Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

CA-2T/8/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Čadca na hlavnom pojednávaní konanom dňa 19.11.2013 samosudkyňou Mgr. Erikou Dodulíkovou, takto

r o z h o d o l

rozhodol:

Obžalovaný V. K. A. S. R. Y. U. K. A. D. , nar. XX.XX.XXXX v Č., bytom Č., ul. R. Č.. XXX/XX, bez zamestnania, čiastočne invalidný dôchodca,

j e v i n n ý , ž e

ako otec syna V. K., nar. XX.XX.XXXX a dcéry U. K., nar. XX.XX.XXXX, ktorí sú vo výchove a starostlivosti u svojej matky U. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom Č., T.. R. Č.. XXX, riadne na tieto deti neplatil výživné v dobe od mesiaca máj 2012 do 19.11.2013, pričom k vyživovacej povinnosti bol aj zaviazaný právoplatným rozsudkom Okresného súdu v Čadci pod sp.zn. z 18.05.2011, právoplatný 10.06.2011 a to prispievať na každé dieťa v sume po 100,- € mesačne na výživnom (t.j. spolu 200,- €), a to vždy do 25.dňa v mesiaci vopred k rukám matky, mal uhradiť 3.600,- €, uhradil 2.163,72 € a dlhuje tak na výživnom 1.436,28 €, pričom mal príjem z čiastočného invalidného dôchodku a ani nepožiadal o dávky v hmotnej núdzi, aby mal možnosť výživné takto, aspoň čiastočne uhradiť,

t e d a

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov si neplnil úmyselne zákonnú povinnosť vyživovať iného,

t ý m s p á c h a l

prečin zanedbania povinnej výživy podľa ,

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 207 ods.1 Tr.zák., s použitím § 36 písm. l/ Tr. zák., § 38 ods.3 Tr.zák., na trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) mesiace.

Podľa § 49 ods.1 písm.a/ Tr.zák. sa obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne o d k l a d á a podľa § 50 ods.1 Tr.zák. sa u r č u j e skúšobná doba v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry Čadca podal dňa 21.1.2013 obžalobu pod sp. zn. zo dňa 21.1.2013 na obžalovaného V. K. pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zák. na skutkovom základe, ako otec syna V. K., nar. XX.XX.XXXX a dcéry U. K., nar. XX.XX.XXXX, ktorí sú vo výchove a starostlivosti u svojej matky U. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom Č., T.. R. Č.. XXX, riadne na tieto deti neplatil výživné v dobe od mesiaca máj 2012 doposiaľ, pričom k vyživovacej povinnosti bol aj zaviazaný právoplatným rozsudkom Okresného súdu v Čadci pod sp.zn. z 18.05.2011, právoplatný 10.06.2011 a to prispievať na každé dieťa v sume po 100,- € mesačne na výživnom (t.j. spolu 200,- €), a to vždy do 25.dňa v mesiaci vopred k rukám matky, mal uhradiť 1.600,- €, uhradil 330 € a dlhuje tak na výživnom 1.270,- €, pričom mal príjem z čiastočného invalidného dôchodku a ani nepožiadal o dávky v hmotnej núdzi, aby mal možnosť výživné takto, aspoň čiastočne uhradiť.

Na hlavnom pojednávaní vykonal súd dokazovanie výsluchom obžalovaného V. K., svedkyne U. S., prečítaním listinných dôkazov a mal zistený skutkový stav, na základe ktorého rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.

Obžalovaný V. K. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení vyhlásil podľa Tr. zák., že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe. Zároveň na otázky, ktoré mu boli položené podľa ,,,, odpovedal áno a preto súd na návrh prokurátora vyhlásenie obžalovaného prijal a dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku, nevykonal. Následne obžalovaný vo svojom výsluchu uviedol, že od januára 2013 určite platil výživné na syna V. a dcéru U., uhradil 200 €, takisto je vedené exekučné konanie na exekútorskom úrade u X.. S. od apríla 2013. Nejaká suma už vymožená bola, k jej výške sa vyjadriť nevie. Od marca 2013 je zamestnaný, jeho zárobok je 2,10 €/hod. Za mesiac by mal dosahovať výšku minimálnej mzdy. Okrem príjmu z pracovného pomeru má invalidný dôchodok 153 €. Výživné neplatil, pretože nemal z čoho, bol nezamestnaný od 25.5.2012, nebola mu priznaná dávka v hmotnej núdzi. Pracovný pomer ukončil dohodou, psychicky prácu nezvládal, nakoľko v tom čase prebiehalo rozvodové konanie. Chce vyplatiť dlžné výživné a riadne si plniť vyživovaciu povinnosť. Sumu 200 € uhradil poštovým poukazom č. 19165 zo dňa 13.6.2013, ktorá suma predstavuje výživné za mesiac júl 2013. Zároveň sú vykonávané zrážky z jeho mzdy vo výške 143,98 €, o čom súdu predkladá výplatnú pásku.

