Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-1CbZm/41/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V samosudkyňou JUDr. Vierou Ulackou v právnej veci navrhovateľa: Leasing Slovenskej sporiteľne, a.s., IČO: 35 865 491, so sídlom Tomášikova 48, Bratislava, zastúpený advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, proti odporcom: 1) DaTE Slovakia, s.r.o., Šafárikova 35, Senec, 2) Ing. H. X., narodená XX.X.XXXX, bytom Q. U. č. XXX a 3) Bc. E. X., narodený XX.X.XXXX, bytom Q. U. č. XXX, zastúpený advokátom JUDr. Andrejom Hudcovicom, Legionárska 14, Trenčín, o zaplatenie 15.370,86 eur s príslušenstvom a odmenou 51,24 eur zo zmenky, takto

rozhodol:

I. Zmenkový platobný rozkaz č. k. XZm XXX/XXXX-XX zo dňa 6.4.2011 sa proti odporkyni v 2. rade ponecháva v platnosti.

II. Odporkyňa v 2. rade je povinná zaplatiť navrhovateľovi k rukám právneho zástupcu náhradu trov konania, ktoré nasledovalo po vydaní zmenkového platobného rozkazu, vo výške 2.072,76 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Zmenkový platobný rozkaz č. k. XZm XXX/XXXX-XX zo dňa 6.4.2011 sa proti odporcovi v 3. rade ruší v celom rozsahu.

IV. Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi v 3. rade k rukám právneho zástupcu náhradu trov právneho zastúpenia 3.880,26 eur a iných trov konania 1.428 eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V. Navrhovateľ je povinný nahradiť štátu na účet tunajšieho súdu trovy konania 357,80 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Zmenkovým platobným rozkazom č. k. XZm XXX/XXXX-XX, ktorý tunajší súd vydal dňa 6.4.2011, boli odporcovia zaviazaní, aby spoločne a nerozdielne navrhovateľovi zaplatili zmenkovú sumu 15.370,86 eur s úrokom 6 % ročne z nej od 25.8.2010 do zaplatenia, zmenkovú odmenu 51,24 eur a náhradu trov konania 1.704,56 eur. Námietky podali len odporcovia v 2. a 3. rade a obaja žiadali zmenkový platobný rozkaz zrušiť. Odporkyňa v 2. rade námietky odôvodnila tým, že listina, z ktorej si navrhovateľ uplatňuje nároky, nie je platnou zmenkou, lebo nedostatočne vyjadruje zmenkovú sumu. Vystavená bola ako blankozmenka s predtlačenou menou „Sk“, mena bola dodatočne preškrtnutá a k slovnému aj číselnému vyjadreniu sumy bol dopísaný údaj „EUR“. Na zmenke sú tak tri rovnocenné údaje o mene, čím sa stala zmenková suma neurčitou, takže v zmenke chýba podstatná náležitosť - bezpodmienečný prísľub zaplatiť určitú peňažnú sumu. Zmenka bola pozmenená a bez ohľadu či bolo pozmenenie oprávnené alebo nie, mohla by byť na plnenie zaviazaná iba podľa pôvodného textu, t. j. v zmenkovej sume na menu „Sk“. Za ďalší nedostatok

odporkyňa považovala grafickú úpravu zmenky. Ručiteľské vyhlásenie je zvislou dvojitou uzavretou čiarou oddelené od ostatného textu listiny, čím je jeho súvis s ostatnou časťou listiny veľmi pochybný. Pri podpisovaní vôbec nemala v úmysle poskytnúť akékoľvek ručenie za záväzok odporcu v 1. rade. Podpísala sa s vedomím, že zaväzuje odporcu v 1. rade ako jeho konateľka. Pracovníci navrhovateľa jej ukázali, kam sa má podpísať, pre výrazné grafické oddelenie tohto tzv. avalu ani neuvažovala, že by jej podpisu mohli byť pripisované účinky zmenkového ručenia za záväzok vystaviteľa, ktorý je