Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26Cb/154/2009

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I samosudcom JUDr. Róbertom Zsigom v právnej veci žalobky-ne: Z.. H. R., C. XX, XXX XX E., zast. JUDr. Zoltánom Koreňom, advokátom, Hrnčiarska 2, 040 01 Košice, proti žalovanému: REALITA, s.r.o., Košice, Vrbová 2, 040 01 Košice, IČO: 31 658 377, zastúp. JUDr. Milanom Weiczenom, advokátom, Floriánska 19, 040 01 Košice v konaní o zaplatenie 19 679,01 EUR s prísl. takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a .

odôvodnenie:

Žalobou doručenou súdu dňa 27.7.2009 žalobkyňa žiadala, aby súd zaviazal žalova-ného na zaplatenie 19 679,01 EUR ( 592 850,-Sk ) titulom vydania bezdôvodného oboha-tenia. Ďalej žiadala, aby jej súd priznal náhradu trov konania.

Žalobkyňa uviedla, že na základe objednávky a zmluvy o dielo - zhotovenie stavby, zo dňa 27.12.2006 sa žalovaný zaviazal vykonať práce v rozsahu zmluvy - konštrukčné a čiastočne rekonštrukčné práce. V zmysle zmluvy bola na základe rozpočtov určená cena zmluvných prác s daňou z pridanej hodnoty v sume 992 460,-Sk ( 32 943,64 EUR ). V súlade s čl. V. zmluvy žalobkyňa zaplatila na základe faktúry č. 20070001 vystavenej žalovaným sumu 476 000,-Sk, t.j. 15 800,31 EUR ( vrátane DPH ) a následne dňa 10.4.2007 na základe faktúry č. 20070024 vystavenej žalovaným sumu 416 500,-Sk, t.j. 13 825,27 EUR ( vrátane DPH ). Tvrdila, že žalovaný práce neukončil a neodovzdal dielo ako bolo dohodnuté a stavbu predčasne opustil. Listom zo dňa 6.8.2007 žalobkyňa vyzvala žalovaného na ukončenie prác, ku ktorým sa zaviazal a upozornil žalovaného na poškodenie stavby v dôsledku nezabezpeče- nia proti dažďu. Žalovaný prostredníctvom advokátskej kancelárie JUDr. Weiczena dňa 6.9.2007 reagoval a požadoval súčinnosť pri realizácii prác a zároveň pohrozil odstúpením od zmluvy. Dňa 18.9.2008 ( zrejme mal byť uvedený rok 2007 ) žalovaný prostredníctvom advokátskej kancelárie JUDr. Weiczena oznámil, že spoločnosť REALITA, s.r.o. odstupuje od zmluvy. Žalobkyňa ešte dňa 26.7.2007 ( po opustení staveniska pracovníkmi žalovaného ) si dala vypracovať odborné vyjadrenie P.. A. C. č. 13/2007. Podľa predmetného odborného vyjadrenia do 26.7.2007 stavebné práce neboli vykonané podľa zmluvy. Pri zohľadnení zálohy v sume 892 500,-Sk, t.j. 29 625,57 EUR, ktorá bola uhradená žalovanému na základe vystavených faktúr, po odpočítaní skutočne vykonaných prác ( len v sume 299 650,-Sk, t.j. 9 946,56 EUR ) vznikol rozdiel 592 850,-Sk, t.j. 19 679,01 EUR, ktorý má zhotoviteľ ( žalovaný ) vrátiť objednávateľovi ( žalobkyni ) titulom vydania bezdôvodného obohatenia.

Žalovaný nesúhlasil s návrhom žalobkyne, navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť a žiadal, aby mu súd priznal náhradu trov konania. Tvrdil, že odborné vyjadrenie p. C., z ktorého vychádza žaloba nemá znaleckú doložku, a preto nemôže slúžiť na posúdenie skutočnosti o akú sumu sa mohol žalovaný bezdôvodne obohatiť na úkor žalobkyne. Uviedol, že P.. C. nie je znalcom v odbore oceňovanie

stavebných prác. Poukázal na to, že žalobkyňa podala aj trestné oznámenie v súvislosti s touto vecou, pričom v trestnom konaní bol vyhotovený znalecký posudok znalcom Ing. Hrabinským.