Svedkyňa U. S. na hlavnom pojednávaní uviedla, že obžalovaný zaplatil poštovou poukážkou č. 88 dňa 4.6.2012 160 €, poštovou poukážkou č. 5159 zo dňa 13.7.2012 100 €, poštovou poukážkou č. 19460 zo dňa 17.12.2012 50 €, poštovou poukážkou č. 35070 zo dňa 21.1.2013 50 €, poštovou poukážkou č. 10479 zo dňa 19.2.2013 55 €, poštovou poukážkou č. 10619 o dňa 19.3.2013 55 €, o čom súdu predkladá uvedené poukážky a zároveň zaplatil ešte v 11/2012 20 €. Nevie, aká je výška dlhu ku dňu výsluchu. Zároveň podala návrh na vykonanie exekúcie na EÚ X.. S., exekútorka jej doposiaľ neposlala žiadne peniaze. V období, keď obžalovaný výživné riadne neplatil, deti núdzou netrpeli, pretože si našla priateľa, ktorí im finančne vypomáha. Ona je nezamestnaná, je na materskej dovolenke. Poberá materskú vo výške 190 € a prídavky na deti, iný príjem nemá. Na odročenom hlavnom pojednávaní svedkyňa uviedla, že v 7/2013 jej prišlo od exekútorky X..S. 308 €, zároveň prevzala sumu 200 €, ktorú jej obžalovaný poslal poštovým poukazom zo dňa 13.6.2013 č. 19165 a na ďalšom odročenom hlavnom pojednávaní svedkyňa uviedla, že od posledného pojednávania, ktoré bolo 17.7.2013 jej obžalovaný výživné neplatil, všetko išlo cez exekútorku, o čom má aj potvrdenie od exekútorky X.. Q. S. zo dňa 23.9.2013, ktoré súdu predkladá. Na ďalšom hlavnom pojednávaní uviedla, že dňa 27.9.2013 jej bolo poukázaných na účet 153,20 € a dňa 7.10.2013 jej na účet prišlo 349,30 €, o čom súdu predkladá potvrdenie od exekútorky. Zároveň potvrdzuje, že prevzala sumu 152,10 €, ktorá bola poukázaná exekútorke 16.10.2013 a 152 €, ktorá suma bola poukázaná exekútorke 30.10.2013. K výške dlžnej sumy sa vyjadriť nevie, dodáva, že poberá náhradné výživné podľa toho, koľko obžalovaný uhradí exekútorke, takže úrad práce jej dopláca do sumy 200 €. Obžalovaný jej na výživu maloletých detí V. a U. iným spôsobom neprispel.

Podľa rozsudku Okresného súdu v Čadci sp. zn. zo dňa 18.5.2011 súd schválil dohodu rodičov U. K. a V. K. a otca V. K. zaviazal prispievať od 1.6.2011 na výživu maloletého V. K. mesačne sumou 100 € a na výživu mal U. K. mesačne sumou 100 € vždy do 25. dňa v mesiaci vopred k rukám matky U. K.. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 10.6.2011.

Podľa poštového poukazu č. 39316 zo dňa 7.11.2012 obžalovaný k rukám matky mal. detí uhradil 20 €.

Podľa poštového poukazu č. 88 zo dňa 4.6.2012 obžalovaný uhradil matke mal detí 160 €.

Podľa poštového poukazu č. 5159 zo dňa 13.7.2012 obžalovaný k rukám matky mal. detí uhradil 100 €.

Podľa poštového poukazu č. 19460 zo dňa 17.12.2012 obžalovaný k rukám matky mal. detí uhradil 50 €.

Podľa poštového poukazu č. 35070 zo dňa 21.1.2013 obžalovaný k rukám matky mal. detí uhradil 50 €.

Podľa poštového poukazu č. 10479 zo dňa 19.2.2013 obžalovaný k rukám matky mal. detí uhradil 55 €.

Podľa poštového poukazu č. 10619 zo dňa 19.3.2013 obžalovaný k rukám matky mal. detí uhradil 55 €.

Podľa poštového poukazu č. 19165 zo dňa 13.6.2013 obžalovaný k rukám matky mal. detí uhradil 200 €.

