Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1To/59/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Hrvolu a členov senátu JUDr. Stanislava Libanta a JUDr. Ingrid Kišacovej, Dr., v trestnej veci proti obžalovanému D.. X. G., pre prečin usmrtenia podľa , , o odvolaní obžalovaného D.. X. G. proti rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 14.03.2013 sp. zn. , na verejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 19.11.2013, takto

rozhodol:

Podľa písmeno b/, písmeno d/ z r u š u j e napadnutý rozsudok.

Podľa

obžalovaného D.. X. G., narodeného XX.XX.XXXX v E.,

trvale bytom E., J. D. č. XXX/XX,

podľa písmeno c/

o s l o b o d z u j e

spod obžaloby okresného prokurátora Levice číslo 2 z 19.06.2009, pre skutok v nej uvedený a právne kvalifikovaný ako prečin usmrtenia podľa , písmeno a/ s poukazom na písmeno h/ , ktorý mal spáchať na skutkovom základe, že:

ako riaditeľ úseku logistiky a technického zabezpečenia spoločnosti PM Zbrojníky a.s., Skuteckého 23, Banská Bystrica, prevádzka Levice, Géňa č. 56, pod ktorý organizačne bol zaradený sklad MTZ a aditív aj údržba vozového parku, porušil povinnosti uvedené v ustanovení písmeno a/, písmeno d/ o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov, nedodržal povinnosti prevádzkovateľa na zaistenie bezpečnej a spoľahlivej prevádzky motorových vozíkov, ktorá vyplýva z čl. 3.2.1 písmeno a/, b/, e/ STN 26 8805 a čl. 2.15 Prílohy NA STN ISO 3691 + Amd 1 o prevádzke motorových vozíkov, keď nezabezpečil najmenej jedenkrát za rok vykonanie kontroly bezpečnosti uzlov a agregátov v rozsahu stanovenom v sprievodnej dokumentácii motorového vozíka Desta DVHM 2522 LX číslo motora * 7021-066365 vo vlastníctve spoločnosti PM Zbrojníky a.s., ako aj nevykonal písomné určenie pracovníka zodpovedného za technický stav uvedeného motorového vozíka Desta DVHM, následkom čoho počas prevádzky uvedeného motorového vozíka došlo postupne k poruche na priečniku nosníka čapu hlavnej páky riadenia uvedeného motorového vozíka, ktorú poruchu bolo možné podľa znaleckého posudku č. 29/2007 znalca Ing.

Jána Jenča, počas pravidelných ohliadok vozíka zistiť a odstrániť a následkom uvedených skutočností dňa 13.06.2007 v čase o 10.15 hod. v areáli spoločnosti PM Zbrojníky a.s., Skuteckého 23, Banská Bystrica, prevádzka Levice, Géňa č. 56, počas prevádzky uvedeného motorového vozíka, ktorý viedol zamestnanec spoločnosti PM Zbrojníky J. X., pri cúvaní s uvedeným motorovým vozíkom došlo k zlomeniu priečnika nosníka čapu hlavnej páky riadenia, následkom toho došlo k prevráteniu vozíka a vodič J. X. vypadol z kabíny, pričom bol zavalený motorovým vozíkom, v dôsledku čoho utrpel závažné zranenia hrudníka nezlučiteľné so životom, na následky ktorých na mieste zomrel,

pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.

Podľa poškodenú T. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom E., A. Z. XXXX/XX s nárokom na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Levice (ďalej len „súd prvého stupňa“) uznal obžalovaného D.. X. G. (ďalej len „obžalovaný“) vinným zo spáchania prečinu usmrtenia podľa , , ktorého sa mal dopustiť na horeuvedenom skutkovom základe.

Za to súd prvého stupňa uložil obžalovanému podľa § 149 ods. 2 Tr. zák., s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák., s prihliadnutím na § 36 písm. j/ Tr. zák., § 56 ods. 2 Tr. zák. peňažný trest 1500,- eur, ktorého suma podľa § 57 ods. 2 Tr. zák. pripadá štátu. Pre prípad, ak by bol výkon peňažného trestu úmyselne zmarený, uložil obžalovanému podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. náhradný trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov.

