Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Cb/64/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II., v konaní pred sudcom JUDr. Milanom Hupkom, v právnej veci navrhovateľa: IMOS-Systemair, s.r.o., 900 43 Kalinkovo 146, IČO: 00 683 868, zast.: JUDr. Vladimír Kán, Advokátska kancelária ECKER - KÁN & PARTNERS, s.r.o., Námestie Martina Benku 9, Bratislava 811 07, proti odporcovi: HVAC COMPLETE, s.r.o., Ružinovská 3, Bratislava 821 02, IČO: 46 333 282, o zaplatenie 57.277,71 EUR s prísl., takto

rozhodol:

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 57.277,71 EUR spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania

zo sumy 7.039,64 EUR od 23.12.201 do zaplatenia,

zo sumy 12.167,- EUR od 19.1.2012 do zaplatenia,

zo sumy 2.106,85 EUR od 23.2.2012 do zaplatenia,

zo sumy 8.996,05 EUR od 1.3.2012 do zaplatenia,

zo sumy 5.244,66 EUR od 12.3.2012 do zaplatenia,

zo sumy 8.145,48 EUR od 23.3.2012 do zaplatenia,

zo sumy 1.903,66 EUR od 8.4.2012 do zaplatenia,

zo sumy 5.880,99 EUR od 14.4.2012 do zaplatenia,

zo sumy 3.121,37 EUR od 23.4.2012 do zaplatenia,

zo sumy 1.513,27 EUR od 5.5.2012 do zaplatenia,

zo sumy 1.158,74 EUR od 31.5.2012 do zaplatenia,

trovy konania v sume 3.436,50 EUR ako aj trovy právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu navrhovateľa v sume 2.626,22 EUR a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 30.11.2012 domáhal zaplatenia sumy 57.277,71 EUR s prísl., titulom neuhradenia zostatku kúpnej ceny za dodaný tovar.

Návrh odôvodnil tým, že odporca sa s ním dostal do právneho vzťahu na základe objednávky tovaru, tento tovar mu riadne a včas dodal, na základe čoho vystavil odporcovi nasledovné faktúry: č. 1321202603, č. 1321202931, č. 1321202932, č. 1321202930, č.

1321203210, 1321203283, č. 1321203396, č. 1321203522, č. 1321203521, č. 1321203701, č. 1321203769, č. 1321203770, č. 1321203768, č. 1321203872, č. 1321204005 a č. 1321204308. Odporca listom zo dňa 3.10.2010 uznal vyššie popísaný záväzok čo do dôvodu a výšky a požiadal ho o splátkový kalendár. Napriek skutočnosti, že s odporcom intenzívne komunikoval a opakovane sa mu pokúšal vyjsť v ústrety, k dohode o splátkovom kalendári medzi stranami nedošlo. Vykonal viacero urgencií s cieľom riešiť vzniknutú situáciu mimosúdnou cestou, avšak napriek všetkým týmto snahám odporca dlžnú čiastku vo výške 57.277,71 EUR ku dnešnému dňu neuhradil.

Odporca bol na pojednávanie konané dňa 19.11.2013 riadne predvolaný (zásielka mu bola doručená dňa 7.10.2013), svoju neúčasť nijako neospravedlnili, preto súd vec v zmysle prejednal v jeho neprítomnosti.

Súd vo veci vykonal dokazovanie vypočutím právnej zástupkyne navrhovateľa, oboznámil sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu a po takto vykonanom dokazovaní zistil nasledovný skutkový stav veci.

