Rozhodnutia odvolávajúce sa na tento prípad

ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Košice I sp. zn. 15 C 2/2011 z 13. marca 2020 a takto rozhodol: Ústavnú sťažnosť 1. , 2. maloletej , 3.protokol“) uznesením Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 15 C 2/2011 z 13. marca 2020 (ďalej len „uznesenie okresného súdu 2“). 2. Z ústavnej sťažnostizaplatenie sumy 19 916,35 € s príslušenstvom okresný súd uznesením sp. zn. 15 C 2/2011 zo 14. augusta 2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť 19. septembra 2017, priznal

ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Košice I č. k. 15 C 2/2011-261 zo 7. marca 2018 a takto rozhodol: 1. Základné právo obchodnej spoločnostiOkresného súdu Košice I č. k. 15 C 2/2011-261 zo 7. marca 2018 p o r u š e n é b o l i . 2. Uznesenie Okresného súdu Košice I č. k. 15 C 2/2011-261 zo 7. marca 2018 z rdohovor“) uznesením Okresného súdu Košice I (ďalej len ,,okresný súd“) č. k. 15 C 2/2011-261 zo 7. marca 2018 (ďalej len ,,napadnuté uznesenie okresného súdu“). 2.

neuhradením čo i len jednej splátky. Týmto d o c h á d z a k zmene rozsudku OS Zvolen 15C 2/2011-22 zo dňa 17.02.2011 týkajúceho sa časti bežného výživného. V prevyšujúcejže toto bolo naposledy určené rozsudkom OS Zvolen zo dňa 17.02.2011 v konaní 15C 2/2011-22 vo výške 180,- eur mesačne, s tým, že 100,- eur bol otec povinný uhrádzaťa bežné zvýšiť od 01.12.2014. Súd výsluchom účastníkov, rozsudkom OS Zvolen 15C 2/2011, správou o povesti rodičov, správami o zárobkoch rodičov, správou o šetrení

2015 a to naraz. M e n í sa právoplatný rozsudok Okresného súdu Trebišov č.k. 15C/2/2011-94 zo dňa 03.06.2011 vo výrokovej časti o výživnom. Žiaden z účastníkov nemá

veciach č.k. 7C 172/2011, 8C 2/2011, 10C 46/2011, 11C 2/2011, 12C 47/2011, 15C 2/2011, 16C 2/2011, 25C 2/2011, 25C 2/2011 a Krajského súdu v Bratislave pod č.k.

príslušenstvom , o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. 15C/2/2011-129 zo dňa 19.11.2013 takto rozhodol: P o t v r d z u j e rozsudok vo veci

12C 14/2009,12C 47/2011, 12C 21/2013,12C 42/2015, 12C 43/2015, 14C 2/2011, 15C 2/2011, 15C/21/2013, 16C 2/2011, 16C 43/2015, 17C 139/2015, 18C 23/2013, 19C 2/2011

rozhodnutiach (7C/172/2011, 8C/2/2011, 10C/46/2011, 11C/2/2011, 12C/47/2011, 15C/2/2011, 16C/2/2011, 25C/2/2011, 25C/47/2011), pričom poukázal aj na rozhodnutie Krajského

I v konaniach 7C/172/2011, 8C/2/2011, 10C/46/2011, 11C/2/2011, 12C/47/2011, 15C/2/2011, 16C/2/2011, 25C/2/2011 a 25C/47/2011, kde potvrdil aj správnosť právnej kvalifikácie

„súd prvej inštancie“) v poradí druhým rozsudkom z 19. novembra 2013 č. k. 15 C 2/2011-129 zamietol žalobu a účastníkom nepriznal náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie zn. 2 Co 60/2014 rozsudok súdu prvej inštancie z 19. novembra 2013 č. k. 15 C 2/2011-129 vo veci samej potvrdil a v časti výroku o trovách konania tento zrušil