Zároveň podľa poškodenú T. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom E., A. Z. XXXX/XX s nárokom na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie.

Uvedený rozsudok, ihneď na hlavnom pojednávaní odvolaním napadol obžalovaný prostredníctvom obhajcu voči výroku o vine a treste. V jeho písomných dôvodoch, prostredníctvom obhajcu, poukazoval na to, že v čase nehody poškodeného bol riaditeľom logistiky a jeho pracovná náplň vyplývala z pracovnej zmluvy - manažérskej zmluvy, ktorej obsah nemohla zmeniť ani porada. Pojem „dopravná technika“ bol kreovaný orgánom činným v trestnom konaní a nemal reálny základ v organizačnej štruktúre spoločnosti PM Zbrojníky, a.s. Pretože nebol zodpovedný v čase nehody za stav dopravnej techniky, nemohol ani porušil ustanovenia uvedené v skutkovej vete napadnutého rozsudku. Takáto povinnosť mu nevyplývala zo žiadneho predpisu. Poukazoval na tvrdenia, ktoré uvádzal vo svojich výsluchoch, ako aj na tvrdenia vypočutých svedkov, znalca, mailovú komunikáciu a jeho vizitku, ktoré potvrdzovali jeho obhajobu. Namietal nevykonanie obhliadky miesta nehody, nevyžiadanie záznamov o dochádzke zamestnancov a dovolenkových lístkov v prípravnom konaní. Podľa jeho názoru dokazovaním nebolo preukázané, že by jeho konanie alebo nekonanie malo príčinnú súvislosť s následkom - smrťou nebohého poškodeného, preto nemohol ani naplniť obligatórne znaky skutkovej podstaty prečinu usmrtenia. Vytýkal súdu prvého stupňa nerešpektovanie základnej zásady trestného konania - prezumpcie neviny a zásady in dubio pro reo. Navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a oslobodiť ho spod obžaloby podľa , alternatívne vec podľa , zrušiť a podľa vrátiť súdu prvého stupňa.

Verejné zasadnutie odvolacieho súdu bolo vykonané v neprítomnosti splnomocnenca poškodenej, ktorý sa telefonicky ospravedlnil.

Obhajca obžalovaného zotrval na písomných dôvodoch odvolania a na návrhu tam uvedenom.

Obžalovaný na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu zotrval na písomných dôvodoch odvolania. Uviedol, že podľa jeho názoru aj teraz sa dá z firemnej dokumentácie dokázať to, čo tvrdil vo svojej výpovedi. Poukázal na to, že D.. Q. sám na pojednávaní uviedol, že bol zodpovedný za opravy vozíkov. Nejedná sa mu o trest, ktorý je zanedbateľný, ale o celkový morálny dopad na jeho osobu a rodinu. Rozsudok považoval za nespravodlivý a nesprávny, založený na nesprávnych dôkazoch. Zdôrazňoval hlavne to, že poškodený nemohol cúvať s vozíkom na takú dlhú vzdialenosť, čo je podľa neho asi 50 metrov s vozíkom, ktorý nebol ani v evidencii organizácie. Cítil sa byť nevinný.

Obžalovaný si nepamätal na bližšie podrobnosti prílohy č. 2 uvádzanú v článku I. manažérskej zmluvy. Uviedol, že sa možno jednalo o štandardnú zmluvu, ktorá bola spisovaná v dôsledku právneho prechodu firmy PM Zbrojníky Trade na PM Zbrojníky s.r.o.

Zástupkyňa krajského prokurátora na verejnom zasadnutí uviedla, že súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav, vykonal všetky potrebné dôkazy, ktoré aj správne vyhodnotil. Na základe zákonne vykonaných dôkazov dospel k správnej právnej kvalifikácií. Čo sa týka trestu tento považovala za zákonný, zohľadňujúci mieru zavinenia obžalovaného a spoluzavinenie poškodeného považovala ho za primeraný a schopný splniť účel trestu. Navrhla odvolanie obžalovaného podľa ako nedôvodné zamietnuť.

