Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_9Co-73-2023.pdf
PDF · 179.42 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/73/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej a členiek senátu Mgr. Ingrid Vallovej a JUDr. Kataríny Marčekovej, v spore žalobcu: A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. D., E. F. XXXX/XX, zastúpený: JUDr. Ema Zacharová, advokát s. r. o., so sídlom Nové Zámky, Forgáchova bašta 5676/7, IČO: 47 237 023, proti žalovaným: 1. G. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom H. I. J. XXX, 2. D. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom L., M. XXX/XX, 3. G. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom B., M. O. XXX/XX, zastúpená splnomocneným zástupcom P. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom B., M. O. XXX/ XX, 4. Q. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom R. J. XXX, 5. N. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom M. J. XXX, 6. N. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom S. J. XXX, 7. M. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom R. C. F., T. XXXX/XX, 8. G. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom U., S. XX, 9. P. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom S. C. V., S. O. XXX/X, 10. I. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom S. C. V., S. O. XXX/X, 11. G. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom K., H. XXX/XX, 12. I. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom K., H. XXX/XX, 13. G. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom H., U. XXXX/X, 14. B. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom K., H. XXX/XX, 15. D. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom S. C. V., 16. H. C. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. D., H. XXXX/X, 17. H. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. D., C. K.. B. XXXX/XX, 18. V. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. D., W. X. XXXX/XX, 19. L. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. D., t. č. býva v B. C. Y. č. XXX, N. U. C. D., o určenie, že dôvody na vydedenie nie sú dané, neexistujú, že žalobca je dedičom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 14. septembra 2022 č. k. 5C/7/2020-598 v spojení s opravným uznesením zo dňa 17. januára 2023 č. k. 5C/7/2020-688 takto
rozhodol:
Odvolací súd p o k r a č u j e v konaní so žalovanými: H. C. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. D., H. XXXX/X, H. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. D., C. K.. B. XXXX/XX, V. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. D., W. X. XXXX/XX, ako právnymi nástupcami po pôvodnom žalovanom v 18. rade H. C., nar. XX. XX. XXXX, zomr. XX. XX. XXXX, naposledy bytom C. D., H. XXXX/XX.
Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovaným voči žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1.1. Napadnutým rozsudkom, v spojení s opravným uznesením, súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žalovaným v 1. až 19. rade priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v celom rozsahu. Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami § 460, § 461 ods. 1, § 473 ods. 1, § 469a ods. 1 písm. d/, ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 192 a § 194 ods. 1, 3 CMP. Uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 25. 02. 2020 domáhal určenia, že dôvody jeho vydedenia matkou - poručiteľkou A. B., uvedené v závete a listine o vydedení č. k. N 174/02, Nz 158/02 zo dňa 11. 09. 2002, nie sú dané. V žalobe uviedol, že bol jediným synom poručiteľky A.
B., M. C., narodenej XX. XX. XXXX, naposledy bytom C. D., O. XXX/XX, ktorá zomrela XX. XX. XXXX. Ďalej uviedol, že bol jediným dedičom v prvej skupine, keďže jeho otec zomrel v roku 2003. Matka zanechala závet a listinu o vydedení, v ktorej rozhodla o tom, že celý svoj majetok odkázala svojmu manželovi (otcovi žalobcu), ktorý však zomrel skôr ako ona. Žalobca poukázal na to, že aj jeho otec ho vydedil, a to z rovnakých dôvodov ako matka a on zase svoj majetok odkázal manželke( matke žalobcu). Žalobca poukázal na to, že na dedičskom konaní poprel dôvody vydedenia, preto bol Okresným súdom Nové Zámky, uznesením sp. zn. 16D 846/2018-27, Dnot 198/2018 zo dňa 25. 09. 2018, ktoré mu bolo doručené 27. 09. 2018, odkázaný na podanie žaloby o určenie, že dôvody na vydedenie nie sú dané, neexistujú, že žalobca je dedičom. Bola mu stanovená jednomesačná lehota na podanie žaloby, a to od právoplatnosti uznesenia, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 12. 10. 2018. Keďže toto uznesenie neobsahovalo menný zoznam účastníkov dedičského konania, preto v tom čase žalobu podal proti jemu známym účastníkom označeným v zápisnici o pojednávaní 16D/846/2018 z 21. 09. 2018, ktorí sú teraz v žalobe uvedení ako žalovaní v 18/ a 19/ rade. Žalobca poukázal na to, že notárka konala iba s ním ako účastníkom konania. Konanie o jeho žalobe bolo vedené na Okresnom súde Nové Zámky pod sp. zn. 10C/74/2018, v ktorom konaní im bola poskytnutá lehota na mimosúdne vyriešenie sporu. Výsledkom tohto mimosúdneho jednania v tom čase bolo podpísanie listiny „Dohoda o urovnaní“ zo dňa 26. 07. 2019. Jediným dôvodom, pre ktorý bola vtedy žaloba vzatá späť, bolo uzatvorenie Dohody o urovnaní. Nakoľko sa blížil čas plnenia záväzkov H. C. a L. F. podľa Dohody o urovnaní, žalobca kontaktoval dňa 18. 02. 2020 notárku, či už dedičské konanie prebehlo a vtedy ho informovala, že sú tu aj ďalší dedičia a že dedičstvo zatiaľ prejednané nebolo. Preto ju žalobca požiadal o zoznam dedičov. Žalobca uviedol, že mu notárka oznámila, že vyčká na rozhodnutie súdu v tomto spore. Ďalej žalobca uviedol, že v dedičskom konaní po otcovi N. B. sa nedomáhal neplatnosti rovnakých dôvodov vydedenia z dôvodu, že aj tak mala všetko zdediť mama, a ak by aj on niečo zdedil, tak by jej bol všetko nechal pre jej potreby. Žalobca ďalej v žalobe uviedol, že mal s otcom celý život dobré vzťahy, okrem roku 2001 a 2002, kedy sa na neho otec hneval, pretože nemal o živote žalobcu taký prehľad, ako by si bol želal. Žalobca sa rozviedol a toto mu otec stále vytýkal. Čo sa týka mami, žalobca v žalobe uviedol, že s ňou mal veľmi dobré vzťahy. Žalobca ďalej uviedol, že sa ako zákonný dedič domáha svojich majetkových práv, ktoré by mu mali patriť titulom dedenia a listinou o vydedení mu tieto práva boli odopreté. Poukázal na dôvody, pre ktoré ho matka vydedila: a) vedenie neusporiadaného života, nako3ko sa jeho tri manželstvá rozpadli vraj jeho vinou, pretože nepracoval a i kei sa zamestnal, z dôvodu zlej morálky bol z práce prepustený a z tohto dôvodu vraj nevedel finanene zabezpeei? svoju rodinu, b) že na svoje 3 maloleté deti neprispieva výživným, ani sa nestará o ich výchovu a neposkytuje im žiadnu starostlivos?. Vraj mu bol maloletý syn A. zverený do výchovy súdom po rozvode z dôvodu, aby získal finanené príspevky, prieom syn žije so starými rodiemi, ktorí mu poskytujú všetku starostlivos? a výchovu z vlastných finanených prostriedkov a bez jeho prispenia, vraj len sporadicky im posielam rodinné prídavky, ktoré na syna prevzal, c) že vedie neusporiadaný život, lebo sa zadlžil väešími finanenými eiastkami, prieom nevynakladá žiadne úsilie, aby dlhy splatil, d) že pracuje v Eechách, eomu porueite3ka neverí. Žalobca mal za to, že všetky tieto dôvody je možné zaradi? do skupiny dôvodov trvalého vedenia neusporiadaného života. K týmto dôvodom vydedenia žalobca uviedol, že bol tri krát ženatý, že prvé manželstvo uzatvoril v roku 1984 s A. B., rozviedli sa v roku 1988, narodili sa im dvaja synovia N. v roku 1983 a A. v roku 1984. Pôvodne boli pri rozvode obe deti zverené matke, keiže bol však syn A. v rodine matky nežiadúci, tak sa žalobca dohodol s rodiemi, že si ho vezmú. V tom ease bol žalobca tretíkrát ženatý a jeho manželka nechcela, aby bol syn s nimi a tiež syn nechcel by? v prostredí, v ktorom bola žalobcova nová rodina. A preto sa dohodli, že syn bude so starými rodiemi. Toto bola ich dohoda a tú aj plnil. Preto mu rozsudkom súdu v roku 1998 bol syn A. poenúc mesiacom september 1998 zverený do výchovy. Druhé manželstvo uzatvoril s G. B. v novembri 1991 a v apríli 1992 sa rozviedli. Tento krátky vz?ah stroskotal z dôvodu citového odcudzenia a nezáujmu manželky v oblasti sexuálneho života. Deti spolu nemali. Tretie manželstvo uzatvoril v roku 1995 s N. B., rozviedli sa v roku 2000. Doa XX. XX. XXXX sa im narodila dcéra K.. Žalobca v žalobe uviedol, že poeas tohto manželstva zistil, že si ho manželka nevzala z lásky, ale na naliehanie svojich rodieov, aby ako rozvedená neostala sama. Toto zistenie spôsobilo nezhody, ktoré viedli k hádkam. Ialším ich problémom bolo vystriedanie viacerých zamestnaní, samotná manželka uznala, že niektoré ukoneil z dôvodu zdravotného, ale (ako aj sám žalobca uznal) niektoré boli ukoneené z dôvodu, že s jeho prácou nebol zamestnávate3 spokojný a hodnotil ho ako osobu s nízkou pracovnou morálkou. A niektoré zamestnania skoneil preto, že mu nezaplatili to3ko, ko3ko sa dohodli. Žalobca v žalobe uviedol, že nikdy nemal problém s alkoholom,