Súd vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový stav veci:

Zmluvou o dielo - zhotovenie stavby zo dňa 27.12.2006 uzavretou medzi žalovaným ako zhotoviteľom a žalobkyňou ako objednávateľom v zmysle ust. a nasl. bolo súdu preukázané, že žalovaný sa zaviazal zhotoviť pre žalobkyňu dohodnuté stavebné práce „Rekonštrukcia podkrovného priestoru na Alžbetinej 24 byt č. 1“. Žalovaná sa zaviazala dielo prevziať a zaplatiť jeho cenu. Termín začatia prác bol 10.1.2007 a práce mali byť ukončené 31.5.2007. Cena bola dohodnutá vo výške 992 460,-Sk, t.j. 32 943,64 EUR vrátane DPH podľa odsúhlasených dielčich rozpočtov. Účastníci dohodli zaplatenie záloh pri nástupe na práce a na objednanie dodávok vo výške 400 000,-Sk ( 13 277,57 EUR ) plus DPH a na realizáciu krovu 350 000,-Sk ( 11 617,87 EUR ) plus DPH. Vyúčtovanie stavebných prác malo byť uskutočnené do 10 dní od ukončenia diela, t.j. 30.5.2007 na základe fakturácie. Prípadné naviac práce oproti ponukovému rozpočtu sa zaviazal objednávateľ zaplatiť po ich odsúhlasení na základe vystavenia vyúčtovania zhotoviteľom za príslušný mesiac do 7 dní.

Faktúrou č. 20070001 zo dňa 5.1.2007 splatnou 12.1.2007 na sumu 476 000,-Sk, t.j. 15 800,31 EUR ( vrátane DPH ) mal súd preukázané, že žalovaný vyúčtoval žalobkyni zálohovú platbu na stavebné práce - rekonštrukcia podkrovného priestoru na Alžbetinej 24, Košice.

Faktúrou č. 20070024 zo dňa 3.4.2007 splatnou 17.4.2007 na sumu 416 500,-Sk, t.j. 13 825,27 EUR ( vrátane DPH ) mal súd preukázané, že žalovaný vyúčtoval žalobkyni zálohovú platbu na stavebné práce - rekonštrukcia podkrovného priestoru na Alžbetinej 24, Košice.

Výpismi z účtu žalobkyne mal súd preukázané, že táto uhradila žalovanému sumu 476 000,-Sk dňa 10.1.2007 a sumu 416 500,-Sk dňa 10.4.2007.

Výzvou zo dňa 6.8.2007 bolo súdu preukázané, že žalobkyňa upozornila žalovaného na nevykonanie diela v dohodnutej lehote do 31.5.2007. Zároveň oznámila žalovanému, že v dôsledku jeho odchodu zo stavby od 1.6.2007 je povinný zaplatiť za každý deň omeškania z hodnoty predmetu zmluvy 0,05%, uhradiť vzniknutú škodu, ktorú následne vyčísli. Oznámila mu tiež, že neboli ukončené tieto práce: konštrukcie stolárske + okná v dohodnutej, t.j. zmluvnej cene 216 810,-Sk ( 7 196,77 EUR ), konštrukcie doplnkové kovové pavlač a konštrukcie staré sa nahradili v dohodnutej zmluvnej cene 476 000,-Sk (15 800,31 EUR ). Klampiarske práce boli nekvalitne prevedené, nakoľko dažďová voda preteká na troch miestach a chýba napojenie do kanalizácie. Navrhla žalovanému, aby bez meškania pokračoval v práci v rozsahu zmluvy, odstránil predmetné vady a dokončil dohodnutý rozsah prác. Uviedla, že pokiaľ do 5 dní od doručenia výzvy žalovaný nebude reagovať, bezodkladne mu doručí odstúpenie od zmluvy so všetkými dôsledkami, ktoré odstúpenie so sebou prináša.

Z listu JUDr. Milana Weiczena, právneho zástupcu žalovaného, adresovaného žalobkyni, zo dňa 6.9.2007 súd zistil, že na základe uzavretých zmlúv o dielo so spoločnosťou REALITA, s.r.o. a Petrom Ščerbom, podnikateľom títo ako zhotovitelia cestou svojho právneho zástupcu listom zo dňa 17.8.2007 požiadali žalobkyňu o sprístupnenie staveniska a súčinnosť pre dokončenie diela. Na túto požiadavku žalobkyňa nereagovala, čím sa dostala do omeškania. Keďže priestor, v ktorom sa majú uskutočniť stavebné práce je v podkroví, bez sprístupnenia staveniska nie je možné práce zahájiť a ukončiť dielo. V zmysle ust. vyzval žalobkyňu v mene klientov na sprístupnenie staveniska a poskytnutie potrebnej súčinnosti s cieľom dokončenia diela v dodatočnej lehote do 7 dní. V prípade nedodržania uvedenej lehoty upozornil žalobkyňu na možnosť odstúpenia od zmluvy.