Odporca listom zo dňa 3.10.2012 označeným ako „Žiadosť o uzatvorenie splátkového kalendára“ oznámil navrhovateľovi, že mu dlží sumu 7.039,64 EUR na základe faktúry č. 1321202603, sumu 6.345,50 EUR na základe faktúry č. 1321202930, sumu 5.275,78 EUR na základe faktúry č. 1321202931, sumu 545,72 EUR na základe faktúry č. 1321202932, sumu 2.106,85 EUR na základe faktúry č. 1321203210, sumu 8.996,05 EUR na základe faktúry č. 1321203283, sumu 5.244,66 EUR na základe faktúry č. 1321203396, sumu 180,78 EUR na základe faktúry č. 1321203521, sumu 7.964,70 EUR na základe faktúry č. 1321203522, sumu 1.903,66 EUR na základe faktúry č. 1321203701, sumu 195,26 EUR na základe faktúry č. 1321203768, sumu 5.019,95 EUR na základe faktúry č. 1321203769, sumu 665,78 EUR na základe faktúry č. 1321203770, sumu 3.121,37 EUR na základe faktúry č. 1321203872, sumu 1.513,27 EUR na základe faktúry č. 1321204005 a sumu 1.158,74 EUR na základe faktúry č. 1321204308, celkom vo výške 57.277,71 EUR. Zároveň v ňom odporca požiadal o uzatvorenie splátkového kalendára tak, že pohľadávku zaplatí v štyroch splátkach do konca roku 2012. Na základe tejto žiadosti navrhovateľ odporcovi zaslal návrh splátkového kalendára s tým, že 1. splátka bude uhradená do 26.10.2012 v sume 13.385,14 EUR (faktúry č. 1321202603 a č. 1321202930), 2. splátka do 16.11.2012 v sume 16.924,40 EUR (faktúry č. 1321202931, č. 1321202932, č. 1321203210 a č. 1321203283), 3. splátka do 7.12.2012 v sume 16.154,84 EUR (faktúry č. 1321203369, č. 1321203521, č. 1321203522, č. 1321203701, č. 1321203770 a č. 1321203768), 4. splátka do 28.12.2012 v sume 10.813,33 EUR (faktúry č. 1321203769, č. 1321203872, č. 1321204005 a č. 1321204308). Odporca listom zo dňa 25.10.2012 požiadal o prehodnotenie splátok: 1. splátka do 30.10.2012 v sume 2.000,- EUR, 2. splátka do 30.11.2012 v sume 13.385,14 EUR, 3. splátka do 30.12.2012 v sume 16.924,40 EUR, 4. splátka do 30.1.2013 v sume 16.154,84 EUR a 5. splátka do 28.2.2013 v sume 8.813,33 EUR. Odporca žalovanú sumu doposiaľ neuhradil.

Odporca v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že od navrhovateľa odoberali na základe viacerých faktúr tovar, ktorý však viackrát spochybňovali, pretože im neboli dodávané objednané výrobky v rozmeroch a kvalite, ktorú požadovali. Z uvedeného dôvodu žiadali o zľavu z kúpnej ceny, ktorú im navrhovateľ neposkytol. Vzhľadom k tomu, že nie je doriešená dodávka tovaru, zľava z kúpnej ceny ako i kvalita tovaru, pokladá návrh za predčasný.

Navrhovateľ vo vyjadrení k odporu uviedol, že odporca v odpore uvádza objektívne nepravdivé tvrdenia o tom, že spochybňoval jednotlivé faktúry, nedostával výrobky v požadovaných rozmeroch a kvalite a žiadal o zľavu z kúpnej ceny. Všetky tvrdenia odporcu sú účelové a odporca ich nijakým spôsobom nepreukázal. Preukázať ich ani nemôže, nakoľko do dnešného dňa neexistuje žiadna písomná, mailová, faxová, ústna ani žiadna iná komunikácia medzi navrhovateľom a odporcom, predmetom ktorej by mali byť vyššie uvedené skutočnosti. Odporca si tovar jednoducho objednal, prevzal a neuhradil. Uvedené

preukazuje aj uznanie záväzku odporcu ako aj splátkový kalendár. Odporca sa odporom jednoznačne snaží účelovo vyhnúť úhrade svojho záväzku, čo je jednoznačné z toho, že sám uvádza svoju druhotnú platobnú neschopnosť.

Podľa , skutočnosť, pre ktorú je v zákone ustanovená domnienka, ktorá pripúšťa dôkaz opaku, má súd za preukázanú, pokiaľ v konaní nevyšiel najavo opak.

Podľa § 323 ods. 1 Obch. zák., ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná.

Podľa § 407 ods. 3 Obch. zák., ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať na to, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku.

Podľa § 409 ods. 1 Obch. zák. kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.

Podľa § 427 ods. 1 Obch. zák., kupujúci je povinný prezrieť tovar podľa možnosti čo najskôr po prechode nebezpečenstva škody na tovare, pričom sa prihliadne na povahu tovaru.

Podľa § 428 ods. 1 Obch. zák., právo kupujúceho z vád tovaru sa nemôže priznať v súdnom konaní, ak kupujúci nepodá správu predávajúcemu o vadách tovaru bez zbytočného odkladu po tom, čo

a) kupujúci vady zistil,

b) kupujúci pri vynaložení odbornej starostlivosti mal vady zistiť pri prehliadke, ktorú je povinný uskutočniť podľa § 427 ods. 1 a 2, alebo

c) sa vady mohli zistiť neskôr pri vynaložení odbornej starostlivosti, najneskôr však do dvoch rokov od doby dodania tovaru, prípadne od dôjdenia tovaru do miesta určenia určeného v zmluve. Pri vadách, na ktoré sa vzťahuje záruka za akosť, platí namiesto tejto lehoty záručná doba.

Podľa § 428 ods. 2 Obch. zák., na účinky ustanovené v odseku 1 sa prihliadne, len ak predávajúci namietne v súdnom konaní, že kupujúci nesplnil včas svoju povinnosť oznámiť vady tovaru.