nikdy manželku nepodviedol, a ani po práci nikam nechodil - eas trávil doma. Mal záujem udrža? rodinu. Nebol ideálny, ale to neznamená, že bol zlý voei svojim rodieom, alebo voei svojim potomkom. Bola to manželka, ktorá asi chcela len die?a a nie rodinu. Uvedené manželstvo sprevádzali hádky spôsobené nezáujmom manželky o žalobcu. Žalobca uviedol, že aj manželka na neho zaútoeila pri hádkach, a že aj on na ou, išlo však pod3a neho o bežné manželské nezhody. Žalobca v žalobe uviedol, že ani jedno jeho manželstvo sa mu nerozpadlo z dôvodu alkoholizmu, alebo nevery, eo sú najbežnejšie dôvody rozvodu. Preto je toho názoru, že to nebol dôvod na vydedenie. Žalobca v žalobe poprel tvrdenia, že nemal finanené prostriedky na zabezpeeenie rodiny z dôvodu zlej pracovnej morálky, kvôli ktorej mal by? prepustený zo zamestnaní. Žalobca v žalobe naopak tvrdil, že sa vždy snažil ma? zamestnanie a easto mal poeas zamestnania aj fušky, na ktorých dostal peniaze na ruku a tieto mal aj v prípade, kei bol nezamestnaný. Tvrdil, že v tom ease mnohí zamestnávatelia nechceli da? pracovníkom pracovnú zmluvu, on ale prácu vykonával a peniaze dostal na ruku. Bývalo to okolo 500 eur až 700 eur mesaene. A aj v mesiacoch, kei mal aj riadne zamestnanie, tak okrem výplaty zvykol zarobi? na ruku ešte 150 až 200 eur. Žalobca ialej v žalobe uviedol, že v roku 1983 ukoneil vyueenie na Strednej priemyselnej škole strojárskej bez maturity v Nových Zámkoch, ktorá patrila štátnemu podniku Elektrosvit. Hnei v roku 1983 po ukoneení školy sa zamestnal v Elektrosvite, kde robil do roku 1985. Medzitým si v roku 1984 dorobil maturitu. Zistil, že s jeho vzdelaním vie zarobi? viac a preto dohodou ukoneil s Elektrosvitom pracovný pomer a od roku 1985 do roku 1989 pracoval na železnici ako mechanik a opravár. Po zmene režimu po roku 1989 bol ako mnohí iní prepustený pre znižovanie stavu pracovníkov a následne vystriedal viacero zamestnaní, v ktorých pracoval ako opravár, údržbár po3nohospodárskych strojov, mechanik, alebo ako vodie kamiónu. Easto sa stalo, že za prácu nedostal peniaze, boli zamestnávatelia, ktorí tvrdili, že v skúšobnej dobe nikto neplatí. Kei sa zamestnal v po3nohospodárstve ako opravár po3nohospodárskych strojov, povedali mu, že na mzdu dajú len zálohu a doplatia po zbere úrody, bolo to ?ažké, preto niektoré pracovné pomery ukoneil v skúšobnej dobe, pretože si vtedy vedel zohna? fušky a na týchto si privyrábal. Zaeiatkom roku 2001 sa dozvedel, že spoloenos? REMA s. r. o. zabezpeeuje prácu v Eeskej republike, preto ukoneil pracovný pomer, ktorý mal v tom ease v Bratislave. Následne mu povedali, že musí ešte eaka?, tak sa opä? zamestnal, a to v spoloenosti Italmarket Bratislava, po asi dvoch mesiacoch mu povedali, že už pôjde do Eeskej republiky, tak opä? ukoneil pracovný pomer. Potom mu povedali, že to robia tak, že sa musí zamestna? v REMA s. r. o., Nové Zámky a po mesiaci pôjde do Eeskej republiky a tak aj bolo. REMA s. r. o., Nové Zámky mala v Eeskej republike v Plzni poboeku, ktorá mu pridelila prácu v Škodovke v Plzni, kde pracoval od konca roku 2001 do polovice roku 2006, potom ho REMA pridelila ialším zamestnávate3om. V roku 2012 sa vrátil a pracoval v SERVIS TECHNIKY A STROJOV s. r. o. od januára 2012 do konca októbra 2012. Ialej žalobca uviedol, že pracovnú morálku má a aj vždy mal v takom bežnom priemere. Nikdy nepožíval alkohol, takže aj kei niektorí pracovníci mali s alkoholom problém, on nikdy. Do zamestnania chodil naeas. Jeho problémom bolo zrejme to, že bol výreený a tvrdohlavý, povedal aj zamestnávate3ovi, eo sa mu nepáei, a to najmä v súvislosti s neplatením takej mzdy, na akej sa dohodli, ale aj v súvislosti s prácou nadeas, ktorú neplatili, a potom ako dôsledok musel ukonei? pracovný pomer. Eo sa týka vyživovacej povinnosti, k tomu žalobca uviedol, že je pravdou, že pre neho nebolo jednoduché jej plnenie, ale vždy, kei mal peniaze, tak sa snažil deti zabezpeei? a peniaze rodieom posla?. Kei bol na návšteve u rodieov, tak peniaze dal priamo rodieom, inokedy im posielal peniaze na úeet. Vzh3adom na odstup easu však vie predloži? iba tie dôkazy, ktoré sa mu zachovali. Z nich však vyplýva, že aj v ease spísania listiny o vydedení peniaze rodieom posielal. Napr. s poukazom na výpis z jeho úetu eíslo 175753776/0300 vedeného v ESOB, poboeka Plzeo, uviedol, že doa 10. 12. 2002 poslal na úeet otca 1100580212 sumu 15.500,-Ke. Z platobného príkazu k úhrade do zahranieia vyplýva, že z úetu eíslo 175753776/0300 poslal doa 01. 02. 2002 na otcov úeet eíslo 02-77593010/7500 sumu 2.000,-Ke, doa 26. 08. 2002 sumu 1.000,-Ke, doa 27. 09. 2001 sumu 2.000,- Ke. Žalobca v žalobe ialej uviedol, že kupoval do domácnosti rodieov aj zariadenie, napríklad v roku 2002 kúpil synovi A. domáce kino, pretože rád pozeral televízor, avšak programy, ktoré pozerali starí rodieia, mu nevyhovovali, a tak mu kúpil do jeho izby domáce kino. Niekedy v roku 2001 kúpil matke novú žehlieku, lebo mala takú starú a on jej kúpil naparovaciu. Kei otvorili v Nových Zámkoch TESCO, bol v oom s matkou a kúpili spolu pre mamu teplý elektrický vankúš, on zaplatil polovicu a mama druhú polovicu. Ialej žalobca uviedol, že v roku 2002 kúpil mame na narodeniny plynový sporák, priviezol ho autom z Plzne. Okrem toho, kúpil v Plzni mame ešte aj stacionárny bicykel. Súeasne žalobca poukázal na to, že nikdy nemal ve3a peoazí, napriek tomu sa mu podarilo našetri? a v lete v roku 2006 alebo 2007 bol so synmi na dovolenke 7 dní na Balatone. A kei mu mama ochorela, v roku 2015 ju pol roka opatroval. Bola po zlomenine pravej stehennej kosti, mala problém s mobilitou a nevedela sa sama o seba stara?. Žalobca jej preto zabezpeeoval odvoz k lekárovi, nakupoval jej a staral sa o domácnos?. Uviedol, že vtedy mal s matkou dobrý vz?ah, hovorila mu, že si nepamätá, ei aj ona nespisovala nejaký závet, ale
že asi nie, vravela, že aj kei by náhodou spísala, že to je už dávno, a že to neplatí. Kei mala mama 80-te narodeniny, oslávili ich spolu, žalobca objednal tortu aj s eíslom 80, mama bola š?astná. Do doa vydedenia proti nemu nebolo vedené akéko3vek súdne konanie. Uviedol, že si peniaze nepožieiaval, že nemal žiadne dlhy. Ani jedno manželstvo, ktoré ukoneil, nemuselo vysporadúva? dlhy. Jedine s manželkou G. si vzali pôžieku na zariadenie domácnosti, ale to bolo ešte vo februári 1992. Po tom, ako sa v apríli 1992 rozviedli a všetko zariadenie ostalo u G., povedala mu, že to ona doplatí. Pôžieky v prvom manželstve nemal. Žalobca ialej poukázal na to, že jeho matka vydedila aj všetkých jeho potomkov, eo je pod3a neho dos? prekvapivé a nevysvetlite3né. B. F. A., nar. XXXX mala ve3mi blízky vz?ah, v ease vydedenia mal Ivan 16 rokov, býval so starými rodiemi a pod3a žalobcu mal k nim dobrý vz?ah. Žalobca poukázal na to, že v tom ease, od roku 2001 býval v Eeskej republike, ale navštevoval ich a pri týchto návštevách nemal dojem, že by medzi sebou mali problém. Jeho syn bol v puberte, niektoré jeho konania boli tomu zodpovedajúce, nebol však nikdy riešený nejakým orgánom pre nevhodné správanie. Myslí si, že to bol otec, pod tlakom ktorého ho mama vydedila. Súeasne však uviedol, že netvrdí, že bol ten najlepší syn, mal a aj má nedostatky, niekedy je prchký, niekedy reaguje podráždene. Nebil sa, resp. v dospelosti sa pobil azda trikrát a vždy to bolo spôsobené aj protistranou, jej argumentáciou a jej provokáciou. S matkou však nemal ani raz takýto výstup, mal ju rád a je presvedeený, že aj ona mala rada jeho, potvrdzovala to svojim správaním sa k nemu aj v ease vydedenia. Stalo sa, že jej dôraznejšie
- zvýšeným hlasom povedal, že nemôže zasahova? do jeho manželských vz?ahov, ale nikdy to nebolo spojené s krikom a vulgarizmami. Matka na neho tlaeila, aby nemenil zamestnanie, nevedela pochopi?, že kei mu niekto nezaplatí to3ko ko3ko sa dohodli, tak pre neho nechce pracova? a že takéto správanie sa zamestnávate3a vyvoláva rozpory na pracovisku. Žalobca ialej uviedol, že aj kei zo zamestnania nakoniec odišiel, vždy si vedel nájs? prácu. Mal za to, že nemôže spravodlivo znáša? zákonné dôsledky vydedenia, kei sa aj napriek nepriazni ekonomických podmienok v živote snažil ako mohol o to, aby bol dobrým synom a matka mu nikdy nevytýkala, že by voei nej nebol ústretový a slušný. Vytýkala mu jeho manželstvá a ich dôsledky. Žalobca ialej poukázal na to, že kei pracoval v Eechách tak samozrejme chodil domov málo, ale s rodiemi mal takú dohodu, že syn bude u nich a to sa aj stalo. Keby tomu tak nebolo, bol by si vzal syna po tre?om rozvode so sebou, ale v Eeskej republike by nemal také podmienky ako u jeho rodieov, ktorí mali väeší /dvojizbový byt/. Žalobca uviedol, že má za to, že dôvody vydedenia v jeho prípade dané neboli.