Listom žalobkyne adresovaným žalovanému zo dňa 7.9.2007 ( označeným ako „Výpoveď zmluvy“ ) bolo súdu preukázané, že žalobkyňa odstúpila od zmluvy o dielo a žiadala o vrátenie nedôvodne prevzatých

finančných prostriedkov z dôvodu, že dňom 31.5.2007 opustil stavenisko a na základe výzvy neurobil žiadne opatrenia na to, aby záväzok zo zmluvy o dielo splnil. Na preukázanie doručenia tejto písomnosti žalobkyňa predložila súdu poštový podací hárok zo dňa 10.9.2007.

Z listu JUDr. Milana Weiczena, právneho zástupcu žalovaného ( označeného ako „Odstúpenie od zmluvy“ ), adresovaného žalobkyni, zo dňa 18.9.2008 ( zrejme sa malo jednať o rok 2007 ) súd zistil, že žalovaný odstúpil od časti plnenia záväzku a to konkrétne od realizácie montáže okien 47 bm x 250, tepelnej izolácie a zaústenia výtokového kolena. Ako dôvod uviedol, že žalobkyňa ani na základe listu zo dňa 6.9.2007, ktorý podľa doručenky prevzala dňa 7.9.2007 nesprístupnila stavenisko a neposkytla súčinnosť potrebnú pre dokončenie diela.

Z odborného vyjadrenia č. 13/2007 P.. A. C. zo 4.8.2007 súd zistil, že bolo vyhotovené na objednávku žalobkyne a P.. C. je znalcom v odbore Stavebníctvo, v odvetví Pozemné stavby, Odhad hodnoty nehnuteľností a Stavebný materiál. Podľa pred- metného odborného vyjadrenia zhotoviteľ vykonal stavebné práce v cene 299 650,-Sk, t.j. 9 946,56 EUR, do 26.7.2007 zhotoviteľ nevykonal stavebné práce ako sa zaviazal v zmluve o dielo v hodnote 692 810,-Sk, t.j. 22 997,08 EUR. Objednávateľ uhradil zhotoviteľovi faktúry vo výške 892 500,-Sk, t.j. 29 625,57 EUR. Z uvedeného vyplýva, že objednávateľ uhradil zhotoviteľovi aj za práce, ktoré zhotoviteľ nevykonal, preto by mal objednávateľovi vrátiť späť 592 850,-Sk, t.j. 19 679,01 EUR.

Žalovaný nesúhlasil s odborným vyjadrením P.. C.. Poukázal na to, že menovaný nemal oprávnenie na to, aby podal takéto vyjadrenie, ako aj na to, že tento posudok vyhotovil na žiadosť žalobkyne, a teda nemusí byť objektívny.

Zo znaleckého posudku Ing. Jána Hrabinského č. 28/2008 zo dňa 27.6.2008 súd zistil, že tento bol vyhotovený pre potreby trestného konania vedeného Okresným riaditeľstvom policajného zboru v Košiciach pod číslom Č.:X.:XXXX/X-X.-E.-XXXX. Na základe uznesenia zo dňa 4.3.2008 v trestnej veci vedenej vo veci prečinu sprenevery, ktorej sa mal dopustiť nestotožnený zástupca spoločnosti REALITA, s.r.o., bol pribratý do konania znalec Ing. Ján Hrabinský. Úlohou znalca bolo odpovedať na otázky, či boli na základe zmluvy o dielo zo dňa 27.12.2006 vykonané práce a dodaný materiál tak, ako je uvedené v zmluve, a či suma uvedená vo vystavených faktúrach č. 20070001 a 20070024 je adekvátna k reálne vykonaným prácam. Mal sa tiež vyjadriť ku všetkým skutočnostiam, ktoré by boli dôležité pre celkové posúdenie veci. Podľa predmetného znaleckého posudku boli zrealizované práce podľa zmluvy o dielo v celkovej hodnote 775 650,-Sk vrátane DPH ( 25 746,86 EUR ). Rozdiel v neprospech objednávateľa je 116 850,-Sk vrátane DPH ( 3 878,71 EUR ). Vystavené faktúry boli zálohové a vyúčtovanie sa malo vykonať do 10 dní od ukončenia diela. Realizáciu stavebných prác zastavil záznamom v stavebnom denníku Pamiatkový úrad a tak účastníci nemohli vzájomne odsúhlasiť realizované práce. Celková výška prác bez odsúhlasených naviac prác je 775 650,-Sk vrátane DPH ( 25 746,86 EUR ). Pamiatkový úrad vyzval investora ( žalobkyňu ), aby predložil na schválenie projektovú dokumentáciu a zastavil práce na stavbe, preto žalovaný nemohol ukončiť stavebné práce podľa zmluvy o dielo. Znalec, ktorý podal odborné vyjadrenie vo veci nemal oprávnenie v odbore Odhad hodnoty stavebných prác, preto z jeho vyjadrenia sa dá použiť len popis stavu veci, ale nakoľko nemal k dispozícii všetky doklady, nesprávne uviedol, že niektoré konštrukcie neboli vykonané.