obsiahnutý v samostatnej časti na pravej strane listiny. Pre grafickú úpravu považovala za zmenku len text uvedený v pravej časti listiny. Označením ručiteľského vyhlásenia výrazom „PER AVAL“, ktorý u nás ani nie je obvyklý, sú v tzv. avalizačnej doložke použité dva jazyky, čo tiež považuje za dôkaz úmyslu navrhovateľa zastrieť význam jej podpisu v tejto časti listiny. Odporca v 3. rade námietky odôvodnil tým, že podpis pri jeho mene nie je jeho vlastný, nebol prítomný pri vystavení zmenky, ani pri pripájaní podpisov, ktoré sa na nej nachádzajú a nikdy nemal v úmysle listinu avalovať. Dôkazom je podľa neho aj skutočnosť, že v zmluve o zmenkovom vyplňovacom práve, ktorú navrhovateľ k návrhu pripojil, sa v špecifikácii údajov, ktoré blankozmenka pri odovzdaní navrhovateľovi obsahovala, neuvádza, že by bola ním avalovaná. Aj on, rovnako ako odporkyňa v 2. rade, namietol pozmenenie zmenky v údaji meny, v ktorej má byť zmenková suma zaplatená, v dôsledku čoho sa suma stala neurčitou a zmenka neplatnou, resp. v prípade jej platnosti by dlžníci mohli byť zaviazaní iba podľa pôvodného textu. Ani on nepovažoval pre grafickú úpravu listiny časť priestoru určeného pre avalovanie za súčasť zmenky. Po podaní námietok sa vec vedie pod sp. zn. XCbZm XX/XXXX. Navrhovateľ žiadal ponechať zmenkový platobný rozkaz v platnosti. K označeniu meny na zmenke poukázal na čl. VII. o zavedení eura na Slovensku, ktorým bol do zmenkového zákona doplnený , v zmysle ktorého prepis označenia meny peňažného plnenia nespôsobuje neplatnosť zmenky. Nesúhlasil ani s tvrdením, že sa ručiteľské vyhlásenie nestalo súčasťou zmenky a námietku odporkyne v 2. rade, že ju pri podpise zmenky uviedol do omylu, považoval len za účelovú, odporkyňa na zmenku umiestnila dva svoje podpisy, jeden ako konateľka za vystaviteľa a druhý ako avalista, rovnako aj zmluvu o zmenkovom vyplňovacom práve podpísala jednak ako konateľka a jednak ako avalistka. K označeniu „PER AVAL“ na zmenke uviedol, že požiadavka jazykovej jednotnosti sa netýka miestnych a vlastných mien, ktoré je možné použiť v origináli a platnosť zmenky rovnako nemôže vylúčiť relevancia inojazyčných zmenkových prehlásení, ako napr. akcept, indosament, aval. Ku námietke odporcu v 3. rade, popierajúcej pravosť podpisu, sa nevedel vyjadriť, nakoľko o tom nemal vedomosť. Na prejednanie námietok súd v zmysle nariadil pojednávanie. Dokazovanie bolo vykonané výsluchom odporcov v 2. a 3. rade, výsluchom svedka Y. F., listinnými dôkazmi založenými v spise a na preukázanie pravosti podpisu odporcu v 3. rade na zmenke nariadil súd znalecké dokazovanie. Vykonať iné dôkazy účastníci nenavrhli. Zo zmenky, vystavenej v Q. U. dňa 28.3.2008, súd zistil, že sa odporca v 1. rade ako jej vystaviteľ zaviazal zaplatiť na rad navrhovateľa, v mieste vtedajšieho sídla navrhovateľa dňa 24.8.2010 zmenkovú sumu 15.370,86 eur. V ľavej časti zmenky, označenej doložkou „PER AVAL“ sú uvedení menom, priezviskom, rodným číslom a bydliskom odporcovia v 2. a 3. rade a k menu každého z nich je pripojený autografný podpis. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že zmenka zabezpečovala pohľadávky navrhovateľa zo zmluvy o finančnom leasingu č. XXXXXXX z 28.3.2008, ani že bola pri vydaní neúplná, chýbal v nej údaj označujúci zmenkovú sumu a dátum splatnosti. Odporca v 1. rade a obaja v zmenke označení avalisti udelili navrhovateľovi oprávnenie chýbajúce údaje doplniť za podmienok uvedených v zmluve o zmenkovom vyplňovacom práve, ktorú uzavreli dňa 28.3.2008. V článku I. ods. 4 odporca v 1. rade potvrdil, že vystavil vlastnú blankozmenku a „Avalista“ (ktorým sú podľa zmluvy odporcovia v 2. a 3. rade) potvrdil, že avaloval blankozmenku. Údaje, ktoré blankozmenka v čase vystavenia obsahovala, sú špecifikované v čl. I. ods. 4 písm. a) až k). Pod písm. b) je uvedená ako mena Sk, pod písm. j) je pri označení PER AVAL uvedené priezvisko, meno, titul, rodné číslo, dátum narodenia, číslo občianskeho preukazu a adresa trvalého bydliska odporkyne v 2. rade, a pod písm. k) je uvedený podpis Avalistu. Podľa odporkyne v 2. rade boli pri podpisovaní zmluvy a blankozmenky len ona a pracovník navrhovateľa Y. F., ktorý prišiel na prevádzku odporcu v 1. rade v M. aj s „papiermi“. Všetko podpisovali narýchlo, lebo sa Y. F. ponáhľal. Osobné údaje jej manžela (odporcu v 3. rade) navrhovateľ poznal, keďže mali viacero leasingových zmlúv. Skutočnosť, že na dokladoch je iný podpis, než jej manžel používa, si uvedomila až keď sa začalo toto konanie. Podľa nej navrhovateľ musel vedieť, že podpis nepatrí jej manželovi, lebo mali uzavretých viac zmlúv, ktoré on podpísal (ako dôkaz predložila kópiu zmluvy o finančnom leasingu

č. XXXXXXX, ktorú navrhovateľ a odporca v 1. rade uzavreli 8.9.2006 a ktorú ako konateľ leasingového nájomcu podpísal odporca v 3. rade) . Odporca v 3. rade uviedol, že v čase vystavenia predmetnej zmenky bol minoritným spoločníkom odporcu v 1. rade, konateľkou bola jeho manželka, o veci vedel len toľko, že má spoločnosť auto na leasing, o blankozmenke a zmluve o zmenkovom vyplňovacom práve ho manželka neinformovala, dozvedel sa o nich až keď dostal upomienku a u navrhovateľa overoval, o čo sa jedná. Až vtedy zistil, že je uvedený na zmenke a na zmluve o zmenkovom vyplňovacom práve ako avalista, hoci ani zmenku a ani zmluvu nepodpísal. Túto skutočnosť navrhovateľovi a neskôr aj právnemu zástupcovi navrhovateľa oznámil písomne. Tvrdil, že ako podpis vždy používa šifru, skrátený podpis, na zmenke a na zmluve je podpísané jeho priezvisko, ktoré on nikdy v podpise nevypisuje. Nad rozsah podaných námietok právny zástupca odporcu v 3. rade poukázal na nesprávnosť slovného vyjadrenie zmenkovej sumy (tisícky, stovky a desiatky sú oddelené medzerami) a použitie údaju „eurocentov“, ktorý termín nie je v žiadnom zákone použitý. Rovnako aj odporcovia v 2. a 3. rade až na pojednávaní namietali, že predmet leasingu navrhovateľ predal za neprimerane nízku cenu. Vzhľadom na koncentračnú zásadu (prvá veta ) súd na námietky podané neskôr už nemôže prihliadať. Za navrhovateľa leasingovú zmluvu dojednával vtedajší zamestnanec Y. F.. Vo svedeckej výpovedi uviedol, že odporcov v 2. a 3. rade pozná osobne, lebo sa s nimi ako zástupcami firmy stretával pri uzatváraní leasingových zmlúv. Detaily uzavretia leasingovej zmluvy z 28.3.2008 si už nepamätal, ale štandardný postup bol taký, že sa zmenka podpisovala spolu s leasingovou zmluvou a ďalšou