1.2. V konaní mal súd prvej inštancie za preukázané, že matka žalobcu, A. B. v rámci závetu a listiny o vydedení zo doa 11. 09. 2002 spísaných na notárskom úrade v Nových Zámkoch, Hlavné námestie 7, notárkou JUDr. Janou Elzerovou, e. N 174/02, NZ 158/02, rozhodla o svojom majetku tak, že celý jej majetok, ktorý vlastní, pripadne ku dou jej smrti jej závetnému dedieovi - manželovi N. B. v celosti, súeasne matka uvedenou listinou o vydedení vydedila svojho potomka A. B., nar. XX. XX. XXXX (žalobcu) z dôvodu, že trvalo vedie neusporiadaný život, nako3ko jeho 3 manželstvá sa rozpadli jeho vinou, pretože nepracoval, a i kei sa zamestnal, z dôvodu zlej pracovnej morálky bol z práce prepustený, a z toho dôvodu nevedel finanene zabezpeei? svoju rodinu. Na svoje 3 deti ani na jedno výživným neprispieval, ani sa nestaral o ich výchovu a neposkytoval im žiadnu starostlivos?. Jeho maloletý syn A. B., ktorý mu bol zverený do výchovy súdom po rozvode manželstva z dôvodu, aby získal zverením syna finanené príspevky, v ease vydedenia žil s porueite3kou a jej manželom, ako starými rodiemi, v spoloenej domácnosti a oni mu poskytovali všetku potrebnú starostlivos? a výchovu, bez akýchko3vek finanených príspevkov s tým, že mu zabezpeeovali starostlivos? a výchovu zo svojich vlastných finanených prostriedkov. Žalobca - syn A. B. matke a otcovi len sporadicky posielal rodinné prídavky na syna, ktoré on prevzal. Ialším dôvodom vydedenia predstavujúcim neusporiadaný život žalobcu boli jeho dlhy, prieom pod3a jeho matky nevykladal žiadne úsilie na to, aby svoje dlhy splatil. Matka ialej v listine o vydedení uviedla, že jej syn síce uviedol, že pracuje v Eechách, ale nedá sa to pod3a nej overi?, pretože nemá finanené prostriedky ani na svoje potreby, nako3ko aj z rodinných prídavkov, ktoré jej a jej manželovi obeas na svojho syna odovzdá, si potom z nich od nich vypýtal potrebné finanené prostriedky na cestovné do Eiech. Matka žalobcu v listine o vydedení súeasne uviedla, že vydedenie sa vz?ahuje aj na potomkov žalobcu. Uvedená listina o vydedení spaoa zákonné náležitosti požadované pre takúto listinu. Žalobca však v žalobe tvrdil, že dôvody pre jeho vydedenie v ease vydedenia, t. j. v roku 2002 neexistovali.
1.3. Jedným z taxatívne vymedzených dôvodov vydedenia je aj trvalé vedenie neusporiadaného života potomka. Matka žalobcu ako budúca porueite3ka vo svojej listine o vydedení uviedla práve takýto dôvod vydedenia žalobcu, ktorý mal spoeíva? v jeho nezodpovednom prístupe pri plnení si pracovných povinností, rodieovských povinností, v nesplácaných dlžobách. Uvedené dôvody súd považoval za
oprávnené dôvody pre vydedenie potomka, z dôvodu vedenia trvalo neusporiadaného života. Preto, ak matka žalobcu takéto dôvody v listine o vydedení uviedla, má sa za to, že v ease spísania listiny o vydedení existovali. A je to práve žalobca v sporovom konaní o ureenie, že dôvody vydedenia dané nie sú, ktorý musí jednoznaene a nad všetku pochybnos? preukáza? toto svoje tvrdenie, že takéto dôvody v ease vydedenia neexistovali. Jedná sa o typ sporovej žaloby, kde sú žalovaní ostatní dedieia, ktorým z dôvodu vydedenia potomka prináleží dedieské právo, a to tí dedieia, ktorých sa vydedenie netýka. Uvedení dedieia vo všeobecnosti nemusia ma? absolútne žiadne informácie o dôvodoch vydedenia potomka, a preto nemusia disponova? žiadnymi dôkaznými prostriedkami na preukázanie, že dôvody vydedenia v ease vydedenia existovali. Pri tomto type žaloby celé dôkazné bremeno jednoznaene spoeíva na vydedenom potomkovi, a tento ho musí unies? v celom rozsahu. To znamená, že nestaeí, aby žalobca v celom konaní iba tvrdil, že dôvody vydedenia dané nie sú s tým, že žalovaní sa k tomu nevedia vyjadri?. Uvedené nie je možné vyhodnoti? ako tvrdenie žalobcu, ktoré žalovaní nerozporujú, pretože pri tomto type žaloby a konania nie je povinnos?ou ialších do úvahy prichádzajúcich dedieov preukazova?, že dôvody k vydedeniu v ease vydedenia dané boli. Naopak, je povinnos?ou vydedeného potomka nielen tvrdi?, ale vhodnými dôkaznými prostriedkami aj preukáza?, že dôvody vydedenia v tom ease neexistovali.
1.4. Eo sa týka dôvodu vydedenia, že manželstvá žalobcu sa rozpadli pre jeho správanie a jeho prístup k práci, vo vz?ahu k uvedenému mal súd za to, že bolo povinnos?ou žalobcu preukáza?, že svojim prístupom k práci, k zamestnávate3ovi, kolegom nezadával dôvody na ukoneenie pracovného pomeru. Žalobca síce tvrdil, že zamestnania easto menil z dôvodu, že ich ukoneoval preto, lebo mu zamestnávate3 odmietal plati? to3ko ako sa dohodli, alebo že zamestnávatelia nestrpeli to, že si povedal vlastný názor, uvedené tvrdenie však žalobca nijakým spôsobom nepreukázal. Pokia3 žalobca v konaní tvrdil, že nie jeho správanie bolo dôvodom k ukoneovaniu pracovných pomerov, mal navrhnú? také dôkazy, ktoré by toto jeho tvrdenie preukázali. Uvedené by pod3a súdu nepreukázali ani spisy z rozvodových konaní. Žalobca ani jeho právna zástupkyoa netvrdili, že by sa v týchto spisoch nachádzali nejaké listinné dôkazy alebo výsluchy svedkov, ktoré by preukazovali uvedené tvrdenia žalobcu. Pod3a súdu prístup žalobcu k zamestnaniu, k nadobúdaniu zamestnania, k snahe zotrva? v pracovnom pomere bol dôležitý pre plnenie si ialších jeho povinností, ktoré boli vytknuté v rámci vydedenia a uvedené ako ialší príklad vedenia neusporiadaného života žalobcu, a to neplnenie si jeho rodieovských povinností. V konaní nebolo sporné, že žalobca v ease vydedenia mal zvereného do starostlivosti svojho syna, v tom ease maloletého A. B., o ktorého sa ale v tom ease starali rodieia žalobcu, a to napriek tomu, že bol zverený do starostlivosti žalobcu. Uvedené jednak potvrdil žalobca a jednak to uviedla aj jeho matka v listine o vydedení. Je teda zrejmé, že v ease, kei mal žalobca zverené die?a do osobnej starostlivosti, bolo jeho povinnos?ou sa o toto die?a riadne stara?, zabezpeeova? všetky jeho potreby, materiálne aj nemateriálne, zabezpeeova? mu riadnu výchovu. Uvedené rodieovské povinnosti však v tomto prípade neplnil žalobca, ale plnili ich za neho jeho rodieia. Vei práve uvedené uviedla matka žalobcu v listine o vydedení. Žalobca síce tvrdil, že na tom, že o jeho syna sa budú stara? jeho rodieia, sa dohodli, toto svoje tvrdenie však nad všetku pochybnos? v konaní nepreukázal. Toto jeho nepreukázané tvrdenie je v príkrom rozpore práve s listinou o vydedení, kde jeho matka poukazuje na to, že tým, že maloletý syn bol zverený do jeho starostlivosti, chcel získa? finanený osoh (spomínané sú rodinné prídavky, ktoré iba sporadicky preposielal svojim rodieom, ktorý sa v tom ease starali namiesto neho o jeho syna). Ani uvedenú skutoenos?, ktorú jeho matka uviedla v listine o vydedení, žalobca nevyvrátil. Žaloba síce tvrdil, že posielal z Eiech na syna peniaze, pod3a toho kedy a ako mu to vyšlo a súdu predložil aj pár listinných dôkazov o nejakých platbách, z týchto úhrad je však zrejmé, že pred