Ing. Ján Hrabinský ako svedok na pojednávaní dňa 5.4.2011 uviedol, že znalecký posudok vyhotovil pre potreby trestného konania. Pre potreby vyhotovenia posudku mu boli predložené aj zmluva o dielo, odborné vyjadrenie S.. C. a zápisnice o výsluchu svedkov, stavebný denník a fotografie. Obhliadku stavby urobil len zvonku, nakoľko žalobkyňa nebola prítomná. Potvrdil, že P.. C. nemal oprávnenie na vydanie takého odborného vyjadrenia ako predložil. Odborné vyjadrenie P.. C. nepreskúmal, lebo to nebolo predmetom uznesenia, na základe ktorého vyhotovil svoj posudok. Na otázky právneho zástupcu žalobkyne uviedol, že ak je na stavbe stavebný dozor, stavebný denník nemusí byť podpísaný objednávateľom a ani výkaz - výmer nemusí byť podpísaný objednávateľom.

Žalobkyňa nesúhlasila so znaleckým posudkom Ing. Hrabinského, nakoľko tento nebol na mieste stavby a posudok bol vyhotovený po tom, čo už boli ukončené práce na stavbe.

Z výpovede svedka P.. Z. K. súd zistil, že je otcom žalobkyne a zastupoval ju pri stavbe. Bol pri všetkom čo sa udialo. Uviedol, že dodávateľ stavby odišiel v priebehu výstavby zo stavby napriek tomu, že mal zaplatené platby vopred. Keďže požadoval aj poslednú splátku 190 000,-Sk ( 6 306,84 EUR ), ktorú nedostal, zohnal si inú stavbu a odišiel. Ani napriek jednaniam v stavbe nepokračoval. Tvrdil, že stavebný denník sa neviedol, o o ňom nevedel. Na stavbe nebol ani stavebný dozor. S. F., ktorý je uvedený v stavebnom denníku ako stavebný dozor nepozná. Potvrdil, že po odchode žalovaného zo stavby vyhotovil fotodokumentáciu P.. C.. Uviedol, že je nelogické, aby sa dohodovali nejaké práce navyše, keď neboli dokončené práce, ktoré boli v zmluve dohodnuté.

Svedok Z. A., ktorý pracoval na stavbe pre p. Ščerbu na základe živnostenského oprávnenia potvrdil, že sa na stavbe pracovalo. Po nahliadnutí do fotodokumentácie nevedel presne uviesť či stav zachytený na fotografiách zodpovedá stavu diela v čase odchodu zo stavby pracovníkmi žalovaného. Uviedol, že na stavbe pracovali šiesti alebo siedmi. Potvrdil, že na stavbe ako živnostník pracoval aj pán F., ktorý mal „papiere“, výkresy a usmerňoval ostatných. Tvrdil, že stavebný denník sa viedol na stavbe, ale nevedel uviesť kto ho viedol.

Z výpovede svedka O. P., ktorý pracoval pre žalovaného na základe živnostenského oprávnenia súd zistil, že na stavbe pracovalo asi 6 alebo 7 ľudí. Potvrdil, že na stavbe pracoval aj pán F., ktorý „zapisoval do knižky čo sa vykonalo“.

Svedok U. K. uviedol, že pracuje pre p. Ščerbu na základe živnostenského oprávnenia. Vedel o tom, že na stavbe bol aj stavebný dozor, ale nevedel uviesť kto vykonával túto činnosť. Potvrdil, že na stavbe pracoval aj S. F..

Svedok S. F., ktorý pracoval na stavbe pre žalovaného ako majster uviedol, že viedol stavebný denník a koordinoval práce. Práce vykonával ako živnostník. Stavba sa začala demontážnymi prácami a potom sa robili betonárske práce strecha, schody, prístavby, priečky, urobila sa pavlač a podhľady. K fotodokumentácii z odborného vyjadrenia po nahliadnutí uviedol, že okrem osadenia okien stav zachytený na fotkách zodpovedá vykonaným prácam pred odchodom žalovaného zo stavby. Uviedol, že stavebný denník bol na stavbe a kontrolovali ho pamiatkári. Na stavbe pracovalo 4 alebo 5 ľudí. Všetky činnosti každého z nich boli uvedené v stavebnom denníku.

Vzhľadom na to, že účastníci konania mali výhrady k predloženému odbornému vyjadreniu aj k znaleckému posudku, súd nariadil vo veci znalecké dokazovanie.