dokumentáciou. Pri dojednávaní leasingových zmlúv chodieval do sídla odporcu v 1. rade, ak bola leasingová zmluva schválená, vytlačil ju u seba v kancelárii, opečiatkoval ju a podpísal, nemal preto dôvod podpisovať dokumentáciu u klienta, iba ak by niečo zabudol. Potom dokumentáciu odniesol klientovi na podpis, totožnosť podpisujúcich osôb bola overovaná vopred, pri podpisovaní dokumentácie už nie. S klientom bol vždy vopred dohodnutý, ak ale neboli prítomní všetci, ktorí sa mali podpísať, nikdy u klienta doklady nenechával, ale dohodol na podpísanie nový termín. Na návrh odporcu v 3. rade pribral súd do konania znalca z odboru písmoznalectvo a znaleckým úkonom poveril Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline. Podľa záverov znaleckého posudku č. 188/2013 zo dňa 12.7.2013 podpis ručiteľa na zmenke pri mene odporcu v 3. rade nie je pravým podpisom odporcu v 3. rade, ale nie je možné odporcu v 3. rade jednoznačne ako možného pisateľa sporného podpisu vylúčiť. Súčasne však podľa iných zistení znalca nie je na základe podobných, zhodných znakov, ktoré vykazuje sporný podpis a ktoré vykazujú podpisy vyhotovené k priezvisku X. na zmenke, vylúčené, že pisateľom podpisov k priezvisku X. je osoba, ktorá je pisateľom sporného podpisu. Z takto zisteného skutkového stavu súd pri posudzovaní námietok vychádzal. V prvom rade sa súd zaoberal spoločnými námietkami odporcov v 2. a 3. rade, ktorými spochybnili platnosť zmenky pre dopísanie meny euro k číselnému a slovnému vyjadreniu zmenkovej sumy. Jednou z podstatných náležitostí vlastnej zmenky je bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu (čl. I. . zmenkového zákona). Požiadavka určitosti peňažnej sumy sa nevzťahuje len na jej číselné či slovné vyjadrenie, ale aj na menu, v ktorej má byť zaplatená. Zmenka bola vystavená 28.3.2008 na formulári, na ktorom pri mieste určenom na číselné vyjadrenie sumy bola uvedená mena Sk. Navrhovateľ menu prečiarkol a vyznačil novú menu „EUR“. Z oznámenia o vyplnení blankozmenky, ktoré navrhovateľ vystavil 9.8.2010 a ktoré bolo 12.8.2010 doručené odporcom v 2. a 3. rade, je zrejmé, že chýbajúce údaje do blankozmenky navrhovateľ doplnil až po zavedení eura v Slovenskej republike, dovtedy nebola na zmenke uvedená žiadna zmenková suma. Na tento prípad sa preto vzťahuje ustanovenie druhej vety (časti pred bodkočiarou) čl. III. zmenkového zákona, v zmysle ktorého odo dňa zavedenia eura v Slovenskej republike možno na zmenky a šeky, ktoré znejú na slovenskú menu, vyznačiť zmenu slovenskej meny na eurá. Z ustanovenia tretej vety čl. III. zmenkového zákona vyplýva., že ak sa na zmenky, ktoré znejú na slovenskú menu, vyznačí zmena slovenskej meny na eurá, takto vyznačená zmena sa považuje za súčasť pôvodného textu zmenky, a vyznačenie zmeny meny nemá na platnosť zmenky nijaký vplyv. Právny zástupca odporcu v 3. rade nepovažoval prečiarknutie pôvodnej meny a dopísanie novej za vyznačenie zmeny, keďže tým došlo len k nahradeniu jednej meny druhou. Uviedol, že zmena mala byť vykonaná transparentne, textom, z ktorého by bolo zrejmé, že sa zmena meny vyznačuje. Iný výklad čl. III. by podľa neho viedol k uzákoneniu podvodu, resp. návodu na podvod. Prípady, v ktorých je možné údaje na zmenke škrtať, zmenkový zákon výslovne vymedzuje a ustanovenie o škrtaní nič nepojednáva. Treba uviesť, že zo žiadneho ustanovenia zmenkového zákona nevyplýva, že je škrtanie údajov na zmenke neprípustné. K záveru, že je vyčiarknutie nedovolené, nie je možné dôjsť ani preto, že zmenkový