vydedením boli realizované len platby vo výške 1.000,- CZK a dvakrát po 2.000,- CZK. Vyššia platba vo výške 15.500,- CZK bola realizovaná až po vydedení, na túto súd preto neprihliadal. Ale, ak by aj súd prihliadal aj na uvedenú platbu, z vykonaného dokazovania vyplynulo, že o syna žalobcu, napriek tomu, že bol zverený do jeho osobnej starostlivosti, sa starali jeho rodieia a uvedené úhrady, ktoré pod3a neho predstavovali príspevok na výživu jeho maloletého syna (ktorého ale mal on v osobnej starostlivosti), pod3a súdu nepredstavujú dôkaz preukazujúci, že sa trvalo, priebežne riadne staral o svojho syna, že si riadne plnil svoje rodieovské povinnosti voei tomuto synovi, že sa on osobne staral o tohto syna, t.j. v tejto súvislosti žalobca nepredložil žiaden dôkaz, ktorý by vyvrátil tvrdenie jeho matky v listine o vydedení, týkajúce sa jeho ne-starostlivosti o svoje deti. Z výsluchu svedka A. B. ml. vyplynulo, že od poeiatku sa o neho starali jeho starí rodieia, t.j. rodieia žalobcu, a nie žalobca. To, že si žalobca neplnil svoje vyživovacie povinnosti voei svojim de?om, tak ani toto tvrdenie svojej matky v listine o vydedení žalobca nevyvrátil, nepreukázal, že to tak nebolo. Naopak, z výsluchu aj jeho ialších dvoch detí - dcéry K. a syna N. vyplynulo skôr to, že pokia3 aj niekto platil nejaké výživné a odovzdával nejaké peniaze ich matkám,
nebol to žalobca, ale jeho rodieia. Jeho dcéra K. dokonca uviedla, že výživného na jej osobu sa museli domáha? v rámci exekueného konania. Právna zástupkyoa žalobcu na poslednom pojednávaní síce uviedla, že žalobca bol trestne stíhaný za neplnenie si vyživovacej povinnosti voei dcére K., ale uvedené ona nepovažuje za neusporiadanos?, pretože nevedel, že sa dopustil trestného einu. S týmto tvrdením právnej zástupkyne žalobcu sa súd nestotožnil. Každý rodie si musí by? vedomý dôsledkov neplnenia si vyživovacej povinnosti. Eo sa týka ialšieho dôvodu, že bol zadlžený a mal dlhy, v tejto súvislosti takisto žalobca žiadne dôkazy na preukázanie, resp. vyvrátenie týchto skutoeností neprodukoval. Síce v žalobe tvrdí, že požiadal o poskytnutie informácií a písomnos? zo súdu o archívnych spisoch, ale takúto žiados? do spisu nezaložil. Aj v tejto súvislosti súd podotýka, že aj uvedené bol povinný preukáza? žalobca, t. j. bolo povinnos?ou žalobcu navrhnú? vhodné dôkazy na preukázanie toho, že tvrdenie matky o jeho dlžobách uvedené v listine o vydedení sú nepravdivé.
1.5. V konaní boli ako svedkovia vypoeutí H. L. a C. F.. Obaja títo svedkovia sa vyjadrovali skôr ku vz?ahu medzi žalobcom a jeho matkou, prípadne otcom, obaja uviedli, že žalobca mal s matkou dobrý vz?ah a že otec bol ten autoritatívnejší v rodine, že kei prišiel žalobca do Nových Zámkov, tak rodieom pomohol, napr. nakúpil. Obdobne sa vo svojom eestnom vyhlásení vyjadrila aj I. S., ktorej eestné vyhlásenie do spisu doložil žalobca. Súd však uviedol, že dôvodom vydedenia žalobcu nebol jeho vz?ah k matke (porueite3ke), prípadne k otcovi, ale jeho neusporiadaný život (neplnenie si vyživovacích povinností, jeho zadlženos?, resp. jeho prístup k zamestnaniu a manželstvu). Z výpovedí týchto svedkov a z uvedeného eestného prehlásenia jednoznaene nevyplynulo, resp. nemal súd preukázané to, že dôvody, ktoré uviedla matka žalobcu v listine o vydedení v ease vydedenia dané neboli. Ich výpoveiou nebolo preukázané, že si žalobca v ease vydedenia riadne plnil svoje rodieovské povinnosti k de?om, že si riadne plnil vyživovacie povinnosti, že jeho prístup k zamestnaniu a k h3adaniu si zamestnania, vzh3adom na to, že mal viacero vyživovacích povinností, bol seriózny. Žalobca viackrát poukazoval na to, že jeho matka sa vyjadrovala, že ona ho vydedi? nechcela a že by to aj zmenila, ale nemala na to finanené prostriedky, že ho vydedila zrejme pod nátlakom otca. Tieto jeho tvrdenia takisto súd vyhodnotil ako nieím nepodložené a nepreukázané, pod3a súdu od smrti jeho otca do úmrtia jeho matky uplynul dostatoený easový priestor, ktorý mala jeho matka na to, aby svoju vô3u v tejto súvislosti zmenila. Tak, ako sa dal teraz zastupova? právnym zástupcom žalobca v prípade vydedenia, nie pod3a súdu nebránilo, aby tak spravili aj v ease, kei ešte žila. Pod3a súdu nestaeí iba tvrdenie, že na to nemala finanené prostriedky. Pokia3 skutoene jej vô3a bola iná, bola nejakým spôsobom donútená žalobcu vydedi?, bol tu dostatoený easový priestor, kedy túto svoju vô3u mohla zmeni?, resp. da? túto vec na poriadok. Vzh3adom na uvedené, keiže súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca neuniesol v tomto konaní dôkazné bremeno, žalobu zamietol.
1.6. Eo sa týka na pojednávaní doa 06. 07. 2021 navrhnutého dôkazu, a to trestný spis vo veci obvineného H. C., súd tento dôkaz nevykonal, nepovažoval ho za potrebný ku konaniu. Žalobca mal navrhova? dôkazy týkajúce sa jeho vydedenia v roku 2002. A predmetné trestné konanie bolo vedené v roku 1792-1975. Na doplnenie súd prvej inštancie ešte uviedol, že žaloba podaná v tejto veci nebola podaná v lehote stanovenej uznesením e. k. 16D/846/2018-27, Dnot 198/2018 zo doa 25. 09.2018, ktoré nadobudlo právoplatnos? doa 12. 10. 2018, preto aj z uvedeného dôvodu je potrebné v zmysle § 194 ods. 3 CMP konštatova?, že spor o dedieské právo bol rozhodnutý v neprospech žalobcu. Uvedeným uznesením bol žalobca odkázaný v rámci dedieského konania po jeho matke na podanie žaloby o ureenie, že dôvody vydedenia dané nie sú, a to v lehote 1 mesiaca od právoplatnosti uznesenia. Túto žalobu však podal až 25. 02. 2020, t. j. po takmer 14-tich mesiacoch. Žalobca síce jednu žalobu o ureenie, že dôvody vydedenia dané nie sú, podal doa 09. 11. 2018, t. j. v lehote, a to vo veci sp. zn. 10C/74/2018. Konanie v tejto veci však bolo právoplatne skoneené zastavením konania ku dou 05. 09. 2019. Žalobca cestou právnej zástupkyne tvrdil, že sa v tej veci dohodli so žalovanými mimosúdne, k naplneniu dohody ale nedošlo, pretože sa zistilo, že okruh dedieov je ove3a širší a nie všetci boli úeastníkmi konania 10C. Je pravda, že lehota pod3a § 194 ods. 1 CMP na podanie takejto žaloby nie je prekluzívna a je možné jej zmeškanie v riadne odôvodnených prípadoch odpusti?, žalobca však musí uvedené preukáza?. T. j. musí preukáza?, že existovali relevantné dôvody pre podanie žaloby až po stanovenej lehote. Ani v tomto smere žalobca dôkazné bremeno neuniesol. Úeastník konania v sporovom konaní je povinný všetky dôkazy oznaei? veas. Súd v civilnom sporovo konaní vykoná tie dôkazy, ktoré strany navrhli veas. Žalobca relevantný dôkaz na preukázanie, že žaloba bola podaná v stanovenej lehote veas nenavrhol. O trovách úeastníkov konania súd rozhodol pod3a § 255 ods. 1 CSP. Žalovaní v 1. až 19. rade boli v konaní úspešní v celom rozsahu. Preto im súd priznal nárok na náhradu 100% trov, a to voei v konaní
neúspešnému žalobcovi. O výške trov bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie koneí (§ 262 ods. 2 CSP).