Zo znaleckého posudku Ing. Jozefa Čechovského súd zistil, ktoré práce podľa zmluvy o dielo žalovaný vykonal ( konštrukcie tesárske, konštrukcie klampiarske, konštrukcie stolárske + okná, konštrukcie doplnkové kovové pavlač, použ. sa staré ). Hodnota týchto vykonaných prác predstavuje 969 045,56 Sk, t.j. 32 166,42 EUR. Ďalej súd zistil, že nebolo povinnosťou žalovaného predkladať objednávateľovi stavebný denník. Súd tiež zistil, že existoval rozdiel medzi rozsahom a hodnotou prác uvedených v zmluve o dielo a v rozpočte k stavbe. Na otázku, či na základe zmluvy o dielo boli vykonané práce v dohodnutom rozsahu znalec uviedol, že práce boli zrejme vykonané v dohodnutom rozsahu okrem montáže dodaných plastových okien a okrem montáže pôvodného zábradlia pavlače.

Ing. Jozef Čechovský na pojednávaní dňa 19.11.2013 uviedol, že všetky otázky zodpovedal v znaleckom posudku. Pri vyhotovení znaleckého posudku vychádzal z dokladov, ktoré mal k dispozícii, a ktoré sú uvedené v posudku, keďže práce boli ukončené. Sondy nerobil, nakoľko by to bolo veľmi drahé. V znaleckom posudku sa zaoberal len tým, čo vykonala žalovaná spoločnosť.

Právny zástupca žalobkyne k znaleckému posudku Ing. Čechovského uviedol, že znalecký posudok považuje za nedostatočný. Poukázal na to, že bol vyhotovený v roku 2012, avšak práce boli vykonané v rokoch 2006 a 2007. Mal za to, že odborné vyjadrenie P.. C. je preto autentickejšie. Uviedol, že stavebný denník, z ktorého znalec vychádzal neobsahuje všetky údaje, ktoré má obsahovať. Poukázal aj na to, že na stavbe vykonával činnosť spolu so žalovaným aj podnikateľ p. Ščerba. Uviedol, že cena prác nebola dohodnutá podľa cenníkov, ako to znalec určil, ale dohodou zmluvných strán.

Na pojednávaní dňa 19.11.2013 doplnil, že predmetný znalecký posudok je iba o odhadoch a predpokladoch, preto nemôže byť považovaný za rozhodujúci v tomto spore. Poukázal na vady stavebného denníka a spochybnil jeho vyhotovenie v čase realizácie prác. Uviedol, že na základe znaleckého posudku Ing. Hrabinského mal žalovaný vrátiť žalobkyni 116 850,-Sk ( 3 878,71 EUR ).

Žalovaný nemal výhrady k znaleckému posudku Ing. Čechovského. V podaní doručenom súdu dňa 17.6.2013 uviedol, že predmetom žaloby je vydanie bezdôvodného obohatenia. Vykonaným dokazovaním bolo súdu preukázané, že práce na stavbe v súlade so zmluvou boli vykonané. Mal za to, že z hľadiska platnej legislatívy nie sú splnené základné podmienky pre uplatnenie takého žalobného návrhu. Z ust. vyplýva, že predpokladom vzniku právneho vzťahu bezdôvodného obohatenia nie je zodpovednosť povinného subjektu, ale existencia konkrétnej skutkovej podstaty, s ktorou zákon spája vznik tohto právneho vzťahu. Pre vznik bezdôvodného obohatenia vyžaduje objektívnu skutočnosť a síce to, aby k bezdôvodnému obohateniu došlo v dôsledku právom uznaných dôvodov. Mal za to, že nie sú splnené podmienky stanovené v ust. a nasl. , a preto sa žalobkyňa nemôže domáhať vydania bezdôvodného obohatenia. Na pojednávaní dňa 19.11.2013 uviedol, že stavebný denník nebol vedený formálne, nakoľko sa v ňom nachádzajú zápisy pamiatkárov, ktoré by nebolo možné získať dodatočne ( spätne ). Opätovne poukázal na nesplnenie znakov bezdôvodného obohatenia v zmysle ust. .

Zo zoznamu znalcov vedeného Ministerstvom spravodlivosti SR súd zistil, že P.. A. C. na rozdiel od Ing. Jozefa Čechovského a Ing. Jána Hrabinského nebol zapísaný v zozname ako znalec v odvetví - odhad hodnoty stavebných prác.

Ing. Peter Ščerba, štatutárny zástupca žalovaného uviedol, že z dohodnutých prác nezrealizovali montáž okien, tepelnú izoláciu a zaústenie výtokového kolena do kanalizácie. Tvrdil, že vykonali naviac práce, ktoré spočívali v postavení priečok vo veľkosti 68 m2 a v realizácii podhľadov.

Podľa ust. zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. Dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti. Cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia.