zákon v niektorých ustanoveniach výslovne uvádza, aké účinky sa s prečiarknutím údajov spájajú (čl. I. § 16 ods. 1 a § 29 ods. 1), resp. za akých podmienok môže byť údaj vyčiarknutý (čl. I. § 50 ods. 2). Nie je preto možné bez ďalšieho považovať akékoľvek prečiarnutie údajov na zmenke za podvod, najmä ak zmenkový zákon priamo so zásahom do textu zmenky v čl. I. § 69 počíta a upravuje spôsob, akým má byť riešený. Ustanovenie čl. III. § 9a ods. 2 zmenkového zákona nepredpisuje, akým spôsobom má byť zmena meny na zmenke vyznačená. Podstatou zmeny je, že sa pôvodný stav mení, nadobúda nové vlastnosti, iný charakter. Pokiaľ sa teda zmena má týkať označenia meny, výsledkom zmeny je, že sa pôvodná mena nahradí inou menou. Takáto zmena sa môže vyznačiť rôznymi spôsobmi, či už slovne alebo graficky, teda nielen dopísaním textu, v ktorom bude zmena výslovne uvedená. Práve pre absenciu výslovnej zákonnej úpravy o tom, ako má byť zmena vyznačená, je podľa názoru súdu prípustný akýkoľvek spôsob úpravy zmenky, z ktorého je jednoznačné, že zmenková suma nemá byť zaplatená v slovenských korunách, na ktorú menu bola zmenka pôvodne vystavená, ale v eurách. Prečiarknutie slovenskej koruny a dopísanie eur je pre vyznačenie zmeny meny úkonom dostatočne určitým a zrozumiteľným. Preto sa aj takto vyznačená zmena v zmysle tretej vety čl. III. § 9a ods. 2 zmenkového zákona stala súčasťou pôvodného textu zmenky a nemá na platnosť zmenky nijaký vplyv. Keďže sa vyznačenie zmeny meny stalo súčasťou pôvodného textu zmenky, nie je možné na tento prípad použiť všeobecné ustanovenie čl. I. § 69 zmenkového zákona s dôsledkami v ňom uvedenými. Z týchto dôvodov dospel súd k záveru, že zmenka obsahuje všetky nevyhnutné náležitosti predpísané v čl. I. § 75 zmenkového zákona, včítane bezpodmienečného sľubu zaplatiť určitú peňažnú sumu, keďže peňažná suma je vyjadrená len v jednej mene. Námietku preto hodnotil ako nedôvodnú. Ďalšia spoločná námietka odporcov v 2. a 3. rade smerovala proti ručiteľskému vyhláseniu, ktoré je na zmenkovej listine zvislou dvojitou uzavretou čiarou oddelené od vlastného zmenkového vyhlásenia. Podľa čl. I. § 30 ods. 1 a § 31 ods. 1 zmenkového zákona môže byť zaplatenie zmenky pre celú zmenkovú sumu alebo pre jej časť zabezpečené zmenkovým ručením. Ručiteľské vyhlásenie sa píše na zmenku alebo na prívesok. Odporcovia argumentujú tým, že pre grafickú úpravu listiny je možné za zmenku považovať len jej pravú časť, preto ručiteľské vyhlásenie nie je napísané ani na zmenku a ani na prívesok. Z listiny, ktorú navrhovateľ predložil ako originál zmenky, súd zistil, že text na nej je vpísaný do rámčeka, ktorým je tento text oddelený od zvyšku listiny. Približne v jednej pätine od ľavého okraja rámčeka je vnútorná plocha rozdelená dvomi tenkými zvislými neprerušovanými čiarami na dve časti. Napravo je umiestnené vlastné zmenkové prehlásenie, naľavo je ručiteľské vyhlásenie s textom