Podľa informácie X.. Q. S., súdneho exekútora, exekútorský úrad Čadca zo dňa 19.11.2013 na ich úrade je vedená exekúcia proti povinnému V. K. na návrh matky U. S. pre vymoženie zameškaného výživného na mal. V. za február 2012 vo výške 60 €, zameškaného výživného na mal. U. za február 2012 vo výške 100 €, bežného výživného na mal. V. počnúc mesiacom 3/2012 naďalej mesačne 100 €, bežného výživného na mal. U. počnúc mesiacom 3/2012 naďalej mesačne 100 €. V. K. je poberateľom čiastočného invalidného dôchodku, je zamestnaný vo firme X. A., W.. Y.. R.., U.. Z. X, Č.. Na základe exekučného príkazu prikázaním pohľadávky z účtu v banke bolo stiahnutých 356,40 €, z toho 308,40 € bolo poukázaných na účet oprávnenej dňa 11.7.2013. Dňa 24.6.2013 bol vydaný exekučný príkaz zrážkami zo mzdy, do dnešného dňa bola poukázaná zrážka:

- 16.7.2013 143,98 € vyplatené 23.7.2013 oprávnenej,

- 16.8.2013 164,74 € vyplatené 22.8.2013 oprávnenej,

- 16.9.2013 153,20 € , 25.9.2013 349,30 €, 16.10.2013 152,10 € a 30.10.2013 152 €.

Podľa predloženej výplatnej pásky obžalovaného zo mzdy sú mu vykonávané zákonné zrážky vo výške 143,98 €.

Podľa správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca zo dňa 27.8.2013 matka mal. detí je poberateľkou náhradného výživného - neplateného výživného pre oprávnené osoby: V. K. v sume 100 € mesačne a U. K. v sume 100 € mesačne počnúc dňom 1.5.2012.

Podľa správy o povesti zo dňa 21.11.2012 obžalovaný má v evidencii priestupkov od roku 2011 evidovaný jeden priestupok pod č. 2012/837-priestupok proti majetku. Priestupkové konanie je v štádiu prípravy, skutok sa stal 7.10.2012.

Podľa správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca zo dňa 18.10.2012 obžalovaný nie je poberateľom dávky a príspevkov v hmotnej núdzi a ani nepožiadal o pomoc v hmotnej núdzi v sledovanom období.

Podľa správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca zo dňa 15.10.2012 obžalovaný je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 23.5.2012 naďalej. Posledným zamestnávateľom bol E. P., Č.U., a to v dobe od 8.6.2009 do 10.2.2010. Počas evidencie obžalovanému nebolo sprostredkované žiadne vhodné zamestnanie. Obžalovaný je poberateľom invalidného dôchodku. Pre občanov so zdravotným postihnutím za obdobie od 5/2012 ku dňu vybavenia žiadosti evidovali v databáze 2 voľné pracovné miesta.

Podľa správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca zo dňa 19.10.2012 matka mal. detí poberá náhradné výživné od 1.5.2012 z dôvodu neplnenia si vyživovacej povinnosti povinným. Náhradné výživné je vyplácané na deti V. a U. v sume 100 € na každého od 1.5.2012 do 31.5.2012, potom od 1.6.2012 v sume 20 € na každého do 30.6.2012, ďalej v sume 50 € na každého od 1.7.2012 do 31.7.2012 a napokon od 1.8.2012 doposiaľ v sume 100 € na každé dieťa.

Podľa správy Mestského úradu Čadca zo dňa 22.10.2012 obžalovaný za posledných 5 rokov sa dopustil dvoch priestupkov, a to dňa 23.5.2008 priestupok proti majetku, v ktorej veci mu bola uložená bloková pokuta 500 Sk Mestskou políciou Čadca a dňa 30.9.2010 priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, v ktorej mu bola uložená Mestskou políciou Čadca bloková pokuta 10 €.

Podľa správy Sociálnej poisťovne, pob. Čadca zo dňa 20.11.2012 obžalovaný od 5/2012 ku dňu podania správy nie je prihlásený do poistenia v sociálne poisťovni ako zamestnanec, nepoberá a ani nepoberal dôchodok, nepoberá ani nepoberal nemocenské dávky ani dávky v nezamestnanosti.