Podľa ust. zhotoviteľ je povinný vykonať dielo na svoje náklady a na svoje nebezpečenstvo v dojednanom čase, inak v čase primeranom s prihliadnutím na povahu diela. Ak zo zmluvy alebo z povahy diela nevyplýva niečo iné, môže zhotoviteľ vykonať dielo ešte pred dojednaným časom. Objednávateľ je povinný vykonané dielo prevziať. Pri vykonávaní diela postupuje zhotoviteľ samostatne a nie je pri určení spôsobu vykonania diela viazaný pokynmi objednávateľa, ibaže sa výslovne zaviazal plniť ich.

Podľa ust. zhotoviteľ diela môže poveriť jeho vykonaním inú osobu, ak zo zmluvy alebo z povahy diela nevyplýva nič iné. Pri vykonávaní diela inou osobou má zhotoviteľ zodpovednosť, akoby dielo vykonával sám.

Podľa ust. objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo určiteľná a zmluva je napriek tomu platná (), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok. Dojednanie a poskytnutie preddavkov na cenu za dielo sa nedotýka účinkov podľa a 549.

Podľa ust. na výšku ceny nemá vplyv, že cena bola určená na základe rozpočtu, ktorý je súčasťou zmluvy alebo ho objednávateľovi oznámil zhotoviteľ do uzavretia zmluvy. Ak však bola cena určená na základe rozpočtu, ohľadne ktorého zo zmluvy vyplýva, že sa nezaručuje jeho úplnosť, môže sa zhotoviteľ domáhať primeraného zvýšenia ceny, ak sa pri vykonávaní diela objaví potreba činností nezahrnutých do rozpočtu, pokiaľ tieto činnosti neboli predvídateľné v čase uzavretia zmluvy. Ak cena bola určená na základe rozpočtu, ktorý sa podľa zmluvy považuje za nezáväzný, môže sa zhotoviteľ domáhať, aby sa určilo zvýšenie ceny o sumu, o ktorú nevyhnutne prevýši náklady účelne vynaložené zhotoviteľom, náklady zahrnuté do rozpočtu. Ak objednávateľ nesúhlasí so zvýšením ceny, určí jej zvýšenie súd na návrh zhotoviteľa. Objednávateľ môže bez zbytočného odkladu odstúpiť od zmluvy, ak zhotoviteľ požaduje zvýšenie ceny podľa odsekov 2 a 3 o sumu, ktorá presahuje o viac ako 10% cenu určenú na základe rozpočtu. V tomto prípade je objednávateľ povinný nahradiť zhotoviteľovi časť ceny zodpovedajúcu rozsahu čiastočného vykonania diela podľa rozpočtu. Zhotoviteľovi zaniká nárok na určenie zvýšenia ceny podľa odsekov 2 a 3, ak neoznámi potrebu prekročenia rozpočtovanej sumy a výšku požadovaného zvýšenia ceny bez zbytočného odkladu po tom, čo sa ukázalo, že je nevyhnutné prekročenie ceny, ktorá bola určená na základe rozpočtu.

Podľa ust. objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu vykonaním diela. Ak zhotoviteľ odstúpil od zmluvy pre omeškanie objednávateľa a ak prekážka pre splnenie povinnosti objednávateľa nespočíva v okolnostiach vylučujúcich zodpovednosť (), patrí zhotoviteľovi cena, na ktorú má nárok na základe zmluvy. Od tejto ceny sa však odpočíta to, čo zhotoviteľ ušetril nevykonaním diela v plnom rozsahu.

Podľa ust. ak sa strany po uzavretí zmluvy dohodnú na obmedzení rozsahu diela a ak nedojednajú jeho dôsledky na výšku ceny, je objednávateľ povinný zaplatiť len cenu primerane zníženú; ak sa týmto spôsobom dohodnú na rozšírení diela, je objednávateľ povinný zaplatiť cenu primerane zvýšenú. Ak sa strany po uzavretí zmluvy dohodnú na zmene diela a ak nedojednajú jej dôsledky na výšku ceny, je objednávateľ povinný cenu zaplatiť zvýšenú alebo zníženú s prihliadnutím na rozdiel v rozsahu potrebnej činnosti a v účelných nákladoch spojených so zmeneným vykonávaním diela.

Podľa ust. kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa ust. predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Podľa ust. ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Podľa ust. musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. S predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia vydať aj úžitky z neho, pokiaľ ten, kto obohatenie získal, nekonal dobromyseľne. Ten, kto predmet bezdôvodného obohatenia vydáva, má právo na náhradu potrebných nákladov, ktoré na vec vynaložil.

Podľa ust. od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje zmluva alebo tento alebo iný zákon.