písaným priečne. Napriek tomu, že sú obe časti vo vnútri rámca oddelené neprerušovanou čiarou, je zjavné, že zmyslom členenia bolo oddeliť tú časť zmenky, ktorú má podpísať vystaviteľ, od ľavej časti určenej pre podpisy ručiteľov. Výrazné vonkajšie neprerušované ohraničenie celého textu listiny však nevzbudzuje žiadne pochybnosti, že zmyslom vnútorného členenia nebolo vylúčiť ľavú časť z textu listiny, ale naopak, že obe vnútorné časti tvoria jeden celok, sú súčasťou jednej zmenkovej listiny. Keďže ručiteľské vyhlásenie je napísané na líci zmenky, nemôže mať iný význam, než ktorý vyplýva z čl. I. §§ 30 až 32 zmenkového zákona. Ako neopodstatnenú súd hodnotil námietku odporkyne v 2. rade, smerujúcu proti označeniu ručiteľskej doložky výrazom „per aval“, v dôsledku čoho je text dvojjazyčný a takýto výraz nie je u nás ani obvyklý. Význam výrazu „per aval“ je podľa názoru súdu všeobecne známy, keďže sa používa nie len v odbornej literatúre, ale aj v bežnej obchodnej praxi ako ekvivalent zmenkového ručenia. Požiadavku jednojazyčnosti ako podmienku platnosti zmenky, vyžaduje zmenkový zákon len pre samotné zmenkové prehlásenie (čl. I. § 75 bod 1), a keďže podľa čl. I. § 31 ods. 2 zmenkového zákona sa ručenie môže vyjadriť doložkou „ako ručiteľ“ alebo inou doložkou rovnakého významu, nemá označenie ručiteľského vyhlásenia doložkou „per aval“ žiaden vplyv na platnosť ručiteľského záväzku ani zmenky samotnej. Nakoniec odporkyňa v 2. rade namietala, že pri podpisovaní zmenky nemala v úmysle poskytnúť akékoľvek ručenie, myslela si, že sa podpisuje len ako konateľka za odporcu v 1. rade, pre grafické oddelenie ručiteľského vyhlásenia ani neuvažovala, že by jej podpisu mohli byť pripisované účinky zmenkového ručenia a za dôkaz úmyslu navrhovateľa zastrieť význam jej podpisu v tejto časti listiny považovala neobvyklé označenie „per aval“. Z výpovede svedka Mariána Beloviča vyplynulo, že podmienky uzavretia leasingovej zmluvy boli s odporkyňou v 2. rade ako konateľkou dojednané vopred. Odporkyňa netvrdila, že by o požiadavke navrhovateľa zabezpečiť pohľadávku z leasingovej zmluvy blankozmenkou, avalovanou ňou ako konateľkou, vopred nevedela. Namietané konanie v omyle, ktoré mal vyvolať navrhovateľ grafickou úpravou zmenky a pre ňu neobvyklou doložkou „per aval“, sa vzťahuje len k podpisu zmenky. Odporkyňa však podpísala aj zmluvu o zmenkovom vyplňovacom práve, z ktorej jednoznačne vyplýva nie len jej

vôľa zmenku avalovať (v čl. I. ods. 4 výslovne potvrdila, že blankozmenku avalovala), ale aj skutočnosť, že zmysel avalovania zmenky poznala (viď napr. čl. II. ods. 1 zmluvy). Odporkyňa v 2. rade tvrdila, že sa podpísala tam, kde jej zamestnanec navrhovateľa ukázal, a keďže sa ponáhľal, všetko prebehlo veľmi rýchlo. Z námietok a jej výpovede však vyplynulo, že sa s obsahom blankozmenky pred podpisom oboznámila (videla jej grafickú úpravu, aj doložku „per aval“). Pokiaľ zmenku podpísala na dvoch rôznych miestach, zreteľne označujúcich postavenie zmenkového dlžníka, za ktorého sa podpísala, nemôže byť len jej údajná neschopnosť zorientovať sa vo vzťahoch vyplývajúcich z tejto zmenky, považovaná za konanie v omyle, ani nemôže byť dôvodom pre relatívnu neplatnosť právneho