2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, namietajúc, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutoeoovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla ma? za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutoeností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je nesprávne, nespravodlivé a neobjektívne. Súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dokazovanie, vykonané dôkazy nesprávne hodnotil, svoje rozhodnutie nedostatoene odôvodnil, eím znemožnil, aby uskutoenil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Celé konanie sa mu nejaví spravodlivé. Nie je možné rozšíri? dôvody vydedenia potomka, napriek tomu súd na takéto dôvody prihliadol a z nich vychádzal. Súd ustálil, že porueite3ka vydedila žalobcu z dôvodov uvedených v § 469a ods. 1 pís. d), teda, že trvalo viedol neusporiadaný život. Toto nebolo v konaní jednoznaene preukázané, a naopak, bolo to vyvrátené vykonaným dokazovaním. Žalovaní, ktorí sa s porueite3kou stýkali, uviedli, že sa im porueite3ka nikdy nes?ažovala na to, že by mal trvalo vies? neusporiadaný život a neuvádzali také jeho závadné správanie, ktoré by bolo dôvodom na vydedenie. Môže sa prija? aj teória, že sa s nimi o tom nemusela porueite3ka rozpráva?, potom by však nehovorila porueite3ka o tom, že sa túla a je málo doma u porueite3ky, že nevedia, kde je a pod. Za ve3mi dôležité pokladá svedectvá susedov, ktorí boli v dennom kontakte s porueite3kou. H. L., suseda, ktorá sa denne s porueite3kou stretala, popísala, ako bratia porueite3ky lopatou dobili porueite3ku a jej manžela a brat H. C., ktorý je žalovaný v 18. rade, vo výpovedi potvrdil, že za to boli stíhaní a dostali pokutu. Táto svedkyoa popísala, že vz?ah medzi porueite3kou, otcom a ním bol dobrý, že otec ho prosil o odpustenie, že ho vydedil preto, že prezradil, že otec nespravil skúšky ako rušoovodie a aj sa mu vyhrážal, že ho za to vydedí. Teda, toto bol pravý dôvod vydedenia z poh3adu otca a pod vplyvom otca aj matky. Potvrdila, že otec ve3mi o3utoval, že ho vydedil, že aj s porueite3kou išli vydedenie zruši?, ale mali zaplati? 4 000,-Sk a na to nemali, tak sa vrátili. Táto svedkyoa dokonca popísala atmosféru v rodine, kedy v ease, kei bol doma, varil, piekol, zaváral, staral sa ako o otca, tak aj o matku. Takto bol vz?ah popísaný nielen po vydedení, ale po celý eas života, teda aj pred vydedením. Žia3, z dôvodu úmrtia súd nemohol vypoeu? I. S., ktorá v roku 2018 spísala Eestné vyhlásenie, v ktorom jednoznaene uviedla, že porueite3ka ureite vydedi? syna nechcela, že kei to urobila, tak len na nátlak manžela, pretože syna milovala. Uviedla, že ak sa neukázal nejaký eas, 3utovala ho, pretože pracoval v zahranieí a nemal nazvyš peniaze. Celé jej eestné vyhlásenie popisuje atmosféru doma pred vyhotovením závetu a aj potom ako domácnos?, v ktorej sú spokojní elenovia. H. L. a I. S. boli v každodennom styku s porueite3kou pred spísaním listiny o vydedení a obe zhodne potvrdili, že takú vô3u porueite3ka nemala a hlavne potvrdili, že vz?ahy medzi porueite3kou a ním pred spísaním závetu boli dobré a nebol dôvod na vydedenie. Vz?ahy ako ich popísali tieto dve osoby vylueujú takú intenzitu akéhoko3vek vedenia neusporiadaného života, ktoré by bolo dôvodom na vydedenie. Je nelogické, aby matka a syn mali na jednej strane vz?ahy, ako ich popísali tieto osoby, a na druhej strane, aby matka – porueite3ka hodnotila správanie sa syna k svojim de?om ako napaoajúce dôvody vydedenia. Svedok C. F., ktorý bol nielen susedom a vyrastal v rovnakom dome, ale aj jeho kamarátom v dospelosti potvrdil, aké mal vlastnosti a aký bol vz?ah medzi ním a rodiemi, a teda aj porueite3kou. Tieto nevykazovali žiadne znaky dôvodu vydedenia. Svedok A. B., jeho syn, potvrdil, že ako otec sa ooho vždy staral a tam nebol problém. Uviedol, že on ako jeho potomok bol automaticky vydedený, pretože bol vydedený otec. Kei vnuka porueite3ka vychovala a voei nemu nemala žiadne výhrady, ureite nemala úmysel vydedi? toto die?a. Tento záver nasvedeuje tomu, že porueite3ka tejto vete neporozumela. Jeho rodieia sa rozprávali maiarsky, slovensky mama málo rozumela a zo závetu vyplýva, že nebol pretlmoeený do maiarského jazyka. Porueite3ka závet podpísala B. – eo je maiarsky a znamená B. manželka A., M. C.. Teda, podpisovala spôsobom, ako sa oznaeujú vydaté ženy v maiareine. Potom bolo povinnos?ou notára pod3a § 53 Notárskeho poriadku prizva? osobu, ktorá maiarský jazyk ovláda. Aj toto je dôvod absolútnej neplatnosti listiny o vydedení. Javí sa, že notárka ani riadne neprejednala závet s porueite3kou, pretože jeho obsah si v zásadnej veci protireeí. Notár vnúeatá, ako dedieov, ktorí by nastúpili po vydedení žalobcu, neprizval na prejednanie ich vydedenia a neboli poueené o svojich právach v tomto smere. Teda úmysel porueite3ky ureite nebol vydedi? minimálne vnuka A., ktorého vychovala a za situácie, kedy sa obávala, že jej syn premrhaním zdedeného majetku poškodí svoje deti. Svedok N. B., jeho syn, tiež nepopísal vz?ah s otcom ako zlý, potvrdil, že peniaze na výživné nosila babka. To, že peniaze odovzdávala porueite3ka ešte neobjasouje, o peniaze koho išlo. On mal takmer
vždy pracovný pomer a peniaze na tento úeel porueite3ke odovzdával v možnom rozsahu. Svedok tiež potvrdil, že kei nieeo chcel, otec neodmietol. Takéto jeho správanie sa nie je možné vyhodnoti? ako vedenie neusporiadaného života. Svedkyoa K. B., jeho dcéra, vypovedala zjavne veci, ktoré poeula od matky, nie ktoré by sama zažila, pokia3 ide o jeho vz?ah k nej. Súd sa vôbec nezaoberal jeho pohnútkou vo vz?ahu k dcére K. B.. Zo samotnej výpovede vnueky porueite3ky K. B. vyplýva, že sa s nikým z rodiny nestretala, len tak do 4 rokov, nestýkala sa ani so starými rodiemi. Pritom starí rodieia sa stýkali s 2 ialšími de?mi a jedno z nich mali aj vo svojej opatere a ureite túžili aj po styku s vnuekou. To, že K. uviedla, že sa s oou nestýkali preto, že bola dievea, to teda nemala z vlastnej skúsenosti, ale jej to zrejme nahovorila matka. V rozpore s tým však bolo jeho správanie sa, eo vyplýva opä? z výpovede K. B., ktorá uviedla, že ju mama odprevádzala do školy, lebo otec na ou „striehol“. Aj toto hodnotenie je len reprodukovaním tvrdení jej matky. To, že sa chodil pozera? na dcéru aspoo na verejnom priestranstve, kde ho nemohla bývalá manželka obmedzova?, toto súd nevyhodnotil. Toto svedeí o tom, že skutoene matka K. B. bránila v jeho styku s dcérou, inak by predsa nechodil pozera? na verejný priestor ako jeho dcéra rastie. Z tohto zabránenia v styku vyvodil nesprávny záver, nie však ojedinelý, kei prestal plati? výživné na dcéru. Túto pohnútku však je potrebné vyhodnoti? a to vo vzájomnej súvislosti s ostatnými tvrdeniami svedkov a jeho detí. Porueite3ka a aj jej manžel mali s vnukom A. ve3mi dobrý vz?ah a nemali záujem ho vydedi?. V notárskej zápisnici sa táto veta nachádza iba zo zvyku, že v mnohých prípadoch to je aj tak. Avšak za situácie, kedy starí rodieia mali súdom zvereného vnuka A. do opatery a mali s ním výborný vz?ah, eo potvrdili svedkovia, a za situácie, kedy chceli zabráni? nakladaniu s majetkom svojim synom po ich smrti, nie je možné inak vyhodnoti? notársku zápisnicu o vydedení ako listinu neplatnú, pretože úmysel vydedi? vnuka A. ureite porueite3ka nemala. V rozvodových spisoch, ktoré súd nepripojil, sa nachádzali výpovede rozvádzajúcich sa, správy kurately, eo je súdu zo svojej einnosti známe. Preto navrhol rozvodové spisy pripoji?, eo však súd nevykonal napriek tomu, že nimi disponuje. Dôvodom rozvodov pod3a porueite3ky malo by? to, že nepracoval a aj kei pracoval, bol prepúš?aný z dôvodu zlej morálky. Tento dôvod vyvrátil listinným dôkazom e.7 doloženým k žalobe, ktorý súd vôbec neposudzoval. Z tohto dôkazu vyplýva, že pracoval, bol sociálne poistený, zamestnávatelia za neho odvádzali poistné do sociálnej pois?ovne. Teda to, že nepracoval, bolo vyvrátené. Okolnosti, za akých ukoneil pracovné pomery súdu popísal v žalobe. Porueite3ka sa nezúeastoovala ukoneenia jeho pracovných pomerov, a preto oou uvádzané domnienky, preeo pracovné pomery skoneili, nie je možné vyvraca?. To, eo sa nestalo, nie je možné dokazova?, že sa nestalo. Je však vyvrátený základný dôvod vydedenia, že nepracoval. Súd sa nevyporiadal s tým, eo je to pracovná morálka a eo konkrétne mal poruši? do takej miery, aby jeho pracovnú morálku bolo možné posudzova? ako tú, pre ktorú je možné vydedi? potomka. Nebolo preukázané, že by eo i len raz bol prepustený zo zamestnania pre zlú pracovnú morálku, napriek tomu to súd pokladal za preukázané. Preukázal, že pracova? chcel a aj pracoval. Uviedol ialej, že v konaní bolo preukázané, že v ease vydedenia nebola proti nemu vedená žiadna exekúcia. Jeho tvrdenie mal možnos? súd vo svojej evidencii preveri?. Mal trvalý pobyt v roku 1992 v Nových Zámkoch, teda súdu je z jeho einnosti známe, ei ku dou 11. 