Podľa § 450 ods. 1 Obch. zák., ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné, je kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu, keď predávajúci v súlade so zmluvou a týmto zákonom umožní kupujúcemu nakladať s tovarom alebo s dokladmi umožňujúcimi kupujúcemu nakladať s tovarom.

Podľa § 365 Obch. zák., dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.

Podľa § 369 ods. 1 Obch. zák., ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

Podľa § 517 ods. 2 Obč. zák., ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa Nariadenia vlády SR č. , výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Základná úroková sadzba ECB bola v období od 14.12.2011 do 10.7.2012 vo výške 1 % ročne.

Súd vyhodnotil návrhom uplatnený nárok v súlade s predloženými dôkazmi ako aj citovanými zákonnými ustanoveniami a dospel k záveru, že tento je skutkovo i právne v celom rozsahu opodstatnený. Medzi účastníkmi konania došlo k platnému uzavretiu kúpnej zmluvy, predmetom ktorej bola dodávka tovaru.

Odporcom bolo namietané, že mu nebol dodaný tovar v požadovaných rozmeroch a kvalite, na základe čoho žiadal zľavu z kúpnej ceny.

Pre spôsob platenia kúpnej ceny sú predovšetkým rozhodujúce platobné podmienky, ktoré si účastníci dohodli v zmluve, inak platia osobitné ustanovenia § 449 a 450 a všeobecné ustanovenia § 337 až 339 Obch. zák.

Ak v kúpnej zmluve nebolo dohodnuté, že kupujúci zaplatí kúpnu cenu na základe osobitnej výzvy predávajúceho s dohodnutou lehotou splatnosti, právo na zaplatenie kúpnej ceny môže byť vykonané prvý raz, keď predávajúci v súlade so zmluvou a umožní kupujúcemu nakladať s tovarom alebo dokladmi umožňujúcimi kupujúcemu nakladať s tovarom (R 124/1999). Nárok na zaplatenie kúpnej ceny navrhovateľovi vznikol prevzatím tovaru, keďže dohoda upravujúca splatnosť ceny medzi účastníkmi uzavretá nebola, a dňom nasledujúcim je odporca s jej zaplatením v omeškaní. Následné úkony odporcu (čiastočná úhrada faktúry, žiadosť o uzavretie splátkového kalendára) súd vyhodnotil ako uznanie záväzku. Podstatou tohto inštitútu je, že uznanie záväzku urobené spôsobom požadovaným zákonom zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku, že záväzok v uznanom rozsahu v čase uznania trval. Tým sa v spore posilňuje procesná pozícia veriteľa, keďže nemusí dokazovať vznik záväzku ani jeho trvanie v čase, kedy

k uznaniu došlo. Naopak, je na dlžníkovi, ktorý namieta, že záväzok nevznikol, že bol splatený alebo zanikol inak, aby svoje tvrdenie preukázal. Uznaním záväzku teda prechádza dôkazné bremeno z veriteľa na dlžníka. Kúpna cena nebola odporcom doposiaľ v celom rozsahu zaplatená, pričom doposiaľ čiastočne uhradil iba faktúru č. 1021202603. Odporca v konaní nepreukázal, že záväzok na zaplatenie zostávajúcej časti kúpnej ceny ako aj úroku z omeškania v čase uznania netrval alebo po tomto uznaní zanikol. Súd preto návrhu vyhovel a odporcu zaviazal na zaplatenie istiny 57.277,71 EUR. Rovnako povinnosť dlžníka platiť úroky z omeškania nastáva priamo zo zákona a nie je potrebné, aby veriteľ dlžníka na zaplatenie úroku vyzýval alebo tento vyčísľoval. Dôvodný je preto aj nárok navrhovateľa na úrok z omeškania za ním uplatnené obdobie (nárok mu pritom vznikol už dňom nasledujúcim po prevzatí tovaru), vo výške 9 % ročne (8 percentuálnych bodov plus 1 % ECB), ktorý bol aj súdom za požadované obdobie priznaný.

V nadväznosti na čiastočnú úhradu ako aj písomné uznanie záväzku žiadosťou o akceptáciu splátkového kalendára súd poukazuje na rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR v obdobných veciach, nakoľko úprava inštitútu uznania záväzku je s ohľadom na jednotnú právnu tradíciu rovnaká podľa slovenského a českého právneho poriadku, sú tieto rozhodnutia primerane použiteľné aj pri aplikácii slovenských právnych predpisov.

„Skutočnosť, ktorej svedčí vyvrátiteľná právna domnienka, nie je predmetom procesného dokazovania a ak domnienka existencie uznaného záväzku nebola v konaní vyvrátená, súd musí mať podľa skutočnosť za preukázanú.