Podľa posudku o zamestnancovi spoločnosti Q. W., W.. Y.. R.., R. XXX Č. zo dňa 10.1.2013 obžalovaný pracoval od 10.11.2011 do 2.1.2012 na dohodu o vykonaní práce a od 3.1.2012 do 4.5.2012 na hlavný pracovný pomer. Priemerná mesačná mzdy z DVOP-139,39 € a HPP - priemerná hrubá mesačná mzda -177,55 €, čistá priemerná mesačná mzda 151,62 €. Menovanému neboli vykonávané žiadne zrážky zo mzdy. Pracovný pomer bol ukončený podľa § 60 dohodou zo strany zamestnanca. Mohol naďalej u nich pracovať a priemerná mesačná čistá mzda mohla byť 320 €.

Podľa odpisu Registra trestov GP SR obžalovaný má v ňom 4 záznamy. Vo všetkých prípadoch sa hľadí na neho, akoby nebol odsúdený. Posledné odsúdenie je vo veci OS Čadca sp. zn. , v ktorej bol trestným rozkazom zo dňa 17.10.2012, právoplatný 7.12.2012 odsúdený pre prečin podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák., § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. a bol mu uložený podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 1 rok so skúšobnou dobou v trvaní 2 roky do 7.12.2014. Trest mu bol odpustený dňa 2.1.2013 amnestiou.

Po skutkovej stránke vykonaným dokazovaním bolo nepochybne preukázané, že obžalovaný sa dopustil skutku tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku. Obžalovaný priznal, že v dobe od mesiaca máj 2012 do vyhlásenia rozsudku neplatil riadne výživné na mal. deti V. K. U. U. K.. Vina obžalovaného bola preukázaná aj výpoveďou matky mal. detí U. S.. Nepochybne bolo preukázané, že obžalovaný za obdobie od mesiaca máj 2012 do 19.11.2013 mal uhradiť na výživné pre mal. deti sumu 3.600 € (18 mesiacov x 200 € výživné na obe deti spolu). Listinnými dôkazmi, výpoveďou obžalovaného a matky mal. detí bolo preukázané, že obžalovaný v tomto období uhradil poštovými poukážkami a vykonanými zrážkami v rámci exekučného konania 2.163,72 €, a teda za uvedené obdobie dlhuje na výživnom sumu 1.436,28 €. Obžalovaný v tomto období mal príjem z čiastočného invalidného dôchodku a podľa jeho vyjadrenia má od marca 2013 príjem aj zo zamestnania vo výške minimálnej mzdy. Aj napriek tomu výživné neplatí pravidelne, z ktorého dôvodu je vedené na vymoženie výživného exekučné konanie. Okrem súm, ktoré sú zrážané v rámci exekučného konania, obžalovaný z časti uhradil výživné priamo k rukám matky mal. detí poštovými poukazmi, no nie v rozsahu, ako bol zaviazaný rozsudok Okresného

súdu Čadca zo dňa 18.5.2011, ktorým bola schválená dohoda o výške výživného medzi rodičmi, ale výživné platí iba čiastočne. Podľa názoru súdu obžalovaný pri uzatváraní dohody s matkou mal. detí týkajúcej sa vyživovacej povinnosti si bol vedomý výšky výživného, na úhradu ktorej sa zaviazal, doposiaľ nepožiadal o prípadnú úpravu výšky výživného vzhľadom na jeho majetkové pomery, pričom súd sa s výškou výživného tak, ako bola rodičmi dohodnutá stotožnil s poukazom na schopnosti a možnosti obžalovaného a oprávnené potreby mal. detí.

Po právnej stránke konanie obžalovaného naplnilo skutkovú podstatu prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zák., pretože obžalovaný najmenej 3 mesiace v období dvoch rokov si neplnil úmyselne zákonnú povinnosť vyživovať iného.