Podľa ust. ak omeškanie dlžníka ( ) alebo veriteľa ( ) znamená podstatné porušenie jeho zmluvnej povinnosti, je druhá strana oprávnená od zmluvy odstúpiť, ak to oznámi strane v omeškaní bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o tomto porušení dozvedela. Na účely tohto zákona je porušenie zmluvy podstatné, ak strana porušujúca zmluvu vedela v čase uzavretia

zmluvy alebo v tomto čase bolo rozumné predvídať s prihliadnutím na účel zmluvy, ktorý vyplynul z jej obsahu alebo z okolností, za ktorých bola zmluva uzavretá, že druhá strana nebude mať záujem na plnení povinností pri takom porušení zmluvy. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že porušenie zmluvy nie je pod- statné. Ak strana oprávnená požadovať plnenie zmluvnej povinnosti druhej strany oznámi, že na splnení tejto povinnosti trvá, alebo ak nevyužije včas právo odstúpiť od zmluvy podľa odseku 1, je oprávnená odstúpiť od zmluvy len spôsobom ustanoveným pre nepodstatné porušenie zmluvnej povinnosti; ak pre dodatočné plnenie určí lehotu, vzniká jej právo odstúpiť od zmluvy po uplynutí tejto lehoty.

Podľa ust. ak omeškanie dlžníka alebo veriteľa znamená nepodstatné porušenie zmluvnej povinnosti, môže druhá strana odstúpiť od zmluvy v prípade, že strana, ktorá je v omeškaní, nesplní svoju povinnosť ani v dodatočnej primeranej lehote, ktorá jej na to bola poskytnutá. Ak však strana, ktorá je v omeškaní, vyhlási, že svoj záväzok nesplní, môže druhá strana od zmluvy odstúpiť bez poskytnutia dodatočnej primeranej lehoty na plnenie alebo pred jej uplynutím.

Podľa ust. ak sa omeškanie dlžníka alebo veriteľa týka iba časti splatného záväzku, je druhá strana oprávnená odstúpiť od zmluvy len ohľadne plnenia, ktoré sa týka tejto časti záväzku. Pri zmluvách s postupným čiastkovým plnením možno odstúpiť od zmluvy iba ohľadne čiastkového plnenia, s ktorým je dlžník v omeškaní. Ohľadne časti plnenia, pri ktorom nenastalo omeškanie, alebo ohľadne čiastkového plnenia, ktoré už bolo prijaté alebo sa má uskutočniť až v budúcnosti, možno odstúpiť od zmluvy, ak táto časť plnenia alebo toto čiastkové plnenie nemá zrejme vzhľadom na svoju povahu pre oprávnenú stranu hospodársky význam bez zvyšku plnenia, pri ktorom nastalo omeškanie, alebo neplnenie záväzku ako celku znamená podstatné porušenie zmluvy.

Podľa ust. odstúpením od zmluvy zmluva zaniká, keď v súlade s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane; po tejto dobe nemožno účinky odstúpenia od zmluvy odvolať alebo zmeniť bez súhlasu druhej strany. Oprávnená strana nemôže odstúpiť od zmluvy po tom, čo jej bola doručená správa, že už bola splnená povinnosť, ktorej porušenie bolo dôvodom na odstúpenie od zmluvy. Ak z obsahu zmluvy vyplýva, že veriteľ nemá záujem na splnení záväzku po dobe určenej pre jeho plnenie, nastanú účinky odstúpenia od zmluvy začiatkom omeškania dlžníka, ak veriteľ neoznámi pred touto dobou, že trvá na plnení záväzku.

Podľa ust. odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a povinnosti strán zo zmluvy. Odstúpenie od zmluvy sa však nedotýka nároku na náhradu škody vzniknutej porušením zmluvy, ani zmluvných ustanovení týkajúcich sa voľby práva alebo voľby tohto zákona podľa , riešenia sporov medzi zmluvnými stranami a iných ustanovení, ktoré podľa prejavenej vôle strán alebo vzhľadom na svoju povahu majú trvať aj po ukončení zmluvy. Strana, ktorej pred odstúpením od zmluvy poskytla plnenie druhá strana, toto plnenie vráti; pri peňažnom záväzku spolu s úrokmi vo výške dojednanej v zmluve pre tento prípad, inak ustanovenej podľa . Ak vracia plnenie strana, ktorá odstúpila od zmluvy, má nárok na úhradu nákladov s tým spojených.