V konaní teda môžu nastať len dve situácie - buď sa skutočnosť, ktorej svedčí vyvrátiteľná domnienka, považuje za preukázanú, alebo v konaní vyšiel najavo opak (obsah domnienky bol vyvrátený dôkazom opaku, t.j. dôkazom, že skutočnosť je v konkrétnom prípade práve opačná, než ako ju uvádza domnienka). V žiadnom prípade však nemožno za situácie platného uznania záväzku robiť záver, že oprávnený veriteľ neuniesol, pokiaľ ide o skutočnosť, ktorej svedčí vyvrátiteľná právne domnienka, dôkazné bremeno, a to ani vtedy, ak povinný (dlžník) popiera takúto skutočnosť negatívnymi tvrdeniami.“ (rozsudok z 26. augusta 2004)

„Aj keď sa zdá byť na prvý pohľad logické, že účastníci môžu platne robiť právne úkony smerujúce k zmene alebo zániku ich práv či povinností alebo sa inak dotýkajúce ich právneho vzťahu, len za predpokladu, že medzi nimi takýto vzťah právne existuje, napriek tomu nemožno toto tvrdenie vzťahovať bez ďalšieho na akýkoľvek právny úkon bez toho, aby sa súčasne prihliadalo na to, či tu je, alebo nie je zákonom ustanovený dôvod neplatnosti takéhoto úkonu.

V niektorých prípadoch existenciu pohľadávky zákon neustanovuje ako podmienku (predpoklad) právneho úkonu, ktorý sa k nej vzťahuje. Tak to je aj v prípade neexistencie uznaného dlhu (záväzku), ktorá nespôsobuje neplatnosť právneho úkonu uznania dlhu (záväzku), keďže v dôsledku konštrukcie vyvrátiteľnej právnej domnienky ( , ) dôkazné bremeno, pokiaľ ide o neexistenciu dlhu, spočíva na dlžníkovi. V opačnom prípade, teda ak by platilo, že nemožno platne uznať neexistujúci dlh, by účinky uznania dlhu vôbec nenastali (vrátane vyvrátiteľnej právnej domnienky), čo by znamenalo, že dôkazné bremeno, pokiaľ ide o neexistenciu dlhu, by nikdy neniesol dlžník, naopak, veriteľ by musel vždy, dovolávajúc sa uznania dlhu, preukazovať existenciu uznaného dlhu ako podmienku platnosti uznania dlhu, a teda aj ako predpoklad na uplatnenie jeho účinkov.“ (rozsudok z 9. decembra 2004, rozsudok z 21. júna 2004)

„Pokiaľ žalovaný čiastočne uhradil faktúru žalobcu bez toho, že by označil, ktoré časti plnenia považuje za neuskutočnené, a úhrada (ani neuhradený zvyšok) nesúhlasí ani so

žiadnou z čiastkových fakturovaných cien, uplatní sa vyvrátiteľná domnienka upravená v ustanovení .“ (uznesenie zo 17. júla 2006)

„Pokiaľ dlžník žiada veriteľa o uznanie splátkového kalendára ku konkrétnej faktúre v plnej výške, táto listiny predstavuje uznanie záväzku v zmysle , a to vzhľadom na výkladové pravidlá ustanovené v , podľa ktorého sa prejav vôle vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby. Z úmyslu dlžníka uhradiť celú dlžnú sumu formou mesačných splátok potom jednoznačne vyplýva, že súčasne túto sumu uznáva, keďže chce dosiahnuť účinok spočívajúci v uhradení celej dlžnej sumy“ (uznesenie Najvyššieho súdu ČR z 29.5.2007, sp. zn. )

„Zákonodarca nepredpisuje, akým spôsobom má byť „určitý záväzok“ špecifikovaný. Určenie môže zahŕňať rozsah záväzku, nie je to však úplne nevyhnutné. Záväzok môže byť v uznaní špecifikovaný aj číslom faktúry, jej dátumom vrátane uvedenia dôvodu vzniku záväzku.“ (uznesenie z 21. marca 2006)

Záverom súd uvádza, že odporca svoje tvrdenia nepreukázal, keďže súdu nepredložil žiadny dôkaz, preto jeho odporom prezentovanú obranu považuje za účelovú, v snahe vyhnúť sa, resp oddialiť splnenie svojej povinnosti zaplatiť kúpnu cenu dodaného tovaru.

Súčasne súd v súlade s ust. určil povinnosť odporcu nahradiť strane navrhovateľa trovy konania v sume 3.436, EUR (zaplatený súdny poplatok) a trovy právneho zastúpenia v sume 2.626,32 EUR [4 úkony právnej pomoci - prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie návrhu, vyjadrenie k odporu, účasť na pojednávaní - á 539,41 EUR, 2 krát režijný paušál 7,63 EUR, 2 krát 7,81 EUR, DPH zo sumy 2.188,52 EUR /4 x 539,41 + 2 x 7,63 + 2 x 7,81/vo výške 20 % v sume 437,70 EUR].

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenie na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.