Objektom tohto trestného činu je nárok na výživu, pokiaľ je založený na ustanoveniach Zákona o rodine, teda priamo z neho vyplýva, preto musí ísť o zákonnú povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného. Zo Zákona o rodine vyplýva vyživovacia povinnosť rodičov k deťom. Povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať spočíva nielen v poskytovaní peňažného plnenia, ale aj v povinnosti vyživovať a zaopatrovať oprávnenú osobu v naturálnej forme, to znamená vo faktickej starostlivosti poskytovať dieťaťu stravu, oblečenie, bývanie, starostlivosť o jeho zdravie, čistotu a pod. Neplnenie vyživovacej povinnosti sa rozumie stav, keď oprávnená osoba nedostane všetko, čo je obsahom vyživovacej povinnosti. Súd nie je viazaný rozhodnutím, ktorým bola táto povinnosť určená v občiansko-právnom konaní vrátane rozsahu výživného. Pri rozhodovaní o vine súd rozsah vyživovacej povinnosti posudzuje samostatne a preto môže vychádzať z iného rozsahu vyživovacej povinnosti páchateľa, než občiansko-právny súd. Pokiaľ ide o výšku výživného, súd sa stotožnil s výškou tak, ako bola určená rozsudkom občiansko-právneho súdu, a to vo výške 100 € na každé dieťa, ktorú súd považuje za primeranú vzhľadom na oprávnené potreby oprávnenej osoby a schopnosti a možnosti osoby povinnej. Maloletý syn obžalovaného, V. K., má 6 rokov a dcéra U. K. bude mať 4 roky, teda ide o deti v predškolskom veku, ktorých potreby sa postupne zvyšujú s pribúdajúcim vekom. Obžalovaný je čiastočne invalidný dôchodca. V sledovanom období sa mu podarilo aj zamestnať. O predchádzajúce zamestnanie podľa jeho vyjadrenia prišiel, pretože sa nedokázal zmieriť s rozvodom. Aj napriek tejto, možno pre obžalovaného závažnej skutočnosti má súd zato, že ani táto situácia neospravedlňuje obžalovaného od povinnosti plniť si vyživovaciu povinnosť voči mal. deťom a nie je dôvodom na ukončenie pracovného pomeru, z ktorého má príjem slúžiaci aj na úhradu výživného. Sumy, ktoré obžalovaný poskytoval na úhradu výživného, súd považuje za nedostatočné na pokrytie potrieb mal. detí. Situácia sa nezmenila ani po tom, čo sa obžalovanému podľa jeho vyjadrenia podarilo zamestnať. Obžalovaný dobrovoľne neplní svoju vyživovaciu povinnosť, čo potvrdzujú listinné dôkazy o stále prebiehajúcej exekúcii. Trestný čin zanedbania povinnej výživy má charakter pokračovacieho trestného činu s prvkami hromadného trestného činu, v dôsledku toho aj pri trestnom čine zanedbania povinnej výživy podľa § 207 je vyhlásenie odsudzujúceho rozsudku tým procesným úkonom, ktorý rozdeľuje prípadné pokračovanie páchateľa v konaní, ktoré spočíva v ďalšom, hoci časovo bezprostredne nadväzujúcom zavinenom neplnení vyživovacej povinnosti na ďalší samostatný skutok. Súd uznal obžalovaného vinným z neplnenia si vyživovacej povinnosti v období od mesiaca máj 2012 do vyhlásenia odsudzujúceho rozsudku, teda do 19.11.2013.

Pri ukladaní trestu súd prihliadal na základné zásady ukladania trestov v zmysle § 34 Tr.zák., kedy trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery, súd prihliadal najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Obžalovaný už v minulosti bol právoplatne odsúdený, no za inú trestnú činnosť, v súčasnosti sa vo všetkých odsúdeniach hľadí na neho, akoby nebol odsúdený. Svoju vyživovaciu povinnosť si riadne neplní vyše 1,5 roka. Aj napriek tomu, že obžalovaný z časti uhradil dlžné výživné, nerobí tak dobrovoľne s poukazom na prebiehajúce exekučné konanie. Pokiaľ ide o platby poštovými poukazmi, ide iba o čiastočné úhrady. U obžalovaného súd zistil jednu poľahčujúcu okolnosť, a to, že sa obžalovaný ku spáchaniu trestného činu priznal ( § 36 písm. l/ Tr.zák.) a teda prevažuje u neho pomer poľahčujúcich okolností nad okolnosťami priťažujúcimi v pomere 1:0. Vzhľadom na uvedené teda súd pri určovaní výšky trestu prihliadal na ust. § 38 ods. 3 Tr. zák., podľa ktorého, ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o 1/3. Podľa §

207 ods. 1 Tr. zák. možno uložiť za tento prečin trest odňatia slobody až na 2 roky. Súd obžalovanému uložil trest odňatia slobody pri dolnej hranici zákonom určenej trestnej sadzby vo výmere 4 mesiace a zároveň obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov. Uložený trest súd považuje za postačujúci na dosiahnutie preventívneho aj represívneho účelu trestu. Podľa názoru súdu aj v záujme mal. detí je, aby bol obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložený vzhľadom na to, že obžalovaný sa zamestnal a teda je predpoklad, že v budúcnosti si bude vyživovaciu povinnosť plniť.

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov si neplnil úmyselne zákonnú povinnosť vyživovať iného,

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku cestou Okresného súdu v Čadci ku Krajskému súdu v Žiline. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.