úkonu zmenkového ručenia. Ako jedinú dôvodnú hodnotil súd námietku odporcu v 3. rade, popierajúcu pravosť jeho podpisu na zmenke. Súd vychádzal jednak zo znaleckého posudku a jeho záverov, ale aj z ostaných vykonaných dôkazov. Zo znaleckého posudku jednoznačne vyplynulo, že podpis ručiteľa na zmenke pri mene odporcu v 3. rade nie je jeho pravým podpisom. Znalec mal k dispozícii celkovo 42 nesporne pravých originálov podpisu odporcu v 3. rade, včítane skúšky jeho podpisov a skúšky kurzívneho a perličkového písma, a k tomuto záveru dospel pri použití kombinácie analytickej, porovnávacej a v rámci nich čiastočne aj grafometrickej metódy skúmania podpisov a písma. Sporný podpis znalec označil za výsledok pisárskeho prejavu konkrétnej osoby a pri jeho analýze neboli zistené žiadne znaky nasvedčujúce technickému falšovaniu, v okolí podpisu sa nevyskytujú stopy po pretlačených, obkreslených ťahoch, resp. po ich mechanickom odstraňovaní . Aj keď znalec jednoznačne odporcu v 3. rade nevylúčil ako možného pisateľa sporného podpisu, podľa iných zistení nepovažoval za vylúčené ani to, že pisateľom sporného podpisu je tá istá osoba, ktorá zmenku podpísala pri priezvisku X.. Vychádzal z podobných, zhodných znakov, ktoré vykazuje sporný podpis a oba podpisy pri priezvisku X.. Odporkyňa v 2. rade ani v námietkach a ani pri výpovedi na pojednávaní nepoprela, že zmenku ako konateľka za vystaviteľa, aj ako ručiteľka podpísala. Z jej výpovede vyplynulo, že odporca v 3. rade pri podpisovaní zmenky nebol a podpísanie zmenky odporcom v 3. rade výslovne nepotvrdil ani svedok Y. F.. Súd preto dospel k záveru, že sa vykonaným dokazovaním preukázalo, že podpis odporcu v 3. rade na zmenke nie je pravým podpisom, a keďže v zmysle čl. I. § 7 zmenkového zákona nepravý podpis odporcu v 3. rade nezaväzuje, čo však nemá vplyv na záväzok odporkyne v 2. rade, zmenkový platobný rozkaz ponechal proti odporkyni v 2. rade v platnosti a voči odporcovi v 3. rade ho zrušil. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa . Navrhovateľovi, ktorý mal plný úspech proti odporkyni v 2. rade, súd priznal plnú náhradu trov potrebných na účelné uplatnenie práva vo vzťahu k nej. V konaní, ktoré nasledovalo po vydaní zmenkového platobného rozkazu, trovy vznikli len právnym zastúpením. Poskytnutých bolo 6 úkonov právnej služby: vyjadrenie z 12.10.2011 k námietkam a účasť na pojednávaniach 12.12.2011, 21.2.2012, 5.6.2012, 16.10.2012 a 19.11.2013. Vo vyčíslení trov advokát požadoval aj odmenu za účasť na pojednávaniach 17.10.2011 a 26.2.2013, ale tie sa týkali výlučne len odporcu v 3. rade. Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je podľa vyhlášky č. vo výške 320,34 eur. Za 5 úkonov právnej služby patrí odmena v plnej výške a za účasť na pojednávaní 12.12.2011, ktoré bolo odročené bez prejednania veci, len v jednej štvrtine ( vyhlášky). Paušálna náhrada výdavkov prislúcha za dva úkony právnej služby, ktoré boli poskytnuté v roku 2011, po 7, eur, za tri úkony z roku 2012 po 7,63 eur a za úkon z roku 2013 vo výške 7,81 eur. Súčet odmeny a paušálnej náhrady, spolu 1.727,30 eur, sa zvyšuje o sumu 345,46 eur, zodpovedajúcu dani z pridanej hodnoty 20%. Náhradu trov 2.072,76 eur odporkyňa v 