veci rozvodu manželstva sú splnené všetky zákonné podmienky, aby mohol rozhodnúť o rozvode manželstva. Vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené a trvalo rozvrátené tak, že toto manželstvo neplní svoj spoločenský účel. Účastníci ako manželia síce bývajú v spoločnej domácnosti, avšak nežijú spolu ako manželia, intímne sa nestýkajú a ani spolu nehospodária. Na základe uvedeného je zrejmé, že manželstvo účastníkov konania neplní svoje funkcie tak, ako to vyžaduje Zákon o rodine a tento stav je dlhodobý. Ako hlavnú príčinu rozvratu manželstva súd ustálil manželské nezhody, vznikajúce v dôsledku rozdielnosti názorov na bežné otázky spolužitia partnerov v manželstve, ktoré viedli postupne k tomu, že vzťah medzi manželmi ochladol a manželia sa citovo odcudzili. Ako vyplynulo z výsluchu manželky, manželia sa viackrát snažili ich manželstvo zachrániť, avšak bezvýsledne. Súd preto dospel k záveru, že od manželov nie je možné požadovať obnovu ich manželského spolužitia. Manželstvo je dobrovoľným zväzkom muža a ženy, nemôže fungovať bez vzájomnej úcty, dôvery, náklonnosti, lásky a tolerancie a pokiaľ účastníci konania odmietajú obnoviť spolužitie, súd nemá prostriedky, aby obnovenie spolužitia účastníkom konania nariadil, môže iba vplývať na ich konanie, čo v tomto prípade bolo bezvýsledné. Súd mal za to, že rozvod takéhoto formálneho manželstva účastníkov konania nie je ani v rozpore so záujmom ich maloletej dcéry a manželstvo účastníkov konania rozviedol.
13. Podľa § 100 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CMP“) s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.
14. Maloletá H. má XX rokov a navštevuje X. ročník strednej zdravotnej školy v C.. Je zdravá. Matka vyčíslila náklady na maloletú vo výške 520 euro.
15. Manželka je zamestnaná v spoločnosti Orange Slovensko, a.s. a jej čistý mesačný príjem predstavuje sumu XXX euro s tým, že jej bolo prisľúbené, že v priebehu 3 mesiacov sa posunie na novú pozíciu, s ktorou je spojený nárast jej mzdy na sumu X.XXX euro brutto a ďalšie benefity, ako je napr. 13. a 14. plat. Manželka si hodlá začať uplatňovať daňový bonus a prídavok na dieťa. Okrem domu, ktorý majú s manželom v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, manželka vlastní osobný automobil zn. Audi A3, rok výroby 2009. Spolu s manželom majú hypotéku vo N., B..K.. v celkovej výške XXX.XXX euro s mesačnou splátkou vo výške XXX euro. Iné dlhy ani exekúcie manželka nemá.
16. Manžel je zamestnaný v spoločnosti D.-U. D., K..Q..X.. a jeho čistý mesačný príjem predstavuje sumu X.XXX,XX euro. Užíva osobný automobil zn. SUZUKI Vitara, rok výroby 2021. Spolu s manželkou vlastní rodinný dom, v ktorom obaja spoločne bývajú a má hypotéku, tak ako uviedla manželka. 17. Podľa čl. 3 ZoR, rodičovstvo je spoločnosťou mimoriadne uznávaným poslaním ženy a muža. Spoločnosť uznáva, že pre všestranný a harmonický vývin dieťaťa je najvhodnejšie stabilné prostredie rodiny tvorenej otcom a matkou dieťaťa. Spoločnosť poskytuje rodičovstvu nielen svoju ochranu, ale aj potrebnú starostlivosť, najmä hmotnou podporou rodičov a pomocou pri výkone rodičovských práv a povinností.
18. Podľa čl. 4 ZoR ,všetci členovia rodiny majú povinnosť vzájomne si pomáhať a podľa svojich schopností a možností zabezpečovať zvyšovanie hmotnej a kultúrnej úrovne rodiny. Rodičia majú právo vychovávať deti v zhode s vlastným náboženským a filozofickým presvedčením a povinnosť zabezpečiť rodine pokojné a bezpečné prostredie. Rodičovské práva a povinnosti patria obom rodičom.
19. Podľa čl. 5 ZoR záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa,
b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
20. Podľa § 28 ods. 1 ZoR súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa; b) zastupovanie maloletého dieťaťa; c) správa majetku maloletého dieťaťa.
21. Podľa § 28 ods. 2 ZoR rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
22. Podľa § 24 ods. 1 ZoR v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. 23. Podľa § 24 ods. 4 ZoR rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. 24. Podľa § 24 ods. 5 ZoR súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. 25. Podľa § 24 ods. 6 ZoR súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde. 26. Podľa § 25 ods. 1 ZoR rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. 27. Podľa § 25 ods. 2 ZoR, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. 28. Podľa § 62 ods. 1 ZoR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
29. Podľa § 62 ods. 2 ZoR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
30. Podľa § 62 ods. 3 ZoR, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
31. Podľa § 62 ods. 4 ZoR, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
32. Podľa § 62 ods. 5 ZoR, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
33. Podľa § 63 ods. 1 ZoR, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.
34. Podľa § 75 ods. 1 ZoR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na primerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
35. Podľa § 76 ods. 1 ZoR, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
36. Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že v danom konkrétnom prípade boli splnené podmienky vyžadované Zákonom o rodine, za ktorých súd môže schváliť rodičovskú dohodu. Súd mal za to, že rodičmi uzavretá rodičovská dohoda rešpektuje záujem maloletej Natálie, bola uzatvorená v súlade s jej potrebami ako aj s príjmami, možnosťami a schopnosťami oboch rodičov. Súd mal za to, že rodičmi uzavretá rodičovská dohoda je v záujme maloletej aj v časti, ktorou sa rodičia dohodli, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti sa výživné neurčuje, nakoľko mal z výsluchu matky maloletej preukázané, že otec maloletej uhrádza aj výdavky, ktoré maloletej vznikajú jednorazovo, pričom matku a maloletú ubezpečoval, že v týchto úhradách bude pokračovať aj po rozvode manželstva s matkou maloletej, čomu matka podľa jej vyjadrenia nemá dôvod neveriť. Na strane matky sa v blízkom časovom horizonte črtá lepšia pracovná pozícia s vyšším príjmom, ktorú okolnosť matka tiež brala do úvahy pri uzatváraní rodičovskej dohody. Matka aj po poučení zo strany súdu na uzavretej rodičovskej dohode v tejto časti trvala, a tak súd rodičovskú dohodou aj v tejto časti schválil.
37. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie. (§ 368 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku a § 122 CMP)
Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§ 44 CMP)
V prípade, že niektorý z účastníkov nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, je možné vo veci starostlivosti o maloleté deti navrhnúť na súd výkon tohto rozhodnutia alebo v časti výživného na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko. (§ 27 ods. 1 ZoR)