Podľa ust. neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Zmluvou o dielo - zhotovenie stavby zo dňa 27.12.2006 uzavretou medzi žalobkyňou ako objednávateľom a žalovaným ako zhotoviteľom mal súd preukázané, že žalovaný sa za- zaviazal zhotoviť pre žalobkyňu dohodnuté stavebné práce „Rekonštrukcia podkrovného priestoru na Alžbetinej 24 byt č. 1“. Žalovaná sa zaviazala dielo prevziať a zaplatiť jeho cenu. Termín začatia prác bol 10.1.2007 a práce mali byť ukončené 31.5.2007. Cena bola dohodnutá vo výške 992 460,-Sk, t.j. 32 943,64 EUR vrátane DPH podľa odsúhlasených dielčích rozpočtov. Účastníci dohodli zaplatenie záloh pri nástupe na práce a na objednanie dodávok vo výške 400 000,-Sk ( 13 277,57 EUR ) plus DPH a na realizáciu krovu 350 000,- Sk ( 11 617,87 EUR ) plus DPH. Vyúčtovanie stavebných prác malo byť uskutočnené do 10 dní od ukončenia diela, t.j. 30.5.2007 na základe fakturácie. Nebolo medzi účastníkmi kona- nia sporné a výpismi z účtu žalobkyne bolo súdu preukázané, že žalovanému boli zaplatené zálohy v celkovej výške 892 500,-Sk, t.j. 29 625,57 EUR. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné ani to, že žalovaný neukončil dielo v súlade s uzavretou zmluvou.

Keďže omeškanie žalovaného sa týkalo iba časti záväzku, súd mal za to, že odstúpenie od zmluvy žalobkyňou listom zo dňa 7.9.2007 je v zmysle ust. Obchodného zákonník a a ust. neplatné.

Nakoľko nebolo sporné doručenie listu právneho zástupcu žalovaného zo dňa 18.9.2008 ( zrejme mal byť uvedený rok 2007 ), označeného ako „Odstúpenie od zmluvy“ žalobkyni, súd mal za to, že na základe tohto prejavu vôle žalobcu došlo k platnému a účinnému odstúpeniu od časti plnenia záväzku a to konkrétne od realizácie montáže okien 47 bm x 250, tepelnej izolácie a zaústenia výtokového kolena.

Keďže zmluva bola v časti zrušená účastníkom vznikla povinnosť vrátiť všetko, čo podľa nej dostali v rozsahu týkajúcom sa zrušenej časti.

Vzhľadom na to, že žalovanému bola poskytnutá záloha, bolo potrebné zistiť v akom rozsahu bola táto spotrebovaná na vykonanú časť diela, resp. či vzhľadom na nevykonanie časti diela je alebo nie je žalovaný povinný vrátiť časť poskytnutej zálohy.

Nakoľko P.. C. nemal oprávnenie na vyhotovenie takého odborného vyjadrenia, ktoré pre žalobkyňu vykonal, súd nemohol na toto vyjadrenie prihliadnuť.

Žalobkyňa nesúhlasila ani so znaleckým posudkom č. 28/2008 vyhotoveným pre účely trestného konania znalcom Ing. Hrabinským.

S poukazom na vyššie uvedené bolo vo veci súdom nariadené znalecké dokazovanie. Zo znaleckého posudku č. 6/2013 vyhotoveného znalcom Ing. Jozefom Čechovským súd zistil, že žalovaný mimo naviac prác vykonal pre žalobkyňu v súlade s uzavretou zmluvou o dielo práce v hodnote 32 166,42 EUR, pričom zálohu na práce prevzal len vo výške 29 625,57 EUR. Z uvedeného vyplýva, že hodnota žalovaným vykonaných prác prevyšuje prevzatú zálohu od žalobkyne, a teda žalovaný sa nemohol na úkor žalobkyne bezdôvodne obohatiť a nevznikla mu ani povinnosť vrátiť ani časť z poskytnutej zálohy.

Na námietky žalobkyne proti predmetnému znaleckému posudku súd nemohol prihliadať, nakoľko znalec pri vyhotovení posudku vychádzal aj z fotodokumentácie vyhotovenej P.. C. ako aj zo všetkých dostupných listinných dôkazov predložených účastníkmi konania, pričom vykonal aj miestne šetrenie. Vzhľadom na hospodárnosť vykona- nia posudku nemohli byť vyhotovené sondy na preskúmanie zakrytých častí diela ( stavby ). Znalec sa k vyhotoveniu posudku vyjadril aj na pojednávaní dňa 19.11.2013.

Na základe uvedených skutočností a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná, preto ju zamietol.

Podľa ust. v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

O trovách konania s poukazom na ust. súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej vzhľadom na to, že o odmene znalca, ktorý podal vysvetlenie na pojednávaní dňa 19.11.2013 nebolo možné právoplatne rozhodnúť do písomného vyhotovenia rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí , návrh na súdny výkon rozhodnutia. (§ 251 ods.1)

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach () uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. ( ).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. ( )