09. 2002 boli vedené exekúcie na neho ako povinného alebo nie a tvrdí, že exekúcia proti nemu vedená nebola. Vo všeobecnosti, ak nie je vedená exekúcia, znamená to, že bui dlhy osoba nemá, alebo ich dobrovo3ne plní, je dohodnutá s verite3om na splátkach a pod. Ialším dôvodom bolo, že pracuje v Eechách, eomu porueite3ka neverí. Toto bolo v konaní vyvrátené, od roku 1992 doteraz v Eechách pracuje. Súd neposudzoval svedecké výpovede rovnocenne, nevyhodnotil ich vo vzájomnej súvislosti, nezaoberal sa všetkými tvrdeniami svedkov, a dokonca, niektoré tvrdenia svedkov pripísal jeho tvrdeniu. Dôvody, pre ktoré súd uznal vydedenie za dôvodné v skutoenosti neexistovali a ak nejaký neusporiadaný život sa zdal porueite3ke, rozhodne neexistoval v intenzite, ktorá by nasvedeovala dôvodnosti vydedenia. Nasvedeujú tomu skutoené vz?ahy syna a matky, ktoré popísal nielen on, ale aj niektorí žalovaní a susedia a v podstate aj jeho synovia. Jeho dcéra bola od neho matkou izolovaná, preto vz?ahy nepoznala. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie je nesprávne aj pokia3 ide o tvrdenie súdu, že podal žalobu oneskorene. Zákonnou povinnos?ou súdu v dedieskom konaní je zisti? okruh dedieov. Túto povinnos? súdu plní za súd súdny komisár. Z uznesenia OS Nové Zámky e. k. 16D846/2018-27 Dnot 198/2018-27 z 25. 09. 2018, ktorým bol na podanie žaloby odkázaný, vyplýva, že súd sa nepokúsil ani o zmier dedieov, pretože notár rokovanie dedieov nezvolal, dokonca mu ani neoznámil, kto sú dediemi, preto jeho uznesenie nebolo vykonate3né pre nedostatok náležitostí. Preto podal v poradí prvú žalobu proti osobám, ktoré pod3a neho do úvahy ako dedieia prichádzali. Následne však po podaní v poradí prvej žaloby a zmieru medzi nimi poeas súdneho konania uzatvorenom, notárka nekonala v intenciách zmieru a zistil, že ide kona? s ialšími dediemi, ktorí mu známi neboli, a preto podal novú žalobu. Rozhodnutia vydané notárom a úkony vykonané notárom na základe poverenia sú rozhodnutiami a úkonmi súdu prvej inštancie. Z tohto je možné vyvodi?, že to bol súd, ktorý spôsobil, že nebol medzi dediemi pred sporom vykonaný pokus o zmier, že nedostal
uznesenie, ktoré by ho odkázalo na podanie žaloby a ktoré by obsahovalo uvedenie dedieov, s ktorými bol neúspešný pokus o zmier a proti ktorým je preto potrebné poda? žalobu. Napokon sa javí nesprávny postup súdneho komisára aj v tom, že vôbec nekonal s dediemi – jeho de?mi, síce tí mali nastúpi? na jeho miesto a aj tí by boli mali by? odkázaní na súd v prípade, že svoje vydedenie neuznávajú. Záver súdu uvedený v odôvodnení rozsudku, ktorý viedol súd k zamietnutiu žaloby, vychádza z vyššie uvedených pochybení súdu, ktorý nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutoeností a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Na základe nesprávneho rozhodnutia vo veci samej, súd potom nesprávne rozhodol o trovách konania. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe vyhovie.
3. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací v zmysle ustanovenia § 34 zákona e. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania žalobcu, preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné pod3a § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdi?, kei súd prvej inštancie vo veci samej správne zistil skutkový stav veci a vyvodil z neho i správne právne závery.
4. Predmetom tohto sporu je žaloba žalobcu, ktorou sa domáhal, aby súd ureil, že dôvody jeho vydedenia matkou - porueite3kou A. B., uvedené v závete a listine o vydedení e. k. N 174/02, Nz 158/02 zo doa 11. 09. 2002, nie sú dané, neexistujú a on je dedieom. Uviedol, že ako zákonný dedie sa domáha svojich majetkových práv, ktoré by mu mali patri? titulom dedenia a listinou o vydedení mu tieto práva boli odopreté, prieom dôvody, pre ktoré ho matka vydedila sú nasledovné: a) vedenie neusporiadaného života, nako3ko sa jeho tri manželstvá rozpadli vraj jeho vinou, pretože nepracoval a i kei sa zamestnal, z dôvodu zlej morálky bol z práce prepustený a z tohto dôvodu vraj nevedel finanene zabezpeei? svoju rodinu, b) že na svoje 3 maloleté deti neprispieva výživným, ani sa nestará o ich výchovu a neposkytuje im žiadnu starostlivos?. Vraj mu bol maloletý syn A. zverený do výchovy súdom po rozvode z dôvodu, aby získal finanené príspevky, prieom syn žije so starými rodiemi, ktorí mu poskytujú všetku starostlivos? a výchovu z vlastných finanených prostriedkov a bez jeho prispenia, vraj len sporadicky im posiela rodinné prídavky, ktoré na syna prevzal, c) že vedie neusporiadaný život, lebo sa zadlžil väešími finanenými eiastkami, prieom nevynakladá žiadne úsilie, aby dlhy splatil, d) že pracuje v Eechách, eomu porueite3ka neverí. Všetky tieto dôvody je možné zaradi? do skupiny dôvodov trvalého vedenia neusporiadaného života, prieom mal za to, že reálne neexistoval žiadny z dôvodov vydedenia, ktorý je v listine o vydedení uvedený.
5. Pod3a § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
6. Pod3a § 379 CSP odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a/ od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý b/ ide o nerozluené spoloeenstvo pod3a § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov c/ ureitý spôsob usporiadania vz?ahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
7. Pod3a § 380 ods. 1 CSP odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.
8. V sporovom konaní je súd viazaný žalobným petitom, okrem zákonnej výnimky, ktorá vyplýva z § 216 ods. 2 CSP. Táto zásada sa premieta aj do odvolacieho konania, kei aj odvolací súd je viazaný rozsahom, v akom odvolate3 napadne rozhodnutie súdu prvej inštancie. V odvolacom konaní sa tak dispoziená zásada prejavuje tým, že odvolací súd je viazaný rozsahom odvolania, t. j. odvolanie prejedná len v medziach, v akých ho odvolate3 napáda. Odvolate3 musí v podanom odvolaní uvies?, ktoré výroky rozhodnutia konkrétne napáda, t. j. proti ktorým konkrétnym výrokom odvolanie smeruje. Odvolate3 súeasne v podanom odvolaní vymedzuje, z akých dôvodov žiada o preskúmanie napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd je viazaný dôvodmi odvolania, t. j. na iné pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré by mohli by? v súlade s § 365 CSP dôvodom na podanie odvolania, odvolací súd pri svojom rozhodovaní o odvolaní prihliada? nemôže, aj keby takéto porušenia zistil. Odvolací súd preto pri rozhodovaní o podanom odvolaní môže prihliada? len na také dôvody, ktoré boli uplatnené v lehote na podanie odvolania a zároveo vyšli v odvolacom konaní najavo. Odvolate3 teda v podanom odvolaní
fakticky svojím dispozieným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej einnosti odvolacieho súdu.
9. Ešte pred vecným prejednaním podaného odvolania žalobcu odvolací súd rozhodol tak, že pokraeuje v konaní s právnymi nástupcami neb. H. C., nar. XX. XX. XXXX, zom. 08. 08. 2023, ktorý v tomto konaní pôvodne vystupoval ako žalovaný v 18. rade, a to s jeho de?mi, uvedenými vo výroku tohto rozhodnutia. Takýto postup zvolil odvolací súd z dôvodu, že žalovaný v 18. rade zomrel v priebehu odvolacieho konania a v zmysle ustanovenia § 475 ods. 2 Obeianskeho zákonníka, po smrti tohto žalovaného ako súrodenca porueite3ky, po tomto nadobúdajú jeho dedieský podiel jeho deti, z ktorého dôvodu odvolací súd postupom pod3a § 63 ods. 2 CSP rozhodol o pokraeovaní v konaní s jeho potomkami. Rovnaký postup však nemohol odvolací súd zvoli? v prípade žalovaného v 7. rade Y. C., ktorý taktiež zomrel v priebehu odvolacieho konania (10. 12. 2023), kei po tomto, ako synovcovi porueite3ky už v zmysle ustanovenia § 475 ods. 2 Obeianskeho zákonníka nemôžu dedi? jeho potomkovia, pretože ak nededí niektoré z detí súrodencov porueite3a, jeho deti (t. j. prasynovci a pranetere porueite3a) už na dedenie po porueite3ovi nie sú povolané. Rovnako pritom postupoval i súd prvej inštancie v prípade neb. žalovaného v 17. rade A. C., ktorý bol synovcom porueite3ky a po ktorom už žiadny jeho potomok (tento žalovaný potomka nemal) v zmysle ustanovenia § 475 ods. 2 Obeianskeho zákonníka dedi? nemôže.
10. Prejednávajúc podané odvolanie žalobcu, s oh3adom na jeho odvolacie dôvody, dospel odvolací súd k záveru, že podané odvolanie nebolo spôsobilé privodi? zmenu, resp. zrušenie napadnutého rozhodnutia v prospech odvolate3a, eo viedlo odvolací súd k postupu pod3a § 387 ods. 1 CSP a k potvrdeniu napadnutého rozhodnutia.
11. Pokia3 súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí uzavrel, že žalobca v tomto konaní neuniesol dôkazné bremeno, kei jeho úlohou v tomto konaní bolo jednoznaene preukáza?, že porueite3kou vymedzené dôvody vydedenia v ease vydedenia neexistovali, s takýmto záverom súdu prvej inštancie sa odvolací súd stotožouje.
12. Fyzická osoba ako subjekt svojich oprávnení a povinností má právo vylúei? ureité osoby, ktorým síce svedeí zákonný dedieský titul, ale nedisponujú takými vlastnos?ami, ktorými by pod3a porueite3a mali, prieom toto presvedeenie porueite3a musí by? kompatibilné s niektorým z dôvodov vydedenia uvedených v § 469a ods. 1 Obeianskeho zákonníka. Predpokladá sa, že budúci porueite3 ako osoba úeastná rodinných pomerov a vz?ahov, dlhodobo žijúca v konkrétnom rodinnom prostredí, najlepšie pozná situáciu v rodine, vie posúdi?, ei jeho právni nástupcovia vedú neusporiadaný život. Zákonná úprava pritom nikde nevymedzuje, aký štýl ei spôsob života môžeme považova? za život neusporiadaný. Toto ustanovenie môže by? vykladané rôzne pod3a toho, aké rozdiely sú medzi 3uimi v ich názoroch na to, aký spôsob života považujú za štandardný a aké správanie sa už vymyká medziam usporiadaného života. Dané vymedzenie nie je zákonom ureené, prieom za rôznych okolností môže porueite3 tieto hodnoti? iným spôsobom, prísnejšie ei benevolentnejšie, kei vedenie trvalo neusporiadaného života, je kategória subjektívne posudzovaných dôvodov, so širokou škálou skutoeností, ktoré môžu charakterizova? neusporiadaný život, prieom eastými prípadmi býva patologická závislos? na alkohole, omamných látkach a hazardných hrách, márnotratnos?, zanedbávanie starostlivosti o deti, zanedbávanie povinnej výživy, opakované výtržnosti a pod. V danom prípade matka žalobcu vymedzila dôvody vydedenia žalobcu spoeívajúce v jeho nezodpovednom prístupe pri plnení si pracovných povinností, rodieovských povinností a nesplácaných dlžobách. Tieto dôvody súd prvej inštancie považoval za oprávnené dôvody pre vydedenie potomka z dôvodu vedenia trvalo neusporiadaného života a odvolací súd sa s takýmto názorom súdu prvej inštancie stotožouje, majúc rovnako za to, že dôvody vydedenia uvedené porueite3kou v listine o vydedení, sú dôvodmi, ktoré je možné bezpeene subsumova? pod trvalé vedenie neusporiadaného života.
13. Žalobca v odvolaní argumentoval, že vedenie trvalo neusporiadaného života v konaní nebolo preukázané, a naopak, bolo vyvrátené vykonaným dokazovaním. S takouto argumentáciou žalobcu sa však odvolací súd nestotožouje. Predovšetkým je potrebné si uvedomi?, že je to práve žalobca ako vydedený potomok, ktorý znáša dôkazné bremeno preukázania toho, že dôvody uvedené v listine o vydedení neboli splnené. Vo väzbe na pozíciu žalobcu musí žalobca splni? povinnos? tvrdenia, t. j. dôsledne substancova? konkrétne skutkové tvrdenia a oznaei? dôkazy (povinnos? tvrdenia a dôkazná povinnos?). Na druhej strane je zjavne oslabená pozícia protistrany (žalovaných), ktorá má za úlohu udrža? vô3u porueite3a o usporiadaní jeho majetkových pomerov pre prípad jeho smrti, koncentrovanú
práve v listine o vydedení. Pokia3 aj žalobca argumentoval, že žalovaní, ktorí sa s porueite3kou stýkali, uviedli, že sa im porueite3ka nikdy nes?ažovala na to, že by mal trvalo vies? neusporiadaný život a neuvádzali také jeho správanie, ktoré by bolo dôvodom na vydedenie, takáto argumentácia žalobcu z h3adiska toho, eo bolo potrebné v tomto konaní preukazova? a kým, je bezpredmetná. Práve úlohou žalobcu, za úeelom jeho úspechu v tomto spore, bolo vyvráti? existenciu porueite3kou formulovaných dôvodov vydedenia, teda preukáza? to, že tieto dôvody v ease vydedenia neexistovali. To sa však v tomto konaní žalobcovi nepodarilo.
14. Bezpochyby, žalobca zásadnú pozornos? v tomto konaní sústredil na preukázanie toho, že jeho vz? ah s matkou bol dobrý a že matka nemala žiadny dôvod ho vydedi?, resp. že tak urobila pod vplyvom jeho otca, ktorý bol v rodine ten autoritatívnejší. Každopádne, matka úkon vydedenia urobila, a napriek tomu, že tak urobila v roku 2002, až do jej smrti v roku 2018 túto svoju vô3u nezmenila. Potom len tvrdenia žalobcu, že matka tak nemala v úmysle urobi?, bez akéhoko3vek preukázania toho, že vydedenie žalobcu nebola jej slobodná vô3a, je opätovne len bezpredmetným tvrdením. Tiež treba ma? na zreteli to, že vzájomný vz?ah žalobcu a jeho matky, i v situácii, že tento bol ve3mi dobrý, nevylueuje to, že by žalobca pod3a svojej matky nemohol vies? trvalo neusporiadaný život. Teda skutoenos?, že vz?ah žalobcu s matkou bol ve3mi dobrý, sama o sebe absolútne nevylueuje fakt, že by žalobca nemohol vies? taký spôsob života, ktorý by pre matku zakladal dôvody na vydedenie. Sústredenie pozornosti žalobcu ako strany sporu na preukázanie kvality vz?ahu s matkou v tomto konaní nebolo to, eo z h3adiska jeho úspechu v spore bolo zásadné a i v situácii, že svedkovia ako H. L., C. F., resp. eestné vyhlásenie I. S. potvrdili, že vz?ah žalobcu s matkou bol ve3mi dobrý, nie to nemení na tom, že žalobca v konaní matkou udávané dôvody vydedenia nevyvrátil. Z týchto výpovedí síce možno logicky predpoklada?, že matka mala svojho syna rada, to však ešte neznamená, že by musela by? stotožnená so spôsobom jeho života, tak ako ho vnímala a uviedla v dôvodoch vydedenia. Pokia3 potom žalobca v podanom odvolaní opisuje výpovede v konaní vypoeutých svedkov L., F., resp. eestné vyhlásenie svedkyne S., tieto nie sú takými dôkazmi v tomto konaní, ktoré by boli spôsobilé privodi? zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie v prospech odvolate3a a súd prvej inštancie ich vyhodnotil správne. Navyše, pokia3 žalobca v podanom odvolaní poukazuje na výpovei svedkyne L. vo vz?ahu k tomu ako brat porueite3ky, t. e nebohý H. C. zaútoeil na porueite3ku a jej manžela, tento jeho poukaz je z h3adiska prejednania tejto veci úplne bezpredmetným.
15. Pokia3 ialej žalobca v podanom odvolaní argumentoval tým, že porueite3ka neporozumela vete v listine o vydedení, týkajúcej sa vydedenia jeho potomkom, a to z dôvodu, že jej nerozumela, lebo nebola pretlmoeená do maiarského jazyka, takéto tvrdenie žalobcu je v zmysle ustanovenia § 366 CSP novotou v odvolacom konaní, na ktorú odvolací súd neprihliada, pretože toto skutkové tvrdenie ako prostriedok procesného útoku žalobcu žalobca po prvý krát uplatnil až v rámci odvolacieho konania, prieom nepreukázal a ani netvrdil, že tak bez svojej viny nemohol urobi? už pred súdom prvej inštancie. Tvrdenie žalobcu, že porueite3ka nemala v úmysle vydedi? minimálne vnuka A., udávajúc v konaní i v odvolaní, že táto veta o vydedení sa v notárskej zápisnici nachádzala len zo zvyku, je opätovne nieím nepreukázané tvrdenie.
16. Vo vz?ahu k de?om žalobcu súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že žalobca nepreukázal, že by sa o syna A. riadne staral, ako ani to, že by si vo vz?ahu k de?om riadne plnil svojmu vyživovaciu povinnos?. Žalobca opätovne poukazuje na to, že jeho vz?ah so synom bol dobrý, táto okolnos? však nie je postaeujúca na to, aby bolo možné konštatova?, že sa o syna, ktorý mu bol zverený do osobnej starostlivosti riadne staral. I kei tvrdí, že z dôvodu odchodu za prácou do ER bola otázka starostlivosti o syna jeho rodiemi vecou dohody s rodiemi, súd prvej inštancie ve3mi správne poukázal na to, že práve riadne neplnenie si rodieovských povinností uviedla matka žalobcu ako jeden z dôvodov vydedenia, a teda, pokia3 aj žalobca tvrdí, že o otázke starostlivosti o syna A. sa s rodiemi dohodol, táto jeho predstava o dohode nekorešponduje so skutoenos?ami uvedenými v listine o vydedení a s tým, ako túto starostlivos? o syna, vrátane plnenia si vyživovacej povinnosti, vnímala samotná porueite3ka. Riadnu starostlivos? o syna A. a plnenie si vyživovacej povinnosti voei de?om v žiadnom prípade nepreukazujú ani doklady o troch platbách na úeet otca žalobcu, prieom jedna platba vo výške 15.500,-CZK bola realizovaná po vydedení a pre konanie je bezvýznamná, kei v situácii, že by si žalobca riadne plnil svoju vyživovaciu povinnos? voei svojim de?om a riadne finanene zabezpeeoval starostlivos? o ne, by tak ako predložil doklady o uvedených platbách, pre neho nemalo by? problémom predloži? doklady, resp. oznaei? dôkazy o pravidelnom plnení si vyživovacej povinnosti. V situácii, kei úlohou žalobcu bolo preukáza?, že na deti si riadne plnil vyživovaciu povinnos? a poskytoval im starostlivos?, tento
predloží dva doklady o platbách na úeet otca, bez uvedenia ich úeelu, nemožno v žiadnom prípade konštatova?, že by tento dôvod vydedenia porueite3kou žalobca vyvrátil. Žalobca nijakým spôsobom nepreukázal starostlivos? o jeho deti, z ním predložených dokladov nemožno hovori? ani o tom, že by si vyživovaciu povinnos? plnil nepravidelne, prieom na uvedenom závere absolútne nie nemení ani jeho tvrdenie, že v roku 2002 kúpil synovi A. domáce kino. Navyše, svedkyoa K. B., ako i syn N. B. uviedli, že výživné, v prípade že bolo zaplatené, platila skôr babka, a nie otec. Pokia3 v tejto súvislosti žalobca argumentuje tým, že i kei peniaze nosila porueite3ka, to ešte neobjasouje, o koho peniaze išlo, treba uvies?, že v kontexte žalobcom absolútne nepreukázaného riadneho si plnenia vyživovacej povinnosti je táto jeho argumentácia výslovne úeelová a bezpredmetná. Pokia3 ialej žalobca argumentoval, že súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal jeho pohnútkou vo vz?ahu k dcére K., na ktorú prestal plati? výživné, keiže mu matka dcéry bránila v styku s oou, odvolaciemu súdu skutoene nie je zrejmé, ako mal túto pohnútku žalobcu súd prvej inštancie vyhodnoti? vo vz?ahu k nespornému faktu, že si zavinene riadne neplnil vyživovaciu povinnos?, v súvislosti s ktorým konaním bol aj trestne stíhaný a ako mal túto pohnútku z h3adiska vyvrátenia dôvodom vydedenia vyhodnoti?.