2. rade podľa zaplatí navrhovateľovi k rukám právneho zástupcu. Odporcovi v 3. rade trovy vznikli zaplatením súdneho poplatku za námietky a za elektronické podanie spolu vo výške 928 eur, zložením preddavku na trovy znaleckého dokazovania 500 eur a právnym zastúpením 3.880,26 eur. Advokát poskytol 9 úkonov právnej služby: prevzatie a príprava právneho zastúpenia, spísanie námietok z 18.4.2011, písomne podanie vo veci samej zo 6.8.2013 - vyjadrenie k znaleckému posudku a účasť na pojednávaniach 17.10.2011, 21.2.2012, 5.6.2012, 16.10.2012, 26.2.2013 a 19.11.2013. Základná sadzba tarifnej odmeny 320,34 eur patrí za všetky úkony v plnej výške, spolu 2.883,06 eur. Paušálna náhrada výdavkov je za 3 úkony právnej služby, ktoré boli poskytnuté v roku 2011, vo výške po 7,41 eur, za 3 úkony z roku 2012 po 7,63 eur a za 3 úkony z roku 2013 po 7,81 eur, celkovo 68,55 eur. Náhradu cestovných výdavkov za účasť na šiestich pojednávaniach advokát požadoval vo výške spolu 469,65 eur. Cestu vykonal osobným motorovým vozidlom. Základná náhrada (podľa v spojení opatrenia č. ) je za každý 1 km jazdy 0,183 eur, čo

pri vzdialenosti 284 km z miesta sídla advokáta do Bratislavy a späť je za cesty vykonané 17.10.2011, 21.2.2012, 26.2.2013 a 19.11.2013 po 51,97 eur, resp. za cesty uskutočnené 5.6.2012 a 16.10.2012, pri ktorých advokát prešiel len po 256 km, vo výške 46,85 eur za každú. Náhrada za spotrebované pohonné hmoty prislúcha vo výške vypočítanej podľa priemernej spotreby vozidla 6,7 litrov na 100 km a ceny pohonných hmôt za jeden liter. Advokát predložil kópie pokladničných dokladov, podľa ktorých bola 17.10.2011 cena 1,474 eur za liter, takže náhrada za spotrebované pohonné hmoty je 28,04 eur, dňa 21.2.2012 bola cena za liter 1,514 eur a náhrada je 28,81 eur, dňa 5.6.2012 bola cena za liter 1,549 eur a náhrada je 26,57 eur, dňa 16.10.2012 bola cena za liter 1,594 eur a náhrada je 27,34 eur, dňa 26.2.2013 bola cena za liter 1,53 eur a náhrada je 29,12 eur a dňa 19.11.2013 bola cena za liter 1,479 eur, takže náhrada je 28,15 eur. Náhradu za stratu času pri cestovaní na šesť pojednávaní a späť advokát vyúčtoval v súlade s § 17 ods. 1 vyhlášky. Jedna spiatočná cesta bola v trvaní 3 hodiny, v roku 2011 advokát cestoval na jedno pojednávania a za 6 polhodín prislúcha náhrada po 12,35 eur, v roku 2012 sa cestoval na 3 pojednávania a za 18 polhodín prislúcha náhrada po 12,71 eur, a v roku 2013 cestoval na dve pojednávania a náhrada prislúcha za 12 polhodín po 13,01 eur, celkovo 459 eur. Náhradu trov zaplatí navrhovateľ v zmysle odporcovi v 3. rade k rukám advokáta. Súd zaplatil zo štátnych rozpočtových prostriedkov trovy znaleckého dokazovania vo výške 357,80 eur, ktoré neboli kryté zloženými preddavkami. Na ich náhradu podľa výsledkov konania zaviazal navrhovateľa ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie, na tunajšom súde, písomne v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má uviesť kto ho podáva, ktorej veci sa týka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané a datované. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie, ktoré nebude mať tieto náležitosti odvolací súd odmietne. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa .