Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_3CoE-159-2013.pdf
PDF · 80.69 KB
Case nature
Area
Subarea
3CoE/159/2013
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného Tatra banka, a.s., Hodžovo námestie 3, Bratislava, IČO: 00 686 930, právne zastúpený MCGA legal, s.r.o. Partizánska 2, Bratislava, IČO: 36 715 662, proti povinnému C. C., bytom B. XXXX/XX, D. P., o vymoženie 1 048,07 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k. 1Er 194/2013 - 29 zo dňa 12.08.2013 takto jednohlasne
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
V odôvodnení uviedol, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislave sp. zn. II/2011-8165 zo dňa 05.12.2012.
Následne súd citoval ust. § 44 ods. 2, § 57 ods. 2 písm. f) Exekučného poriadku, § 45 ods. 1, ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákon o rozhodcovskom konaní), § 52, § 53 ods. 1, 2, 3, 4 písm. r), 5, § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka a uviedol, že vzhľadom na povahu účastníkov zmluvného vzťahu posúdil úverovú zmluvu ako spotrebiteľskú. Oprávnený sa domáha vymoženia pohľadávky na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok. Rozhodcovská doložka je súčasťou formulárovej zmluvy, ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Rozhodcovskú doložku si povinný ako spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým Všeobecným obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Vzhľadom na to, že priamo v zmluve je miesto rozhodcovského konania presne určené, a to v Bratislave, takto určené miesto ani zďaleka nespĺňa požiadavky predvídateľnosti a dostupnosti rozhodcovského súdu. Podľa názoru súdu prvého stupňa dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a tiež smernice 93/13/EHS.
Uznesenie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom.
V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu odvolanie oprávnený. Namietal, že cieľom úpravy obsiahnutej v ustanovení § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka je umožniť spotrebiteľovi rozhodnúť sa, kde uplatní svoje práva. Ak by niektoré z ustanovení rozhodcovskej doložky zakladalo výlučne právomoc rozhodovať spor iba v rozhodcovskom konaní, navrhovaná úprava považuje takéto ustanovenie za neprijateľné, čo však nemá za dôsledok zrušenie platnosti celej rozhodcovskej doložky. Spotrebiteľovi, ako aj dodávateľovi ostáva možnosť riešiť spor v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky v rozhodcovskom konaní, ale spotrebiteľ môže svoje práva voči dodávateľovi uplatňovať nie iba v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky, ale ak sa tak rozhodne, v občianskoprávnom konaní a zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom bránila, bude v zmysle uvedeného ustanovenia považovaná za neprijateľnú. Uvedené ustanovenie teda v žiadnom prípade nespôsobuje neplatnosť celej rozhodcovskej doložky. Predmetná rozhodcovská doložka sa preto v zmysle zákona neprieči dobrým mravom, lebo nebráni dlžníkovi, aby si svoje práva voči veriteľovi uplatnil na príslušnom všeobecnom súde a zároveň umožňuje veriteľovi, aby si uplatnil svoje práva voči dlžníkovi na príslušnom rozhodcovskom súde v zmysle rozhodcovskej doložky. Ďalej uviedol, že je bankovým subjektom a v zmysle ustanovenia § 93b ods. 1 zákona č. 483/1991 Zb. o bankách (ďalej len Zákon o bankách) je povinný ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov (§ 5 písm. i)) budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného zákona a to tak, aby klient mal možnosť voľby, či príjme, alebo neprijme predložený návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy. V zmysle uvedeného oprávnený ponúkol neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy a povinný s ňou súhlasil. Rozhodcovský rozsudok je vydaný podľa zákona, neobsahuje neprijateľnú podmienku a nedochádza teda k vymáhaniu plnenia v rozpore s dobrými mravmi. Navrhol zmeniť napadnuté uznesenie a žiadosti o udelenie poverenia vyhovieť.
Zákonný sudca podanému odvolaniu nevyhovel (§ 374 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku).
Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 10 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len O.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p. ) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
Oboznámením sa s obsahom spisu, ako aj odôvodnením napadnutého rozhodnutia, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa postupoval správne, keď pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie poverenia posudzoval návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul, ktorým je rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej asociácie v Bratislave sp. zn. II/2011-8165 zo dňa 05.12.2012 s právoplatnosťou dňa 10.12.2012 a vykonateľnosťou dňa 13.12.2012, ktorým bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť 1 048,07 Eur s príslušenstvom.
Je nepochybné, že právny vzťah medzi účastníkmi konania je vzťahom spotrebiteľským, ktorý vznikol na základe zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru s poistením pre fyzické osoby číslo 00-0000923571 zo dňa 16.5.2008 (č.l. 11-13 spisu). Povinnému bol poskytnutý bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 995, 82 Eur (30 000,- Sk) Eur pri úrokovej sadzbe 15,90 %, výške ročnej percentuálnej miere nákladov 23,61 %, ktorý sa zaviazal splatiť do 6 rokov od splatnosti prvej mesačnej anuitnej splátky v počte 32 mesačne po 660,- Sk (21,91 Eur).
Nemožno sa stotožniť s odvolacou námietkou oprávneného, že v danej veci bola rozhodcovská doložka dojednaná individuálne, a teda platne. Táto bola obsiahnutá vo Všeobecných obchodných podmienkach oprávneného (konkrétne bod 4.9) a v článku VIII. bod 9 zmluvy, podľa ktorého banka a klient sa dohodli, že všetky spory, ktoré vznikli alebo vzniknú pri vykonávaní bankových obchodov a v súvislosti s nimi, budú rozhodované s konečnou platnosťou v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej asociácie v Bratislave jedným rozhodcom, (ďalej len Rozhodcovský súd) a to podľa Štatútu a Rokovacieho poriadku Rozhodcovského súdu. Rozhodnutie Rozhodcovského súdu bude záväzné pre banku aj pre klienta, pričom banka a klient sa zaväzujú v stanovených lehotách splniť všetky povinnosti uložené v rozhodcovskom náleze. V zmysle bodu 4.8.2 Všeobecných obchodných podmienok klient má právo odmietnuť rozhodcovskú doložku do 30 dní odo dňa účinnosti týchto obchodných podmienok alebo do 30 dní odo dňa uzatvorenia zmluvného vzťahu s bankou.
Rozhodcovskú doložku koncipovanú v takom znení ako vyplýva z bodu 4.9 Všeobecných obchodných podmienok oprávnenej, resp. čl. VIII. bod 9 úverovej zmluvy, súd prvého stupňa považoval za neprijateľnú s poukazom na ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, a teda za absolútne neplatnú zmluvnú podmienku obsiahnutú v spotrebiteľskej zmluve. Oprávnený vo svojom odvolaní (bod II) tvrdí, že povinný súhlasil s rozhodcovskou zmluvou, a ak by s ňou nesúhlasil, mal možnosť ju v lehote 30 dní odo dňa podpisu zmluvy vypovedať. Samotné toto tvrdenie oprávneného vyvracia skutočnosť, že rozhodcovská doložka bola dojednaná individuálne. Povinný si rozhodcovskú doložku individuálne nevyjednal, lebo bola súčasťou formulárovej, vopred pripravenej zmluvy bez reálnej možnosti zmeny či úpravy. Taktiež aj z rozhodovacej činnosti súdov je zrejmé, že oprávnený túto rozhodcovskú doložku používal, resp. používa v množstve iných obdobných prípadov neurčitého počtu. Pokiaľ povinný chcel uzavrieť úverovú zmluvu, nemal inú možnosť ako súhlasiť so všeobecnými obchodnými podmienkami, a tak sa podrobiť rozhodcovskému konaniu bez možnosti konania pred všeobecným súdom. Napokon nekalou a zákon obchádzajúcou podmienkou sa javí aj povinnosť dlžníka, pokiaľ chcel zvrátiť konanie pred rozhodcovským súdom, odmietnuť túto rozhodcovskú doložku v lehote do 30 dní odo dňa uzatvorenia zmluvy. De facto ide o spoliehanie sa oprávneného na nečinnosť spotrebiteľa, ktorý takýto úkon neučiní. Súdy takémuto konaniu oprávneného nemôžu poskytnúť ochranu, nakoľko je v rozpore s účelom a cieľom Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorý sleduje čo najúčinnejšiu ochranu práv spotrebiteľov ako slabšej zmluvnej strany.
Takáto zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve alebo vo všeobecných obchodných podmienkach, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora. Ak teda dojednanie ukladajúce spotrebiteľovi povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu vyvolanému dodávateľom je pre jeho neprijateľnosť neplatné, pre vykonanie exekúcie chýba základný predpoklad, a to právoplatný a vykonateľný exekučný titul.
Z tohto dôvodu odvolací súd namietané odvolacie námietky oprávneného nepovažoval za opodstatnené. Ani obdobné rozhodnutia v predmetnej veci, na ktoré poukázal oprávnený v odvolaní nemôžu byť podkladom na navrhovanú zmenu napadnutého rozhodnutia z dôvodu, že súd je viazaný Ústavou Slovenskej republiky, medzinárodnými dohovormi, medzinárodnou zmluvou, Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorým je Slovenská republika viazaná. Iné posúdenie právneho vzťahu medzi účastníkmi nie je záväzné pre rozhodovanie súdu v iných obdobných veciach, pokiaľ posúdenie zmluvných podmienok v konkrétnom prípade bolo správne.
S oprávneným nie je možné súhlasiť, že išlo o naplnenie § 93b ods. 1 Zákona o bankách.
Podľa § 93b ods. 1 Zákona o bankách, banky a pobočky zahraničných bánk sú povinné ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov [§ 5 písm. i)] budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného zákona, a to tak, aby klient mal možnosť voľby, či prijme alebo neprijme predložený návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy. Banka a pobočka zahraničnej banky sú pri predložení návrhu na uzavretie rozhodcovskej zmluvy tiež povinné preukázateľne poučiť klienta o dôsledkoch uzavretia navrhovanej rozhodcovskej zmluvy na riešenie ich vzájomných sporov z obchodov.
Uvedené ustanovenie vyžaduje individuálne vyjednanie rozhodcovského konania zo strany spotrebiteľa, a to po poučení o dôsledkoch jeho rozhodnutia. Dodávateľ tak musí postupovať spôsobom preukázateľným. Zákonom vyžadované preukázateľné poučenie spotrebiteľa a jeho voľba nenapĺňa taký postup dodávateľa, ak sa rozhodcovská doložka uvedie ako súčasť všeobecných obchodných podmienok. Podstatou všeobecných obchodných podmienok je, že sa v rámci kontraktácie nemenia, že sú všeobecné a buď záujemca o službu prijme tieto podmienky alebo zmluva nevznikne. V tom spočíva faktická nerovnosť pri kontraktácii. Je zrejmé, že spotrebiteľ je tak čo do vyjednávacej pozície ako čo do informovanosti v nevýhodnom postavení oproti dodávateľovi (Mostaza Claro bod 25-28, uznesenie POHOTOVOSŤ C-76/10 bod 37 a iné).
Ako je zrejmé, uvedená norma vyžaduje individuálne rozhodnutie spotrebiteľa o tom, že si vymieňuje rozhodcovské konanie, a to preukázateľne. Z obsahu spisu nevyplýva, že by v rámci kontraktácie došlo k naplneniu zákona, a že by s odbornou starostlivosťou príslušný zamestnanec banky najprv poučil povinného a nechal mu priestor na rozhodnutie a voľbu. Oprávnený si v tomto smere dôkazné bremeno nesplnil.
Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie ako správne v súlade s ust. § 219 ods. 1 O. s. p.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.