17. Vo vz?ahu k tomu, preeo súd prvej inštancie v konaní nepripojil rozvodové spisy, tento svoj postup súd prvej inštancie riadne zdôvodnil a s takýmto záverom súdu prvej inštancie sa odvolací súd stotožouje. Vo vz?ahu k trom manželstvám žalobcu porueite3ka v dôvodoch vydedenia uviedla ich skoneenie v súvislosti s tým, že žalobca nepracoval, resp. z dôvodu zlej pracovnej morálky bol z práve prepustený a nevedel finanene zabezpeei? rodinu. Súd prvej inštancie v kontexte uvedeného správne konštatoval to, že úlohou žalobcu v tomto konaní bolo preukáza?, že jeho prístup k práci bol taký, že nezadával dôvody na ukoneenie pracovného pomeru, eo sa však nestalo a na uvedené by nemali vplyv ani rozvodové spisy, kei ani žalobca v konaní netvrdil, že práve táto okolnos?, a to riadna pracovná morálka žalobcu by z nich mala vyplýva?. Na tomto závere nie nemení ani listinný dôkaz predložený žalobcom, a to výpis z priebehov poistení žalobcu v Sociálnej pois?ovni o jeho poisteniach ako zamestnanca. Tento doklad vyvracia síce to, že by žalobca v dobe pred vydedením nepracoval v Eeskej republike, na druhej strane je však z neho zrejmé to, že žalobca skutoene easto menil zamestnania, prieom dôvod tento zmeny, tak ako mu bola eastá zmena zamestnania vytýkaná porueite3kou, nepreukázal. Súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí neuzavrel, že by žalobca nepracoval, ale uviedol, že nepreukázal, resp. nevyvrátil porueite3kou vytýkanú eastú zmenu zamestnania a dôvody tejto zmeny. Len to, že žalobca v žalobe popísal okolnosti zmeny zamestnania na vyvrátenie dôvodov vydedenia v žiadnom prípade nestaeí. Pokia3 žalobca argumentoval, že nebolo preukázané, že by eo i len raz bol prepustený zo zamestnania pre zlú pracovnú morálku, a napriek tomu to súd pokladal za preukázané, takéto tvrdenia žalobcu sa nezakladajú na pravde, pretože súd prvej inštancie konštatoval to3ko, že žalobca ním udávané tvrdenia o dôvodoch zmeny zamestnania nijak nepreukázal. Rovnako súd prvej inštancie správne vyhodnotil to, že žalobca na vyvrátenie dôvodu vydedenia spoeívajúcom v tom, že má dlhy, neprodukoval žiadne dôkazy. Pokia3 žalobca tvrdí, že súd z vlastnej einnosti si mal preveri?, že do doby vydedenia neboli voei nemu vedené exekuené konania, s takouto argumentáciou žalobcu nie je možné sa stotožni?, pretože je to žalobca ako strana sporu, ktorý navrhuje a oznaeuje dôkazy a v situácii, ak by takýto dôkaz navrhol, je možné ho súdom vykona?. Navyše, žalobca v žalobe tvrdil, že v súvislosti s nevedením exekueného konania požiadal o poskytnutie informácii zo súdu, avšak žiadny takýto dôkaz v tomto konaní nepredložil. Navyše, odvolací súd má za to, že sa ani nejedná o skutoenos?, o ktorej pojednáva ustanovenie § 186 ods. 1 CSP, ako o skutoenosti známej súdu z jeho einnosti, kei úlohou súdu nie je, aby „sám od seba“ vyh3adával takýto dôkaz a následne sám ureoval namiesto žalobcu, ktorý dôkazný prostriedok preukazuje jeho tvrdenie, nako3ko by tým zvýhodnil jednu stranu oproti druhej strane sporu, eo je neprípustné. Za skutoenosti, o ktorých sa súd dozvedel v rámci svojej einnosti treba považova? také skutoenosti, ktoré sú zachytené v súdnych spisoch, prieom majú opodstatnenie pre procesné rozhodnutia súdu (ustanovenie opatrovníka strane sporu, ktorá ho mala ustanoveného v iných konaniach, nepripustenie ureitej osoby ako obeianskeho zástupcu strany sporu a podobne), eo nie je prípad prejednávanej veci.
18. Vychádzajúc z vyššie konštatovaného, je potom potrebné uzavrie?, že súd prvej inštancie vo veci samej správne uzavrel, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nevyvrátil porueite3kou udávané dôvody jeho vydedenia pre trvalé vedenie neusporiadaného života, kei nevyvrátil porueite3kou udávané skutoenosti, že kei sa zamestnal, z práce bol prepustený, že neprispieval na výživu detí a riadne si neplnil rodieovské povinnosti, že porueite3ka s manželom zabezpeeovali z vlastných prostriedkov starostlivos? o syna žalobcu A., tiež nevyvrátil skutoenos?, že by mal dlhy. Potom je potrebné konštatova?, že dôvody,
ktoré porueite3ka v listine o vydedení uviedla ako dôvody vedenia trvalo neusporiadaného života, treba s oh3adom na uvedené chápa? ako dôvody dané.
19. Napokon, pokia3 žalobca v podanom odvolaní namietal nesprávne odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie v tom, že žalobu podal oneskorene, je potrebné odvolacím námietkam žalobcu v tomto oh3ade prisvedei?, avšak bez toho, že by ich dôvodnos? mala vplyv na výsledok tohto konania. I kei je z obsahu spisu zrejmé, že uznesenie e. k. 16D/846/2018-27 Dnot 198/2018, ktorým bol žalobca odkázaný na podanie tejto žaloby, nadobudlo právoplatnos? doa 12. 10. 2018, prieom žalobca podal žalobu na súd až 25. 02. 2020, teda nie v lehote 1 mesiaca v zmysle uvedeného uznesenia, je potrebné uvies?, že záver súdu prvej inštancie o oneskorenom podaní žaloby považuje odvolací súd za nesprávny a pre odvolací súd i nepreskúmate3ný. Predovšetkým je potrebné uvies? a stotožni? sa s tvrdením žalobcu v tom, že z uznesenia súdu v dedieskej veci nebolo zrejmé, kto sú dediemi a proti komu má žalobca žalobu poda?. K uvedenému odvolací súd udáva, že okruh tak aktívne, ako i pasívne legitimovaných subjektov má by? deklarovaný v uznesení príslušného súdu (notára), ktorý je poverený prejednaním dediestva a ktorý, vzh3adom na nemožnos? vyrieši? spornú skutkovú otázku v dedieskom konaní, v zásade má svojim rozhodnutím urei? okruh strán sporu. V danom prípade sa tak v uznesení súdu zo doa 25. 09. 2018 preukázate3ne nestalo, a pokia3 sa žalobca prostredníctvom súdneho komisára dozvedel úplný okruh dedieov ako pasívne legitimovaných subjektov tohto konania až vo februári 2020 (odvolací súd nemal k dispozícii dedieský spis, z ktorého dôvodu tieto skutkové okolnosti nevie verifikova?) a následne doa 25. 02. 2020 podal žalobu na súd, nemožno jednoduchým konštatovaním uzavrie?, že nedodržal lehotu 1 mesiaca od právoplatnosti uznesenia súdu, pretože pochybením notára, ktorý vydal uznesenie bez potrebných náležitostí vo vz?ahu k okruhu úeastníkov sporového konania, nemožno nespravodlivo za?aži? žalobcu. I kei potom súd prvej inštancie pod3a názoru odvolacieho súdu vo vz?ahu k plynutiu sudcovskej lehoty na podanie žaloby zaujal nesprávny názor, nie to však nemení na tom, že vec samú správne právne vyhodnotil a uvedené nesprávne posúdenie plynutia lehoty by nemalo žiadny vplyv na správnos? vecného prejednania veci súdom.
20. S oh3adom na vyššie konštatované, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
21. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešným žalovaným voei žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože im v odvolacom konaní preukázate3ne žiadne trovy konania nevznikli.
Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).