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu bola prítomná aj poškodená T. X., ktorá k odvolaniu uviedla, že manžel jej hovoril, že obžalovaný je tou osobou, ktorá je zodpovedná za vozík, na ktorom ako jej uviedol musel pracovať. Na toto sa jej sťažoval ešte večer predtým. Sťažoval sa, že musí pracovať s vozíkom, ktorý má chyby, a že nový vozík je zamknutý v garáži. Ďalej uviedla, že PM Zbrojníky jej uhradili pohrebné trovy. V sociálnej poisťovni jej povedali, že vec budú realizovať po predložení rozsudku súdu.

Krajský súd ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou- obžalovaným, preskúmal podľa zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako i správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že odvolanie je dôvodné.

Odvolací súd v rámci prieskumnej povinnosti vyplývajúcej mu z zistil, že v konaní predchádzajúcom napadnutému rozsudku došlo:

- k tomu, že súd I. stupňa sa nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie ( ),

- v dôsledku čoho došlo k porušeniu zákona v neprospech obžalovaného ( ).

Podľa , orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie.

Podľa , orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Podľa , v trestnom konaní treba dokazovať najmä :

a) či sa stal skutok a či má znaky trestného činu,

b) kto tento skutok spáchal a z akých pohnútok,

c) závažnosť činu vrátane príčin a podmienok jeho spáchania,

d) osobné pomery páchateľa v rozsahu potrebnom na určenie druhu a výmery trestu a uloženie ochranného opatrenia a iné rozhodnutia,

e) následok a výšku škody spôsobenú trestným činom,

f) príjmy z trestnej činnosti a prostriedky na jej spáchanie, ich umiestnenie, povahu, stav a cenu.

Z jednej zo základných zásad trestného konania - zásady „prezumpcie neviny“ upravenej v vyplýva, že každý proti komu sa vedie trestné konanie, považuje sa za nevinného, kým súd nevysloví právoplatným odsudzujúcim rozsudkom jeho vinu, tzn. že nie je povinnosťou obžalovaného dokazovať svoju nevinu, ale je povinnosťou orgánov činných v trestnom konaní (policajta a prokurátora) zadovážiť dostatok zákonne získaných dôkazov ktoré budú súdu postačovať na záver o vine obžalovaného. S danou zásadou úzko súvisí aj ďalšia zo základných zásad trestného konania a to zásada in „dubio pro reo“ (v pochybnostiach v prospech obvineného).

Súd prvého stupňa na hlavných pojednávaniach prebral dôkazy, ktoré mu predložil prokurátor s obžalobou, ktoré boli v prípravnom konaní vykonané vyšetrovateľom PZ. V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že toto prípravné konanie nebolo vedené dôsledne, najmä preto, že už v jeho priebehu mali byť zabezpečené všetky dostupné dôkazy, ktoré by dali jednoznačnú odpoveď na otázku či za spôsobený následok - smrť poškodeného X. nesie trestnoprávnu zodpovednosť iná osoba a či je medzi jej konaním a spôsobeným následkom daná príčinná súvislosť. V tomto smere preto odvolací súd považoval námietky obžalovaného za dôvodné, keď okrem ním namietaných nevykonaných a nevyžiadaných dôkazov, mala byť zabezpečená jednoznačná organizačná štruktúra spoločnosti PM Zbrojníky s jednoznačnými kompetenciami jednotlivých zodpovedných pracovníkov, vrátane obžalovaného a to vzhľadom k tomu, že už v prípravnom konaní bolo nepochybné, že v tejto oblasti v spoločnosti vládol obrovský neporiadok. Význam tohto nedostatku sa naplno prejavil v konaní pred súdom, ktorý sa pokúšal napraviť nedostatky prípravného konania, avšak vzhľadom na odstup času, toto úspešné nebolo.

Súd prvého stupňa na hlavných pojednávaniach vykonal dokazovanie v rozsahu s poukazom na a v odôvodnení napadnutého rozsudku poukázal na obsahy jednotlivých dôkazov. Po ich vyhodnotení dospel k správnemu záveru, že sa žalovaný skutok stal, a že tento napĺňa formálne znaky skutkovej podstaty prečinu usmrtenia podľa , Tr. zák., preto v tomto smere odvolací súd súhlasí s právnymi úvahami uvedenými v odôvodnení napadnutého rozsudku.

Odvolací súd však zistil, že následný postup súdu prvého stupňa, keď dospel k právnemu záveru o vine obžalovaného, je nesprávny. Z tohto pohľadu preto odvolací súd nemôže súhlasiť s právnymi úvahami uvedenými na stranách 13-15 napadnutého rozsudku.

Pre vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti konkrétnej osoby je nevyhnutné, aby táto zavineným protiprávnym konaním naplnila všetky formálne znaky konkrétneho trestného činu uvedeného v osobitnej časti .

V danej veci mal obžalovaný z nedbanlivosti, ktorú súd prvého stupňa ustálil vo forme nevedomej nedbanlivosti podľa § 16 písm. b/ Tr. zák., porušiť svoje povinnosti v rozsahu uvedenom v skutkovej vete napadnutého rozsudku v dôsledku čoho došlo k následku - smrti poškodeného.

Vychádzajúc z uvedených právnych úvah bolo preto potrebné v rámci trestného stíhania preukázať, či obžalovaný bol subjektom zodpovedným za splnenie povinností, ktoré mu boli uložené podľa zákona. Za tým účelom bolo potrebné nespochybniteľne a jednoznačne zistiť, či obžalovaný bol v takom pracovnom zaradení, z ktorého mu vyplývala povinnosť uložená mu podľa zákona. Takéto pracovné zaradenie muselo byť v súlade so a stanovené buď pracovnou zmluvou alebo vymenovaním do funkcie na základe písomného aktu. Odvodzovať zodpovednú funkciu len z výpovedí svedkov odvolací súd nepovažuje za správne, pretože sa jedná o subjektívne názory týchto svedkov, toto napokon konštatuje aj súd prvého stupňa na strane 16 napadnutého rozsudku. Samozrejme každej zodpovednej funkcii prináleží určitý rozsah práv a povinností. Záver o neprehľadnosti a nedostatkoch v uvedenej spoločnosti v organizačnej štruktúre, vrátane popisu práce je odôvodnený aj tým, že spoločnosť až po tragickej udalosti určila jednoznačne osobu zodpovednú za technický stav motorových vozíkov.

Berúc do úvahy všetky svedecké a listinné dôkazy a hodnotiac aj obhajobu obžalovaného odvolací súd dospel k záveru, že dokazovaním nebolo jednoznačne a nespochybniteľne preukázané, že obžalovaný bol tým zodpovedným subjektom, ktorému zo zákona vyplývalo dodržať povinnosti uvedené v skutkovej vete napadnutého rozsudku, a preto v tomto smere súd prvého stupňa pochybil, keď sa nevyrovnal so všetkými skutočnosťami významnými pre rozhodnutie, a to aj s prihliadnutím na horecitované základné zásady trestného konania, čo viedlo k porušeniu v neprospech obžalovaného.

V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné vytknúť súdu prvého stupňa absenciu právnych úvah v odôvodnení napadnutého rozsudku, z ktorých by malo vyplývať, na základe čoho dospel súd prvého stupňa k právnemu záveru o naplnení znaku skutkovej podstaty žalovaného trestného činu

- porušenie dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona, a to aj s prihliadnutím na určitú mieru spoluúčasti samotného poškodeného na tragickej udalosti (tento vedel o zlom technickom stave vozíka, i napriek tomu na ňom vykonával prácu), čo však nevyviňuje osobu, ktorá bola zodpovedná za riadny technický stav vozíka, pretože súd pri rozhodovaní je povinný prihliadnuť na všetky zistené fakty.

Čo sa týka výroku o náhrade škody, tento odvolací súd posudzoval v súlade so zásadou „reformatio in peius“, pretože odvolanie podal len obžalovaný, v dôsledku čoho nemohlo dôjsť k zmene napadnutého rozsudku v jeho neprospech. V tejto súvislosti je potrebné konštatovať, že u poškodeného sa jednalo o udalosť, ktorá napĺňa všetky znaky pracovného úrazu, ktorého riešenie spadá do oblasti pracovnoprávnych vzťahov medzi subjektmi - zamestnávateľom nebohého poškodeného a jeho dedičmi.

S poukazom na všetky horeuvedené skutočnosti odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok. ( )